Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114011799.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného F. S., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 07.11.2016 sp. zn. 4T/88/2014 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd I. stupňa obžalovaného F. S. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období odo dňa 01.01.2014 až do mesiaca október 2016 vrátane si ako otec mal. F. S., nar.:

XX.XX.XXXX v meste Y. riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu vyplýva zo zákona o rodine,
a ktorej rozsah mu bol určený i rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 19C/34/2009 zo dňa
09.02.2011, právoplatným dňa 12.04.2011 v sume 67,- Eur mesačne na mal. F., ktoré je povinný splatiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. S., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej
povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu
riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoju dcéru

a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s výnimkou obdobia od
25.02.2014 do 29.04.2014, kedy pracoval v spoločnosti V. U., s.r.o. s tým, že dosahoval dostatok
finančných prostriedkov na úhradu výživného, čím za obdobie odo dňa 01.01.2014 až do októbra
2016 (vrátane mesiaca október 2016) dlhuje F. S. na výživnom sumu v celkovej výške 2.278,- Eur,
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 zo dňa 02.12.2011,
právoplatným dňa 04.02.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o treste tohto rozsudku napadol včas podaným odvolaním obžalovaný s tým, že si je vedomí, že
neposielal výživné avšak uložený trest považuje za neprimeraný.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na odvolaní a žiadal uložiť mierny trest
keď síce potvrdil, že doposiaľ neuhradil dlžné výživné avšak z dôvodu, že vo februári 2018, že mal úraz,
v dôsledku čoho bol práceneschopný 7 mesiacov. V súčasnej dobe pracuje v zahraničí, pokiaľ by sa

odročilo verejné zasadnutie o 4 mesiace, bol by schopný dlžné výživné zaplatiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317

odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že vo vzťahu k výroku o vine súd I. stupňa
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne

posúdil. Ani v priebehu odvolacieho konania nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný
výrok o vine, nakoľko obžalovaný dlh na výživnom nezaplatil a bezprávny stav trvá aj v súčasnej dobe.

Pri preskúmávaní odvolaním napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny
a zákonný. Súd I. stupňa správne zistil, že žalovaného prečinu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/46/2011, kde mu plynula
skúšobná doba od 05.02.2012 do 05.02.2015, pričom sa jednalo o odsúdenie rovnako za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Súd I. stupňa pritom správne poukázal na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého

je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody vylúčený, ak sa páchateľ odsudzuje za úmyselný
trestný čin spáchaných v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Okresný súd správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď správne priznal
obžalovanémupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Trestnéhozákonaanadruhejstranesprávne

prihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda na to, že obžalovaný
bol už v minulosti za trestný čin odsúdený, ktorý postup odôvodňuje trestná minulosť obžalovaného.

Následne súd I. stupňa správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý trest považoval aj krajský súd za primeraný najmä s

poukazom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený na nepodmienečný trest, teda aj trestom v
uloženej výmere je možné dosiahnuť účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 Trestného zákona.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

K obrane obžalovaného prednesenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spočívajúcej v tom, že
výživné neplatil z dôvodu práceneschopnosti po úraze v roku 2018 krajský súd uvádza, že sa jedná o
odvolanie proti rozsudku zo dňa 07.11.2016 a tak do februára 2018, kedy mal utrpieť obžalovaný úraz,
mal dostatok času na to, aby účinnou ľútosťou a zaplatením dlžného výživného zvrátil výsledok tohto

konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.