Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202035
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214202035.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobkyne:H.Z.U.,H..XX.XX.XXXX,C.D.XXX,XXXXXN.,právnezastúpená:JUDr.BranislavDrgoňa,
advokát, AK so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: v X. Q.: Ľ. Z., C. K. XX, XXX
XX C., N. X. Q.: D. Z., C. K. XX, XXX XX C., X. S.N. T.: Š. &. S. K..Q..X.., B. E. K. K. M. S. P., G. XX, XXX
XX C., N. X. Q.: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, T. K. S. U., P.: XX XXX XXX, K. K. C. L. XX, XXX XX C., N. X.
Q.: E.Á. H., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX K. H. C., Č. Q., N. X. Q.: G. L., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.
XXXX, XXX XX Q. H. E., Č. Q., N. X. Q.: R. L., H.. XX.XX.XXXX, C. E. H. XXX, XXX XX K. V. C., Č. Q.
B. X. Q.: A. L., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX/, XXX XX Q. H. E., Č. Q. o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku S.. Q.. ". G. H. E. Z. S. Č.. XXX/XX,
X. N. XXmX, druh pozemku ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území N., X. N., okres
Dunajská Streda, zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,
odborom katastrálnym, zamerané geometrickým plánom A. D. T. M.B. X.X.XXXX S. Č.. XXXXXXXX-
XXX/XX.

II. Žiaden zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 2. 2014 domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti parcela registra „. Č. XXX/XX ostatnej plochy o výmere 334 m2 nachádzajúce
sa v katastrálnom území N., X. N., vedené na liste vlastníctva číslo XXX a Okresného úradu Dunajská
Streda odbor katastrálny s odôvodnením, že na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia bola
katastrálnym úradom uvedená poznámka, hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti v
katastri bola vyvrátená podľa § 71 ods. 4 zákona číslo 162/1995Z.z., ktoré údaje sa nemôžu používať,
ide o dvojité vlastníctvo s F. Č. XXXX - XX/XX. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele

číslo XXX/XX opierala o darovaciu zmluvy s jej rodičmi, uzavretá dňa 30.1.2006, vklad povolený
pod číslom N. XXX/XX M. X.X.XXXX, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe zámennej
zmluvy uzavretej dňa 9.12.2005, vklad povolený dňa 23.1.2006 pod číslom S. - XXXX/XX V. K. O. L.,
H.. XX.XX.XXXX a manželkou Zdenkou nar. 31.5.1954, v rámci ktorej zámennej zmluvy na rodičov
žalobkyne prešlo vlastnícke právo k predmetnému pozemku, ktorý vznikol oddelením od pôvodného
pozemku parcely registra „. Č. XXX/X X. N.Z. XXX Z., na základe geometrického plánu vypracovaného
A. D. M. XX.XX.XXXX, overený 16.11.2005. Právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť nadobudli

od obce N. v roku 1992 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.02.1992, ktorá bola registrovaná
bývalým štátnym notárstvom rozhodnutím dňa 16.4.1992 pod číslom Q. XXX/XXXX, tvrdiac, že jej
právni predchodcovia počas celej doby užívania nehnuteľnosti boli dobromyseľní, že sa stali vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Od roku 1992 až do doručenia oznámenia Správy katastra Dunajská Stredav roku 2012, nemala žalobkyňa ani právni predchodcovia akýkoľvek dôvod pochybovať o svojom
vlastníctve. Tým právni predchodcovia žalobkyne od roku 1992 najneskôr do roku 2002 nehnuteľnosti
vydržali po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby a následne platne previedli na žalobkyňu svoj tvoj diel.

Žalovaní v 1. a 2. rade ako spoluvlastníci pozemku parcely registra „. Č. XXX/XXX, ktorý zasahuje do
pozemku žalobkyne parcely číslo XXX/XX v podiele 6/8 , ktorej vlastníctvo nadobudli postupne od roku
2006 do roku 2011, ktorý zamedzili žalobkyni k prístupu a k príjazdu k predmetnému pozemku a k
novopostavenému domu po verejnej účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemkoch žalovaných.
Ďalšie spoluvlastnícke podiely mali podľa pôvodnej žaloby po 1/8 žalovaní v 3. a 4. rade. Žalobkyňa

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva dôvodila zo samotnej skutočnosti oznámenia
Správy katastra Dunajská Streda dňa 25. 6. 2012, od ktorej doby žalobkyňa má spochybnené vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe perfektnej zaregistrovanej zmluvy.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade pôvodne neuznali nárok žalobkyne, odvodzujúc svoje právo z perfektných
kúpnych zmlúv uzavretých dňa 15.06.2006 k podielu 1/8 pozemku parcely registra G. Č. XXX/X X. N.Z.

