Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918201063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej, z členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD. a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu
AGRORIS, s.r.o. so sídlom Rimavská Sobota, Potravinárska 3694, IČO 31 607 969, zast. advokátskou
kanceláriou MAPLE & FISH, s. r. o. so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, proti žalovaným 1/
Podielnicko poľnohospodárske družstvo Bakov so sídlom Bakov 98034 Nová Bašta, IČO: 31 600 441,
zast. JUDr. Máriom Keletim, advokátom s miestom podnikania S. XXX, Q. a 2/ Mesto Rimavská Sobota,
Svätoplukova 9, 97901 Rimavská Sobota, IČO 00 319 031, zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI &
Partners s. r. o.so sídlom Skuteckého 17, 97401 Banská Bystrica, o zaplatenie náhrady škody vo výške

54.230,19 Eur príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
č. k. 3Cb/23/2018-420 zo dňa 29. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 3Cb/23/2018-420 zo dňa 29. októbra 2018
potvrdzuje.

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRimavskáSobotanapadnutýmrozsudkomžalobužalobcuzamietolazaviazalhozaplatiť

žalovanému 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou podanou dňa 20. 3. 2018 domáhal na žalovaných 1) a 2) spoločne a nerozdielne
zaplatenia náhrady škody vo výške 54.230,19 eura spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
54.230,19 eura od 17. 3. 2018 do zaplatenia. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný 2) dňa
29. 7. 2010 uzavrel so spoločnosťou FC Rimavská Sobota, a. s. nájomnú zmluvu číslo NZ 12/2010,

na základe ktorej poskytol nájomcovi do používania okrem iného aj pozemky v katastrálnych územiach
C. L. a M.: 1) E-KN parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. L. trvalé trávne porasty vo výmere XX XXX m2, 2)
E-KN parc. č. XXXX v kat. úz. C. L. orná pôda vo výmere XX XXX m2, 3) C-KN parc. č. XXXX/X v
kat. úz. C. L. orná pôda vo výmere XXX XXX m2, 4) C-KN parc. č. XXX v kat. úz. M. orná pôda vo
výmere XX XXX m2, 5) C-KN parc. č. XXX/X. v kat. úz. M. trvalé trávne porasty vo výmere XX XXX
m2 (v ďalšom len "Nehnuteľnosti"). Žalobca na podklade zmluvy o podnájme uzavretej dňa 30. 9. 2010
Nehnuteľnosti využíval na poľnohospodársku činnosť - v danom čase na pestovanie repky ozimnej.

Listom zo dňa 14. 10. 2014 žalovaný 2) oznámil právnemu nástupcovi spoločnosti FC Rimavská Sobota,
a. s. - spoločnosti AGROWELL s. r. o. so sídlom Nám. Š. M. Daxnera 413, Rimavská Sobota, IČO: 36
053 767 (ďalej len "AGROWELL"), že dňom 31. 10. 2015 nájomné zmluvy číslo NZ 12/2010 a NZ 9/2010
končia a požiadal spoločnosť AGROWELL, aby k tomuto dátumu bola prenajatá poľnohospodárskapôda pripravená na odovzdanie. Žalobca mal za to, že uvedená výzva vykazuje formálne aj obsahové
nedostatky, pre ktoré ju nemožno považovať za výzvu na vydanie pozemku podľa § 12 ods. 1 zákona
číslo 504/2003 Z.z. Výzva nebola podpísaná primátorom mesta Rimavská Sobota, ktorý je štatutárnym

orgánom mesta, ale vedúcou majetkového oddelenia Mestského úradu Rimavská Sobota K.. V. X..
Podľa žalobcu malo navyše s týmto právnym úkonom vysloviť súhlas aj mestské zastupiteľstvo, k
čomu nedošlo. Z obsahu tohto listu navyše nie je ani bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo týmto
oznámením malo byť sledované. Žalobca ďalej tvrdil, že spoločnosť AGROWELL si riadne plnila svoje
povinnosti ako nájomcu, preto jej vzniklo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Toto

právo zo strany žalovaného 2) nebolo rešpektované. Žalovaný 2) dňa 28. 5. 2015 vyhlásil obchodnú
verejnú súťaž na prenájom poľnohospodárskej pôdy vo svojom vlastníctve, a to vrátane Nehnuteľností.
Obchodnú verejnú súťaž vyhrala spoločnosť AGROWELL, avšak z neznámych dôvodov bola táto
zrušená. Následne dňa 3. 8. 2015 bola vyhlásená nová obchodná verejná súťaž, ktorej víťazom sa stal
žalovaný 1). Uznesením č. 110/2015 zo dňa 16. 9. 2015 mestské zastupiteľstvo v Rimavskej Sobote
schválilo poskytnutie poľnohospodárskej pôdy do nájmu žalovanému 1). Vzhľadom na to, že spoločnosť

AGROWELL považovala a považuje nájomné zmluvy NZ 12/2010 a NZ 9/2010 za platné, vyhrala prvú
obchodnú verejnú súťaž, k prenajatým nehnuteľnostiam mala zákonné prednostné právo na uzavretie
novejnájomnejzmluvyaneboldôvodpredpokladať,žedruhúobchodnúverejnúsúťažnevyhrá,vzáujme
ochrany svojho majetku a v snahe nezvyšovať škodu, ktorá spoločnosti AGROWELL vznikla konaním
žalovaného 2), žalobca v auguste 2015 v dobrej viere vykonal sejbu repky ozimnej na Nehnuteľnostiach.

V danom čase mal uzavretú platnú podnájomnú zmluvu. Zároveň mal očakávanie, že podnájomný vzťah
mu bude trvať aj v ďalšom období, a to na základe personálneho prepojenia spoločnosti žalobcu so
spoločnosťou AGROWELL, ako aj vzhľadom na skutočnosť že nebol dôvod predpokladať neudelenie
súhlasu mestského zastupiteľstva s podnájmom prenajatých pozemkov na ďalšie obdobie. V dňoch 17.
3. 2016 a 18. 3. 2016 došlo z neznámych dôvodov k chemickému postreku okrem iného aj repky ozimnej

zasiatej na Nehnuteľnostiach totálnym herbicídom s účinnou látkou J.. Postreky vykonal zamestnanec
žalovaného 1). Žalovaný 1) nerešpektoval užívacie právo žalobcu k nehnuteľnostiam a vlastnícke právo
žalobcu k plodinám, ako ani zákonnú povinnosť odovzdať pozemok až do 30 dní po zbere úrody.
Vykonaním postreku došlo k úplnému zničeniu zasiatych plodín repky ozimnej, čím došlo ku škode na
majetku žalobcu. Zodpovednosť žalovaného 2) za vzniknutú škodu mala vyplývať z toho, že žalovaný 2)

nekonal v súlade so zákonom číslo 504/2003 Z.z., čím "umožnil a spoluzavinil" vykonanie nezákonného
zásahu zo strany žalovaného 1), a preto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Výšku škody žalobca
preukazoval súkromným znaleckým posudkom č. 14/2016 zo dňa 26. 8. 2016 vypracovaným súdnou
znalkyňouK..Y.E..Podľažalobymaloísťoskutočnúškodu,ktorávzniklastratounaplodináchvdôsledku
neoprávneného postreku, žalobca však v konaní upresnil, že časť uplatneného nároku možno právne

kvalifikovať ako nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku.

3. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol, aby súd prerušil konanie až do právoplatného
skončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdeRimavskáSobotapodspisovouznačkou8C/545/2015.
Spoločnosť AGROWELL s. r. o. sa v tomto konaní domáha určenia, že nájomná zmluva zo dňa 29.

7. 2010 č. NZ 12/2010 v znení dodatkov č. 1 a 2 sa obnovila na dobu určitú od 1. 11. 2015 do 30. 10.
2020. Zároveň sa domáha určenia, že nájomné zmluvy medzi žalovanými 1) a 2) č. NZ 129/2012 zo dňa
15. 10. 2015 a č. NZ 146/2015 zo dňa 30. 10. 2015, ako aj nájomná zmluva uzavretá dňa 20. 10. 2015
medzi žalovaným 1) a spoločnosťou GEMERPRODUKT VALICE, ovocinársko - vinohradnícke družstvo,
Okružná 3771, Rimavská Sobota pod č. NZ 128/2015 sú absolútne neplatné. Alternatívne sa domáha

nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného 1) ako prenajímateľa uzavrieť so žalobcom ako nájomcom
nájomnú zmluvu na obdobie od 1. 11. 2015 do 31. 10. 2020 s obsahom uvedeným v žalobnom petite. O
návrhunaprerušeniekonaniatunajšísúdrozhodoluznesenímzodňa21.6.2018,č.k.3Cb/23/2018-133
tak, že návrh zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 21. 6. 2018.

4. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Nenamietal, že postrek herbicídom na uvedených
nehnuteľnostiach vykonal jeho zamestnanec, tvrdil však, že išlo o bežný agrotechnický úkon súvisiaci
so zámerom žalovaného 1/ zasiať na týchto nehnuteľnostiach kukuricu, žalovaný 1/ sa považoval za
oprávnenéhodržiteľa(užívateľa)nehnuteľnostínazákladenájomnejzmluvy,ktorúvsúladesvýsledkami
obchodnej verejnej súťaže uzavrel so žalovaným 2/ dňa 15.10.2015 pod č. NZ 129/2015. Žalovaný 1/

tvrdil,žezjehostranynešlooúkonsmerujúcikpoškodeniužalobcu,namietalajvýškuspôsobenejškody.

5. Žalovaný 2/ tiež žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca nepreukázal, akú konkrétnu právnu
povinnosť mal žalovaný 2/ vo vzťahu k žalobcovi porušiť. Podľa žalovaného 2/ k zániku nájomnej zmluvyč. Nz 12/2010 došlo uplynutím dohodnutej doby nájmu, t. j. 31.10.2015. Žalobca ako podnájomca
nemohol mať podľa neho žiadne legitímne očakávanie, že bude pokračovať v užívaní nehnuteľnosti,
pokiaľ zasial plodiny, tak konal na vlastné riziko.

6. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutkový stav zistený
vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 663, § 676 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 20, § 118 ods. 1, §
119 ods. 1, § 120 ods. 1, § 123 ods. 1, § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964
Zb.) a podľa § 1 ods. 1, § 2, § 10 ods. 3, § 12 ods. 1 a 4, § 13 ods. 1 a 2 Zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme

poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.

7. Zmluvu o nájme uzavretú medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou FC Rimavská Sobota a.s. (neskôr
AGROWELL s.r.o.) posúdil súd ako nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom poľnohospodárskych
pozemkov na poľnohospodárske účely, podnájomný vzťah vznikol na základe súhlasu prenajímateľa
v zmysle V. ods. 2 Nájomnej zmluvy. Nájomná a aj podnájomná zmluva boli uzavreté na určitú dobu,

dohodnutá doba nájmu a nadväzne aj podnájmu mala uplynúť dňom 13.10.2015. Súd prvej inštancie
poukázal na úpravu § 12 ods. 1 Zák. č. 504/2003 Z.z. z ktorého vyplýva možnosť obnovenia nájomného
vzťahu dohodnutého na určitý čas za predpokladu, že prenajímateľ alebo nájomca nevyzve druhú
zmluvnú stranu na prevzatie alebo vrátenie prenajatých pozemkov, a to výzva musí byť urobená
v písomnej forme najmenej rok pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Súd prvej inštancie výzvu

žalovaného zo dňa 14.10.2014 adresovanú obchodnej spoločnosti AGROWELL s. r. o. považoval
za prejav vôle žalovaného 2/, ktorým je žalovaný 2/ viazaný. Nesúhlasil s námietkami žalobcu, že
s takouto výzvou muselo vyjadriť súhlas aj mestské zastupiteľstvo. Vychádzal zo záveru, že pokiaľ
bola nájomná zmluva už raz mestským zastupiteľstvom schválená na dobu určitú, nebolo potrebné
opätovne odsúhlasovať uskutočnenie výzvy, táto predstavuje len administratívny predpoklad ukončenia

zmluvného vzťahu v pôvodne dohodnutej lehote. Výzva bola síce nazvaná „Oznámenie“, z jej obsahu
však vyplýva, že mesto Rimavská Sobota (žalovaný 2/) oznamuje spoločnosti AGROWELL s. r. o. s
odvolaním sa na § 12 ods. 1 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, že dňom 31.10.2015
končí nájomná zmluva č. NZ 12/2010 vrátane dodatkov č. 1 a 2, mesto zároveň požiadalo nájomcu,
aby 31.10.2015 bola prenajatá pôda pripravená na odovzdanie na základe citovaných zmlúv. Z obsahu

listu podľa súdu nepochybne vyplýva vôľa prenajímateľa nepokračovať v nájomnom vzťahu obnovením
nájomnej zmluvy zo zákona, a aj jeho požiadavka na reálne prevzatie prenajatých nehnuteľností.
Uvedené oznámenie súd vyhodnotil ako určitý a zrozumiteľný, platný právny úkon. Za neodôvodnené
považovalvtomtosmereajnámietkyžalobcu,žeoznámenieneurobilaosobanatooprávnená.Poukázal
na úpravu § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej za právnickú osobu robí právne úkony

v zásade štatutárny orgán (v tomto prípade primátor mesta), a ďalej dve kategórie pracovníkov, a to 1.
tí, ktorí na to boli poverení vnútornými predpismi právnickej osoby alebo 2. tí, u ktorých je to vzhľadom
na ich pracovné zaradenie obvyklé. Žalovaný 2/ predložil listinný dôkaz o tom, že primátor mesta
Rimavská Sobota R.. R.K. poveril dňa 16.2.2012 K.. V. X., vedúcu majetkové oddelenia ekonomického
odboru MÚ Rimavská Sobota, aby vyhotovovala a následne zaslala výzvy o ukončení nájomných zmlúv

uzatvorených na prenájom poľnohospodárskej pôdy pre jednotlivých nájomcov v zmysle § 12 ods. 1
Zák. č. 504/2003 Z.z. Primátor zároveň uložil poverenej pracovníčke v oznámení uviesť aj presný dátum
odovzdania prenajatej pôdy. K.. X. prevzala toto poverenie dňa 13.2.2012, súd považuje poverenie
za vnútroorganizačnú akt individuálnej povahy, ktorý založil oprávnenie K.. X. takúto výzvu uskutočniť.
Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že nájomca v období obdržania výzvy nenamietal proti platnosti

oznámenia a jeho záväznosti pre žalovaného 2/, preto aj v prípade, ak by došlo k prekročeniu oprávneniu
danej zamestnankyne mesta by táto výzva podľa § 20 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka
zaväzovala žalovaného 2/.

