Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201547
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5318201547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa N. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX, zastúpeného Mgr. Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, proti výživným povinnému
odporcovi (ďalej označovaný len ako odporca, resp. otec) Ing. C. V., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XXXX,
právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca,
Potočná 2835/1 A, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 8Pc/10/2018-61 zo dňa 21. septembra 2018, v spojení s opravným
uznesením č. k. 8Pc/10/2018-65 zo dňa 21. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o stanovení vyživovacej povinnosti tak, že odporca
Ing. C. V., j e p o v i n n ý s účinnosťou od 1.6.2018 prispievať na výživu navrhovateľa N. V. sumou
160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a vo zvyšnej časti (nad sumu 160 eur mesačne do
sumy 190 eur mesačne) návrh z a m i e t a .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10C/176/2005-52 zo dňa 1.6.2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/463/2006 zo dňa 12.12.2006 v časti o vyživovacej

povinnosti otca/odporcu k - v tom čase maloletému - N. V., nar. XX.X.XXXX.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zameškanom výživnom tak, že zameškané výživné za
obdobie od 1. júna 2018 do 30. septembra 2018 vo výške 240 eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať v
splátkachspolusbežnýmvýživnýmpo15eurmesačnestým,žeprvásplátkajesplatnáprávoplatnosťou
tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania o návrhu

na zvýšenie výživného v časti o 50 eur a vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti (nad sumu 190
eur mesačne do sumy 250 eur mesačne).

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi Ing. C. V. povinnosť prispievať na výživu
plnoletého syna - navrhovateľa N. V. - sumou 190 eur mesačne k rukám matky, vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred, počnúc dňom podania návrhu 1.6.2018; vo zvyšnej časti (nad sumu 190 eur mesačne do sumy

250 eur mesačne) návrh zamietol. Hoci bol návrh označený ako návrh na určenie výživného na plnoleté
dieťa, predmetom konania bolo zvýšenie výživného na už plnoleté dieťa, pretože výživné už bolo v
minulosti súdom určené. Okresný súd vychádzal z toho, že od posledného rozhodovania o výživnom
(r. 2006) nastala na strane navrhovateľa podstatná zmena. Od septembra 2017 navrhovateľ nastúpilna vysokú školu v Ostrave. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa nezdržuje denne v domácnosti matky,
nepridržiaval sa okresný súd striktne ním zadefinovaného obvyklého pomeru 2/3 : 1/3 (vo vzťahu medzi
rodičom prispievajúcim na výživu dieťaťa výživným a rodičom majúcim dieťa v osobnej starostlivosti,

resp. rodičom, v ktorého domácnosti dieťa žije), za „samozrejmosť“ však považoval, že odporca/otec je
povinný prispievať na výživu vo väčšom rozsahu než matka.
2. Zohľadnil, že navrhovateľ poberá ubytovacie štipendium (cca 30 eur mesačne) a taktiež môže získať
zľavu na cestovnom (čo sám navrhovateľ potvrdil). Naproti tomu neprihliadol na nízke/žiadne príjmy
odporcu z podnikania, keďže nemožno podnikateľské riziko prenášať na navrhovateľa. V tejto spojitosti

okresný súd dodal, že pokiaľ sa otcovi dlhodobo nedarilo v podnikaní, mohol ho ukončiť a už v tom
čase si hľadať adekvátne zamestnanie. Rovnako odporca si mohol privyrobiť aj brigádnickou činnosťou,
na ktorú možnosť on sám poukazuje vo vzťahu k navrhovateľovi; navyše, čo sa týka možného príjmu
navrhovateľa z brigád, navrhovateľ preukázal snahu zabezpečiť si tento zdroj príjmu, ide však o príjem
náhodný, nepravidelný a nemôže nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca. Okresný súd výdavky tvrdené
navrhovateľom (celkovo v rozsahu 387 eur mesačne) nevyhodnotil ako prehnané, či nadštandardné.

