Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207768
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114207768.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613 843, proti žalovanej: U.. F. Č., O.. XX.XX.XXXX, E. XXX,
právne zast. JUDr. Martin Burian, advokát so sídlom Štúrova ul. 1, Žilina, o zaplatenie 12.777,50 Eur,
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.777,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.12.2006
do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.02.2007 do
zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.03.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 134,50 Eur od 21.04.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 134,50
Eur od 21.05.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50
Eur od 21.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.10.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 6,50% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.11.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.12.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo
sumy 134,50 Eur od 21.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.03.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 134,50 Eur od 21.05.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 134,50 Eur od 21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.07.2009 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.09.2009 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.05.2010 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 134,50 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, zo
sumy 134,50 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 6.590,50 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, a
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e :
1. Žalovaná sa žalobným návrhom zo dňa 28.12.2012, doručeným súdu dňa 07.01.2013, domáhala, aby
súd zrušil rozhodcovský rozsudok. Svoj nárok odôvodnila tým, že bolo vedené rozhodcovské konanie,
na základe čoho Stály rozhodcovský súd SBA vydal rozhodnutie sp.zn. C.-XXXX, na základe ktorého
bola zaviazaná ako ručiteľka na plnenie sumy 12.698,45 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 12.698,45 Eur od 30.01.2011 do zaplatenia, pričom v časti bol návrh zamietnutý. Dané konanie
bolo vedené na tunajšom súde pod č.k. XXC/X/XXXX, v ktorom dňa 08.11.2013 bol vyhlásený rozsudok,
ktorým bol uvedený rozhodcovský rozsudok v časti výroku týkajúceho sa žalovanej, zrušený v zmysle
§ 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2013,
pričom nebolo napadnuté odvolaním. V zmysle platnej právnej úpravy vzhľadom na dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku, po právoplatnosti daného rozhodnutia vec sa má prejednať v občianskom
súdnom konaní v zmysle § 43 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci
pokračoval, pričom predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a po pripustení zmeny bolo zaplatenie
sumy 12.777,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.01.2015, ktorým žalobný návrh zamietol okrem iného
aj z dôvodov, že dohoda je neplatná, a to s poukazom na konštatovanie v právoplatnom rozhodnutí v
konaní XXC/X/XXXX. Rozsudok bol napadnutý odvolaním, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako
odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, a to uznesením zo dňa 31.08.2015, č.k. XCo/
XXX/XXXX. Z odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd mal za to, že okresný súd pri svojom závere o
neplatnosti Dohody o ručení vychádzal len z tvrdení žalovanej pri jej výsluchu, preto odvolací súd zadal
okresnému súdu od žalovanej požadovať, aby svoje tvrdenia preukázala.
3. Následne súd v zmysle intencií odvolacieho súdu rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2016 tak,
že žalobný návrh zamietol z dôvodu, že úkon žalovanej nebol vykonaný slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, teda dohoda o ručení je neplatná. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2016 napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom v bode 18 odôvodnenia daného rozhodnutia vyslovil,
že právny úkon sa urobil slobodne, vážne a právny úkon je zrozumiteľný a nie je zrejmé, ktoré konkrétne
objektívne skutočnosti nasvedčujú záveru prvostupňového súdu. Teda nie sú zrejmé konkrétne úvahy
ohľadom neslobody, nevážnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
4.Súdpretovovecinariadilďalšiepojednávanieapostupovalvzmysleintenciíodvolaciehosúdu,pričom
názorom odvolacieho súdu je súd v tomto konaní viazaný.
5. Súd v priebehu celého konania vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu
žalobcu, výsluchom žalovanej, vyjadrením sa právneho zástupcu žalovanej, výsluchom svedkov, ako
aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj pripojený spis tunajšieho
súdu XXC/X/XXXX. Strany v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2016 už nenavrhovali
žiadne ďalšie dokazovanie. Preto súd bol tak nútený opätovne vyhodnotiť iba doposiaľ vykonané
dokazovanie bez ďalších nových skutočností s poukazom na ustálený záver odvolacieho súdu.
6. Bolo nepochybne zistené, že dňa 26.11.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, sp.zn. C.-XXXX vo veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovaným: 1/ G. M., M. XXX, 2/ U.. F.
