Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219943
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115219943.11

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798,
Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921
01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: J. L., G.. XX. XX. XXXX, XXX XX I. U. XXX, zast. Nagy
& Partners s.r.o., Športová 470/11, 921 01 Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 1.190,35 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2015 domáhal voči žalovanému 1. E. L., Q. Ž. X. J.
L., zaplatenia dlžnej sumy, ktorú sú títo povinní uhradiť spoločne a nerozdielne. Dňa 14.02.2017 bol vo

veci vydaný platobný rozkaz, ktorý voči žalovanému 1. nadobudol právoplatnosť a voči žalovanej 2. bol
v dôsledku ňou podaného odporu zrušený.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2019 žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal
konanie zastaviť, nakoľko počas konania došlo k postupnému zaplateniu celej dlžnej sumy zo strany
žalovaného 1. - E. L. (voči ktorému bolo konanie už právoplatne skončené - právoplatný platobný

rozkaz). Žalobca sa vyjadril najmä k otázke náhrady trov konania, nakoľko má za to, že napriek
zastaveniu konania z dôvodu jeho späťvzatia žaloby, dôvodom späťvzatia bolo zaplatenie žalovanej
sumy jedným zo solidárnych dlžníkov, z čoho je nepochybné, že zastavenie konania nezavinil žalobca.
Žalobca bol nútený v dôsledku úhrad žalovanej pohľadávky zobrať žalobcu späť, nakoľko žalovaná
pohľadávka predstavovala solidárny záväzok dvoch žalovaných voči žalobcovi a plnením jedného zo
žalovaných v rozsahu tohto plnenia zanikol i nárok žalobcu voči druhému žalovanému. Nakoľko žalobou

uplatnený nárok síce nezaplatila žalovaná, ale iný solidárny dlžník, nemožno pričítať procesné zavinenie
za zastavenie konania žalobcovi. Žalobca má za to, že v tomto prípade je možné pričítať procesné
zavinenie za zastavenie konania strane žalovaného, nakoľko na tejto strane pôvodne vystupovali dvaja
žalovaní - dvaja solidárni dlžníci, z ktorých jeden celú žalovanú pohľadávku uhradil. Pre prípad, že súd
bude mať za to, že procesné zavinenie za zastavenie konania z dôvodu plnenia žalovaného nároku
iným solidárnym dlžníkom ako je žalovaný možno pričítať žalovanému, žalobca žiada, aby súd zároveň

rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre prípad,
že súd bude mať za to, že procesné zavinenie za zastavenie konania z dôvodu plnenia žalovaného
nároku iným solidárnym dlžníkom ako je žalovaný nemožno pričítať žalovanému žalobca žiada, aby
súd zároveň rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko podľa
žalobcu zastavenie konania pre plnenie iným solidárnym dlžníkom ako je žalovaný nemožno pričítať ani
žalobcovi, t.j. sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno priznať náhradu trov konania

ani jednej strane.3. Predmetné podanie bolo zaslané na vyjadrenie žalovanej, ktorá podaním doručeným súdu dňa
24.06.2019 vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a so zastavením konania, avšak nesúhlasila s tým, aby
bolo o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté spôsobom, ktorý uviedol žalobca. Žalovaná uvádza,

že nie žalobcovi, ale práve žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania a z tohto dôvodu žiada,
aby Okresný súd Trnava priznal žalovanej v prípade zastavenia konania náhradu trov konania vo výške
100%. Žalovaná od počiatku, čo si žalobca začal uplatňovať svoj nárok uvedený v žalobe, uvádzala,
že tento nárok nemá byť uplatňovaný voči nej, ale voči druhému žalovanému E. L., voči ktorému už
vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, a ktorý žalovanú pohľadávku už uhradil (v exekučnom

