Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201937
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118201937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolKrochtavsporežalobcu:DopravnýpodnikmestaPrešov,akciová
spoločnosť, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného: JUDr. Ernestom
Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 33,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/27/2018-31 zo dňa 26.09.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 33 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 33 eur a trovy
konania z dôvodu, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu dňa 23.03.2017 a nevedel

sa preukázať platným cestovným lístkom. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že mal označený cestovný
lístok, aj keď bol po časovom limite, necíti sa byť preto vinný.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 760 Občianskeho zákonníka; § 46b
ods. 2 písm. a) a ods. 7 z. č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení zmien a doplnkov; § 12 ods. 1; § 14 ods. 1
až 3; § 16 ods. 1 až 5; § 17 ods. 1 až 3 z. č. 56/2012 Z.z. o cestnej premávke zistil, že žalobný návrh je
dôvodný. Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole číslo XXXXXX pre súd jednoznačne vyplynulo, že

žalovaný dňa 23.03.2017 na trolejbuse číslo voza XXX, linka číslo X na zastávke I. H. a N. cestoval po
časovom limite, keď cestovný lístok platil žalobcovi od 8:52 do 9:02 hod., pričom kontrola bola vykonaná
o 9:06 hod. Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému Faktúru číslo XXXXXXXXX na sumu
33 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2018 nespochybnil, že cestovný
lístok bol po časovom limite. Uviedol, že v prípade, ak išlo o oneskorenie, respektíve uplynutie časového
limitu 4 alebo 5 minút, je to v poriadku a všetko je to účelové. Zároveň žalovaný netvrdil súdu, že autobus
mal nejaké zdržanie skrz havárie alebo inej nepredvídateľnej skutočnosti. Žalovaný mal cestovný lístok

v hodnote 40 centov, ktorý mu platil 10 minút od 8:52 do 9:02 hod., pričom kontrola bola vykonaná o 9:06
hod. Zo zápisu vyplynulo, že žalovaný sa preukázal cestovným lístkom po časovom limite, pričom pri
kontrole uviedol, že mal ho upozorniť vodič alebo niekto iný, že mu skončila platnosť cestovného lístka.
Takáto predstava žalovaného je nereálna a pre vodiča dopravného prostriedku nevyplýva zo žiadnehopredpisu. Túto povinnosť naopak má cestujúci, ktorý využíva hromadný dopravný prostriedok na svoju
prepravu a pre neho vyplýva mať pri sebe a zdokladovať sa v prípade kontroly platným cestovným
lístkom. Skutkové tvrdenia žalobcu majú oporu v predložených listinných dôkazoch. V čase, keď bol

žalovaný ako cestujúci kontrolovaný kontrolórom, mal cestovný lístok po časovom limite, to v konaní
žalovaný ani nespochybnil.

4. Tak súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 12 až § 17 z. č. 56/2012 Z.z. je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi úhradu vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav za každé

cestovanie bez cestovného lístka. Splatnosť úhrady sa v tomto prípade spravuje všeobecnou právnou
úpravou § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť úhradu 1. dňa po
tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobcovi podľa názoru súdu prvej inštancie vznikol nárok na
zaplatenie úhrady a nákladov príslušenstva, ktoré mu s uplatnením tohto nároku vznikli. Preto zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33 eur, zároveň rozhodol o trovách konania postupom podľa §
255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu mu vo vzťahu k žalovanému

vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudkupostupompodľa§262CSP,ktorévydávyššísúdnyúradník.

5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vyslovil svoj
nesúhlas s napadnutým rozsudkom. Súhlasil iba s bodmi 9. a 10. odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že ak

nebude ustanovené podľa bodov 9. a 10. rozsudku, predvoláva osoby, ktoré boli účastníkom tejto veci,
t.j. revízora a jeho spolupracovníkov. Zdôraznil, že na poslednom pojednávaní nebol prítomný právny
zástupca žalobcu. Podľa odvolateľa v predmetnej veci ide o incident, ktorý je podvodom.

6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.07.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 33 eur ako úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo

výške 100- násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle citovanej právnej úpravy.
V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že žalovaný dňa 23.03.2017 v trolejbuse č. vozňa XXX,
linka č. X na zastávke I. H. a N. sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, ale sa prezentoval
cestovným lístkom po časovom limite, keď tento mu platil od 8:52 hod. do 9:02 hod., pričom kontrola
bola vykonaná o 9:06 hod. Obranu žalovaného pred súdom prvej inštancie súd správne vyhodnotil ako

nedôvodnú, lebo povinnosť dosledovať časový limit cestovného lístka v žiadnom prípade nemá ani vodič
dopravného prostriedku, ani nikto iný, iba sám cestujúci. Pre správne rozhodnutie vo veci samej bolo
podstatné zistenie, že v čase kontroly žalovaný sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, lebo
jeho platnosť uplynula.

9. Preto odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné. Je potrebné uviesť, že ak
žalovaný chcel navrhnúť vypočutie svedkov v predmetnom konaní, mohol a mal tak urobiť pred súdom
prvejinštancie.Ouvedenombolpoučenýnapojednávanípredsúdomprvejinštanciedňa26.09.2018.Ak
svoje návrhy na doplnenie dokazovania neprezentoval pred súdom prvej inštancie, a to pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovanie, nemôže tak urobiť až v odvolaní. Nebolo preto možné v zmysle ust.

§ 366 CSP pristúpiť k vykonávaniu dôkazov, ktoré boli prezentované žalovaným až v rámci odvolacieho
konania.

10. Odvolací súd dodáva, že tak ako súd prvej inštancie správne vyhodnotil, v konaní nebolo možné
prihliadať na to, že žalovaný sa síce prezentoval pri kontrole cestovným lístkom, no jeho platnosť bola

po časovom limite. V čase kontroly žalovaný platný cestovný lístok nemal.

11. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS/115/03,
III. ÚS/209/04 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/347/2014 zo dňa 30.09.2015.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd majúc za to, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo potvrdené aj vo výroku o trovách konania, ktorý rovnako odvolací súd posúdil ako
správny.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú a v odvolacom
konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).