Č., E. XXX, o zaplatenie 17.429,07 Eur s prísl. Týmto rozsudkom bola žalovaná tohto konania zaviazaná
zaplatiť sumu vo výške 12.698,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 12.698,45
Eur od 30.01.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 624,99 Eur pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 376,78 Eur a iných trov vo výške 248,21 Eur. Zároveň bola zaviazaná aj G. M. ako
žalovaná v rade 1/ na zaplatenie sumy vo výške 17.429,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % p.a. zo sumy 14.581,47 Eur od 30.01.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.358,68 Eur
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 819,08 Eur a iných trov vo výške 539,6 Eur. Vo
zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Žalovaná tohto konania bola zaviazaná ako ručiteľka na základe
Dohody o ručení k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 04.11.2004 uzavretej medzi G..M. ako dlžníkom
a veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.7. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 04.11.2004 bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a G. M. ako dlžníčkou. (l.č. 122 obsahu
spisu) Predmetnom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 300.000,- Sk, pričom úver bol
spotrebný za účelom investície do nehnuteľností.
8. Dňa 04.11.2004 bola uzatvorená Dohoda o ručení medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom
a žalovanou ako ručiteľkou. Obsahom zmluvy je prehlásenie žalovanej ako ručiteľky, že má vedomosť
o uzavretí zmluvy s G. M. dňa 04.11.2004 na poskytnutie splátkového úveru vo výške 300.000,- Sk.
Podľa článku III., bod 3 Dohody o ručení ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa článku III, bod 4. Dohody
právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených budú riadiť
príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto Dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.
9. Súdu boli predložené aj Všeobecné obchodné podmienky. (ďalej VOP) Predložené VOP neboli
podpísané zmluvnými stranami. Z ničoho nevyplýva, že VOP boli súčasťou Dohody o ručení, ako aj
Zmluvy o úvere. V obidvoch zmluvách je iba uvedené, že dlžník a ručiteľka sa oboznámili s obsahom
VOP, ale z ničoho nevyplýva, že boli ich súčasťou. To, že v zmluve je uvedené, že klient sa s VOP
oboznámil a súhlasil s ich obsahom, neznamená, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, či dohody o ručení. Zároveň je nesporné, že predložené obchodné podmienky nie sú
podpísané, ani nijako ináč potvrdené žalovanou. Teda z ničoho nevyplýva, že predložené obchodné
podmienky sú súčasťou predmetnej Dohody o ručení. Dokonca ani zo zmluvy o úvere nevyplýva,
že akékoľvek obchodné podmienky by boli súčasťou zmluvy. Teda predložené Všeobecné obchodné
podmienky pre úvery nielenže nie sú podpísané žiadnou zmluvnou stranou, ale ani z ničoho nevyplýva,
že skutočne sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, či dohody o úvere. Uvedené bolo
konštatované aj v rozsudku XXC/X/XXXX, ktorý nebol nikým a ničím napadnutý.
10. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy o úvere sa
nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou
- zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne
odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah,
ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V
každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
11.Podľačlánku2písm.b)smernice93/113/EHS"spotrebiteľ"znamenáakúkoľvekfyzickúosobu,ktoráv
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.
12.Vzhľadomnato,žezmluvaosplátkovomúverebolauzavretádňa04.11.2004,niejemožnéaplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd však poukazuje, že hoci nie je
možné na daný zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008,
súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v
prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým
bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu.
13. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy oúvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
16. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
17. Podľa § 1 ods.2 písm.a) zák.č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006 zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
18. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere sa nespravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.
vzhľadom na účel úveru vyplývajúci zo zmluvy o úvere s poukazom na § 1 ods.2 cit.zák.
19. Súd poukazuje na to, že ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom, teda viaže sa k hlavnému
záväzku, t.j. k zmluve o splátkovom úvere, preto aj daný záväzok sa spravuje totožnými právnymi
predpismi, pričom zmluva o úvere je absolútny obchod.
20. Je nepochybné, že Dohoda o ručení bola uzavretá pred novelou Občianskeho zákonníka, teda pred
01.01.2008. Súd poukazuje na to, že dohoda o ručení je akcesorická ku vzťahu - k zmluve o úvere, ktorú
súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na smernice ES, avšak spravujúcu sa Obchodným
zákonníkom.
