Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Mariana Muránska

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201726
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118201726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému Y.I. U.I., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XX, V.E. T. T., o
zaplatenie 5.275,58 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 2.5.2018
č. k. 11Csp/22/2018 - 72 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.493,75

eur s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že XX.XX.XXXX strany uzavreli formulárovú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho právny vzťah medzi stranami posúdil podľa zákona č.
129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na
znenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Zo zmluvy totiž vyplynulo, že strany si dohodli aj

poistenie schopnosti žalovaného splácať úver a z textu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný mal možnosť
príslušné poistenie odmietnuť. Vo formulári zmluvy nie je žiadna kolónka na vyznačenie odmietnutia
poistenia, práve naopak, v texte formulára je uvedené, že klient pristupuje k poistnej zmluve. To, že by
žalovaný nemusel uzatvoriť aj sporné poistenie nevyplýva ani z ďalších listín, a to žiadosti o poskytnutie
úveru a základných informácií o sprostredkovaní poistenia. Poukázal ďalej na § 2 písm. i/ zákona
o spotrebiteľských úveroch. Pri výpočte RPMN žalobca vychádzal z výšky mesačnej splátky 98,36
eur a nezohľadnil mesačný poplatok za poistenie 2,41 eur, aj keď tak urobiť mal, keďže súd zistil, že

žalovanýmuseluzatvoriťajtútodoplnkovúslužbu.VskutočnostitakRPMNbolovyššieakojehohodnota
uvedená v zmluve, čo je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a uvedené spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca má preto len nárok na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru, t.j.
5.820,-eur.Dohodnutýbolajpoplatokzaposkytnutieúveru,naktorýžalobcavšakvzhľadomnauvedený
záver nemal nárok. Doposiaľ zaplatil žalovaný 2.326,25 eur, preto jeho dlh predstavuje 3.493,75 eur.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. V liste o zosplatnení úveru bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu do

28.1.2018, k zosplatneniu úveru došlo k tomuto dňu a úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal
od nasledujúceho dňa, takže žalobu v prevyšujúcej časti aj ohľadom úrokov z omeškania za čas od
18.1.2018 do 28.1.2018 zamietol. Zdôraznil tiež to, že predmetom konania boli aj kapitalizované úroky z
omeškania, avšak žalobca nepochybne vychádzal z výšky mesačnej splátky, vrátane zmluvného úroku,na ktorý však nemal nárok. Napokon aj prepočet úrokov z omeškania obsiahnutých v pripojenej tabuľke
(č.l. 11 spisu) je pre súd nezrozumiteľný, najmä pokiaľ ide o údaje úročenej splátky. Pre nepreukázanie
nároku v tejto časti taktiež žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods.

2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal včas odvolanie žalobca,
ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel
a taktiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Má za to, že rozhodujúcou otázkou je, či bolo

konanie za účelom unesenia dôkazného bremena nutné dokazovať skutočnosť, že úverová zmluva,
resp. žiadna z podmienok v nej dohodnutá neboli podmienené uzatvorením poistnej zmluvy, keďže
poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa. Uzatvorenie poistnej zmluvy podľa žalobcu
nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej
zmluvy. Išlo pritom o skutočnosť, ktorá v konaní medzi stranami sporu nebola sporná. Odobrenie
postupu súdu prvej inštancie by viedlo k záverom, že keďže žalobca by mal pri uplatnení nároku

analgicky veľmi širokú a reálne nesplniteľnú povinnosť negatívne preukázať všetky skutočnosti, ktoré
by mohli jeho nárok spochybniť. To je nemožné a aj v rozpore so zásadami tvrdenia a dokazovania
v zmysle CSP. Zdôrazňuje, že banka má pre jednotlivé obchodné prípady pripravený príslušný typ
úverovej zmluvy, v ktorom buď nie je uvedené poistenie alebo je uvedené podľa rozhodnutia klienta.
Postup súdu prvej inštancie hodnotí žalobca ako rozporný so zásadami civilného procesu upravujúcimi

bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, keďže preukázanie prípadnej podmienenosti poskytnutia úveru,
resp. akýchkoľvek podmienok jeho poskytnutia uzatvorením poistnej zmluvy je zrejme vecou procesnej
obrany žalovaného a nie procesného útoku žalobcu. Ak súd považoval za dôležité túto skutočnosť
objasniť, tak mal postupovať podľa § 129 ods. 1 CSP alebo v prípade nepodložených pochybností o
podmienenosti uzatvorenia úverovej zmluvy vyzvať aj žalovaného k poskytnutiu potrebných vysvetlení.

Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, a preto jeho rozhodnutie pokiaľ ide o zamietnutie žaloby
v prevyšujúcej časti, nemôže byť správne.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietanýminesprávnymiskutkovýmizisteniamianesprávnymprávnymposúdenímvecisprihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument strany
uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje
neuvedenie čo len jednej z náležitostí požadovaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

9. Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou

nákladovcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromvyjadrenéakoročnépercento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľmusí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver,
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý
žalovanému za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že zo zmluvy, resp. ani ďalších listinných
dôkazov nevyplývalo, či žalovaný musel, resp. nemusel dojednávať spolu s úverovou zmluvou aj
poistenie a na aké konkrétne prípady sa poistenie vzťahuje. Nemožno preto vyvodiť záver, že poistenie

bolodobrovoľnéalebonaopak,že bolosúčasťouzmluvyatietookolnostimajúvplyvnasprávny výpočet
výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, pri výpočte ktorej žalobca nezohľadnil mesačný poplatok za
poistenie, aj keď tak urobiť mal.

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a odkazuje naň a len pre

úplnosť dodáva, že existujú vážne pochybnosti o individuálnosti dojednania tejto zmluvnej podmienky.
Ak žalobca tvrdil, že poistenie úveru nebolo podmienkou poskytnutia úveru, bol povinný to preukázať.
Pokiaľ postenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva musí byť v časti dojednania poistného
transparentná a určitá, a to tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa
dobrovoľne rozhodol pre poistenie. V prejednávanej žalobca predložil súdu formulárovú zmluvu o úvere,

v ktorej je v bode 1.2 uvedený Súbor poistenia - „Súbor A“ a „Poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver“. Z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť spotrebiteľa slobodne sa rozhodnúť, či poistenie prijíma
alebo ho odmieta. Žalobca tak nepreukázal spôsob dojednania poistného ani skutočnosť, že spotrebiteľ
mal možnosť poistenie odmietnuť.

15.Odvolacísúdtakkonštatujesprávnosťdôvodovnapadnutéhorozsudku,sktorýmisavcelomrozsahu
stotožňuje a so zreteľom na uvedené postupom podľa § 387 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom
rozsahu ako vecne správny.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.