8. Pokiaľ žalobca spochybňoval okolnosti predloženia tohto dôkazu, ktorý bol predložený po

prezentovaní predbežného právneho posúdenia veci na predbežnom prejednaní veci, súd v tejto
skutočnosti nevidí dôvod neprípustnosti vykonania takéhoto listinného dôkazu, naopak predbežné
právne posúdenie sporu slúži na to, aby sa v spore zúžil okruh skutkových a právnych otázok na
relevantnú mieru. Je preto prirodzené, že strany ponúknu argumenty a dôkazy, ktorými na predbežné
právne posúdenie veci zo strany súdu reagujú.

9. Súd prvej inštancie preto ustálil, že nájomný vzťah medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou AGROWELL
s. r. o. zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, t. j. dňa 31.10.2015, a k rovnakému dňu došlo ajk ukončeniu právneho vzťahu založeného podnájomnou zmluvou zo dňa 30.9.2010 uzavretou medzi
spoločnosťou FC Rimavská Sobota a žalobcom.

10. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či domnienka žalobcu o oprávnenom užívaní
nehnuteľnosti alebo čo aj jeho dobromyseľnosť pri zasiatí plodín na týchto nehnuteľnostiach mohla
byť založená na očakávaní, že spoločnosť AGROWELL s. r. o. mala prednostné právo na uzavretie
novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 1 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, aplikácia
ktorého nie je vylúčená ani v prípade, že prenajímateľom je mesto. Poukázal na to, že v zmysle §

13 ods. 1 Zákona má nájomca právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy len v prípade, že si
počas trvania nájomného vzťahu riadne a včas plnil svoje povinnosti. V konaní nebolo sporné, že
spoločnosť AGROWELL s. r. o. bola s platením nájomného v omeškaní v trvaní 14 dní. Súd vychádzal
zo záveru, že riadne plnenie povinnosti nájomcu je potrebné skúmať počas celého obdobia procesu
výberu osoby nového nájomcu, túto zákonom stanovenú podmienku však musí nájomca spĺňať aj v čase
uzatvorenianovejnájomnejzmluvy,čojezavŕšenímprocesuurčenianovéhonájomcunaďalšieobdobie.

Žalovaný 2/ uzavrel nájomnú zmluvu č. 129/2015 so žalovaným 1/ dňa 15.10.2015, a k tomuto dňu už
bolo zrejmé, že doterajší nájomca si neplnil povinnosti riadne a včas, keďže sa dostal do omeškania
s poslednou splátkou nájomného, ktorá bola splatná dňa 1.10.2015. Súd preto dospel k záveru, že
skoršiemu nájomcovi, a to spoločnosti AGROWELL s. r. o. nevzniklo právo na uzavretie novej nájomnej
zmluvy na ďalšie obdobie, preto nebolo potrebné hodnotiť, či bol pôvodný nájomca ochotný ponúknuť

nájomné v obvyklej výške vrátane toho, akým spôsobom sa výška obvyklého nájomného určuje. Súd
prvej inštancie tiež poukázal na to, že v čase uskutočnenia sejby zo strany žalobcu už prebiehala druhá
obchodná verejná súťaž, ktorá bola vypísaná dňa 31.7.2015, pričom v podmienkach oboch obchodných
verejných súťaží si žalovaný 2/ ako vyhlasovateľ vyhradil právo odmietnuť všetky predložené návrhy,
súťaž zrušiť, ukončiť ju ako neúspešnú alebo predĺžiť lehotu na vyhlásenie výsledku. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že aj prvá verejná súťaž vyhlásená dňa 18.5.2015, ktorej víťazom bola spoločnosť
AGROWELL s. r. o., bola vyhlasovateľom zrušená. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na to,
že nájomca nemal právo či už na predĺženie nájomnej zmluvy alebo na prednostné uzavretie novej
nájomnej zmluvy, nájomca pri starostlivosti riadneho hospodára nemal dôvod spoliehať sa na to, že
ostane nájomcom aj na ďalšie obdobie. S ohľadom na osobné prepojenie spoločnosti AGROWELL s. r.

o. so žalobcom, takéto očakávanie nemohol mať ani samotný žalobca, a to o to viac, že aj do roku 2015
užíval nehnuteľnosti len na základe práva odvodeného od nájomcu, na základe podnájomnej zmluvy, s
uzavretím ktorej na uvedené obdobie udelil súhlas aj žalovaný 2/. Žalobca teda pri riadnej obozretnosti
a odbornej starostlivosti, ktorá sa od neho ako podnikateľa dá spravodlivo vyžadovať, nemal dôvod
domnievať sa, že jeho podnájomný vzťah bude pokračovať aj po 31.10.2015. Žalobca ani nemohol

vedieť, či nová nájomná zmluva bude vôbec pripúšťať možnosť podnájmu prenajatých pozemkov tak,
ako nájomná zmluva č. NZ 12/2010.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemohol byť dobromyseľný ohľadne skutočnosti,
že ako oprávnený držiteľ - podnájomca bude pokračovať v užívaní nehnuteľností aj po 31.10.2015.

Samotné osivo repky ozimnej v čase jeho zasiatia bolo nepochybne vo vlastníctve žalobcu, vysiatim
však osivo prestalo byť samostatnou vecou v pravom zmysle, stalo sa súčasťou samotného pozemku,
oddelenie osiva od pozemku už po sejbe nie je dobre možné, zároveň však platí, že sejbou sa
hodnota poľnohospodárskeho pozemku s ohľadom na očakávaný výnos z úroky zvýšila. Zídený porast
má povahu súčasti hlavnej veci, zožatie úroky sa považuje za poberanie úžitkov, čo je oprávnenie,

ktoré s poukazom na § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne patrí vlastníkovi nehnuteľnosti.
Pokiaľ vlastník nehnuteľnosti prenechá vec do užívania na poľnohospodárske účely na základe
nájomnej zmluvy, s poukazom na § 2 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov patria úžitky
nájomcovi. V duchu tohto všeobecného pravidla o prenose jedného z oprávnení vlastníka na nájomcu
poľnohospodárskeho pozemku vykladá súd aj § 2 ods. 2 veta druhá zákona o pôde, podľa ktorého

pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom
nedohodne inak, ak nie je zákonom ustanovené inak. Uvedené ustanovenie upravuje práva k porastom z
pohľadu vymedzení vzájomného vzťahu vlastníka pozemku a užívateľa pozemku, nemožno však z neho
vyvodiť, že zákonodarca hodlal upraviť zasiate osivo a vzídenú rastlinu ako samostatnú vec v právnom
zmysle tak, že vlastníkom by mala byť osoba, ktorá porast vysadila alebo zasiala.