21. Žalovaná namietala platnosť Dohody o ručení, nakoľko údajne sa neoboznámila s obsahom zmluvy,
podpísala ju v časovej tiesni a strese. Už aj v konaní č. XXC/X/XXXX, ktoré je právoplatne skončené,
uviedla, že sa neoboznámila pred podpisom zmluvy o úvere s obsahom obchodných podmienok, a to aj
z časových dôvodov, nakoľko k veriteľovi prišla dňa 04.11.2014 cca o 15,55 hod. a o 16,00 hod. zatvárali.
Prišla za účelom podpísania dohody o ručení a vedela o úvere na sumu 300.000,- Sk, ale vzhľadom na
krátkosť času dohodu jej vraj iba predložili k podpisu bez prečítania, ani podmienky nemohla ovplyvniť,
iba jej ju dali podpísať. Podpísala a odišla preč. Nemala k dispozícii ani zmluvu o úvere, ani žiadne
prílohy k dohode jej neboli predložené, ani so žiadnymi obchodnými podmienkami nebola oboznámená.
Uviedla, že Dohoda o ručení bola podpísaná v strese a časovej tiesni, dohodu podpísala bez prečítania
a bez oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Trvala na tom, že Dohodu o ručení podpísala v
rýchlosti bez žiadneho prečítania - za necelých 5 minút a VOP jej neboli ani predložené, ako ani zmluva o
úvere. Mala vedomosť iba o tom, že má ručiť k úveru vo výške 300.000,- Sk, ale žiadne ďalšie podmienky
dojednania nevedela. Hoci vedela, že ide uzavrieť Dohodu o ručení, bolo to na prosbu, resp. príkaz
jej matky (vzhľadom na jej tvrdenú direktívnu povahu/ pre jej známu, ale nevedela žiadne podrobnosti,
nemala vedomosť o obsahu zmluvy o úvere, o obsahu dohody a zároveň ju podpísala v časovej tiesni
a v strese, a to všetko bez uvedomenia si následkov.
22. Súd poukazuje na to, že uvedené bolo konštatované aj v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu
zo dňa 11.10.2013, č.k. XXC/X/XXXX a toto konštatovanie v tom konaní nebolo nikým namietané,
spochybňované,tedaanižalobcomtohtokonania,ktorývšakvdanomkonaníuvedenéskutočnostizrazu
namietal a rozporoval, hoci konštatovania v rozhodnutí XXC/X/XXXX nenamietal a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2013. Bolo teda skonštatované pred zrušujúcimi rozhodnutiami
odvolacieho súdu, že po vykonanom dokazovaní totožne ako v konaní XXC/X/XXXX, žalovaná ako
ručiteľka uzavrela Dohodu o ručení bez riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, nebolo
ničím preukázané, že bola riadne oboznámená s VOP, ako aj so zmluvnými podmienkami, zároveň
podpísala Dohodu o ručení v časovej tiesni, bez oboznámenia sa, bez prečítania,... Vyššie uvedenýzáver súd skonštatoval aj v uvedenom rozsudku č.k. XXC/X/XXXX vo viacerých častiach odôvodnenia
(strana 7, 14,...), pričom tento záver nebol v danom konaní nikým a ničím namietaný, dokonca nebolo
podané ani odvolanie voči tomu rozhodnutiu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
23. V konaní bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že na príkaz jej matky išla ručiť, pričom osobu
dlžníka nepoznala, bola to známa jej matky. Nemala žiadne podrobné vedomosti ohľadom úveru. Vedela
iba výšku úveru. Uviedla, že pozná význam slova „ručenie“, avšak v tejto súvislosti si neuvedomovala
skutočný význam a následky v prípade neplnenia si povinností dlžníka. Ručenie brala ako bežní ľudia,
že ide sa ručiť, aby niekto dostal úver, považovala to iba za nejakú formálnu podmienku pre získanie
úveru.Išlatopodpísaťlenpreto,abyniekomupomohlabeztoho,abysiuvedomovalanásledkyvprípade
neplatenia dlžníčkou. Na taký prípad ani len upozornená nebola. Keďže má zdravotné problémy, ktoré
ju obmedzujú v chôdzi a v pohybe celkovo, na pobočku veriteľa do C. ju doviezol jej manžel, pričom
na miesto došli krátko pred zatvorením, cca 10 minút pred zatvorením, keďže dlhšie hľadali pobočku.
