Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200498
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818200498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne D. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11,
Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie 3.882,57 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5Csp/16/2018-44 zo dňa 19. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dňa
14.11.2011 Úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o spotrebiteľský úver podľa zákona
č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ ku dňu 14.11.2011. Na takýto vzťah je preto
potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv

(§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov. Pokiaľ ide o náležitosť
uvedenú pod § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru zistil, že v súdenej veci je uvedená lehota splatnosti 72 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci s tým, že k zmluve bol priložený splátkový
kalendár, kde je uvedené poradie splátky (číslo), dátum splatnosti splátky, jej výška (a tiež dátum,
kedy bola splátka zaplatená a v akej výške). Z týchto uvedených údajov je zrejmé, že ÚZ obsahuje
náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ

zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Mal za to, že v zmluve sú uvedené aj
náležitosti uvedené pod § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a to celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, konkrétne v časti ÚZ označenej „Úver“. Pokiaľ ide o
náležitosť uvedenú pod písm. j) § 9 ods. 2 ZoSÚ vyžaduje o.i. aj uvedenie všetkých predpokladov
použitých na výpočet RPMN v ÚZ. Zistil, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v

§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, žalovaný v zmluve uviedol rozmedzie RPMN, z ktorého vychádzal s tým, že
pri podpise úverovej zmluvy nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finančných prostriedkov
(v zmluve bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom klientovi),v zmluve je tiež uvedené, že
presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalobkyňa súhlasila a s tým, že presnúvýšku RPMN jej spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia
úveru bola žalobkyni oznámená (nepopretá skutočnosť). Čo sa týka náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ zistil, že v ÚZ je uvedená celková výška mesačnej splátky 126,36 eur, počet splátok 72, termíny

splatnosti splátok - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny
mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť
prvejsplátkyposlednýdeňvtomtokalendárnommesiaci,dátumsplatnostidruhejanasledujúcichsplátok
je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom je splatná prvá splátka. V ÚZ je preto dostatočne uvedená výška, počet a aj termíny splátok istiny

a aj príslušenstva úveru (úroky a iné poplatky) o to viac, že je súčasťou bol splátkový kalendár, ktorý
žalobkyňa deklarovala, pričom v tejto súvislosti súd dal do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016. Zhrnutím uvedeného dospel k záveru, že ÚZ bola platne uzavretá,
má všetky náležitosti, a preto zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust.
§ 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ, čím nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. §
451 OZ vyhodnotil ako nedôvodný. Čo sa týka žalovaným vznesenou námietkou premlčania uviedol, že

na premlčanie majetkových práv žalobkyne sa vzťahuje dvojročná premlčacia lehota. Žalobkyňa podala
žalobunasúdedňa12.03.2018,pričompočítajúcdvarokyspätne-do12.03.2016(doúhrady50splátky)
je nárok žalobkyne premlčaný, keďže bol uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobkyne nie je premlčaný a bol by dôvodný (za predpokladu, že
by súd vyhodnotil ÚZ za bezúročnú a bez poplatkov) v sume 2 401,22 eur. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

3) Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom požadovala, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Mala

za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne
právne posúdil a rozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené a jednostranné. Namietala, že
z obsahu spisu, predovšetkým z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu a listín,
ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy, je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,

pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť
len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva konkrétne splátkový kalendár neobsahuje. Žalobkyňa
vyššie uvedené tvrdenia oprela o judikatúru krajských súdov, ktorá sa už zaoberala právnym posúdením

v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a o dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010
Z. z. Poukázala na nesprávny výpočet RPMN. Dojednanie o RPMN spôsobom od 21,7%-22,5% je
nedostatočné, nejasné, v rozpore ust. § 37 OZ, a preto neplatné (ust. 39 OZ). O tom, že je uvedená
RPMN nesprávna, poukázala na celkovú čiastku, ktorú mala na predmetný úver zaplatiť a to 8.457,12
eur podľa zmluvy a v skutočnosti zaplatila 9.097,92 eur. Skutočná výška RPMN je 25,81 %. Nesprávne