12. K námietkam žalobcu, že v zmysle § 12 ods. 4 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov mal
byť žalobcovi doručený návrh na uzavretie novej nájomnej zmluvy alebo výzva na vrátenie pozemku a
v prípade neuzavretia novej zmluvy mal byť pozemok vydaný do 30 dní po zbere úroky, súd uviedol,že na prejednávanú vec toto zákonné ustanovenie nie je možné aplikovať. Ustanovenie § 12 ods. 4
Zákona upravuje prípady, kedy nikdy nebola medzi vlastníkom a užívateľom uzavretá nájomná zmluva,
žalobca však neužíval vec bez nájomnej zmluvy, jeho užívací titul v podobe podnájomnej zmluvy bol v

čase vykonania sejby platný a platnosť zmluvy bola ukončená uplynutím dohodnutej doby podnájmu.

13. Osoba, ktorá je oprávnená užívať nehnuteľnosť a brať z nej aj úžitky, je v prípade nájmu pozemku na
poľnohospodárske účely nájomca. Žalobca nepreukázal, že sa nájomný vzťah spoločnosti AGROWELL
obnovil a nadväzne že sa obnovila aj jeho podnájomná zmluva. Nepreukázal ani porušenie práva

spoločnostiAGROWELLnaprednostnéuzavretienovejnájomnejzmluvy,zktorejvyvodzovalneplatnosť
následne uzavretej nájomnej zmluvy č. 129/2015 medzi žalovanými 1) a 2). Súd preto nemá dôvod
považovať nájomnú zmluvu č. 129/2015 za neplatnú. Platí preto, že na užívanie Nehnuteľností v čase
škodnej udalosti bol oprávnený žalovaný 1) ako nájomca. Len jemu prislúchalo, aby sa rozhodol o
spôsobe užívania prenajatej nehnuteľnosti vrátane určenia, akú plodinu tam hodlá vypestovať. Pokiaľ
sa rozhodol zasadiť kukuricu a pred vysiatím kukurice vykonal postrek totálnym herbicídom na vzídené

rastliny repky ozimnej, nemožno jeho konanie hodnotiť ako protiprávne. Pokiaľ žalovanému 1) nemožno
pripísať protiprávne konanie, nie je daná ani jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žaloba bola takto
voči nemu podaná nedôvodne a ako takú ju súd zamietol.
14. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj voči žalovanému 2). Z výsledkov vykonaného dokazovania
nevyplynulzáverotom,žebyžalovaný2)porušilkonkrétnuprávnupovinnosť,ktorábymalazanásledok

vznik škode na majetku žalobcu. V konaní nebolo sporné, že k tvrdenej škodnej udalosti - zničeniu plodín
vykonaním postreku - nedošlo konaním žalovaného 2). Postup žalovaného 2) v procese uzatvárania
nájomných zmlúv na obdobie po 31. 10. 2015 nie je v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej škody.
Argumentžalobcu,žežalovaný2)svojímpostupomvznikškodyumožnilaspoluzavinil,jevágny,príčinná
súvislosťmedzikonanímanásledkommusíbyťnespochybniteľná-t.j.musíísťopríčinu,bezktorejbyku

vznikuškodynedošlo.Vkontextesporuzatakútopríčinumožnopovažovaťvýlučnekonaniespočívajúce
vo vykonaní postreku. Z vykonaného dokazovania nakoniec nevyplynul ani záver o protiprávnosti
konania žalovaného 2) v procese uzatvárania novej nájomnej zmluvy.

15. Žalobca sa zaplatenia náhrady škody domáhal na oboch žalovaných spoločne a nerozdielne majúc

za to, že solidárna zodpovednosť oboch je daná ustanovením § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Skutkové
okolnosti, ktoré mali zakladať zodpovednosť jednotlivých žalovaných, však vymedzil odlišne: v prípade
žalovaného 1) išlo výlučne o vykonanie postreku, kým v prípade žalovaného 2) o jeho postup pri
ukončení skoršej nájomnej zmluvy a pri uzatváraní novej nájomnej zmluvy. Je preto zrejmé, že ide o

dva odlišné zaväzovacie dôvody, t. j. o dva samostatné záväzky vzniknuté na základe iných právnych
skutočností, ktoré sa stretávajú len v tvrdenom následku - vzniku škody na majetku žalobcu. Ide o stav
tzv. nepravej solidarity, kedy žalobca disponuje samostatnými pohľadávkami proti jednotlivým dlžníkom,
avšak môže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len raz, plnením jedného z dlžníkov záväzok ostatných
zanikne (Petr Lavický: Solidární závazky, I. vydanie, Praha: C.H. BECK, 2004, strana 49).

16. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie na ustálenie výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť,
keďže samotný základ nároku na náhradu škody nebol daný v dôsledku absencie protiprávneho úkonu
na strane žalovaných 1) a 2) a v časti žalovaného nebola daná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním
a vznikom škody. Súd nevykonal ani dokazovanie zamerané na zistenie nedoplatkov spoločnosti Agro

Tomašová a. s. voči mestu Rimavská Sobota, keďže ide o subjekt práva odlišný od strán sporu, preto
konanie tohto subjektu nie je spôsobilé vplývať na posúdenie platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými 1) a o trovách konania súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaným
1) a 2), ktorí mali v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O
výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré

vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.18. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o naplnenie podmienok § 12 ods. 1 Zák.
č. 504/2003 Z.z., teda že oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 14.10.2014 je možné považovať za výzvu,
žalobca zotrváva na svojich námietkach, že toto oznámenie nespĺňa obsahové a ani formálne náležitosti

takejto výzvy. Žalobca trval na námietkach, že ani žalobca ani spoločnosť AGROWELL s. r. o. neobdržali
kvalifikovanú výzvu v zákonom stanovenej lehote, a preto došlo k obnove nájomného vzťahu spoločnosti
AGROWELL s. r. o. Oznámenie zo dňa 14.10.2014 žalobca nepovažuje za kvalifikovanú výzvu, ktorá
by bola spôsobilá zabrániť obnove nájmu, tento úkon je podľa žalobcu zmätočný, nejasný, pripúšťa
rôzny výklad, čo z dôvodu spornosti medzi stranami sporu o povahe a účinkoch tohto listu je nutné

pripísať na ťarchu žalovaného 2/. Rovnako je prinajmenšom otázke, či tento list podpísala oprávnená
osoba, nebolo v konaní preukázané, že by vedúca majetkové oddelenia ekonomického odboru bežne
vydávala a podpisovala výzvy tohto druhu, čo pripustil aj súd prvej inštancie. Žalobca poukazoval tiež
na to, že výzvu zo dňa 12.10.2015 už podpísal priamo primátor. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu,
že žalovaný 2/ tu vystupoval v súkromno-právnom zmluvnom vzťahu, a preto nie je potrebné na jeho
úkony nazerať tak prísne, ako by tomu bolo pri výkone verejnej správy. Je neprípustné, aby sa na časť

úkonov žalovaného 2/ nazeralo striktne a na iné úkony benevolentne. Žalovaný 2/ mal aj pri úkonoch v
súvislosti s prenechaním majetku do nájmu povinný postupovať výlučne podľa ustanovení zák. č. 138/91
Zb. o majetku obcí. Žalobca trval na námietke, že list zo dňa 14.10.2014 nie je kvalifikovanou výzvou
podľa § 12 ods. 1 Zák. č. 504/2003, takouto výzvou by mohla byť iba ďalšia výzva zo dňa 12.10.2015,
táto však už nebola doručená v zákonom stanovenej lehote. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu,

že žalobca ani AGROWELL s. r. o. nerozporoval oznámenie, resp. že jeho účinky začali spochybňovať
až v liste zo dňa 14.10.2015, spoločnosť AGROWELL s. r. o., ako aj žalobca od začiatku popierali a
neuznali oznámenie ako výzvu, nepripisovali mu žiadne právne účinky, opakovane na rokovaniach so
žalovaným 2/ v tomto smere namietali. Na uvedenom nič nemení ani to, že AGROWELL s. r. o. sa
zúčastnil obchodnej verejnej súťaže, keďže mal záujem naďalej tieto pozemky užívať.

19. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že spoločnosť AGROWELL s. r. o. si včas
neplnila záväzky z nájomnej zmluvy, a preto jej nevzniklo prednostné právo na uzavretie nájomnej
zmluvy. Súd prvej inštancie neprihliadol k námietkam žalobcu, že v prípade omeškania s úhradou
posledného nájomného o 14 dní išlo o ojedinelý prípad z dôvodu pochybenia poverenej pracovníčky

a následne bola zjednaná náprava. Súd prvej inštancie neprihliadol k tomu, že ostatné povinnosti
si spoločnosť AGROWELL s. r. o. riadne plnila a v čase, keď sa rozhodovalo o uzavretí nových
nájomných zmlúv na ďalšie obdobie nebola ešte v omeškaní. Aj keď nájomná zmluva so žalovaným
1/ bola podpísaná až dňa 15.10.2015, v čase vyhlásenia a vyhodnotenia druhej obchodnej verejnej
súťaže a ani v čase schválenia nájmu mestským zastupiteľstvom spoločnosť AGROWELL s. r. o. ešte

v omeškaní nebola, je irelevantné, kedy reálne boli nové nájomné zmluvy podpísané. Podľa žalobcu je
nepochybné, že žalovaný 2/ nad prednostným právom spoločnosti AGROWELL s. r. o. k nájmu vôbec
neuvažoval. Žalobca trvá na názore, že žalovaný 2/ uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným 1/ konal
nezákonne, nájomná zmluva uzavretá so žalovaným 1/ je neplatná z dôvodu porušenia prednostného
správa spoločnosti AGROWELL s. r. o.

20. Žalobca namieta aj správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že považuje za neprípustnú
aplikáciu § 12 ods. 4 Zák. č. 504/2003 Z.z. na tento prípad, nakoľko žalobca neužíval nehnuteľnosť bez
nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že žalobca už po 1.11.2015 nemal titul k
nehnuteľnostiam a na druhej strane tvrdí, že § 12 ods. 4 Zákona sa na tento prípad nevzťahuje, pretože

žalobca užíval pozemky na základe zmluvy a uvedené ustanovenie rieši situácie, kedy nebola medzi
vlastníkom a užívateľom uzavretá nájomná zmluva. Je pravdou, že v tomto prípade ide o špecifickú
situáciu, zákon ju konkrétne nerieši, žalobca však zastáva právny názor, že je potrebné analogicky
aplikovať úpravu svojou povahou a účelom najbližšiu, a to práve § 12 ods. 4 Zák. č. 504/2003 Z.z. Pokiaľ
zákon chráni užívateľa, ktorý bez akéhokoľvek titulu užíva pozemok iného, o to viac má byť poskytnutá

ochrana subjektu, ktorý pozemok užíva na základe platného titulu (hoci aj len v čase sejby), vyplýva z
neho, že v čase od vykonania sejby do 31.10.2015 bol vlastníkom porastov žalobca od 1.11.2015 sa jej
vlastníkomstalžalovaný1/,tentozávervšaknemôžeobstáť,predstavovalbybezprávneanedobrovoľné
odňatie vlastníckeho práva žalobcovi. Žalobca zasial plodiny na podklade podnájomnej zmluvy, táto bola
v čase sejby platná a účinná, v dobrej viere sa spoliehal na to, že jeho podnájom sa predĺži, keďže

vychádzal z toho, že nájomný vzťah spoločnosti AGROWELL s. r. o. sa obnovil, a ak aj nie, vychádzal
z toho, že spoločnosti AGROWELL s. r. o. svedčí prednostné právo, bola víťazom prvej súťaže, to
sa očakáva, že vyhrá aj druhú súťaž. Žalobca bol presvedčený, že spoločnosť AGROWELL s. r. o.
bude naďalej nájomcom pozemkov a po 1.11.2015 sa predĺži aj jeho nájom, čo opieral o to, že jedinýmspoločníkom spoločnosti AGROWELL s. r. o. je žalobca, pričom žalovaný 2/ mu už v minulosti uložil
súhlas na podnájom a nič nenasvedčovalo tomu, že by tento súhlas nemal byť opätovne daný. Žalobca
vo svojich osevných plánoch, ktoré sa spracúvajú na niekoľko rokov dopredu rátal s týmito pozemkami,

k zasiatiu pristúpil aj v záujme ochrany svojich investícií, je nepochybné, že od začiatku bol vlastníkom
porastov a o vlastníctvo ho pripravil žalovaný 1/ vykonaním neoprávneného postreku v marci 2016. Ak
by aj bola platná nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/, zákon neoprávňoval
žalovaného 1/ k vykonaniu takéhoto zásahu. Práve naopak, úprava § 12 ods. 4 Zák. č. 504/2003 Z.z.
takéto situácie rieši, čo však žalovaný 1/ neakceptoval a bez akéhokoľvek varovania zasiate plodiny

postriekal. Žalovaný 1/ mal pritom viaceré zákonné možnosti ako situáciu riešiť, mohol si napr. uplatniť
nárok na náhradu škody, že nemohol nehnuteľnosti užívať, žalovaný 1/ však vykonal zásah, ktorý nebol
oprávnený a ktorým preukázateľne spôsobil žalobcovi škodu. V tejto súvislosti žalobca tiež namietal,
že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca vykonaním sejby a s tým súvisiacimi prácami zhodnotil
predmetné nehnuteľnosti a pritom minimálne v rozsahu tohto zhodnotenia mu patrí nárok na náhradu
vzniknutej škody.

21. Žalobca tiež namietal, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepodnikli žiadne kroky, aby nehnuteľnosti
od žalobcu, resp. spoločnosti AGROWELL s. r. o. získali, takmer 5 mesiacov akceptovali, že na týchto
nehnuteľnostiach sú zasiate plodiny a nesnažili sa vec nijako riešiť, až žalovaný 1/ v marci 2016 riešil
situáciu radikálnym spôsobom, z jeho strany však išlo o nedovolené konanie, ktoré odporuje nielen

právnej úprave, ale aj dobrým mravom, išlo o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže používať právnu
ochranu. Zamietnutím žaloby zo strany súdu bola práve poskytnutá ochrana bez právneho konania zo
strany žalovaných a došlo k faktickému odopretiu spravodlivosti pre žalobcu.

