Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813211547
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7813211547.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu R. R., K..

XX.XX.XXXX, O. S. XXXX, XXX XX P., zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so
sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému F. U., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, XXX XX
X., zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava,
o zaplatenie 3.163,14 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.163,14 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 4.513,14 eur z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia a náhrady trov konania od žalovaných v 1) a 2) rade spoločne a nerozdielne.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v septembri 2009 požičal žalovanému v 1) rade sumu 15.000,- eur.
Žalovaný v 1) rade vedel, že žalobca si tieto finančné prostriedky zadovážil prostredníctvom úveru z
banky. Pred uzavretím zmluvy o úvere žalobca sa pýtal od žalovaného, na aké obdobie má uzavrieť

úverovú zmluvu, žalovaný mu povedal, že je to jedno, pretože žalovaný v 1) rade bude žalobcovi
uhrádzať úverové splátky ním zaplatené a celý dlh vráti v plnom rozsahu spolu s poplatkami a
úrokmi vyplývajúcimi z úveru v termíne dvoch mesiacov. Žalovaný zaplatil žalobcovi dve splátky úveru
a následne prestal platiť. Nemal peniaze na vrátenie dlhu a nákladov súvisiacich s úverom, preto v
pôvodnedohodnutejlehotedvochmesiacovnezaplatilžalobcovidlhanákladyúveru.Následneúčastníci
konania sa dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi dlh aj s poplatkami a úrokmi z úveru na jar 2010,
pričom konkrétny termín plnenia nebol dohodnutý. Žalovaný v 1) rade svoj dlh v časti 15.000,- eur splnil

v splátkach do 05. 09. 2011 a to spoločne so žalovanou v 2) rade, o čom svedčí čestné prehlásenie
žalovanej v 2) rade zo dňa 11. 10. 2010, že plnila na účet žalobcu. Toto prehlásenie žalobca považoval
za pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca dňa 05. 09. 2011 splatil úver voči peňažnému ústavu a následne ústne a formou SMS správy
vyzval žalovaného, aby mu zaplatil ešte na náklady úveru 2.906,- eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi
neuhradil.

4. Dňa 07. 09. 2013 písomne vyzval žalovaných v 1) a 2) rade na splnenie dlhu vo zvyšnej časti
pohľadávky vo výške 4.513,14 eur, ktorú sumu žalovaní neuhradili a preto žalobca podal žalobu na súd
dňa 07. 11. 2013.5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného návrhu.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že si od žalobcu požičal sumu 15.000,- eur, no túto
sumu mu v celom rozsahu vrátil a to nielen v časti požičanej sumy, ale aj v prevyšujúcej časti, ktorá
bola prejavom jeho vďačnosti za požičané finančné prostriedky v úhrnnej sume 16.350,- eur, ktorá suma
prevyšuje požičaných 15.000,- eur o 1.350,- eur. I keď na zaplatenie tejto sumy žalobca nemal právny
nárok, žalovaný sa rozhodol nepožadovať vrátenie sumy 1.350,- eur. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,

že so žalobcom sa dohodli na tom, že žalobcovi uhradí aj náklady vzniknuté v súvislosti s čerpaním
úveru, preto povinnosti žalobcu voči banke nemôžu zaťažovať žalovaných. Poukázal na to, že výška
odplaty v žalobe požadovanej v čase uzavretia zmluvy o pôžičke žalobcovi nemohla byť známa, preto
žalobcom uplatnený nárok neuznával čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu.

7. Žalovaný v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v roku 2009 boli so žalobcom dobrí kamaráti,

preto počas cesty v aute mu hovoril o tom, že má veľa dlhov, že jeho mama je chorá a že potrebuje si
požičať 15.000,- eur. Žalobca na to uviedol, že nevie mu požičať takúto sumu, ale opýta sa od svojho
ďalšieho kamaráta. Následne mu oznámil, že ani kamarát žalobcu nevie žalovanému požičať peniaze,
preto žalovaný navrhol žalobcovi, či by situáciu nevedeli vyriešiť tak, že si žalobca zoberie úver z banky.
Tak sa aj stalo, zobral si úver z banky, pretože mu chcel pomôcť a v septembri 2009 mu zavolal už iba

vtedy, keď peniaze boli na účte žalovaného.

