Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200203.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., so sídlom Národná trieda
č. 39, Košice, IČO: 366 00 881, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska
kancelária so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/85728610121/2013/4897 z 20. decembra 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/28/2014-104 z 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/28/2014-104 z 23. apríla
2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa §
250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/85728610121/2013/4897 z 20.
decembra 2013. Uvedeným rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4429142/2013
z 30. septembra 2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 14 160,12 €.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil so závermi daňových
orgánov o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) zo strany žalobcu, keďže nebolo
v konaní preukázané, že došlo k reálne uskutočnenému dodaniu tovaru deklarovaného predloženými
faktúrami zo zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a VISK, s.r.o.,
t.j. žalobcom a EUROPA GOLD, s.r.o.

3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že záver správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva predovšetkým z
vykonaného dokazovania a to z výpovede konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Trebišov, N. R.,
splnomocnenéhozástupcuspoločnostiALHALA,s.r.o.S.Y.,konateľaspoločnostiEURÓPAGOLD,s.r.o.
G. H., svedka N. G., odpoveďou Puncového úradu Slovenskej republiky, odpoveďou Finančnej správy
Českej republiky, z ktorých vyplýva, že jednotliví členovia spoločností zúčastnení na tomto obchode

pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené
faktúry, účtovníctvo a daňové priznanie, ale tieto skutočnosti reálne nevedeli preukázať.

4. Pokiaľ ide o platobný výmer Daňového úradu Sabinov č. 725/230/15732/07/AdA2 zo dňa 27.07.2008,
ktorým na základe vykonanej daňovej kontroly bola spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. určená
daň z pridanej hodnoty, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za

zdaňovacie obdobie marec 2007, krajský súd uviedol, že správca dane ani žalovaný v danom prípade
nevychádzal z rozhodnutia Daňového úradu Sabinov. Skutkové zistenia, ktoré boli zistené Daňovýmúradom Sabinov sú relevantné pre daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. a v danom prípade
Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, t.j. VISK, s.r.o.
a vychádzal z konkrétnych faktúr, z dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade Corporation,

s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov v reťazci
nákupu a predaja zlata.

5. K námietke žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EU
a to C-354/03, C-353/03, C-484/03, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf

1/2010, 5Sžf 49/2010 krajský súd uviedol, že z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri
posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej
hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu,
pričom poukázal na to, že žalobca, ktorý obchodoval so zlatom, obchodoval neštandardným spôsobom,
pretože si nesplnil zákonnú povinnosť a nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými
kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Zb., za čo mu

bola rozhodnutím Puncového úradu Slovenskej republiky č. 1/911/2007 z 28.11.2007 uložená pokuta
podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 10/2004. Konštatoval, že žalobca mohol venovať väčšiu pozornosť
a zodpovednosť preverovaniu si ako dodávateľov tak aj odberateľov, keďže obchodovať so zlatom vo
veľkom začal až v januári 2007, teda s takýmto obchodovaním nemal skúsenosti a pri tak veľkom objeme
jednotlivýchobchodovsavyžaduje,abybolviacejzodpovedný,opatrnýadostupnýmspôsobomsioveriť,

či dodávatelia a odberatelia majú a aké skúsenosti s takýmto obchodom, ktorý dá sa povedať, nie je
bežným.

6. Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania
krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech,

právo na náhradu trov nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas
odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného a prvostupňového orgánu sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie; zároveň

si uplatnil trovy konania. V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd tým, že sa s argumentáciou
žalobcu nevysporiadal vôbec a nedal odpoveď ani na jednu zásadnú námietku uvedenú žalobcom v
žalobe, nerešpektoval požiadavky práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ustanovenia čl. 46 ods.
1 a ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 157
ods. 2 OSP, ktorých súčasťou je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Uvedené požiadavky podľa žalobcu
nemôžu byť naplnené opisom časti rozhodnutia žalovaného a časti vyjadrenia žalovaného k žalobe a
jednostrannou obhajobou záverov správnych orgánov bez toho, aby súd prezentoval vlastné závery ako
výsledok konfrontácie záverov žalovaného a námietok žalobcu a predstavil ich zákonne konformným

spôsobom.
8. Namietal ďalej, že krajský súd sa vôbec nezaoberal zásadnými námietkami žalobcu vo veci
hodnotenia výpovede svedkov J. G., S. H., D. Y. a J. R.. Žalobca v odvolaní upozornil aj na rozpor
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, keď na jednej strane krajský súd uviedol, že správca dane a
žalovaný vychádzali aj z odpovede Puncového úradu SR, a na strane druhej tiež uviedol, že odpoveď

Puncového úradu SR z 28.11.2007, z ktorej vyplýva, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť a
nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, nemá žiadny vplyv na hodnotenie
vykonaného dokazovania, pretože z nej nevyplývajú žiadne skutočnosti ohľadom reálneho uskutočnenia
obchodu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom v zmysle faktúry č. 10070004
s dátumom dodania 31.01.2007. Rovnaký názor žalobca zaujal aj ku konštatovaniu krajského súdu, že

správca dane a žalovaný vychádzali aj z odpovede Finančnej správy ČR.

9. Žalobca v odvolaní poukázal tiež na to, že takmer súbežne s kontrolou DPH za január a február
2007 prebiehalo aj dokazovanie v obnovenom konaní za marec 2007, pričom správca dane uvádza,
že vychádzal aj z dôkazov získaných pri výkone kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január a február

2007. Obnovené konanie bolo ukončené rozhodnutím Daňového úradu Košice z 18.11.2013, v ktorom
správca dane dospel k záveru, že vecné plnenie z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.
sa uskutočnilo, no išlo o dodanie investičného zlata, pri ktorom nárok na odpočítanie dane nevznikol.
Pričom krajský súd sa podľa žalobcu sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal.16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 27.05.2015 navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, pričom uviedol, že nezistil pochybenie správcu dane

v postupe, ani iné porušenie zákona, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel
k záveru, že všetky námietky žalobcu uvedené v žalobe, doplnení žaloby, ako aj odvolaní, nie je možné
akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP),odvolanieprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <.).

36. Napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia
skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

37. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu účastníka iba odmietnuť ako nesprávnu,
ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné,
zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo
irelevantné, bez toho, aby súd uviedol, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné, možno

považovať za arbitrárne.
38. Za stavu, že súd prvého stupňa sa s argumentmi žalobcu dostatočne nezaoberal, odvolaciemu súdu
nezostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke
vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní
právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj
s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.

39. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

40. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,
ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdnyporiadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vždy, ak
jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho
rozhodnutia alebo postupu.

41. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani
vady správneho konania, pretože bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu
procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené zrušil z procesných dôvodov
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok a vec
podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

43. Podľa § 250ja ods. 4 OSP a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP je súd prvého stupňa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

44.Vďalšomkonaníprvostupňovýsúdprejednávecvmedziachpodanejžaloby,dôslednesavysporiada
so všetkými námietkami účastníkov vrátane odvolacích námietok žalobcu, znova o nej rozhodne a svoje
rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

45. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej OSP).

46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.