konaní). Ak by bol žalobca dôsledný pri výkone svojich práv, trovy žalovanej nemuseli vôbec vzniknúť. V
rámci exekúcie na majetok E. L. nebolo postupované tak, aby bola vymáhaná suma účelne vymožená,
napriek tomu, že žalovaná exekútorovi aj žalobcovi poskytla informácie, ktoré mohli vymoženie sumy
v rámci exekučného konania zefektívniť a urýchliť. Sám žalobca spôsobil to, že jeho nárok nebol
uspokojený v krátkom čase, ako by uspokojený byť mohol (vedel o tom, že jeho dlžník je zamestnaný,
kde je zamestnaný a napriek tomu nebola exekúcia voči nemu vedená aj formou zrážok zo mzdy) a teda

zbytočne pokračoval v súdnom konaní voči žalovanej už od času podania odporu žalovanou. Súdne
konanie v tom čase naďalej vedené zo strany žalobcu voči žalovanej bolo nehospodárne a zbytočne
navyšujúce trovy konania, pričom žalobca podanú žalobu nevzal späť a to podľa názoru žalovanej
účelovo, hoci videl, že v rámci exekúcie dochádza k uhrádzaniu jeho nároku, čím žalobca spôsobil ďalšie
zbytočné náklady súdneho konania. Má za to, že trovy konania vzniknuté po podaní odporu zo strany

žalovanej, ale samozrejme aj na strane žalobcu a súdu, boli trovami zbytočnými a nehospodárnymi,
zapríčinenými žalobcom a teda nie je na mieste aby tieto trovy znášala žalovaná. Trovy konania, ktoré
vznikli do vydania platobného rozkazu sú trovami oprávnenými na strane žalobcu, pričom náhrada
týchto trov bola platobným rozkazom aj priznaná a tieto trovy žalobcu boli v rámci exekučného konania
aj uhradené zo strany E. L.. Okrem toho, poukázala aj na fakt, že žalobca do dnešného dňa riadne

neodôvodnil a nepreukázal úplne svoj nárok uplatnený žalobou tak, ako ho na to konajúci súd upozornil
na prvom pojednávaní dňa 06.09.2018, a teda má zato, že by ním podaná žaloba, aj v prípade vyhovenia
podanej žalobe, nebola úspešná v celom rozsahu. Poukazuje tiež na to, že aj samotný súd sa dotazoval
právneho zástupcu žalobcu, či nezvažovali späťvzatie žaloby, keď exekúcia proti druhému dlžníkovi už
prebieha a to úspešne.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď žalovaná so zastavením konania vyjadrila svoj súhlas.

8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Žalobca zobral svoju žalobu späť, nakoľko žalovaná pohľadávka bola počas konania uhradená,
avšak nie zo strany žalovanej, ale zo strany druhého dlžníka E. L. v rámci exekučného konania, ktorý

pôvodne vystupoval v konaní ako žalovaný 1., pričom konanie je voči nemu už právoplatne skončené
- právoplatným platobným rozkazom. Žalobca sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania,
nakoľko späťvzatie žaloby nezavinil, a teda nemožno mu pričítať zavinenie na zastavení konania, preto
požadoval priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prípade, ak bysúd mal za to, že procesné zavinenie za zastavenie konania z dôvodu plnenia žalovaného nároku iným
solidárnym dlžníkom ako je žalovaný, nemožno pričítať žalovanému, žiadal žalobca rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zavinenie nemožno pričítať ani jednému

z nich, t.j. sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno priznať náhradu trov konania ani
jednej strane. Žalovaná naopak trvá na tom, že sa v konaní len bránila, žalobca voči nej viedol konanie
neúčelne a zbytočne, napriek tomu, že druhý dlžník pohľadávku postupne splácal v rámci exekučného
konania, neuplatňoval si v rámci exekučného konania svoje práva dôsledne, a týmto zavinil zastavenie
konania, pričom z uvedených dôvod niet dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaná

nemala mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaná trvá na tom, že
žiadnym spôsobom zastavenie konania nezavinila a teda jej nemožno pričítať procesné zavinenie.