XXXXmX, X/X pozemku parcely registra G. Č. XXX/X o výmere 433 m2, ako aj kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 21.10.2009, ktorou nadobudli spoluvlastnícky podiel X/X k pozemkom parcely registra L. E. Č.
XXX/X X. N. XXXmX, parcely číslo XXX/X vo výmere 724m2, parcely číslo XXX/X o výmere 873 m2,
k parcele číslo XXX/X o výmere XXX Z., S. Q. G. E. XXX/X X. N. XXX Z. vkladom dňa 31.12.2009
pod číslom N. XXXX/XXXX . Obdobne na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.10.2010 Nadobudli

nehnuteľnosti podiele ďalšej 1/8 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, tým je žalovaní v 1. a 2. rade
sa stali podielovými spoluvlastníkmi X/X sporných pozemkov, ktoré od nadobudnutia riadne užívali,
obhospodarovali spracovaný, čo viedlo k ich zhodnoteniu. Žalovaní v 1. a 2. rade si boli vedomí, že
sporný pozemok, ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo žalobkyňa sa nachádza záhradiek žalobkyne
sa oplotením oddeľujúci časti využívané žalobkyňou a časti využívané žalovanými v 1. a 2. rade. Túto

skutočnosťžalovaní v1.a2.radedoposiaľrešpektovaliažalobkynineobmedzovalipriužívanípozemku
v jej výlučnom vlastníctve. Na vyriešenie otázky práva žalobkyne mu bolo začaté konanie na určenie
práva zodpovedajúce vecnému bremenu pod číslo XXC/XXX/XXXX.

3. Na pojednávaní dňa 11.6.2019 zúčastnené strany zhodne navrhli určiť vlastnícke právo žalobkyne v

časti uplatneného nároku o výmere 24m2 parcely registra „L. Č. XXX/XX k, v ktorom rozsahu žalovaní
v 1. a 2. rade nárok žalobkyne uznali.

4. Právni nástupcovia žalovanej 3/ pôvodne O. L., H.. XX.X.XXXX naposledy bytom Z., ktorí vstúpili
ako dedičia do práv poručiteľky, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX sa k žalobe nevyjadrili.

5. K zmene žalovanej na neznámom mieste, zastúpená slovenským pozemkovým fondom, zástupca
súhlasne žiada vyhovieť žalobe v uplatnenom rozsahu, v ktorej uznal vlastnícke právo žalobkyne
žalovaní v 1. a 2. rade.

6. Podľa § 132 ods.1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

7. Podľa § 134 ods.1 až 4 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v

držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

9. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

11. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnickýchosôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti návrhu na začatie
konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde

by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť
preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého

právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd
dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu,
lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu
zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.

13. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení rozpormi v užívaní
predmetných nehnuteľností so žalovanými a možnosťou vyriešiť otázku vlastníctva a tým odstránení
dvojitého vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

14. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". V
prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti
vedieť, alebo ak tu výnimočne "nadobúdací" titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so

stavom právnym.

15. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.

16. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto
nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho

hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu
ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl

držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.17. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a žalobkyňa 1/ ujali v roku XXXX držby pozemkov
na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto
registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi,

aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavku, aby zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku
upravená celkom jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do
31. decembra 1991) tak, že "ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod

do socialistického vlastníctva" ( Q. XX/XXXX).

18. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu
vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať

po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).

19. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj

domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.

20. Pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. (Q. X/
XXXX).

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne v uplatnenom
rozsahu, ktorý bol ponížený na výmeru 24 metrov štvorcových je dôvodný, keď žalobkyňa má naliehavý
právnyzáujemnaurčenívlastníckehopráva,potomčosprávakatastraDunajskáStredadňaXX.X.XXXX
ju upovedomila po vyznačení na liste vlastníctva číslo XXX dvojitého vlastníctva a tým obmedzilo jej

vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti, až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o vlastníctve.
Úspešnosti žaloby oprávňovalo následne žalobkyňou vykonávať svoje vlastnícke právo v predmetnej
nehnuteľnosti, v byte zapísanej vlastnícke právo do katastra nehnuteľnosti.