8. Podľa pôvodnej dohody strany sporu sa dohodli tak, že celú požičanú sumu žalovaný vráti žalobcovi
do dvoch mesiacov a zaplatí mu ešte 1.000,- eur, pretože si myslel, že keď do dvoch mesiacov žalobcovi
vráti požičanú sumu, 1.000,- eur bude stačiť na úhradu úrokov a poplatkov vzniknutých v súvislosti s

čerpaním úveru žalobcom. Žalovaný však do dvoch mesiacov žalobcovi nevedel vrátiť požičané peniaze
a následne sa dohodli, že požičanú sumu žalobcovi vráti vtedy, keď bude môcť čerpať úver v takej
výške, z ktorého žalobcovi môže dlh zaplatiť. V skutočnosti žalovaný nečerpal žiaden úver na zaplatenie
požičanej sumy, ale k zaplateniu istiny úveru zo strany žalovaného žalobcovi došlo pomocou jeho sestry
a matky. Okrem sumy 15.000,- eur žalovaný zaplatil žalobcovi 1.350,- eur a tvrdil, že túto sumu mu

žalobcovi dal navyše z vďačnosti za to, že mu pomohol. Žalovaný potvrdil, že v roku 2011, potom ako
žalobca zaplatil celý úver v banke, formou SMS správy ho vyzval, aby mu zaplatil ešte 2.906,- eur.

9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.10.2015 vo veci rozhodol
tak, že zaviazal žalovaného v 1) rade zaplatiť žalobcovi 780,73 eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, žalobu o zaplatenie 2.383,01 eur zamietol, žalobu voči žalovanej v 2) rade zamietol, konanie
o zaplatenie 1.350,- eur zastavil a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný v 1) rade v zákonom stanovenej lehote.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo
zrušil rozsudok v napadnutej časti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného v 1) rade zaplatiť
žalobcovi 780,73 eur a žalobu o zaplatenie 2.383,01 eur zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v

časti, v ktorej bola žaloba voči žalovanej v 2) rade zamietnutá, a v časti, v ktorej konanie o zaplatenie
1.350,- eur bolo zastavené, v týchto častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť
a nebolo predmetom odvolacieho konania. Žalobca odvolaním napadol iba výrok, ktorým v časti, v ktorej
bola žaloba o zaplatenie 2.383,01 eur zamietnutá, a žalovaný v 1) rade napadol odvolaním výrok v časti,
v ktorej bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 780,73 eur, predmetom preskúmavania bolo preto rozhodnutie

iba v tejto časti( t.j. iba konanie o zaplatenie 3.163,74 eur).
Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že správne súd prvej inštancie
uzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke tak, ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu účastníkov konania, preto táto skutočnosť medzi
účastníkmi spornou nebola. Z tohto dôvodu nebolo možné nárok žalobcu posudzovať ako nárok

vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia, ale správne súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na zmluvu o pôžičke a v nadväznosti na uvedené dospel aj k
správnemu záveru o uzatvorení ďalšej nepomenovanej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedenú právnu
kvalifikáciu uplatneného nároku (keďže súd prvej inštancie správne nárok uplatnený žalobcom v tomtokonaní nepovažoval za bezdôvodné obohatenie), neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 107 vo
vzťahu k premlčacej lehote, ale správne súd prvej inštancie aplikoval ust. § 101 O.z.
Za dôvodnú však odvolací súd považoval námietku vznesenú zo strany žalobcu aj žalovaného v 1)

