Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118203368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu D. R., bytom T. XXX/XX, C. nad R.,
zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín,
IČO: 47 256 907 proti žalovanému 1/ GS metal, s. r. o. so sídlom Barošova 282/12, Ilava, IČO: 47
112 204 a žalovanému 2/ H. G., bytom T. XXX/XX, O., o zaplatenie 4.800 € s príslušenstvom, na
odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. septembra 2018, č.
k. 23Csp/38/2018 - 88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu4800€s5,05%úrokovzomeškaniaročnezosumy4800€od01.01.2015dozaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia
žalovaného 1/ povinnosť žalovaného 2/ p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

4.800 € s 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 4.800 € od 01.01.2015 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného
2/ povinnosť žalovaného 1/. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.800 € s 5,05%
úrokov z omeškania ročne zo sumy 4.800 € od 01.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudkustým,žeplnenímžalovaného1/zanikávrozsahuplneniažalovaného1/povinnosťžalovaného
2/. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 4 800 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.800
€ od 01.01.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká
povinnosť plniť ostatných žalovaných, titulom zmluvy o pôžičke. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a
vzniesli námietku premlčania.

3. Súd vo veci vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie podľa

§ 274 Civilného sporového poriadku, nakoľko podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
boli splnené. Žalovaný 1/ sa na pojednávanie nedostavil, bol naň riadne a včas predvolaný a v
predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaného 1/ tak zaviazal nazaplatenie sumy 4.800 € s 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 4.800 € od 01.01.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 2/ zaniká v rozsahu
plnenia žalovaného 2/ povinnosť žalovaného 1/.

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikla zmluva o
pôžičke v zmysle § 657 OZ, keď žalobca prenechal žalovanému 1/ peňažnú sumu vo výške 11.000 €
a žalovaný 1/ ako dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť a to v pravidelných mesačných splátkach aspoň
vo výške 500 € mesačne a to tak, aby pôžička bola vrátená najneskôr do 31.12.2014. Súd uviedol, že

takto dojednaná splatnosť pôžičky v splátkach je neurčitá, nakoľko zo zmluvy vôbec nevyplýva, kedy mal
nastať počiatok zročnosti splátok, teda v ktorom mesiaci malo začať plnenie dlhu splátkami. K tvrdeniu
žalovaných,keďžesajednáopravidelnémesačnésplátkypoaspoň500€maliďalšiesplátkynasledovať
tak, že období od 01/2014 do 12/2014 by každý mesiac bola uhradená suma 500 € súd uviedol, že
uvedené z obsahu zmluvy nevyplýva, teda toto obsahom právneho úkonu zmluvy o pôžičke nebolo a
žalovaným poskytnuté tvrdenie, tak nie je prípustným výkladom právneho úkonu, ale dopĺňaním jeho

obsahu, čo nie je prípustné. Výkladom právneho úkonu totiž možno právny úkon len ozrejmiť, avšak nie
dopĺňať jeho obsah. Naviac pri tvrdení žalovaných, že každý mesiac v roku 2014 mala byť uhradená
suma 500 € žalovaní vychádzajú z okolnosti, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke nebola známa
(úhrada sumy 5000 € 31.12.2013), teda by sa spätne vykladal úkon, podľa okolnosti ktorá v čase jeho
uzavretia ešte ani nenastala, čo nie je prípustné. Z dojednanej splatnosti dlhu v splátkach tak nie je

možné určiť, kedy sa malo začať s plnením dlhu v splátkach ani v akej výške. Z uvedeného dôvodu je toto
dojednania splatnosti dlhu v splátkach neplatné pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ). Na druhej strane
však je zrejmé, že v zmysle zmluvy o pôžičke mala byť celá pôžička uhradená najneskôr do 31.12.2014.
A toto dojedanie je pri neplatnom dojednaní úhrade dlhu v splátkach dostatočne určité a teda platné
(§ 37 ods. 1 OZ, § 41 OZ), nakoľko z neho vyplýva posledná možná splatnosť dlhu a zároveň deň, po

