Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 28, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200834
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8111200834.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. S. N., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., C.
XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/86, 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, P. O. BOX 13,
Bratislava proti žalovanému EX CREDIT, a. s. so sídlom Košice, Weferova 3, IČO: 36 572 586 o
primerané zadosťučinenie a o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov a prísl., o návrhu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C
10/2011-44 zo dňa 08. 06. 2011, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
11C 10/2011-58 zo dňa 11. 07. 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúdrozsudkomzodňa08,.06.2011vovecižalobcovrozhodoltak,žezaviazalžalovaného
zaplatiť žalobkyni v 1. rade finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, zároveň uložil žalovanému zdržať sa voči spotrebiteľom zo zmluvných vzťahov zasielania

zásielok označených ako „UPOMIENKA“ otvorenými listami a v obálkach s vonkajším označením
„ UPOMIENKA“, tiež zaviazal žalovaného zdržať sa vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov tým, že
spotrebiteľov navštevujú proti ich vôli osoby v mene žalovaného v obydlí spotrebiteľov a zaviazal
nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania vo výške 308,33 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež vyslovil, že ostatní účastníci nemajú nárok na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom v odôvodnení
rozhodnutia poukázal, že uznesením súdu zo dňa 27. 01. 2011 bol žalovaný okrem iného vyzvaný, aby
v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva.
Tiež, aby pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Bol poučený v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p., že v prípade, ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť

uloženú týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami a s citovaným uznesením
dňa 1.2.2011, doposiaľ sa žalovaný k žalobe nevyjadril. Právne poukázal na ust. § 114 ods. 3, 5 O.
s. p. a ust. § 153b ods. 3 O. s. p. Uzavrel, že v danom prípade boli splnené procesné podmienky na
vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Konštatoval, že daný právny vzťah
posúdil podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tiež na ust. § 4 ods. 5 citovaného zákona,

v zmysle ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami aktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán

a porušovanie zmluvnej slobody. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona, v
zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnej žalobkyni v 1. rade
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal, že do
dnešného dňa mu nebolo konajúcim súdom doručený návrh na začatie konania, nakoľko spolu s
uznesením, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenia sa k návrhu boli žalovanému zaslané iba prílohy
označené od 4 do 18. Keďže mu nebol doručený návrh na začatie konania, trpí konanie procesnou

vadou, pretože takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a v lehote súdom
určenej sa vyjadriť. Ide o vážny dôvod, pre ktorý nebolo možné vo veci rozhodnúť podľa ust. § 114 ods. 5
O. s. p. t. j., že ak žalovaný bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu uznesení súdu vydaným
podľa § 153b ods. 3 O. s. p. môže súdu bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie. Zároveň uviedol, že pre zachovanie právnej istoty podal vo veci zároveň návrh na

zrušenie rozsudku podľa ust. § 114 ods. 6 O. s. p. spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty
na podanie vyjadrenia. Poukázal na skutkový základ rozsudku v tom zmysle, že spoločnosť uzatvorila
so žalobkyňou v 1. rade zmluvu ako s podnikajúcou fyzickou osobou v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou, pretože bolo uvádzané aj jej IČO a bol predložený pri podpise zmluvy aj jej aktuálny výpis zo
živnostenského registra. Táto zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 269/2009

vyhlásená za neplatnú, teda žalobkyňa uplatňuje nároky z neplateného právneho úkonu. Vzhľadom na
vyššie uvedené nespĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľa, pretože za spotrebiteľa je možné považovať iba
osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom však k tomu, že sa nemal možnosť k veci kvalifikovane vyjadriť,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ust. § 221 O. s. p. ho zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný zároveň predložil návrh na zrušenie rozsudku a na odpustenie zmeškania lehoty. O tomto
procesnom návrhu rozhodol prvostupňový súd uznesením dňa 11. 07. 2011 pod č. k. 11C 10/2011-58
tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku a odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku pre
zmeškanie aj návrh na jeho zrušenie podľa ust. § 114 ods. 6 O. s. p. Konštatoval však, že tento návrh
obsahuje dôvody, ktoré sú predovšetkým dôvodom odvolania voči napadnutému rozsudku, keďže nimi
vyslovil presvedčenie, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie,

a to nedoručením žaloby. Uzavrel, že tento argument je relevantný pri posudzovaní odvolania voči
rozsudku s poukazom na ust. § 202 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia totiž odvolanie nie je
prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Relevantným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie

v zmysle ust. § 114 ods. 6 O. s. p. je len ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal lehotu
na vyjadrenie podľa ust. § 114 ods. 3 O. s. p. Považoval doručené zásielky, teda žalobu s prílohami a
uznesenie obsahujúce výzvu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. za účinné dňom 01. 02. 2011, ktorú
žalovaný riadne prevzal, o čom svedčí jeho podpis na poštovej doručenke. V tejto súvislosti poukázal aj
na ust. § 45 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú

za pravdu, ak nie je dokázaný opak. Zo spornej doručenky jasne vyplýva, že žalovanému bola doručená
aj žaloba, a preto tvrdenie žalovaného o nedoručení žaloby vyhodnotil len ako účelové. Zároveň uviedol,
že ak by mu nebola žaloba doručená, len uznesenie, ktoré obsahovalo aj výzvu na vyjadrenie k žalobepod následkom možnosti vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie, je nepochybné, žeby žalovaný upozornil
súd na nedoručenie žaloby, čo však po štyroch mesiacoch neurobil.