3. Vzhľadom na určenie/zvýšenie výživného od podania návrhu (1.6.2018) ku dňu rozhodovania
okresného súdu odporcovi vzniklo zameškané výživné v sume 450 eur, ktoré mu (aj) so súhlasom
navrhovateľa povolil splácať spolu s bežným výživným po 10 eur mesačne pod hrozbou straty výhody
splátok. S poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu okresný súd samostatným výrokom zastavil
konanie o návrhu na zvýšenie výživného v časti o 50 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení/zvýšení výživného podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie odporca/otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie,
alebo jeho zmeny tak, že výživné bude zvýšené na sumu 150 eur mesačne. Poukazoval na svoje ďalšie

vyživovacie povinnosti (mal. E. 150 eur mesačne, mal. L. - výživné neurčené, ale ide minimálne o 150
eur mesačne, lebo dieťa je v striedavej starostlivosti), z ktorého titulu by na výživnom celkovo uhrádzal
490 eur mesačne. Pritom má aj ďalšie nevyhnutné výdavky - najmä na bývanie, stravu, ošatenie atď.
5. Odvolateľ naďalej tvrdil, že výdavky navrhovateľa na ubytovanie a cestovné (aj podľa internetových
stránok vysokej školy, resp. Dopravného podniku Ostrava) môžu byť výrazne nižšie; ktoré súvislosti

podrobne vymedzil. Dodal, že ubytovanie by malo zodpovedať možnostiam rodičov. Celkovo mal
za to, že náklady navrhovateľa počas mesiaca štúdia predstavujú 303 eur. Keďže navrhovateľ je
plnoletý a býva na internáte (osobná starostlivosť matky je tak minimalizovaná) odvolateľ považoval
za primerané rozdelenie výdavkov medzi rodičov v pomere 50:50. Z dôvodu plnoletosti navrhovateľa
odporca nesúhlasil ani s povinnosťou zasielať výživné na účet matky.

6. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na neustále sa zvyšujúce náklady
súvisiace so štúdiom na vysokej škole, na pokrytie ktorých nestačí ani jeho občasný príjem z brigád.
Domnieval sa, že odporca/otec sa stal evidovaným nezamestnaným až po podaní návrhov na súd; teda
účelovo sa vzdal príjmu. Až do podania návrhov navrhovateľom a jeho bratom otec na nich spolu platil

300 eur mesačne.
7. Navrhovateľ dával do pozornosti rozpory v odvolacích vyjadreniach otca; pokiaľ ide o dcéru L. (ktorá
začala navštevovať strednú školu) v odvolaní na jednom mieste uvádza, že ju má v striedavej výchove
a vynakladá na ňu 150 eur, inde zasa, že ho to stojí 200 eur. Pritom výživné vo výške 190 eur na
navrhovateľa, ktorý študuje na vysokej škole, je pre odporcu privysoké. Navrhovateľ „viac citovo, než

skutkovo a právne“ uviedol, že, sa mu zdá ponižujúce, aby sa vyjadroval k tomu, čo otec píše o
cenách dopravy a internátu. V danej súvislosti dodal, že nečakal, že odporca/otec bude chcieť, aby si
zabezpečoval niektoré služby v „zľavomate“. Taktiež pokiaľ otec nemá dostatok finančných prostriedkov,
nemusel sa dať zastúpiť advokátom.

8. Odporca v následnej reakcii uviedol, že z jemu neznámych dôvodov došlo v poslednom období k
zhoršeniu vzájomných vzťahov s navrhovateľom, ktorý sa s ním prestal stýkať, neberie mu ani telefón.
Zopakoval, že stanovené výživné je nad jeho súčasné príjmové pomery a odvolanie „musel podať“, ak sa
nechcelvnajbližšomobdobívystaviťrizikutrestnéhostíhaniapreneplatenievýživného.Poprizotrvanína
odvolacích námietkach poukázal i na príjem matky 1.200 eur mesačne, pričom dostala rodičovský dom

darom, teda nemá výdavky na zabezpečenie bývania (napríklad hypotekárny úver). Pokiaľ on (odporca)
v minulosti pracoval v štátnej správe jeho príjem sa pohyboval okolo 600 eur mesačne. Práve v záujme
jeho zlepšenia začal podnikať, avšak aktuálne - po rozchode s matkou maloletej L., s ktorou aj podnikal
- musí nájsť nové pracovné uplatnenie.9. Taktiež navrhovateľ zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii v rámci odvolacieho konania.
Spochybnil tvrdenia o narušení vzťahov len v poslednom období; naopak otec o neho aj o brata nejavil