22. Žalobca namietal aj záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/, aj keď zásah vykonal

žalovaný1/anesieprimárnuzodpovednosťzavzniknutúškodu,podľažalobcuniejemožnéodignorovať
nesprávny a nezákonný postup žalovaného 2/, ktorý porušil § 12 ods. 1, ods. 4 a § 13 ods. 2 Zák. č.
504/2003 Z.z., preto nesie podiel viny na vzniknutej škode. Žalobca tiež uviedol, že v konaní opakovane
poukazoval aj na netransparentnosť obchodnej verejnej súťaže, bezdôvodne bola zrušená 1. súťaž,
následne v netypickom termíne vyhlásená 2. súťaž, víťazom ktorej sa stal žalovaný 1/.

23.Žalobcatvrdil,žezostranysúduprvejinštanciedošlokporušeniuzákladnýchprávžalobcu.Súdprvej
inštancie postupoval podľa žalobcu v tomto prípade príliš reštriktívne arbitrárne a v rozpore s úpravou
CSP a nesprávnym a nezákonným postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a k
porušeniu ďalších základných práv žalobcu garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.

Konkrétne žalobca tvrdil, že nesprávnym výkladom ust. zák. č. 504/2003 Z.z. zo strany súdu prvej
inštancie došlo k odopretiu procesných práv žalobcu a k vylúčeniu žalobcu z práva na spravodlivý súdny
proces a súdnu ochranu. Žalobca poukazoval na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, týkajúce sa
práva na spravodlivý súdny proces a právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej pokiaľ ide o právo

vlastniť majetok, rovnosť vlastníckeho práva a obmedzenie vlastníckeho práva. Žalobca namietal, že
súd prvej inštancie pochybil, keď jeho žalobu zamietol, pričom sa riadne nevysporiadal s relevantnými
námietkami a dôkazmi žalobcu, odôvodnenie súdu si v mnohých miestach protirečí, a preto je rozsudok
aj zmätočný a nepreskúmateľný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. K odvolaniu žalobcu sa osobitne vyjadril žalovaný 1/ a žalovaný 2/, obaja navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, považujú ho za vecne správny, dostatočne odôvodnený, konanie
súdu prvej inštancie bolo bez procesných pochybení.

25. Žalovaný 1/ k odvolacím námietkam žalobcu poukazoval na svoje vyjadrenia prednesené v konaní
na súde prvej inštancie. K námietkam žalobcu ohľadne oznámenia žalovaného 2/ zo dňa 14.10.2014,
kde žalobca tiež tvrdil, že toto oznámenie nepovažoval za výzvu v zmysle § 12 ods. 1 Zák. č. 504/2003
Z.z. žalovaný 1/ poukázal, že táto výzva ani žalobcovi adresovaná a ani doručovaná nebola, do jeho
dispozície sa dostala až v čase samotného sporu, ktorý žalobca vyvolal, pričom ani žalovaný 1/ k

tejto výzve vedomosť nemal. Prejav žalovaného 2/ v tejto výzve je jednoznačný a nespochybniteľný,
je z neho zrejmé, aký zámer žalovaný 2/ výzvou sledoval a vo vzťahu k akému úkonu bola táto výzva
smerovaná. Nakoľko žalovaný 2/ v konaní predložil listinný dôkaz o tom, že primátor poveril vedúcu
majetkového oddelenia na zaslanie takejto výzvy, nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie v tomsmere, či vedúca majetkového oddelenia takéto výzvy bežne podpisovala. Poukazoval na rozpor k
tvrdeniam žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že výzva bola nejednoznačná, na druhej strane tvrdí,
že ju namietal na rokovaniach so žalovaným 2/. Spoločnosť AGROWELL s. r. o., ktorá sa rokovaní

so žalovaným 2/ zúčastňovala, si musela byť vedomá následkov s touto výzvou spojených. Súd prvej
inštancie podľa žalovaného 1/ správne vyložil aj úpravu § 12 ods. 4 Zák. č. 504/2003 v tom zmysle, že
toto nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko spoločnosť AGROWELL s. r. o. a aj žalobca
majetok žalovaného 2/ užívali na základe nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy, oba subjekty teda
vedeli celkom presne vymedziť čas, na ktorý im bolo zverené užívanie majetku mesta, poznali presne

čas ukončenia uzavretia nájomnej a teda aj podnájomnej zmluvy, ktorá bola napokon len odvodeným
právom od základného nájomného vzťahu. Žalobcovi bol zrejmý dátum ukončenia jeho podnájomnej
zmluvy (31.10.2015) vedel aj o vypísaní verejnej súťaže ohľadne ďalšieho nájmu, nemal teda žiadne
dôvody spoliehať sa na to, že spoločnosť AGROWELL s. r. o. sa stane opätovným nájomcom týchto
pozemkov. Samotný súhlas v predchádzajúcom období takýmto dôvodom byť nemôže, náhľady na
spôsob využívania majetku mesta a hospodárenia s ním sa časom menia, menia sa najmä osoby, ktoré o

takýchto skutočnostiach rozhodujú. Mestské zastupiteľstvo, ktoré dalo súhlas spoločnosti AGROWELL
s. r. o. bolo úplne v inom zložení ako mestské zastupiteľstvo, ktoré vzišlo z volieb 2014. Žalobca podľa
žalovaného 1/ za tejto situácie postupoval hrubo, nezodpovedne, nerešpektoval generálnu prevenčnú
povinnosť upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu žalobcu, že mu prináleží nárok
minimálne v rozsahu zhodnotenia pôdy v súvislosti s vykonanou sejbou žalovaný 1/ poukázal, že

žalobca takýto nárok nevzniesol, posúdenie zhodnotenia veci preto ani nebolo predmetom konania.
Vykonanieagrotechnickéhozásahuzostranyžalovaného1/saodvíjaloodnájomnejzmluvyuzavretejso
žalovaným 2/, žalovaný 1/ svoje právo nezneužil. Žalobcovi je iste známe, že v tomto smere bolo podané
aj trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté s odôvodnením, že zo strany žalovaného 1/, resp. jeho
zamestnancov nedošlo porušeniu žiadnej právnej povinnosti. Žalobca rozsiahlo poukazuje na judikatúru

ÚS SR avšak bez toho, aby uviedol aj konkrétne argumenty z konania súdu prvej inštancie, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom boli s judikatúrou uvádzanou žalobcom v rozpore, a to tak pokiaľ ide o porušenie
základnýchprávžalobcu,akoaj porušenieprávavlastniťmajetokarozporsústavnýmprincípomprávnej
istoty. Pokiaľ aj výklad súdu prvej inštancie nie je v súlade s názorom niektorého účastníka konania,
neznamená to odopretie procesných práv tomuto účastníkovi.

