Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 22, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011543
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114011543.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júla 2019 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

O. Y.,

nar. X.XX.XXXX v I., trvale bytom K. Z. A., X. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov v inej trestnej veci,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/115/2014 zo dňa 14.12.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2918 sp. zn. 6T/115/2014 bol obžalovaný O. Y.
podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 03.09.2014,
sp. zn. 1 Pv 362/13/3309-41 pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

a) Tr. zákona, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 12.03.2013
v čase okolo 01.35 v U. na A. E. č. XX násilím prekonal vstupné dvere do hotela A., čím sa dostal do
vnútra hotela, kde otvoril zatvorené ale neuzamknuté dvere na izbe L. kde v tom čase spal poškodený
A. Y. a W. E. a následne z izby odcudzil voľne položený vak patriaci poškodenému s obsahom tri

mobilné telefóny zn. E. nezisteného typu a výrobného čísla, dve peňaženky, obálku so služobnými
peniazmi v sume 249,23 Eur, patriace poškodenej spoločnosti Y. M., fotoaparát, navigáciu, peňaženku
s obsahom 360,-Eur a koženú peňaženku s obsahom osobných dokladov spolu s hotovosťou 600,-
Kč a dve platobné karty L. pričom jedna bola poškodeného a druhá poškodenej spoločnosti, služobný
modem na internet s výstupom na Q., následne páchateľ', po tom, ako odišiel z hotela vykonal v čase
od 02:00 do 02:03 v bankomate K., G. XX, P., tri nepovolené výbery z bankomatovej karty poškodenej

spoločnosti v sumách 500,-Eur, 500,-Eur, 300,-Eur a jeden neúspešný výber v nezistenej sume a z
bankomatovej karty poškodeného vykonal jeden neúspešný výber v sume 500,-Eur, čím svojím konaním
spôsobil poškodenému A. Y. vo vi škodu vo výške 383,-Eur a poškodenej spoločnosti Y. M. a.s. škodu
vo výške 1599.23 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodených A. Y., K., D. XX, XXX XX Z. a spoločnosť Y. a.s.

M. a.s., J. XXX/XX D., XXX XX Z. 8, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora. V
písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že súd rozhodol na základe nesprávneho
posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie. Okresný súd Trenčín v predmetnom rozsudku posúdil skutkový stav výlučne v
prospech obžalovaného, pričom v prípravnom konaní, ako aj konaní pred súdom, boli preukázané
skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru pri ich správnom právnom posúdení, dostatočne preukazujú vinu
obžalovaného. Súd v rozsudku konštatuje, že znaleckým dokazovaním pravdivosť tvrdenia svedka A.
A., že osoba na vyhotovených snímkach je obžalovaný nebola vylúčená ani potvrdená. Vzhľadom k

tomu, že rozhodnutie súdu o vine nemôže byť založené na pravdepodobnosti, ale na istote, pričom
znaleckým dokazovaním nebola osoba na vyhotovených snímkach identifikovaná ako obžalovaný,
pričom znaleckým dokazovaním nebol obžalovaný stotožnený ani v miere pravdepodobnosti, pričom nie
je k dispozícii žiadny ďalší relevantný dôkaz, ktorý by obžalovaného zo spáchania skutku usvedčoval.
Podľa názoru prokurátora je spáchanie skutku obžalovaným nepochybne preukázané výpoveďou
svedka A. A., v kontexte so zisteniami znalca v znaleckom posudku. S. A. A. vo svojej výpovedi na

hlavnom pojednávaní so 100 určitosťou opoznal obžalovaného na kamerovom zázname na stráne MV
SR, kde chodia žiadosti o stotožnenie páchateľov. Obžalovaného pozná z práce, nakoľko bol realizovaný
viacej krát, za podplácanie, krádež na osobe asi 3 - 4 krát. Konkrétne aj on ho riešil za uvedené skutky,
drogové, krádeže, vlámačky v hoteli, obdobné ako tento. Znalkyňa v znaleckom posudku síce uviedla,
že detail hlavy a tváre zaznamenanej osoby na spornom materiáli, je pre individuálnu identifikáciu

nedostačujúci. Súčasne však uvádza, že na snímkach boli vyhodnotené znaky: hranica vlasov (vlasová
krajina), hranica čela a naznačena Jazva (vlasová časť čelovo - temennej oblasti). Tieto znaky vykazujú
typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári osoby (obžalovaného) na fotografiách predložených ako
porovnávací materiál. Znalkyňa vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že z praxe vie, že v obdobných
situáciách existujú prípady, kedy osoby vedia opoznať iné osoby, s ktorými sa v minulosti už viac krát

stretli. V rámci znaleckého skúmania vyhodnocovala u obžalovaného" opoznávacie znaky, ktoré sú
všeobecné, skupinové ako tvár hlavy, výška čela, potom sú znaky jedinečné, individuálne ako napr.
znamienka, jazvy, tetovania, pretože ich frekvencia výskytu je nižšia v populácii, sú takmer náhodne
umiestnené, rôzne veľkosti a pod. Ďalej uviedla, že naznačená jazva u obžalovaného je špecifický
znak. V prípade právnej kvalifikácie vyššie uvedeného skutku samosudca neakceptoval návrh na

zmenu právnej kvalifikácie skutku, kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona, na zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona,
pričom v takomto prípade by mal z dôvodu príslušnosti samosudca postúpiť vec senátu. Okresný súd v
Trenčíne sa predmetným rozhodnutím odklonil od stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikynazjednotenievýkladuzákonavotázkachprávnejkvalifikácieskutkuvykazujúceho

znakyjednočinnéhosúbehutrestnéhočinukrádeževlámanímpodľa§212Trestnéhozákonaatrestného
činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom
- vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem,
sp. zn. Tpj 78/2011 prijaté 12. decembra 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
Slovenskejrepublikyčíslo6/2012podčíslom116.Zostanoviskatrestnoprávnehokolégiatiežvyplýva,že