záujem dlhodobo. Označil za pre neho ponižujúce, keď otec argumentuje tým, že ako plnoletý si má
zlepšiť finančnú situáciu brigádami. Navrhovateľ zdôraznil, že tak aj robí; je ale otázne, či sa i odporca/
otec snaží zlepšiť vlastnú finančnú situáciu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP (z toho titulu nedotknutým

zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch o zastavení konania v časti o
50 eur a o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa §
388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Hoci zásadné kritériá pre stanovenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti - schopnosti,

možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby na strane jednej a odôvodnené potreby výživou
oprávnenej osoby na strane druhej sú definované ako (právne) rovnocenné, reálne sú určujúcimi
schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby. S určitým zjednodušením, ale
presne vystihujúcim podstatu dotknutej úvahy, je možné vysloviť, že darmo budú odôvodnené potreby
výživou oprávneného subjektu dosahovať určitú (značnú) výšku, pokiaľ výživou povinný subjekt nebude

disponovať náležitým rozsahom schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle uvedeného
nadväzne nie je možné vymedziť (určiť alebo zvýšiť) vyživovaciu povinnosť v sume nekorešpondujúcej
s konkrétnym majetkovým statusom výživou povinnej osoby. Hoci krajský súd nespochybňuje existenciu
nákladov (vo všeobecnosti), ktoré navrhovateľovi oprávnene vznikajú predovšetkým v súvislosti so
štúdiom na vysokej škole, pri rozhodovaní o výške výživného bolo nevyhnutné prioritne vychádzať z

pomerov odporcu/otca.

12. Okresný súd sa k danej otázke vyjadril prioritne v spojitosti s tým, že podnikateľské riziko
je neprípustné „pripísať na ťarchu“ výživou oprávnenej osoby. Vyslovil všeobecne akceptovateľné
východiská o nutnosti zabezpečiť si dostatočný/relevantný zdroj príjmov, primerane reagovať na

pretrvávajúce problémy v podnikaní, či snahu privyrobiť si aj prípadnou brigádnickou činnosťou.
Predmetné úvahy, jednoznačne smerujúce k zohľadňovaniu potenciality príjmu otca (a nie
bezprostredného aktuálneho príjmu), však nedotiahol do (aspoň rámcového) záveru o príjme odporcu/
otca, ktorý vzal za „ustálený“.

13. Odporca deklaroval svoje mesačné výdavky, ktoré pravidelne uhrádza vo výške 840 eur (vrátane
výživného; vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške určenej okresným súdom); čo zároveň vypovedá o jeho
schopnostiach a možnostiach takýto rozsah nákladov finančne pokryť. Z danej schopnosti je namieste
ustáliť potenciálny príjem odporcu približne na úrovni 900 až 1000 eur mesačne.
14. Odporca má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z ktorých sú dve - E., nar. XX.X.XXXX a L.,

nar.XX.XXXX - maloleté. Vo vzťahu k E. odporca/otec uzavrel rodičovskú dohodu, ktorá dňa 11.9.2018
bola schválená súdom a v rámci ktorej súhlasil s výživným 150 eur mesačne. V podstate z rovnakej
výšky vyživovacej povinnosti (vzhľadom na vekovú blízkosť dotknutých detí a stredoškolské štúdium
oboch) je žiaduce vychádzať aj ohľadne mal. L.; hoci odporca poukazuje i na vyššie výdavky/plnenia.
Pokiaľ by zostalo výživné na navrhovateľa (dospelé/plnoleté dieťa) v sume určenej okresným súdom

len na splnenie (bežných) vyživovacích povinností by mesačne odporca vynakladal sumu 490 eur.
Zo zostávajúcej - v zásade viac-menej zhodnej - sumy potenciálneho príjmu by musel zabezpečiť
všetky svoje základné potreby (najmä bytovú potrebu, stravovanie, či ošatenie), ale prioritne regeneráciu
vlastnej pracovnej sily (v širšom význame slova). Bez aspoň udržania schopnosti dosahovať príjem
z výkonu práce (nie je podstatné, či zo závislej činnosti alebo ako samostatne zárobkovo činná

osoba), je totiž fakticky vylúčené reálne plnenie vyživovacej povinnosti do budúcna. Odporca pritom
nevlastní majetok, či majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré by mu prinášali pravidelný príjem, a
teda bez bezprostredného výkonu pracovnej činnosti by napĺňanie vyživovacej povinnosti (aj vo vzťahu
k navrhovateľovi) bolo iba iluzórne.