ktorom už mohol žalobca ako veriteľ dlh po žalovanom 1/ súdne vymáhať, keďže ten sa zaviazal splatiť
dlh najneskôr do 31.12.2014. Žalovaný 1/ žalobcovi ku dňu rozhodnutia z poskytnutej pôžičky vrátil
sumu 6.200 € a sumu 4.800 € nevrátil, pričom vrátenie tejto sumy bol žalovaný 1/ povinný uskutočniť do
31.12.2014. Nevrátením sumy 4.800 € do 31.12.2014 sa žalovaný 1/ dostal do omeškania 01.01.2015,
a preto od tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 4.800 €. Sadzba úrokov

z omeškania bola ku dňu 01.01.2015 5,05% ročne (§ 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 zákona č. 87/1995 Z.z.).
Nakoľko žalovaný 1/ ako dlžník sumu 4.800 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2015
žalobcovi ako veriteľovi nevrátil hoci bol na to povinný, a to ani napriek výzve zo dňa 20.12.2017 resp.
doručeniu mu žaloby s platobným rozkazom dňa 08.02.2018, je v zmysle § 546 OZ povinný jeho dlh
splniť žalovaný 2/, ktorý v zmluve o pôžičke vyhlásil, že uspokojí žalobcovu pohľadávku, ak ju neupokojí

dlžník - žalovaný 1/. Nakoľko ani žalovaný 2/ nesplnil svoj záväzok z ručenia, porušil svoj záväzok splniť
dlh za dlžníka, t.j. zaplatiť sumu 4.800 € s 5,05% úrokom z omeškania od 01.01.2015 vyplývajúci z §
548 OZ, a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.800 € s 5,05% úrokov z omeškania ročne zo
sumy 4.800 € od 01.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ povinnosť žalovaného 2/. Súd dodal, že ručiteľský

záväzok žalovaného 2/ zahrňuje aj zákonné úroky z omeškania (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo
3585/2015). K námietke premlčania vznesenej žalovanými súd uviedol, že nakoľko bola splatnosť v
splátkach neplatne dojednaná, žalobca mohol svoje právo na súde uplatniť prvý krát 31.12.2014, dokedy
mal žalovaný 1/ povinnosť dlh najneskôr uhradiť. Keďže týmto dňom nastala splatnosť dlhu premlčacia
doba by uplynula 31.12.2017, nakoľko však žaloba bola podaná na súde 27.12.2017, t.j. pred uplynutím

premlčacej doby, ktorá v zmysle § 112 OZ od uplatnenia na súde neplynula, právo premlčané nebolo.
V súlade s § 153 ods. 2 CSP súd neprihliadol na prostriedky procesnej obrany žalovaného 2/ prvýkrát
prednesené na pojednávaní dňa 26.09.2018 spočívajúce v návrhu na vykonanie dokazovania listinou o
vyplateníobchodnéhopodieluavtom,žezmluvaopôžičkeslúžilanazabezpečenievýplatyobchodného
podielu žalobcu - bývalého spoločníka v žalobcovi 1/ ako záloha, teda mala zabezpečiť vyplatenie jeho

obchodného podielu ako aj na tie skutkové tvrdenia, že suma 5.000 € bola ako časť ceny za obchodný
podiel vyplatená, nakoľko ich žalovaný 2/ mohol uplatniť kedykoľvek v jeho prvom či druhom vyjadrení
k žalobe, keďže mu podľa jeho tvrdení boli známe už pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Žalovaní v žiadnom
svojom písomnom vyjadrení k žalobe, tieto skutočnosti vôbec neuvádzali, i keď tak urobiť mohli. Žalobca
mal vo veci plný úspech, keď súd jeho žalobe vyhovel, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu

trov konania voči žalovaným.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že súd sa nesprávnym
postupom zle vysporiadal s námietkou premlčania a priznal premlčané právo žalobcovi. V bode 32
odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že z dojednanej splatnosti dlhu v splátkach nie je možné určiť, kedysa malo začať s plnením dlhu v splátkach ani v akej výške. Z uvedeného dôvodu je toto dojednania
splatnosti dlhu v splátkach podľa súdu neplatné pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ). Na druhej strane
však je zrejmé, že v zmysle zmluvy o pôžičke mala byť celá pôžička uhradená najneskôr do 31.12.2014.