pokiaľ ide o ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona treba ho vykladať tak, že prikazuje prednostnú
kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu, a teda
nie ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci len jednej kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu. Konkrétna okolnosť môže ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej
trestnej sadzby vytvoriť kvalifikovanú skutkovú podstatu s niektorou zo základných skutkových podstát

napriek tomu, že je zákonným znakom, uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu
(ak sú splnené vyššie naznačené podmienky). To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti
Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) skutkových podstát trestných činov. Preto - ak si páchateľ
prisvojí cudziu vec tým, že sa jaj zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký trestný čin vlámaním,
napĺňa zákonné znaky (markanty) zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného

zákona, pri použití § 138 písmeno e) Trestného zákona Takéto posúdenie činu jeho podradením pod
kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii podľa § 212 odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu
(§ 125 odsek 1 Trestného zákona). Takéto aplikačné riešenie je podľa názoru trestnoprávneho kolégia
v súlade ako s ustálenými kvalifikačnými pravidlami uvedenými vyššie, tak aj s vecnou logikou zákonnej

represie, v kontexte ktorej nie je pri trestnom čine krádeže dôvod na liberalizáciu postihu kombinácie
zákonných znakov malej škody vlámaním oproti kombinácii znaku malej škody a inej použiteľnej formy
závažnejšieho spôsobu konania, uvedenej v § 138 Trestného zákona. Žiadal preto, aby odvolací súd
podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.
Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd sa

vecou náležite zaoberal, vykonal všetky dôkazy a tieto ako jednotlivo, tak i v súvislostiach riadne
posúdil. Neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že skutok spáchal obžalovaný. Jediným
priamym dôkazom je kamerový záznam z bezpečnostnej kamery hotela A., na základe ktorého podľa
vyjadrenia znalkyne, vzhľadom na kvalitu záznamu, detail hlavy a tváre zaznamenanej osoby na
snímkach predložených zo záznamu, je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci, a teda nie je možné

jednoznačne potvrdiť, že skutok spáchal obžalovaný. Čo sa týka svedka A. A., ktorý uviedol, že na
snímkach opoznal obžalovaného, k tomuto uvádza, že svedok nie je znalcom, kvalita záznamu je
veľmi zlá a má za to, že nie je v možnostiach svedka, i keď sa s obžalovaným už v minulosti stretol,
jednoznačne potvrdiť totožnosť obžalovaného. Žiadne iné dôkazy (daktyloskopické či iné stopy a pod.)
neboli zaistené. Má za to, že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že skutok spáchal obžalovaný. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku namietanej prokurátorom, tu sa

tiež plne stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu a tiež s dôvodmi uvedenými v rozsudku
Krajského súdu Trenčín spis. zn. 3To/75/2018 zo dňa 26.09.2018. Má za to, že prvostupňový súd
rozhodol správne na základe správneho posúdenia skutkových zistení a riadne sa vysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací
súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a

vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery

okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov správne zistil, že z vykonaných dôkazov
vyplývajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa

jednej, prezentovanej obžalobou na podklade predovšetkým svedeckej výpovede A. A., ktorý na
kamerovom zázname opoznal obžalovaného mohol obžalovaný spáchať žalovaný skutok spôsobom
uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej znalkyňou A.. F. Z. aj keď u osoby na
kamerovomzáznamebolivyhodnotenéznakyakohranicavlasov,hranicačelaanaznačenájazva,atieto
znaky vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári osoby obžalovaného, je toto pre individuálnu

identifikáciu nepostačujúce a nie je možné jednoznačne preukázať totožnosť páchateľa. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu potom dôkazy prezentované obžalobou ako usvedčujúce zároveň nepostačujú na to,
aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke,
teda o tom, či žalovaný skutok zodpovedá skutočnosti. A to ešte súd prvého stupňa upustil od ďalšieho
dokazovania výsluchom svedkov potvrdzujúcich na inkriminovanú dobu obžalovanému alibi.

Záver o vine musí byť vyslovený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na
domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade
dôkazu, na ktorý poukazoval v odvolaní prokurátor, keď ďalší vo veci okresným súdom vykonaný dôkazpripúšťa aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok obžalovaný
nespáchal. Dôkaz, na ktorý poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňuje vyvodzovať len podozrenie,
že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, a že ho obžalovaný

mohol spáchať, ale zároveň, keď ďalší vykonaný dôkaz pripúšťa záver aj o druhej možnosti skutkového
riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia nepostačuje na jednoznačný a nepochybný záver o
jeho vine, okresný súd správne zvolil tú možnosť, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa §
285 písm. c/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods.
4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale

aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o
oslobodení obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom
na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery,
preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhoval vyhodnotiť inak, než urobil okresný

súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,

nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami prokurátora, týkajúcimi sa procesného postupu
súdu prvého stupňa, ktorý neakceptoval návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní spočívajúci v tom,
že vzhľadom na možnú zmenu právnej kvalifikácie konania obžalovaného mal vo veci rozhodovať senát.

Tak predovšetkým otázka, či vo veci má rozhodovať senát alebo samosudca sa odvíja od podanej
obžaloby, (tu bol skutok obžalovaného právne kvalifikovaný ako prečin), ale aj po prípadnom zrušení
veci a jej vrátení súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie by tomu tak bolo aj naďalej, pretože
skutky krádeže spáchané vlámaním, ktoré boli kvalifikované ako zločin, po 1.8.2019 už budú právne
kvalifikované ako prečin v zmysle zmien a doplnení zákona č. 300/2005 Z.z. zo dňa 17.7.2019 účinného

od. 1.8.2019.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.