26. Žalovaný 2/ vo vyjadrení namietal, že nemohol žalobcovi spôsobiť škodu, napokon aj žalobca
pripisoval žalovanému 2/ iba „nesprávny úradný postup“ a nie aktívne konanie, ktoré by akokoľvek
zasiahlo do práv žalobcu. Žalobca mal právny vzťah výlučne ako podnájomca s nájomcom, preto aj
nárok na náhradu škody z právneho vzťahu môže uplatňovať len voči nemu. Poukazoval na úpravu §

415 Občianskeho zákonníka obsahujúcu generálnu prevenčnú klauzulu, žalobca sa práve vzhľadom na
jeho interpersonálne prepojenie s nájomcom a existenciu nájmu na dobu určitú vedieť mal a mohol, že
nájom zaniká uplynutím času, riadnemu hospodárovi táto okolnosť nemôže uniknúť, žalobca bol teda
povinný sa zariadiť so zreteľom na túto okolnosť a konať tak, aby mu žiadna újma nevznikla. Podľa
žalovaného 2/ práve konanie žalobcu, ktorý konal tak, ako by sa nájom nekončil a očakáva úrodu rastlín

nasledujúci rok po skončení nájmu, je potrebné považovať za protiprávne.

27. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniam žalovaných k odvolaniu. V pomerne rozsiahlom vyjadrení
zopakovalsvojeargumentyuvádzanévkonanínasúdeprvejinštancieavodvolaní.Tvrdil,žespoločnosť
AGROWELL s. r. o. ani žalobca nikdy oznámením zo dňa 14.10.2014 neprisudzovali účinky výzvy podľa

§ 12 ods. 1 Zák. č. 504/2003 Z.z., toto oznámenie je zmätočné, neurčité, a na rokovaniach so žalovaným
2/ bola namietaná otázka účinkov tohto oznámenia. Práve toto preukazuje, že nájomca aj podnájomca
nepovažovali oznámenie za kvalifikovanú výzvu, o čom informovali aj žalovaného 2/. Žalobca trvá na
tom, že bola preukázaná jeho dobromyseľnosť a dobrá viera, že sa jeho podnájom obnoví, svoj titul
odvodzoval od nájomného vzťahu spoločnosti AGROWELL s. r. o. a v čase vykonania sejby neboli ešte

známe výsledky 2. kola obchodnej súťaže a žalobca nemohol predpokladať, že nebude akceptované
prednostné právo spoločnosti AGROWELL s. r. o. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že žalobca si neuplatnil
nárok na náhradu za zhodnotenie pôdy, žalobca s tým nesúhlasí. Uviedol, že predmetom dokazovania
zo strany súdu bola iba dôvodnosť nároku, súd nepreskúmaval samotnú škodu jej výšky ani jednotlivé
položky spôsobenej škody, pričom v predloženom znaleckom posudku boli vyčíslené aj náklady na

zasiatie plodín a ušlý zisk. Žalovaný 1/ vedel o tom, že na dotknutých pozemkoch má spoločnosť
AGROWELL s. r. o. aj žalobca zasiate plodiny, žiadne ustanovenie nájomnej zmluvy ho neoprávňovalo
k postreku zasiatych plodín, podľa názoru žalobcu konal vedome a s úmyslom spôsobiť škodu. Pokiaľ
aj v trestnom konaní bol vyslovený záver, že v súvislosti s postrekom nedošlo k porušeniu žiadnejprávnej povinnosti, súd na to nemôže prihliadať a v žiadnom prípade to nie je pre súd záväzné. Ani
záver orgánu činného v trestnom konaní o tom, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného
činu neznamená, že by nemohlo dôjsť k naplneniu predpokladov zodpovednosti za vznik škody podľa

občianskeho práva.

28. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že nesúhlasí s jeho námietkami proti pasívnej legitimácii
pri nároku žalobcu na náhradu škody. K vzniku zodpovednosti za škody môže dôjsť nielen v dôsledku
aktívneho konania, ale aj v dôsledku nekonania. Zodpovednosť žalovaného bola odvodzuje žalobca

od porušenia viacerých povinností, najmä § 12 ods. 1 a 4 a § 13 ods. 2 Zák. č. 504/2003 Z.z.,
rovnako tak žalovaný 2/ ako vlastník pozemkov nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby získal pozemky
od doterajších užívateľov, teda od spoločnosti AGROWELL s. r. o. a žalobcu a tieto v riadnom stave
odovzdal novým nájomcom. Keby si žalovaný 2/ svoje povinnosti riadne plnil, nedošlo by k vzniku škody
postrekom plodín zo strany žalovaného 1/. Aj keď nájomná zmluva medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou
AGROWELL s. r. o. bola uzavretá na dobu určitú, zákon č. 504/2003 Z.z. podľa žalobcu zakladá jej

automatické predĺženie, pokiaľ v zákonnej lehote jedna zo strán nezašle druhej strane kvalifikovanú
písomnú výzvu na odovzdanie a prevzatie pozemkov. Keďže spoločnosť AGROWELL s. r. o. ani žalobca
oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 14.10.2014 nepovažujú za takúto kvalifikovanú výzvu, nepripisovali
mu ani účinky, ktoré zákon s touto výzvou spája. Navyše žalobca takúto výzvu ani neobdržal, nebola
mu ani adresovaná, ani zaslaná.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 381, § 380 a §385 ods. 1 Zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal
zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a
ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas

vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
30. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal v tejto veci dostatočné dokazovanie a zistené skutočnosti správne právne posúdil
keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k žalobcovi nedopustil porušenia
procesných predpisov, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

31. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhrady škody, ktorá mu
vznikla na zasiatom osive repky ozimnej (žalobca vykonal sejbu v auguste 2015), a vznikla mu v
súvislosti s tým, že žalovaný 1/ v dňoch 17.3.2016 a 18.3.2016 vykonal na pozemkoch, kde bola repka
zasiata chemický postrek totálnym herbicídom, čím došlo k úplnému zničeniu zasiatych plodín repky

ozimnej. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ nerešpektoval užívacie právo k nehnuteľnostiam a vlastnícke
právo žalobcu k plodinám a ani zákonnú povinnosť odovzdať pozemok až do 30 dní po zbere úrody.
Zodpovednosť žalovaného 2/ za vzniknutú škodu vyplývala podľa žalobcu z toho, že žalovaný 2/ nekonal
v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, čím umožnil vykonanie
nezákonného zásahu zo strany žalovaného 1/, a preto nesie tiež zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Žalobca sa v konaní domáhal náhrady skutočnej škody, ako aj náhrady škody vo forme ušlého zisku,
výšku škody preukazoval súkromným znaleckým posudkom.

32. Podľa § 420 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

34. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

35. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka

je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, 4. zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné, Občiansky zákonník vychádza
z prezumcie zavinenia, zavinenie sa predpokladá). Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie,
že žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k porušeniuakejkoľvek právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona alebo z iných noriem, ktoré mali dodržiavať,
zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to či už úmyselne aktívnym konaním, nečinnosťou alebo
nedbanlivosťou. Odôvodnenie rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a postačujúce,

súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými tvrdeniami sporových strán a s vykonaným
dokazovaním zistený skutkový stav správne podradil pod príslušné právne normy, svoj postup pri
aplikácii zákonných ustanovení podrobne vysvetlil, odôvodnenie rozsudku podľa názoru odvolacieho
súdu zodpovedá zákonom kladeným požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré týmto

poukazuje (§ 387 ods. 1 CSP) a vzhľadom na opakované námietky žalobcu ešte dopĺňa nasledovné:

36. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah medzi žalovaným 2/
ako vlastníkom pozemkov a spoločnosťou AGROWELL s. r. o. ako nájomcom založený zmluvou
o nájme č. NZ 12/2010 zo dňa 29.7.2010, ktorá bola uzavretá na dobu určitú dňom 31.10.2015
zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, t. j. dňa 31.10.2015. K rovnakému dátumu došlo aj k

ukončeniu právneho vzťahu, ktorý bol založený podnájomnou zmluvou zo dňa 30.9.2010 uzavretou
medzi nájomcom z uvedenej zmluvy. Výzvu zo dňa 14.10.2014 (nazvanú „Oznámenie“) súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako oznámenie žalovaného 2/ s poukazom práve na §12 ods. 1 Zákona
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, že dňom 31.10.2015 končí nájomná zmluva č. NZ 12/2010
vrátane dodatkov č. 1 a 2, žalovaný 2/ zároveň požiadal nájomcu, aby do 31.10.2015 bola prenajatá

pôda pripravená na odovzdanie. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že z obsahu tohto
listu nepochybne vyplýva vôľa prenajímateľa nepokračovať v nájomnom vzťahu obnovením nájomnej
zmluvy v zmysle § 12 ods. 1 Zákona, rovnako tak požiadavka vlastníka na odovzdanie prenajatých
nehnuteľností. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že uvedená výzva je platným právnym úkonom, vykonala ju osoba oprávnená konať za žalovaného 2/

(poukazuje na ods. 30 a 31 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). V čase, keď žalobca zasial
osivo repky ozimnej (august 2015) bolo mu teda známe, že nájomná zmluva, od ktorej odvodzoval svoj
podnájomný vzťah, na základe ktorého hospodáril na predmetných pozemkoch končí dňom 31.10.2015.
Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že z oznámenia jednoznačne vyplývala vôľa žalovaného
2/ ukončiť nájomný vzťah s nájomcom a táto vôľa sa nezmenila napriek rokovaniam spoločnosti

AGROWELL s. r. o. (resp. žalobcu) so žalovaným 2/.

37. Odvolací súd v tejto súvislosti rovnako ako súd prvej inštancie zdôrazňuje, že žalobca svoje právo
hospodáriť na dotknutých pozemkoch odvodzoval od podnájomného vzťahu, ktorý bol tiež uzavretý
na dobu určitú, preto ako starostlivý hospodár mal aj pri spracúvaní osevných plánov s uvedenou

skutočnosťou počítať. Odvolací súd nepochybuje, že aj vzhľadom na personálnu prepojenosť sa žalobca
domnieval,žespoločnosťAGROWELLs.r.o.malvôľupokračovaťvpodnájomnomvzťahusožalobcom,
mal si však byť vedomý toho, že spoločnosť AGROWELL s. r. o. je len nájomcom dotknutých pozemkov,
a v prípade neobnovenia nájomnej zmluvy nemôže byť uzavretá ani podnájomná zmluva. Pokiaľ teda
spoločnostiAGROWELLs.r.o.bolaznámavôľažalovaného2/akovlastníkapozemkovukončiťnájomný

vzťah, mali byť následne tieto informácie odovzdané žalobcovi (odvolací súd na to poukazuje vzhľadom
k námietkam žalobcu, že on napokon od žalovaného 2/ ani žiadne oznámenie neobdržal).

38. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca nemal byť dôvod dobromyseľný pri
vysiati repky ozimnej, nemal dôvod predpokladať, že žalovaný 2/ prenajme pozemky znovu spoločnosti

AGROWELL s. r. o. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že spoločnosti AGROWELL
s. r. o. nevzniklo právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 1 Zákona o nájme
hospodárskych pozemkov tak, ako to súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil v odôvodnení svojho
rozsudku (ods. 34 a 35 odôvodnenia). Je nepochybné, že spoločnosť AGROWELL s. r. o. bola s
platením nájomného v omeškaní a to bez ohľadu na to, že následne nájomné bolo doplatené. Súd prvej

inštancie správne poukázal na to, že v čase, keď žalobca vysial osivo (august 2015) prebiehala druhá
obchodná verejná súťaž vypísaná žalovaným dňa 31.7.2015, pričom prvá verejná súťaž vyhlásená dňa
18.5.2015, víťazom ktorej bola spoločnosť AGROWELL s. r. o., bola vyhlasovateľom zrušená, a to v
súlade s podmienkami verejnej súťaže. Žalobca sa pri riadnej obozretnosti a odbornej starostlivosti,
ktorú je možné od neho ako podnikateľa spravodlivo požadovať, nemal dôvod domnievať sa, že jeho

podnájomný vzťah bude pokračovať aj po dátume 31.10.2015. Ako na to správne poukázal aj súd
prvej inštancie, napokon ani žalobca nemohol predpokladať, či nová nájomná zmluva bude vôbec
pripúšťať možnosť uzavretia podnájomných zmlúv vo vzťahu k prenajatým pozemkom. Odvolací súd
súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že ako podnájomcabude pokračovať v užívaní prenajatých pozemkov aj po 31.10.2015. Spoločnosť AGROWELL s. r.
o. ako nájomca dotknutých pozemkov a prenajímateľ týchto pozemkov vo vzťahu k žalobcovi ako
podnájomníkovi teda poznala vôľu vlastníka pozemkov ukončiť nájomný vzťah uplynutím dohodnutej

doby, bolo preto na nej, aby vykonala potrebné opatrenia vo vzťahu ku svojmu podnájomníkovi
(samozrejme z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti AGROWELL s. r. o. so spoločnosťou
žalobcu je zrejmé, že o vôli žalovaného 2/ ako vlastníka pozemkov ukončiť nájomný vzťah bol žalobca
informovaný). Pokiaľ teda žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam osivo repky ozimnej na
dotknutých pozemkoch v auguste 2015 vysial, konal na vlastné riziko, nemal dôvod byť dobromyseľný

v tom, že jeho podnájomný vzťah bude pokračovať. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu správne
poukazoval na to, že zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré dalo spoločnosti AGROWELL s. r. o.
súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy v r. 2010 bolo v dôsledku volieb do mestského zastupiteľstva v r.
2014 už v inom, zmenenom zložení.

39. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úprava § 12 ods. 4 zákona o nájme

poľnohospodárskych pozemkov, na ktoré žalobca poukazoval sa nedá na túto vec aplikovať, nakoľko
táto upravuje prípady, kedy medzi vlastníkom a užívateľom nebola vôbec uzavretá nájomná zmluva
a rieši otázku ochrany úrody v prípade subjektu, ktorý užíval pozemky bez nájomnej zmluvy. Žalobca
však zmluvu uzavretú mal, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v prípade aplikácie §
12 ods. 4 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov na prípad žalobcu by došlo k ochrane

nepoctivého správania sa. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v čase uskutočnenia výsevu nemal
dôvod predpokladať, že jeho podnájomný vzťah bude predĺžený.

40. Pokiaľ aj žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, neznamená to, že zo strany
súdudošlokodňatiuprocesnýchprávžalobcu.Žalobcamáprávonasvojnázor,súdvšakrozhodujevždy

o konkrétnom návrhu. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného 1/ ani žalovaného 2/, a to porušenie právnej
povinnosti, považuje odvolací súd za správny.

41. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaný 1/ a žalovaný 2/, preto im súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške aj trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).