S týmto tvrdením súdu sa nemožno stotožniť z dôvodu, že plnenie v splátkach je v zmluve jasne a
zrozumiteľne uvedené, a výška splátky je stanovená aspoň na 500 €. Je uvedený aj dátum poslednej
splátky 31.12.2014. To, že v zmluve nie je uvedený dátum prvej splátky nemôže toto zmluvné dojednanie
plnenia v splátkach robiť neplatné. Práve naopak súd mal prihliadať na to, že žalovaný mal začať splácať
bezprostredne po podpise zmluvy. Preto nie je dôvod, aby sa súd nemohol vysporiadať s námietkou

premlčania.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 1/,
vzhľadom k jeho procesnej pasivite bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. K tomu aby bol takýto
rozsudok zrušený musí žalovaný preukázať splnenie podmienok uvedených v § 277 CSP. Žalobca
nemá vedomosť o tom, že by žalovaný 1/ podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zákonnej
lehote ako aj o skutočnosti, že v čase pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre

zmeškanie tu na strane žalovaného 1/ existovali ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by takýto rozsudok
mohol byť zrušený. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že podanie označené ako „Odvolanie proti
rozsudku č. k. 23Csp//38/2018-88 v konaní o určenie úveru a iné“ je odvolaním len žalovaného 2/,
nakoľko v tomto odvolaní sú uvedené len odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a písm.
h), teda ani v tomto podaní žalovaný 1/ nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle

§ 281 CSP. Žalovaný 2/, ktorý podal odvolanie poukazuje na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 CSP. K tomu žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 2/ síce uvádza ako odvolací dôvod §
365 ods. 1 písm. d) avšak k tomuto dôvodu neuvádza žiadne tvrdenia alebo dôkazy. Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Žalovaný 2/ však uvádza vo svojom odvolaní len jedinú skutočnosť, ktorou je údajné premlčanie
práva žalobcu, ktorý súd žalobcovi priznal aj napriek námietke premlčania žalovaného 2/. Vzhľadom k
obsahu odvolania žalovaného 2/ má žalobca za to, že jediný odvolací dôvod, ktorý žalovaný 2/ vo svojom
podaní aspoň čiastočne konkretizuje je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Z obsahu
odvolania žalovaného 2/ je zrejmé, že namieta nesprávnu aplikáciu právnych noriem, ktoré súd na daný

prípadaplikoval.Žalovaný2/mázato,žesúdnesprávnevyhodnotilplatnosť/neplatnosťprávnehoúkonu
keď súd vyhodnotil neplatnosť dojednania splatnosti dlhu pre jeho neurčitosť. Podľa názoru žalovaného
je toto dojednanie určité nakoľko v zmluve je uvedená výška splátok aspoň 500 € mesačne a to tak
aby bola uhradená najneskôr do 31.12.2014. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného neposkytujú
výklad právneho úkonu, ale ho dopĺňajú, nad rámec toho čo zákon pripúšťa. Žalovaný len jednostranne

proklamuje jeho vedomosť o splatnosti jednotlivých splátok ale objektívne splatnosť týchto splátok s
obsahu zmluvy o pôžičke nie je určiteľná. Na základe vyššie uvedeného má za to, že v danom prípade
nie je daný žiadny odvolací dôvod, ktorý by mal za následok zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu
prvej inštancie a preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že niet pochýb, že v zmluve
boli dojednania jasne uvedené, a z týchto skutočnosti mal súd vychádzať. Nesprávne sa so
skutočnosťami v zmluve vysporiadal, a preto nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty.
K odvolaniu žalovaného 1/, keďže procesne bola vznesená námietka premlčania už v podanom
odpore oboma žalovanými 1/ a 2/, nebol dôvod vydávať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaným 2/ bol