uvedenie RPMN má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovaným.
Namietala, že súd aplikoval nesprávne ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 OZ, pretože odôvodnenie konajúcej
sudkyne opisuje premlčaciu lehotu objektívnu, čiže trojročnú a nie ako uvádza subjektívnu dvojročnú.
Žaloba bola podaná dňa 12.03.2018, teda v žiadnom prípade nebola podaná po uplynutí premlčacej
lehoty, to že neuplynula ani objektívna trojročná je tiež nesporné, pretože táto začína plynúť od poslednej

úhrady žalobkyne. Súd mal skúmať, či uzatvorenie zmluvy bolo v súlade s platnou právnou legislatívou
a či konanie žalovaného v čase podpisu zmluvy so žalobkyňou nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a
teda zneužitím dobromyseľnosti spotrebiteľky uzatvoriť zmluvu. Žalovaný zmluvu pripravoval ako právne
zdatný mal vedomosť, že zmluva má vady nechal naďalej žalobkyňu v nevedomosti a prijímal od nej
plnenie bez právneho dôvodu.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok, ako aj v súvisiacom výroku o trovách podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne
posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutéhorozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany
odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úveremedzižalobcomažalovanýmmápovahuspotrebiteľskejzmluvystým,žeprávnyvzťahúčastníkov
zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú

formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust.
§ 11 zákona č.129/2010 Z. z.

8) Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

9) Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10) Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

11) Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť;jednotlivéuplatnenémetódybysamalinavzájom

dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť

výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

12) Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu
č. 129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverupreúčelysplateniaavprípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu

bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici
2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
2008/48/ES.

13) Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k
záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné hoeurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

14) Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, pričom zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12. 10. 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01. mája 2018 slová "a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a", čím sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, ktorý
sícenemôženahradiťabsenciuvýslovnéhozneniazákonaavšakvyžaduje,abyvnútroštátnesúdyurobili

všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy
ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 04. 07. 2006, rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13. 07. 2000, uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016).

15) Z uvedeného preto vyplýva, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno
od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis
splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm.
k)zákonač.129/2010Z.z.umožňujetedadospieťkzáveru,žetotoustanovenienevyžaduje,abyzmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie,
aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a

poplatky,nakoľkoúčelompredmetnéhoustanovenianebolo,abymalspotrebiteľužpriuzatvorenízmluvy
k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška
je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3,
5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania
zmluvy, bezplatne.

16) Zvolená eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v plnej
miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia NS
SR vo veciach sp.zn. 4Cdo 211/2017, 3Cdo 146/2017, 4Cdo 187/2017, 3Cdo 56/2018) ako najvyššej
súdnej autority, ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a

odstraňovaní rôzneho výkladu zákonných ustanovení (a je aj v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP).

17) Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím, pokiaľ súd vyhodnotil,
že Úverová zmluva obsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a
preto nebol daný dôvod na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

18) Odvolateľka poukázala aj na nesprávny údaj o RPMN. Túto argumentáciu použila už v konaní pred
súdom prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal s
otázkou údaju o RPMN.

19) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).20) Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vyhodnotil náležitosť uvedenú v ust. §
9 ods. 2 pod písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., s ktorým vyhodnotením sa stotožnil aj odvolací súd.

21) Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho
ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, odvolací súd považoval za nadbytočné vyjadrovať
sa k vznesenej námietke premlčania a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP a v zmysle ust. § 255 ods.

1 CSP a čl. 4 CSP, nakoľko žalovaný síce mal úspech v odvolacom konaní, mal by preto aj nárok na
náhradu trov v odvolacom konaní, no na základe toho, akým spôsobom rozhodol súd o trovách konania
na súde prvej inštancie (§ 257), rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

23) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).