Návrh žalovaného týkajúci sa odpustenia zmeškania lehoty odôvodnil tým, že zákon nekonkretizuje,
čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody
zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie
alebo náhle ochorenie. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľná len z dôvodu vyššie
citovaných ustanovení len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej

preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti a že nebyť tejto prekážky
nedošlo by k zmeškaniu lehoty. O tom, či sú splnené uvedené podmienky rozhodol súd na základe
preukázaných skutkových okolností.

Predtým než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia súdom prvého
stupňavydanéhopodč.k.11C10/2011-44zodňa08.06.2011skúmal,čivočinapadnutémurozhodnutiu

je prípustné odvolanie.

Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v danej veci bol vydaný rozsudok súdom
prvého stupňa pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 202 ods. 1 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd skúmal, či boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Z obsahu spisu zistil, že tieto podmienky v zmysle ust. § 153b ods. 1, 2 O. s. p. splnené boli. Z nich
totiž vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 27. 01. 2011 vyzval žalovaného, aby v lehote 15
dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva. Tiež, aby pripojil

k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak
nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu. Zároveň bol poučený v zmysle ust. § 114 ods. 5 O. s. p., že v prípade, ak bez vážneho
dôvodu nesplní túto povinnosť môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. §
153b O. s. p. Z obsahu spisu skutočne vyplýva, že žalovanému bola doručená žaloba s prílohami a

citovaným uznesením dňa 01. 02. 2011, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Predmetná doručenka
potvrdzujúca toto konštatovanie súdom prvého stupňa je súčasťou spisového materiálu a nachádza sa
pri č. l. 28 tohto spisu, z ktorej vyplýva, že žalovanému bolo doručované uznesenie z č. l. 29, teda výzva
podľa ust. § 114 O. s. p. + ž (žaloba) s prílohami + P:

Preto odvolací súd mal za to, že boli splnené podmienky na vydane rozhodnutia pre zmeškanie a v
takomto prípade odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 202 ods. 1 O. s. p. nie je
prípustné. Preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) a odvolanie odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O. s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže žalovaný bol neúspešný a žalobcom v
1. a 2. rade trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnili.

Keďže bolo odvolaním napadnuté aj uznesenie prvostupňového súdu, ktorým rozhodoval o návrhu
žalovaného na zrušenie rozsudku a o odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia, odvolací

súd preskúmal toto uznesenie v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že rozhodol správne a jeho
rozhodnutie má oporu v zistenom skutkovom stave, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že doručenka má povahu
verejnejlistinyaust.§45ods.2O.s.p.upravujevyvrátiteľnúprávnudomnienkuopravdivostidoručenky.

Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu
predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú upravené v
ust. § 144 Spravovacieho poriadku. Keďže právna úprava priznala doručenke povahu verejnej listiny,
súd vychádza vždy z údajov na doručenke, kým nie je preukázaný opak. Súd považuje údaje nadoručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Týmito
skutočnosťami sa spravoval aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie
rozsudku a odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie.

Odvolací súd sa stotožnil s jeho konštatovaním, že zo spornej doručenky jasne vyplýva, že žalovanému
bola doručená aj žaloba a tieto údaje je potrebné považovať za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak.
V danom prípade účastník, teda žalovaný, mal dokázať alebo aspoň vážne spochybniť, že zásielka bola
prázdna alebo neúplná.

Priemerný opatrný subjekt práva, ak dostane súdnu zásielku do vlastných rúk a na obálke je údaj, že
tam má byť žaloba a tá tam nie je, nemôže to nechať len tak, ale musí sa starať o svoje veci aj tým,
že túto zásielku reklamuje na súde. Prvostupňový súd v napadnutom uznesením správne vystihol, že
z konania žalovaného nevyplynulo a ani nebolo zistené, aby žalovaný upozornil súd na nedoručenie
žaloby, pričom mu bolo doručené aj uznesenie, ktoré obsahovalo aj výzvu na vyjadrenie k žalobe. A

počas 4 mesiacov neurobil nič.

Preto aj z týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a v zmysle
ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.