15. Vzhľadom na uvedené je výška výživného určená okresným súdom nerešpektujúca možnosti a
schopnosti odporcu/otca a v konečnom dôsledku neprimerane vysoká. Z daného titulu krajský súd
prikročil k zmene napadnutého rozsudku a vyživovaciu povinnosť odporcu/otca k dieťaťu/plnoletému
synovi N. určil sumou 160 eur mesačne; vo zvyšnej preskúmavanej časti (nad sumu 160 eur mesačnedo sumy 190 eur mesačne) návrh zamietol. Predmetná suma výživného zo strany odporcu/otca
spolu s plneniami poskytovanými druhým rodičom, štipendiom, resp. príspevkami na úhradu nákladov
spojených so štúdiom poskytovanými vysokou školou a eventuálnym príjmom z brigádnickej činnosti

samotného navrhovateľa je dostatočná na pokrytie jeho odôvodnených potrieb (minimálne) v obvyklom
štandarde.
16. Z konkrétnych vyjadrení odporcu ohľadne možnosti efektívnejšieho „hospodárenia“ v otázkach
cestovných nákladov, či výdavkov na ubytovanie, ktoré navrhovateľ konkrétne skutkovo ani
nerozporoval, je daný nie zanedbateľný priestor na optimalizáciu výdavkov navrhovateľa. Nejde o

zabezpečovanie si potrieb v „zľavomate“, ako uvádza navrhovateľ, ale o efektívne vynakladanie reálne
dostupných zdrojov. Zároveň je nutné uviesť, že náklady spojené so vysokoškolským štúdiom vznikajú
navrhovateľovi v zásade len počas študijných semestrov; čiže v rozsahu 9 až 10 mesiacov v roku a
výživné zo strany odporcu bude/je poskytované permanentne, t.j. každý mesiac v kalendárnom roku.

17. V súdenej veci síce ide o mimosporové konanie, ale vzhľadom (aj) na jeho návrhový charakter

sa predpokladá náležitá (aspoň minimálne rámcová) argumentačná aktivita účastníkov; osobitne
navrhovateľa ako subjektu, ktorý uplatňuje nárok na určenie/zvýšenie výživného. V tomto smere
navrhovateľ v otázke možností a schopností odporcu bol pomerne pasívny. Uvedené platí aj vo vzťahu
ku konkrétnej (proti)argumentácii odporcu ohľadne navrhovateľom tvrdených výdavkoch (predovšetkým
na cestovné a ubytovanie); ktoré konštatovanie sa viaže i na odvolacie štádium konania. Navrhovateľ

reagoval predovšetkým poukazom na morálnu stránku veci (prirodzené povinnosti vo vzťahu rodič
dieťa), ktorá je určite významná a opodstatnená, ale z hľadiska rozhodovania bezprostredne o výške
výživného je žiaduca vyššia a hlavne konkrétnejšia aktivita účastníka konania.

18. Vzhľadom na plnoletosť navrhovateľa a teda jeho „plnú“ spôsobilosť na právne úkony (§ 8 Obč.

zák.) nebol dôvod na stanovenie osobitného platobného miesta vyživovacej povinnosti odporcu -„k
rukám matky“. Taktiež v tejto otázke odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil odporcovi/
otcovi povinnosť platiť výživné priamo navrhovateľovi. Len na okraj dopĺňa, že okresný súd bližšie ani
nezdôvodnil rozhodnutie o osobitnom platobnom mieste výživného.

19. V dôsledku zmeny rozhodnutia okresného súdu o výške výživného bolo potrebné zmeniť/prepočítať
aj nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2018 do 30.9.2018 (ku dňu rozhodnutia
okresného súdu po zohľadnení splatnosti výživného v 15. deň v mesiaci). Ide o obdobie 4 mesiacov,
čo vo finančnom vyjadrení činí 240 eur (4 krát rozdiel medzi odporcom/otcom uhrádzaným výživným
100 eur a týmto rozsudkom zvýšeným výživným 160 eur). Predmetný nedoplatok povolil krajský súd

otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume po 15 eur mesačne s tým, že prvá splátka
je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne
právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného už
v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 16. dňa
v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom mesiaci. V

prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny)
zostatok dlhu na zvýšenom výživnom.

20. O trovách konania (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) rozhodol krajský súd tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu - § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto
povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.