Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Pc/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207583
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618207583.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci navrhovateľa -

muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: N. U., Y.. XX.X.XXXX, E. C. J., R. X, právne zastúpený:
JUDr. Iveta Fabianová, advokátka, so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves proti matke: B.
K., Y.. XX.X.XXXX, E. C. J., R. XX/X, právne zastúpená: JUDr. Milan Križalkovič, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, IČO: 31 950 817 a mal. dieťaťu: V. K., Y.. XX.X.XXXX, bytom
ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v konaní
o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. P r i z n á v a matke maloletej nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 306,65
Eur, ktorú je navrhovateľ p o v i n n ý uhradiť na účet právneho zástupcu matky, č. účtu IBAN SK02
0200 0000 0001 5654 5592 v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.12.2018 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva k maloletej V. K., Y..
XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov urobeným po narodení dieťaťa na príslušnom matričnom úrade. S odstupom času si premietol
spätne chod udalosti a zistil, že v čase, keď matka maloletého dieťaťa otehotnela, sa nezdržiaval

doma. Pracuje v spoločnosti RUGER spol. s r.o., Turzovka, ktorú prácu vykonáva v zahraničí, v
Nemecku, pričom chodí na 3-týždňové turnusy. Podľa potvrdenia zaslaného jeho zamestnávateľom bol
na pravidelnom 3-týždňovom turnuse od 06.08.2018 do 31.08.2018, od 10.09.2018 do 28.09.2018 a od
09.10.2018 do 31.10.2018. Uviedol, že k intímnemu zblíženiu s matkou dieťaťa malo dôjsť až niekedy v
mesiaci október 2017, v čase keď bol doma zo svojho pravidelného turnusu, po tom, čo matka už bola
tehotná, pričom mu svoje tehotenstvo oznámila až niekedy v mesiaci november 2017 a v januári 2018
sa s ním rozišla. Matka ho viac o svojom tehotenstve neinformovala, rovnako ho neinformovala, že sa

narodilo dieťa a zo začiatku mu bránila sa s dieťaťom stretávať. V čase otehotnenia matky maloletej
sa s ňou intímne nestýkal, je teda vylúčené, aby bol otcom mal. dieťaťa. Okrem tohto sa dozvedel, čo
potvrdila aj matka dieťaťa, že matka mal. sa stretávala so svojím bývalým partnerom. Na potvrdenie
svojho tvrdenia o tom, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej, navrhol ustanoviť znalca a vykonať test
DNA.

2. Na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní mu súd ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Poprad.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 7.2.2019, na ktoré predvolal rodičov dieťaťa a
kolízneho opatrovníka. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. K predloženým potvrdeniamzamestnávateľa uviedol, že tie sa týkajú nesprávneho roku (2018), avšak predloží potvrdenia vzťahujúce
sa na relevantné mesiace roku 2017. Za týmto účelom navrhol odročenie pojednávania, čo súd
neakceptoval z dôvodu, že to považoval za nehospodárne aj s prihliadnutím na povahu navrhovaného

dôkazu. Otec napokon predmetné potvrdenia do rozhodnutia súdu vo veci samej nepredložil.
3.1 Matka navrhla návrh otca zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Nesúhlasila s tvrdeniami
v návrhu a uviedla, že ho považuje za úmyselný prieťah otca maloletej vo vzťahu k prebiehajúcemu
súdnemu konaniu o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom je navrhovateľkou a
v ktorom sa otec maloletej vyjadril, že je otcom dieťaťa.

3.2 Kolízny opatrovník sa spočiatku k veci nevyjadril.
3.3 Predmetné pojednávanie súd odročil za účelom vykonania navrhnutého znaleckého dokazovania.
Po predložení znaleckého posudku súd určil termín pojednávania na 11.6.2019, na ktoré predvolal
právnych zástupcov rodičov maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka. Všetci účastníci navrhli s
prihliadnutím na závery znaleckého posudku návrh otca zamietnuť. Právna zástupkyňa matky navrhla
priznať matke maloletej plnú náhradu trov konania, a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava

vrátane nahliadnutia do spisu, ďalšia porada s klientkou 5.2.2019 v rámci prípravy pred pojednávaním,
účasť na pojednávaní dňa 7.2.2019 a účasť na pojednávaní 13.6.2019) - t.j. 4x 75,38 Eur, 4x režijný
paušál a DPH.

4. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletej, výsluchom rodičov

zapísaných v rodnom liste maloletej, stanoviskom kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním
z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn.
12P/245/2018 a zistil nasledovné:

5. Z rodného listu maloletej mal súd preukázané rodičovstvo k maloletej V., a síce, že otcom maloletej

je navrhovateľ N. U. a matkou B. K.. Podľa zhodných tvrdení rodičov bolo otcovstvo k maloletej určené
súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade po narodení maloletej.