Manžel ju na danej pobočke chcel vyniesť po schodoch do kancelárie k podpisu, avšak pracovníčka
následne poskytla rokovaciu miestnosť na prízemí. Vzhľadom na jej zdravotné problémy si ani nesadla,
ale ostala stáť za manželom, ktorý si sadol pred ňou a v stoji za ním sa ho pridržiavala. Boli jej predložené
listiny s uvedením, kde ich má podpísať. V miestnosti bola ešte dlžníčka a pracovníčka pobočky. Uviedla,
že listiny jej boli predložené, aby ich podpísala, pričom nevedela žiadne podrobnosti zmluvy, t.j. aký úrok
a pod. Trvala na to, že nikým nebola oboznámená o náležitostiach zmluvy. Nemala ani čas sa oboznámiť
so zmluvou, tá jej bola predložená priamo na podpis so slovami, že to je tá zmluva, ktorú má podpísať.
Keďže stála za jej sediacim manželom, tak ani na zmluvy poriadne nevidela, iba ponad nich sa naklonila
a listiny podpísala tie, ktoré jej predložili na podpis, takže ani nevedela, čo všetko podpisuje. Uviedla, že
nebola upozornená na následky v prípade neplatenia dlžníčkou, iba jej predložili listiny, kde bolo miesto
vyhradené na podpis. Pamätá si, že jej dali iba zmluvu podpísanú bez ďalších príloh. Na prečítanie listín
pred podpisom nebol ani časový priestor, keďže za cca 10 minút zatvárali a taktiež ani nemohla dlho
čítať, lebo nevládala ani dlhšie stáť z jej zdravotných dôvodov a ani sadnúť si nemohla, lebo stoličky
pre ňu boli nízke a pre zdravotné pohybové obmedzenia by sa nemohla postaviť z nich. Uviedla, že
pracovníčka pobočky sa ponáhľala, lebo zatvárali a povedala jej, že rýchlo to má podpísať. Uviedla, že
keď prišla na pobočku, žiadna zmluva sa už nespisovala, už sa čakalo len na jej podpis. Nič nebolo
dojednávané. Čakalo sa na jej podpis na hotových zmluvách. Pracovníčka jej predložila zmluvu tak,
že jej ju otvorila na mieste, kde ju má podpísať. Naklonila sa a podpísala a odišla. Uviedla, že zmluvu
nečítala, ani sa s ňou neoboznamovala, lebo nemohla dlho stáť zo zdravotných dôvodov, nedalo sa jej
ani sedieť, preto sa snažila čo najrýchlejšie všetko urobiť, pričom dôverovala dlžníčke a svojej matke,
aby išla pomôcť ako ručiteľka. Považovala to za jednu z podmienok, aby p.M. dostala úver, bez toho by
úver nedostala. To, že nejakú sumu uhradila, odôvodnila tým, že sa jej vyhrážali, tak to radšej začala
splácať. Teda nesplácala to z vlastnej ochoty, z vlastnej vôle.
24. Svedok E. Č. potvrdil zdravotné problémy žalovanej, ktorá je jeho manželka a ktoré ju obmedzujú v
pohybe, pričom má problém aj dlhšie stáť, preto ju doviezol na pobočku Slovenskej sporiteľne v C., dlho
to hľadali, až prišli na miesto cca 5-10 minút pred zatvorením. Chcel manželku vyniesť po schodoch do
rokovacej miestnosti, ale potom im bola poskytnutá miestnosť na prízemí. Bola tam už aj p.M., ktorú videl
prvýkrát. V miestnosti okrem nich bola aj pracovníčka pobočky. Sadol si a žalovaná ostala stáť a opierala
sa o neho. Predložili jej listiny s miestom, kde má podpísať, podpísala to a odišli preč. Celé to trvalo cca
3-4 minúty. P.M. pred nimi nič nepodpisovala. Svedok uviedol, že nikto ich s ničím neoboznamoval, len
pracovníčka ukázala žalovanej, kde to má podpísať. Uviedol, že mama žalovanej jej kázala ísť niečo
podpísať, takže ani nevedeli, čo ide podpisovať. Potvrdil, že nedošlo k žiadnemu prečítaniu zmluvy, či
oboznámeniu zmluvy okrem ukázania miesta, kde sa má zmluva podpísať. Žalovaná žiadne listiny v
ruke nedržala, len sa naklonila a podpísala ich a nikto sa na nič nepýtal.