žalovaný 1/ ospravedlnený priamo na pojednávaní a svoje ospravedlnenie žalovaný 1/ zaslal súdu aj
prostredníctvom emailu, ešte pred samotným pojednávaním, nebol teda žiadny dôvod vydať rozsudok
pre zmeškanie. Preto žalovaní trvajú na zrušení rozsudku v celom rozsahu.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení
opätovne odkazuje na svoje tvrdenia v odvolaní, ku ktorým sa vyjadril vo vyjadrení na ktorom zotrváva.

K tvrdeniu žalovaného 2/ vo vzťahu k vydanému rozsudku pre zmeškanie žalovaného 1/ uviedol, že
žalovaný 1/ nepodal v zákonnej lehote návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a preto nemôže
po zmeškaní lehoty toto svojimi vyjadreniami napraviť ani žalovaný 2/. K tvrdeniu, že žalovaný 2/
ospravedlnil neúčasť žalovaného 1/ priamo na pojednávaní uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde čo vyplýva priamo zo zápisnice z pojednávania. Taktiež žalovaný 2/ nie je osobou oprávnenou

konať v mene žalovaného 1/ a preto mu takýto úkon nepatrí. Na základe vyššie uvedeného ako aj jeho
doterajších vyjadrení žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov konania.9. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaných odvolaní žalovaným 1/ a 2/,
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok

pripúšťa.
10. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
11. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.
12. Podľa § 362 ods. 3 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.

13. Podľa § 362 ods. 4 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde
preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To
platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
14. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý

má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.
15. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému 1/ riadne
doručený elektronicky dňa 03.11.2018, čo má odvolací súd za preukázané z elektronickej doručenky,

ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala žalovanému 1/ plynúť zákonná 15-dňová
lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom posledný deň lehoty pripadol na
19. novembra 2018. Žalovaný 1/podal odvolanie osobne na súde prvej inštancie až dňa 21. novembra
2018, o čom svedčí pečiatka súdu. Z toho je zrejmé, že žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

17. Na základe uvedených skutočností, keďže žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie oneskorene, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. a/ CSP jeho odvolanie odmietol.

18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného 2/, pričom zistil, že odvolanie žalovaného
2/ bolo podané v zákonnej lehote, preto krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust.

§ 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4 800 € s 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 4 800 € od 01.01.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu
plnenia žalovaného 1/ povinnosť žalovaného 2/ ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,

pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

19. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.800 € s 5,05% úrokov zomeškania ročne zo sumy 4.800 € od 01.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ povinnosť žalovaného 2/.
21. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a

vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikla zmluva o pôžičke v zmysle § 657 OZ, keď žalobca prenechal
žalovanému 1/ peňažnú sumu vo výške 11.000 € a žalovaný 1/ ako dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť a
tovpravidelnýchmesačnýchsplátkachaspoňvovýške500€mesačneatotak,abypôžičkabolavrátená

najneskôr do 31.12.2014. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že takto dojednaná splatnosť
pôžičky v splátkach je neurčitá, nakoľko zo zmluvy vôbec nevyplýva, kedy mal nastať počiatok zročnosti
splátok, teda v ktorom mesiaci malo začať plnenie dlhu splátkami. K tvrdeniu žalovaných, keďže sa
jedná o pravidelné mesačné splátky po aspoň 500 € mali ďalšie splátky nasledovať tak, že období od
01/2014 do 12/2014 by každý mesiac bola uhradená suma 500 €, súd prvej inštancie správne uviedol,
že uvedené z obsahu zmluvy nevyplýva, teda toto obsahom právneho úkonu zmluvy o pôžičke nebolo