12. Súd konštatuje, že v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore aj zásada
procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy
konania tej zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné

zavinenie na zastavení konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V civilnom sporovom
konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci
vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i
prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pojem „procesné zavinenie“, sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci
napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda,

napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba
bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1) predstavuje ustanovenie § 257 CSP. Súd

výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že
súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

13. Žalobca uvádzal ako hlavný dôvod, pre ktorý nezodpovedá za zavinenie na zastavení konania

skutočnosť, že žalovaná pohľadávka bola uhradená jedným zo solidárnych dlžníkov a preto je procesné
zavinenie na zastavení konania na strane žalovaných. Súd však poukazuje na to, že o tom, či bolo
konanie voči žalovanej vedené opodstatnene a či je v postavení solidárneho dlžníka voči E. L.,
nebolo v konaní meritórne rozhodnuté, pričom žalovaná počas celého konania žalovanú pohľadávku
voči svojej osobe popierala a zároveň popierala solidárne postavenie dlžníkov - tieto skutočnosti boli

preto v konaní sporné. Nakoľko vo veci nebolo meritórne rozhodnuté, spornosť týchto skutočností
nebola vyriešená. Súd je toho názoru, že žalovaná len bránila svoje práva a žiadnym spôsobom
nezavinila späťvzatie žaloby a zastavenie konania. Naopak, v zmysle vyššie uvedeného (bod 12. tohto
odôvodnenia) možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalobcovi, ktorý je pánom sporu
(dominus litis) a ktorý nesie zodpovednosť za následok i v prípade náhody (v tomto prípade za to, že

musí nahradiť vzniknuté trovy žalovanej). Žalobca inicioval súdne konanie, ktoré bolo potrebné na jeho
návrh zastaviť, keďže žalovaná pohľadávka zanikla uhradením zo strany druhého dlžníka, pričom sa
jedná o odpadnutie predmetu sporu, ktoré nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá sa len bránila
(okrem toho, žalovaná pohľadávku voči svojej osobe počas celého konania popierala, nakoľko táto bola
predmetom vyporiadania zaniknutého BSM, a jediným dlžníkom voči žalobcovi tak bol bývalý manžel

žalovanej - E. L., o čom žalobca vedel). Žalobca mohol s prihliadnutím na vývoj vo veci (postupné úhrady
žalovanej sumy zo strany E. L.) zvoliť vhodnejší postup vo veci, ako napr. podať návrh na prerušenie
konania,abynedochádzaloknavyšovaniutrovkonaniaobochstránsporu.Žalobcanaopaksúduzasielal
samostatné čiastočné späťvzatia, až nakoniec celú vec vzal späť. Nakoľko bolo zo stavu veci zrejmé, že
žalovaná pohľadávka bude uhradená dlžníkom, voči ktorému mal žalobca exekučný titul, súd žalobcu

vyzval, či na podanej žalobe trvá. Žalobca však vo vedení konania pokračoval. Súd má za to, že žalobca
si svojím konaním nepočínal dostatočne obozretne a aj v nadväznosti na to súd uvádza, že v danej veci
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by odôvodňovali žalovanej nepriznať nárok na
náhradujejvzniknutýchtrovkonania(atoajsprihliadnutímnavyššieuvedenúargumentáciuneúčelnéhovedenia súdneho konania žalobcom voči žalovanej). Použitie § 257 CSP je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam, pričom v prípade, ak by sa súd rozhodol dané ustanovenie na tento prípad aplikovať, poprel

by jeho podstatu, nakoľko by došlo presne k opačnej situácii, kedy by žalovaná, ako fyzická osoba
spotrebiteľ, brániaca sa žalobcovi - právnickej osobe (poskytovateľovi spotrebiteľských úverov), nemala
priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré vynaložila na svoju obranu v spore iniciovanom žalobcom,
ktorého zastavenie žiadnym spôsobom nezapríčinila (pričom práve týmto postupom, resp. aplikáciou §
257 CSP by súd do vzťahu strán sporu zaviedol nežiaducu tvrdosť). Zároveň súd zohľadnil, že by nebolo

spravodlivé a v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami sporu, aby bola žalovaná
tá, ktorá bude znášať svoje trovy konania, napriek tomu, že jej tieto vznikli výlučne zavinením žalobcu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.