25. Svedkyňa R. F. - pracovala v Slovenskej sporiteľni od roku 1980 do roku 2007 ako osobný poradca.
Nespomínala si na dlžníčku, ani na ručiteľku, ani či s nimi uzatvárala nejakú zmluvu alebo či schvaľovala
nejakú zmluvu. Potvrdila, že jednajúca miestnosť bola aj na poschodí, aj na prízemí na pobočke v C..
Keďže si nepamätala na predmetný úverový prípad, vyjadrila sa iba k spôsobu vybavovania klientov,
že jedna osoba za veriteľa vybavuje klienta, ďalší zamestnanec schvaľuje zmluvu. V danom prípade sa
nevedela vyjadriť, či ona daný úver schvaľovala alebo vybavovala klienta, keďže súd jej oznámil, že
na zmluve je jej meno. Uviedla, že keď prišiel klient požiadať o úver, tak sa vyhodnotilo, či je potrebný
ručiteľ. Potom následne stačilo, aby ručiteľ prišiel podpísať zmluvu, pričom ručiteľ nemusel byť prítomný
pri tvorbe úverovej zmluvy. Potvrdila, že v C. bola otváracia doba do 16,00 hod. A pokiaľ klienti prišli o15,50 hod., do 16,00 hod. stihli podpísať zmluvu, pričom niektorí si zmluvu prečítali, iní nie a v zmluve sú
predsa odkazy na vývesky. Potvrdila, že zmluvy boli už vytvorené v systéme, išlo o formulárové zmluvy.
Na otázku, či ručiteľ bol oboznamovaný o poplatkoch úveru,..., uviedla, že väčšinou išlo o príbuzných
dlžníka, takže mali o tom vedomosť. Uviedla, že všeobecné podmienky nečítali klientom. Dodala, že
klient nemohol požadovať zmeny v zmluve, ktorú išiel podpísať. Podmienky boli teda vopred stanovené.
26. Súd v súvislosti s výsluchom svedkyne R..F. poukazuje na to, že svedkyňa potvrdila, že zmluva sa
nečítala, niektorí klienti si zmluvu prečítali, iní nie, pričom vraj sú odkazy na výveskách, kde si to mohli
prečítať, taktiež potvrdila, že zmluva nebola individuálne dojednaná klient nemohol zmeniť zmluvné
dojednania
27. Svedkyňa G. G. - pracuje v Slovenskej sporiteľni od r. 1993 a pracovala aj na pobočke v C.. K
predmetu sporu si nič nepamätala, iba z predvolania si spomenula, že s takými menami prišla do
kontaktu. Potvrdila, že zmluva bola pripravená na formulári, ktorý sa nevypisoval zvlášť pre klienta.
Klientovisaoznamovalináležitostiúveruažpripodpisezmluvy.Uviedla,žepracovníkpobočkyjepovinný
vysvetliť podmienky zmluvy, avšak súd poukazuje na to, že to neznamená, že tú povinnosť aj vždy
vykonal a predsa by bolo nelogické, keby pracovník banky tvrdil, že povinnosti si neplnil. Uviedla, že
žiadny pracovník si nedovolí zmluvu prejsť bod po bode. Zároveň svedkyňa uviedla, že VOP neboli
súčasťou zmluvy, že klient si ich mohol vyžiadať a boli na vývesných tabuliach. (Súd poukazuje na to,
že VOP podľa zmluvy mali byť jej súčasťou.) Potvrdila, že zmluva sa nedala zmeniť na žiadosť klienta,
buď ju podpíše v predloženom znení alebo nie. Zmluvu nemohli meniť, teda tak, ako bola vytlačená, tak
bola predložená klientovi na podpis. Ručiteľovi sa zmluva o úvere nepredkladá. Uviedla, že je možné,
aby proces podpisovania zmluvy trval 5 minút, čo podľa názoru súdu s oboznámením sa zmluvy nie
je možné.
28.Zosvedeckýchvýpovedívyplýva,žesvedokE..Č.potvrdiltvrdeniažalovanejbeznejakýchvýrazných
rozporov. Svedkyne G. a F. si nepamätali predmetný úverový prípad a uzavretie ručiteľskej dohody,
iba sa vyjadrili k bežnému postupu pri uzatváraní zmlúv. Obe potvrdili, že predmetná zmluva bola
formulárová, nejde o individuálne dojednanie, pričom pripustili, že pri ručiteľskej dohode klienta zvlášť
neoboznamovali, ani o zmluve o úvere. Na jednej strane tvrdili, že išli bod po bode, na druhej strane
uviedli, že dojednania sa nečítali a pri dohode o ručení sa neuvádzali náležitosti zmluvy o úvere, vraj to
bolo v dohode. Avšak v dohode je iba výška úveru bez ďalších skutočností, ako je úroková sadzba,...
29. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 19.05.2016 zamietol žalobu, nakoľko mal za to, že úkon žalovanej ako
ručiteľky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebol vykonaný slobodne, vážne a zrozumiteľne,
nakoľko bol vykonaný v strese, bez oboznámenia sa, v časovej tiesni, nebol individuálne dojednaný,
pričom v zmysle platných právnych predpisov individuálne dojednanie musí preukázať veriteľ. Uvedené
síce nepreukázal, avšak odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.08.2015 skonštatoval, že
žalovaná (ručiteľka) je tá, ktorá musí preukázať svoje tvrdenia, pričom prvostupňový súd mal za to,
že hoci to bola povinnosť žalobcu, žalovaná napriek tomu preukázala svoje tvrdenia. Odvolací súd sa
však s tým nestotožnil a vo svojom poslednom rozhodnutí výslovne uviedol v 18.bode odôvodnenia, že
právny úkon ....sa urobil slobodne, ...sa urobil vážne, ...právny úkon je zrozumiteľný a z ničoho nevyplýva
konštatovanie súdu o opaku.
30.Keďženebolovykonanéžiadneďalšiedokazovanie,žiadneďalšienávrhynebolidané,súdvychádzal
z dovtedy vykonaného dokazovania a zo záveru odvolacieho súdu, ktorý posúdil vyslovený záver
súdu o neplatnom úkone za nepreskúmateľný s tým, že nie sú zrejmé konkrétne okolnosti pre
vyslovenie takého záveru. Iné skutočnosti súdu však už neboli preukázané a zistené a pokiaľ dovtedy
vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti pre konštatovanie neplatnosti úkonu boli pre odvolací súd
nepostačujúce s tým, že vyslovil, že úkon je slobodný, vážny, zrozumiteľný, nebolo možné zaujať iný
záver než ten, že dohoda o ručení je platná.
31.SúdsamozrejmesazaoberalajplatnosťouZmluvyoúvere,pretožedohodaoručeníakoakcesorický
záväzok je platný len za podmienky, že hlavný záväzkový vzťah je platný. V danom prípade súd však
nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by zmluvu o úvere posúdil za neplatnú. Obsahovala náležitosti v
zmysle vtedy platných predpisov, neaplikuje sa na ňu zák.č. 258/01 Z.z., nakoľko úver bol spotrebný za
účelom investície do nehnuteľností. Žalobca trval na platnosti, ktorá nebola nikým a ničím spochybnená.
Spochybňovaná bola iba dohoda o ručení žalovanou.32. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, na ktorej zotrvala aj po vyslovenom názore odvolacieho
súdu o platnosti dohody o ručení a zároveň namietala aj platnosť postúpenia pohľadávky a teda tým
spojenú aktívnu legitimáciu žalobcu.
33. Súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je zmluva o postúpení, stranami konania nie
sú ani všetky zmluvné strany tej zmluvy a s poukazom na ustálenú súdnu prax nie je možné v takýchto
konaniach posudzovať platnosť/neplatnosť zmluvy o postúpení.
Napriek tomu, čo sa týka namietanej aktívnej legitimácie, súd poukazuje na § 92 ods.7 zák.č. 483/2001
Zb. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa stanoviska NBS č. ODB-7234/2014, ktoré bolo
predloženévtomtokonaní,bankamôžepostúpiťsvojupohľadávkunatretiuosobuajbezsúhlasuklienta,
pričom ak je úver splatný v splátkach, banka má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť
pohľadávky z úveru za podmienok, že klient nesplnil riadne a včas, jeho omeškanie trvá viac ako 90
dní a bol písomne vyzvaný. Z predložených listín a tvrdení mal súd preukázané tieto skutočnosti, a súd
sa stotožnil s daným stanoviskom NBS, č. ODB-7234/2014. Preto súd posúdil, že aktívna legitimácia
je daná.