a žalovaným poskytnuté tvrdenie, tak nie je prípustným výkladom právneho úkonu, ale dopĺňaním jeho
obsahu, čo nie je prípustné. Výkladom právneho úkonu totiž možno právny úkon len ozrejmiť, avšak nie
dopĺňať jeho obsah. Naviac pri tvrdení žalovaných, že každý mesiac v roku 2014 mala byť uhradená
suma 500 € žalovaní vychádzajú z okolnosti, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke nebola známa
(úhrada sumy 5.000 € 31.12.2013), teda by sa aj podľa odvolacieho súdu spätne vykladal úkon, podľa

okolnosti ktorá v čase jeho uzavretia ešte ani nenastala, čo nie je prípustné. Z dojednanej splatnosti
dlhu v splátkach tak ani podľa odvolacieho súdu nie je možné určiť, kedy sa malo začať s plnením dlhu
v splátkach ani v akej výške. Z uvedeného dôvodu je teda aj podľa odvolacieho súdu toto dojednania
splatnosti dlhu v splátkach neplatné pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ). Na druhej strane je zrejmé, že
v zmysle zmluvy o pôžičke mala byť celá pôžička uhradená najneskôr do 31.12.2014. A toto dojedanie

je pri neplatnom dojednaní úhrade dlhu v splátkach dostatočne určité a teda platné (§ 37 ods. 1 OZ, §
41 OZ), nakoľko z neho vyplýva posledná možná splatnosť dlhu a zároveň deň, po ktorom už mohol
žalobca ako veriteľ dlh po žalovanom 1/ súdne vymáhať, keďže ten sa zaviazal splatiť dlh najneskôr
do 31.12.2014. Žalovaný 1/ žalobcovi ku dňu rozhodnutia z poskytnutej pôžičky vrátil sumu 6.200 € a
sumu 4.800 € nevrátil, pričom vrátenie tejto sumy bol žalovaný 1/ povinný uskutočniť do 31.12.2014.

Nevrátením sumy 4.800 € do 31.12.2014 sa žalovaný 1/ dostal do omeškania 01.01.2015, a preto od
tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 4.800 €. Nakoľko žalovaný 1/ ako
dlžník sumu 4.800 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2015 žalobcovi ako veriteľovi nevrátil
hoci bol na to povinný, a to ani napriek výzve zo dňa 20.12.2017 resp. doručeniu mu žaloby s platobným
rozkazom dňa 08.02.2018, je v zmysle § 546 OZ povinný jeho dlh splniť žalovaný 2/, ktorý v zmluve

o pôžičke vyhlásil, že uspokojí žalobcovu pohľadávku, ak ju neupokojí dlžník - žalovaný 1/. Nakoľko
ani žalovaný 2/ nesplnil svoj záväzok z ručenia, porušil svoj záväzok splniť dlh za dlžníka, t.j. zaplatiť
sumu 4.800 € s 5,05% úrokom z omeškania od 01.01.2015 vyplývajúci z § 548 OZ, a preto ho súd
prvej inštancie správne zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.800 € s 5,05% úrokov z omeškania ročne zo
sumy 4.800 € od 01.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením

žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ povinnosť žalovaného 2/. K námietke premlčania
vznesenej žalovanými odvolací súd uvádza, že nakoľko bola splatnosť v splátkach neplatne dojednaná,
začala plynúť premlčacia doba dňa 01.01.2015, t.j. dňa, ktorý nasleduje po dni dokedy mal žalovaný 1/
povinnosť dlh najneskôr uhradiť ( kedy sa stal dlh žalovaného 1/ voči žalobcovi splatným) a premlčacia
doba by uplynula 01.01.2018, nakoľko však žaloba bola podaná na súde 27.12.2017, t.j. pred uplynutím

premlčacej doby, ktorá v zmysle § 112 OZ od uplatnenia na súde neplynula, právo premlčané nebolo.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného 2/ za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému 2/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).