22. Primárnym predpokladom vydržanie nehnuteľnosti je dobromyseľná držba po dobu desiatich rokov,

pričom sa započítava aj vydržacia doba právnych predchodcov. Z predložených listinných dôkazov bolo
nesporne preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne pôvodnú nehnuteľnosť nadobudli v roku
1992 od obecného úradu titulom kúpy, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná na F. Č. XXX, bývalého
katastrálneho úradu ako parcela číslo XXX/X o výmere 625m2. Zmluva o prevode bola zaregistrovaná
dňom 16.4.1992 pod číslom Q. XXX/XX. Tým zmluva bola uzavretá perfektne zmysle platného

Občianskeho zákona, ktorá zmluva pre svoju účinnosť vyžadovala registrovanie na štátnom notárstve.
Právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosti nerušene užívali, ktorá skutočnosť nebola spochybnená
ani žalovanými. Následne dňom 09.12.2005 bola uzavretá zámenná zmluvám právnymi predchodcami
žalobkyne na základe geometrického plánu A. D. M..XX.XXXX, boli vytvorené 2 samostatné parcely
z pôvodnej parcele XXX/X, novovytvorená parcela XXX/X X. N. XXX Z. B. S. XXX/XX X. N. XXXmX.

Z pôvodnej parcely XXX boli vytvorené novovytvorené parcely XXX/X T. X. N.Z. XXXXmX, S. XXX/
X T. X. N. XXXmX, S. Č. XXX/X T. X. N. XXmX B. S. Č. XXX/X T. X. N. XXXmX, E. K. Ú. T. M.
X. T.Z. S. B. R. H. S. XXX/XX X. S. X. N. XXX Z. B. S. XXX/X T. X. N. XXmX B. S. Č. XXX/X T.
X. N. XXX Z., ktorú prevzali právni predchodcovia žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva za
poskytnutú novovytvorenú parcelu XXX/XX. Touto zámenou právni predchodcovia žalobkyne prevzali

pozemky v celkovej výmere XXXmX B. S. Š. B. D. L. pozemky v celkovej výmere 334 m2. Vklad
zámennej zmluvy bol vykonaný Správou katastra Dunajská Streda pod číslom V XXXX/XXXX K. Ú.
E. XX.X.XXXX. Následne dňom 30.3.2006 právni predchodcovia žalobkyne uzavreli darovaciu zmluvu,
ktorou previedli na žalobkyňu nehnuteľnosti parcely číslo XXX/XX ostatné plochy o výmere 334 m2
a parc. číslo XXX/XX záhrady o výmere 1083 m2, ako aj parc. číslo XXX/X záhrady o výmere 698

m2 v celosti. Po vyhotovení geometrického plánu z iniciatívy žalobkyne dňa 02.06. 2017 pod číslo
XXXXXXXX - XXX/XX bola zameraná časť pôvodnej parcele XXX/XX N. celkovej výmere 224 m2 ako
novo- vytvorené parcely XXX/XX X. výmere 200m2 a v časti 24m2 ako parcela č. XXX/XX, ktorej časti
bolo evidované duplicitné vlastníctvo na F. Č..XXX. V uvedenej časti bol uznaný nárok žalovanými v 1.až 4. rade, kde žalovaní v 3., 5 až 7. rade sa k nároku žalobkyne nevyjadrili. Je nesporné, že sa obdobie
uzavretia kúpnej zmluvy, následne zámennej zmluvy a nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyňou,
jej právni predchodcovia aj žalobkyňa nehnuteľnosti do 25.6.2012 užívali nerušene, hoci žalovaní v 1.

a 2. rade postupne nadobúdaných v časti aj spornej nehnuteľnosti od roku 2006 až do roku 2010. K
nadobudnutiu nehnuteľnosti, parc. č. XXX/XX o výmere 334m2 došlo právnymi predchodcami žalobkyne
dňom účinnosti vkladu do katastra 23.01.2006. O dvojitom vlastníctve bola žalobkyňa informovaná
správou katastra až 25.06.2012. Právny predchodcovia žalobkyne držali nehnuteľnosť od 23.01.2006
do 06.03.2006, ktorým dňom bol vykonaný vklad darovacej zmluvy, ktorú nehnuteľnosť nadobudla

žalobkyňa. Započítaním vydržacej doby právnych predchodcov od 23.01.2006 do obdržania správy z
katastra nehnuteľností 25.06.2012, uplynula k 23.01.2012 10 ročná vydržacia doba, pre vydržanie
spornej časti nehnuteľnosti žalobkyňou. Vzhľadom na splnenie podmienok súčasne pre vydržanie
nehnuteľnosti žalobkyňou súd žalobe v pozmenenom rozsahu vyhovel.

23. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vzhľadom na vyjadrenie sa strán sporu, ktorí výslovne náhradu trov konania nežiadali, súd žiadnemu
zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)