34. Právny zástupca žalobcu k postúpeniu uviedol, že v zmysle § 89 ods.1 zákona o bankách v spojitosti
s čl. 19 ods.6 VOP jednoznačne vyplýva odchýlne dojednanie medzi zmluvnými stranami, v zmysle čoho
pohľadávku bolo možné postúpiť. S poukazom aj na uvedené súd má za to, že aktívna legitimácia je
daná a došlo k platnému postúpeniu.
35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
37. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
38. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 (teda v čase podania
žaloby): Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
39. Je nepochybné, že zmluva o úvere a dohoda o ručení boli uzavreté dňa 04.11.2004, teda ešte pred
účinnosťou vyššieho uvedeného znenia. Je nepochybné, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom,
čo znamená, že sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Dohoda o ručení je akcesorickým
vzťahom, preto aj na ňu sa použije Obchodný zákonník. Zmluva bola uzavretá pred účinnosťou
novelizovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, dokonca aj žaloba bola podaná v čase pred
účinnosťou vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca sa
domáhal svojho nároku voči dlžníčke a ručiteľke už žalobou podanou na rozhodcovský súd 05.11.2010(čo vyplýva aj z rozhodcovského rozsudku a medzi stranami bol tento dátum nesporný - viď spis XXC/X/
XXXX), pričom rozsudok bol žalovanej doručený dňa 07.12.2012. Preto súd posúdil, že na daný vzťah
sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka aj napriek tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah. Súd
má za to, že by bolo nespravodlivé a došlo by k porušeniu právnej istoty, keby mal posudzovať zmluvu
podľa Obchodného zákopníka, ale premlčanie podľa Občianskeho zákonníka, lebo ide o spotrebiteľa,
resp. je to pre spotrebiteľa výhodnejšie, hoci on je ten, ktorý niečo porušil a neplnil. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že môže dôjsť aj k opačnej situácii, kedy by bola pre spotrebiteľa výhodnejšia
aplikácia Obchodného zákonníka v časti premlčania. Takýto režim v danom prípade je len špekulatívny
na úkor veriteľa. Vzhľadom na uzavretie zmluvy a dohody o ručení, ako aj na dátum uplatnenia nároku,
súd posúdil aplikáciu Obchodného zákonníka aj na premlčanie, samozrejme pri zachovaní ochrany
spotrebiteľa v zmysle platných právnych predpisov účinných v tom čase. (2MCdo 3/2011 z 28.04.2011.
rozh.KSvTrnavez09.11.201525Co/34/2015-podľaktoréhopremlčanieajvspotrebiteľskýchzmluvách
majúcich formu absolútneho obchodu uzavretých pred 01.04.2015 sa spravuje výlučne Obchodným
zákonníkom, rozh. NS SR 6M Cdo 4/2012, 2MCdo 3/2011. Zmluva o úvere bez ohľadu na povahu
zmluvných strán sa vždy bude spravovať ustanoveniam Obchodného zákonníka, ako aj vzťahujúce sa
ručenie (rozh. NS SR sp.zn. 6M Cdo /4/2012). Súd opätovne poukazuje na právnu úpravu platnú v čase
uzavretia zmluvy, či podania žaloby.
40. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd sa zaoberal okamihom splatnosti úveru. Je
nepochybné, že žalobca zaslal dlžníčke list z 30.08.2010, v ktorom požadoval mimoriadnu splatnosť.
Ale keďže neboli splnené všetky podmienky pre mimoriadnu splatnosť s poukazom na § 53 ods.8
Občianskeho zákonníka, súd daný list posúdil len za upozornenie na právo žalobcu požadovať
mimoriadnu splatnosť. Za samotnú výzvu možno považovať až doručenie žaloby, ktorá bola dlžnícke
doručená dňa 29.01.2011.
41. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že mimoriadna splatnosť bola oznámená už listom, ktorým bolo oznámené
zvereniepohľadávkydomandátnejsprávyz15.11.20105,zčohomávyplývaťsplatnosťcelejpohľadávky
pred týmto dátumom, súd sa s týmto nestotožňuje. Zo žiadnej formulácie v danom liste nie je možné
vyvodiť záver o splatnosti pohľadávky. Pokiaľ pohľadávka bola daná niekomu do správy, neznamená
to, že automaticky ide o splatnú pohľadávku. Predsa z formulácie „celková výška pohľadávky“ nemožno
vyvodiť, či ide o splatnú, či nesplatnú pohľadávku. Zo žiadnej predloženej listiny, ani z pripojeného
spisu XXC X/XXXX nevyplýva, že bola vymáhaná pohľadávka predčasne splatná, z ničoho nevyplýva
vyslovenie predčasnej splatnosti. Je to iba názor žalovanej bez relevantného základu. Uvedené
konštatoval aj rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí, s čím sa v danej časti súd stotožnil a to bez
ohľadu na to, že daný rozhodcovský rozsudok zrušil. Ak aj veriteľ vyzýval na zaplatenie nejakej sumy
listom z 22.08.2005, tak vyzýval iba na sumu dovtedy splatnú, nešlo o vyhlásenie predčasnej splatnosti.