6. Otec maloletej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2019 uviedol, že s matkou maloletej
spolu začali chodiť 24.6.2017. Intímne sa začali stýkať asi po 2 až 3 mesiacoch, presne si to nepamätá,

najskôr to však bolo v auguste. V tom čase pracoval na turnusy v Nemecku, pričom v každom mesiaci
sú tri týždne kedy je v zahraničí a týždeň kedy je doma. S matkou maloletej sa stretával intímne vždy
keď bol na Slovensku. V septembri alebo októbri 2017 bol tri týždne práceneschopný. Posledný intímny
styk s matkou maloletej mali v novembri 2017, začiatkom roka 2018 sa rozišli. O tom, že je tehotná
ho informovala hneď, keď to sama zistila. V tom čase boli rozídení, ale po týždni sa dali opäť dokopy.

Plánovali spoločnú budúcnosť, na dieťa sa tešil. Pochybnosť, že nie je otcom maloletej má z dôvodu,
že mu matka sama povedala, že sa stretávala so svojim bývalým priateľom. Nepovedala mu, že išlo o
intímne stretávanie. Aj brat matky maloletej po dedine rozprával, že sa stretávala s bývalým priateľom.
Tiež neuvádzal, či aj intímne. Túto informáciu mal ešte predtým ako určil otcovstvo k dieťaťu. Otec
nevedel vysvetliť prečo nežiadal o testy DNA skôr. V čase určenia otcovstva si myslel, že by mohol byť

otcom maloletej.

7. Matka vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2019 uviedla, že si je 100 % istá, že navrhovateľ
je otcom maloletého dieťaťa. S nikým iným sa intímne nestýkala. S navrhovateľom sa intímne stretávali
už od júla 2017, teda skôr ako uviedol navrhovateľ. Ich intímne stretávanie trvalo do novembra 2017. V

mesiaci september a október 2017 bol navrhovateľ celé dva mesiace doma. Prvý týždeň po tom, čo sa
vrátil z turnusu a následne ešte maródoval jeden a pol až dva mesiace. Navrhovateľka podľa ultrazvuku
aj podľa záznamov otehotnela 22.9.2017, predpokladaný termín pôrodu mala 16.6.2018. Prenášala
štyri dni. Navrhovateľka sa o tehotenstve dozvedela 13.11.2017, kedy písala navrhovateľovi, že jej
mešká menštruácia. V ten deň jej doniesol do práce tehotenské testy. Večer pre ňu prišiel a vtedy mu

oznámila, že sú pozitívne. Boli už rozídení, pretože zistila, že si píše s inými ženami. O narodení dieťaťa
ho informovala a otec sa na dieťa prišiel pozrieť do pôrodnice. Potom sa otec s maloletou stretával.
Toho času matka nechce, aby sa s maloletou stretával, keďže otcovstvo zapiera. Nikdy navrhovateľovi
nepovedala o tom, že sa stretáva s bývalým priateľom. Bývalý priateľ jej napísal v januári 2018, že
počul, že je tehotná. Párkrát sa potom stretli na káve, išlo iba o kamarátske stretnutia bez akéhokoľvek

intímneho kontaktu.8. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P 245/2018 vyplynulo, že jeho predmetom je úprava práv
a povinností rodičov k maloletej V.. Konanie sa začalo na návrh matky a doposiaľ nebolo vo veci
rozhodnuté.

9. Na návrh otca bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvia
analýza DNA a bol ustanovený znalec Prof. RNDr. Ivan Bernasovský. Úlohou znalca bolo posúdiť, či
metódou analýzy DNA možno navrhovateľa vylúčiť z prirodzeného otcovstva maloletej V.. Zo záverov
predloženého znaleckého posudku znalca č. 12/2019 vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov

nie je možné vylúčiť otcovstvo N. U.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o
frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný
paternitný index CPI dosiahol hodnotu 9 511 522,28, tzn., že jeho otcovstvo je viac ako o 9. 511 522
- krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie.
Porovnaním genetických znakov maloletej a navrhovateľa bola zistená zhoda vo všetkých 16-tich
testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletej V. potvrdené a možno

ho pokladať za prakticky dokázané.

10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 91 ods. 1, 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

12. Podľa § 93 ods. 1 ZoR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže
otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť
otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

13. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva nie

je možné vyhovieť. Z rodného listu v spojení so zhodným tvrdením účastníkov mal súd preukázané, že
otcovstvo k maloletej V. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. V danom
prípade je podmienkou úspešného zapretia otcovstva preukázanie okolnosti vylučujúcej, že by takto
určený otec dieťaťa mohol byť jeho biologickým otcom. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno
znáša otec, ktorý otcovstvo určil súhlasným vyhlásením s matkou dieťaťa. V predmetnom konaní otec

ani netvrdil existenciu okolnosti, ktorá by ho z biologického otcovstva maloletej vylučovala. Otec síce v
návrhu uvádzal, že v čase otehotnenia matky maloletej sa zdržiaval v zahraničí, pričom z jeho výpovede
nesporne (zhodne aj s výpoveďou matky) vyplynulo, že sa s ňou intímne stýkal v rozhodujúcom období,
ako aj to, že v rozhodujúcom období sa nezúčastnil pracovných turnusov v zahraničí pravidelne (z
dôvodu svojej dlhšej práceneschopnosti). Tvrdenie navrhovateľa, že matka sa mala stretávať aj so

svojim expriateľom nie je okolnosťou vylučujúcou otcovstvo navrhovateľa, a to ani za predpokladu, že
by bola preukázaná, vrátane intímnych stykov s dotyčným mužom, k čomu však v konaní nedošlo.
Všetky otcom tvrdené skutočnosti mu navyše boli podľa jeho vyjadrenia známe už v čase keď otcovstvo
k maloletej určoval. Otcovstvo navrhovateľa k maloletej V. bolo jednoznačne potvrdené aj v konaní
vykonaným znaleckým dokazovaním. Z uvedeným dôvodov súd návrh otca na zapretie otcovstva k

maloletej ako nedôvodný zamietol (výrok I. rozsudku).

14. Podľa § 57 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

15. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.18.Podľa§105ods.1CMP,konaniamivoveciachurčeniarodičovstvasúkonaniaourčeniematerstva,o
určenie otcovstva, o zapretie otcovstva a o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

19. Vzhľadom k tomu, že matka maloletej v konaní navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania,
rozhodol súd aj o povinnosti nahradiť trovy konania (výrok II rozsudku). O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 53 CMP. Predmetné ustanovenie predstavuje výnimku z generálneho pravidla, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). V danom prípade boli splnené

všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 CMP, nakoľko ide o konanie o určenie
rodičovstva (§ 105 ods. 1 CMP), matka maloletej bola v konaní plne úspešná (naopak otec maloletej bol
neúspešný, keďže súd jeho návrh zamietol) a priznanie náhrady trov konania matke maloletej možno
spravodlivo požadovať. Pojem „ak to možno spravodlivo požadovať“ je potrebné vykladať extenzívne
a zahrnúť pod neho tak skutkové okolnosti prípadu, ako aj sociálne pomery účastníkov. Vo vzťahu k
okolnostiam prípadu súd poukazuje na zjavnú bezdôvodnosť návrhu otca spojenú s jeho „aktivitou“ v

konaní (viď bod 12. odôvodnenia rozsudku), čo nasvedčuje tomu, že skutočnou snahou navrhovateľa
bolo oddialiť meritórne rozhodnutie súdu v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej.
Priznanie náhrady trov konania matke je spravodlivé aj pri zohľadnení sociálnych pomerov rodičov,
keď navrhovateľ je zamestnaný s miestom výkonu práce v zahraničí a matkine zárobkové možnosti sú
limitované starostlivosťou o maloletú dcéru. Súd preto priznal matke ako úspešnej účastníčke náhradu

trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi.

20. Náhradu trov konania súd matke maloletej priznal v celkovej výške 306,65 Eur, vychádzajúc pritom
z ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“), nakoľko matkine trovy konania pozostávajú výlučne z trov právneho

zastúpenia. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z:
A) odmeny vo výške 226,14 Eur za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 10.1.2019 = 75,38 Eur
(§ 11 ods. 1 písm. a); § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní dňa 7.2.2019 = 75,38 Eur

(§ 11 ods. 1 písm. a); § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní dňa 13.6.2019 = 75,38 Eur
(§ 11 ods. 1 písm. a); § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
B) režijného paušálu pre rok 2019 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 29,40 Eur za tri uvedené úkony
právnej služby, t.j. 3 x 9,80 Eur = 9,80 Eur,

C) DPH 20% vo výške 51,11 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

21. Súd matke mal. nepriznal odmenu v sume 75,38 Eur, režijný paušál v sume 9,80 Eur a k tomu
prináležiacu daň z priadnej hodnoty v súvislosti s uplatneným úkonom právnej služby „ďalšia porada
s klientom dňa 5.2.2019“, hoci mal tento úkon preukázaný. Podľa ustanovenia § 13a ods. 3 vyhlášky,

„ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo
rokovanie advokátovi nepatrí“. Nakoľko medzi touto ďalšou poradou dňa 5.2.2019 a predchádzajúcou
poradou (prvou poradou s klientom) nedošlo k inému úkonu právnej služby, odmena za tento úkon
advokátovinepatrí.Nahliadnutiedospisuakoúkon,ktorýmalmedziprvouaďalšouporadounasledovať,

nie je v zmysle ustanovenia § 13a vyhlášky samostatným úkonom právnej služby, za ktorý advokátovi
patrí odmena. Nahliadnutie do spisu je odmeňované ako súčasť úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom“, za ktorý bola odmena, teda náhrada priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.