Dokonca veriteľ vyzýval na zaplatenie splatnej sumy, zároveň uvádzal aj sumu vo formulácii „celkový
zostatok pohľadávky“, z čoho taktiež vyplýva, že nejde o predčasnú splatnosť.
42. Je nepochybné, že podľa Zmluvy o úvere deň splatnosti poslednej splátky bol stanovený na
20.09.2014, pričom splátky boli vo výške 4.052,- Sk/134,50 eur vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca.
43. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobca zobral žalobu v časti späť a v tej časti súd
konanie zastavil. Keďže žaloba na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 05.11.2010, pohľadávka -
splátky úveru do 04.11.2006 sú premlčané. Dátum podania žaloby na rozhodcovskom súde sa považuje
za dátum uplatnenia nároku a to bez ohľadu na to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo zrušené
alebo nie. Žalobca si v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí uplatňoval už len pohľadávku - splátky
splatné od 20.11.2006, teda splátky, ktorých splatnosť nastala počas premlčacej lehoty. Teda žalobca si
uplatnil svoj nárok v priebehu plynutia premlčacej lehoty. Z daných dôvodov súd posúdil, že vznesená
námietka premlčania zo strany žalovanej nie je opodstatnená. Nárok žalobcu nemožno s ohľadom na
plynutie 4-ročnej premlčacej lehoty považovať za premlčaný.(viď l.č. 331 - podanie právneho zástupcu
žalobcu)
44. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil, že je nesporné uzavretie zmluvy o úvere, dohody o ručení, ktorú pokiaľ
žalovaná si riadne neprečítala, resp. konala na príkaz svojej matky, nemôže to byť na úkor žalobcu.
Žalovaná nesie riziko v prípade uzavretia dohody o ručení, nemôže sa spoliehať na riadne plnenie zostrany dlžníka a pokiaľ dlžník neplní, je povinný plniť ručiteľ. Pokiaľ nemala o tom vedomosť, vyplýva to
zo zákonných ustanovení a neznalosť zákona neospravedlňuje a nezbavuje ju to povinnosti. Žalovaná
je svojprávna bez obmedzenej, či zbavenej spôsobilosti, a preto bolo jej vecou, či zmluvu si riadne
prečíta. Na základe uvedených v skutočností a v zmysle intencií odvolacieho súdu, súd posúdil dohodu
o ručení za platnú a vznesenú námietku aktívnej legitimácie a premlčania za neopodstatnenú, pričom aj
odvolací súd konštatoval, že dohoda o ručení je právny úkon urobený vážne, zrozumiteľne,... a z ničoho
nevplýva opak takéhoto konštatovania. Keďže nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, súd, ktorý
je zároveň viazaný názorom odvolacieho súdu, si osvojil jeho konštatovanie. Teda dohoda o ručení je
platná, aktívna legitimácia je daná a námietka premlčania je neopodstatnená, a to všetko s poukazom
na vyššie uvedené odôvodnenie.
45. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
46.Vzmysle§369ods.1a2Obchodnéhozákonníka(1)Akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
47. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z každej splátky jednotlivo od nasledujúceho dňa po ich
splatnosti. Keďže žalovaná riadne a včas nesplatila poskytnutý úver, úver sa stal splatným a žalovaná sa
dostala do omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Výšku úrokovej sadzby súd
osobitne nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy /§ 186 CSP/, a
to s poukazom na nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.
48. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní
trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ aj konanie v časti bolo zastavené na návrh
žalobcu, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko aj keď v časti
bolo konanie zastavené, bolo to len na základe vznesených námietok žalovanej a súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa priznať žalovanej v tej časti trovy konania vzhľadom na predmet
konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.