rade, v zmysle ktorej súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so splatnosťou dlhu, keď splatnosť
jednotlivých splátok úveru voči banke považoval za začiatok plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k
jednotlivým splátkam nákladov úveru vo forme úroku a poplatkov. V zmysle ust. § 101 O.z. premlčacia
doba, ktorá je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz s tým, že právo
môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že začiatok plynutia premlčacej lehoty je viazaný na splatnosť dlhu žalovaného voči
žalobcovi, avšak následne urobil nesprávny záver o tom, že premlčanie jednotlivých splátok - nákladov
úveru vo forme úroku a poplatkov treba posúdiť podľa ust. § 103 O.z.
Odvolací súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by plnenie žalovaného v
1) rade vyplývajúce z ústne uzatvorených dohôd medzi účastníkmi konania bolo dojednané v splátkach,
pričom iba v takomto prípade, teda ak by plnenie dohodnuté medzi účastníkmi konania, t.j. medzi

žalobcom a žalovaným v 1) rade bolo dojednané v splátkach, bolo by možné aplikovať ust. § 103 Obč.
zák., v zmysle ktorého by začínala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Už vôbec z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by splátky dojednané medzi účastníkmi konania,
resp. ich splatnosť a výška boli totožné so splátkami, aké boli dojednané medzi žalobcom a bankou,
preto za nesprávny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o premlčaní jednotlivých splátok,

resp.čiastokzodpovedajúcichnákladomzapredmetnýúver.Keďžesúdprvejinštanciesprávnevdanom
prípadenárokuplatnenýžalobcomprávnekvalifikovalakoprávonaplneniezozmluvy-dohodyuzavretej
medzi účastníkmi konania a správne aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 101 O.z., bolo
potrebné, aby sa dôsledne zaoberal aj skúmaním lehoty splatnosti dlhu žalovaného voči žalobcovi v
zmysle uvedenej zmluvy - ústnej dohody uzavretej medzi účastníkmi konania a na základe takejto medzi

účastníkmi dohodnutej splatnosti potom stanoviť začiatok plynutia premlčacej lehoty . Až následne by
bolo možné vyvodiť závery týkajúce sa toho, či došlo alebo nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej
lehoty, resp. či žaloba bola podaná včas alebo nie. Nie je možné stotožniť splatnosť jednotlivých
splátok úveru ako zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a bankou (treťou osobou) so splatnosťou dlhu
žalovaného v 1. rade voči žalobcovi bez toho, aby to nevyplynulo z dohody uzatvorenej medzi stranami

sporu. Bez skúmania a vysporiadania sa s touto otázkou sa javí záver súdu prvej inštancie o čiastočnej
dôvodnosti a čiastočnej nedôvodnosti námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného v 1. rade
ako predčasný.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opakovane posúdiť okolnosti relevantné pre
rozhodnutie o vznesenej námietke premlčania v zmysle vyššie uvedených úvah, pričom bude potrebné

sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní (že výška zaplatených úrokov a poplatkov
mu bola známa až po zaplatení celkového úveru) ako aj s námietkou žalovaného v 1) rade (o dojednanej
splatnosti pôžičky ku dňu 21.6.2010) a následne opakovane vo veci rozhodnúť.

12. V ďalšom konaní žalobca trval na žalobe o zaplatenie 3.163,14 eur. Žalovaná suma predstavuje

náklady súvisiace s čerpaním úveru a pozostáva z úrokov, poplatkov a poplatku za predčasné splatenie
úveru. O výške celkových nákladov súvisiacich s čerpaním úveru sa dozvedel až vtedy, keď úver
splatil. Osobne sa stretol so žalovaným, aj za prítomnosti jeho matky, vtedy, keď mu dávali poslednú
splátku istiny. Povedal žalovanému, že úroky, teda náklady na úver, činia vyše 4.000,- eur a pýtal sa
ho, kedy mu tieto peniaze zaplatí. Jeho mama reagovala tak, že už žalobcovi žiadne peniaze nedajú,

avšak žalovaný mu povedal, aby nepočúval matku žalovaného, že žalovaný mu tieto peniaze vráti,
keď bude mať. Pri tom rozhovore, keď mu zaplatili poslednú splátku istiny, žalobca ešte presne nevedel,
akú sumu budú predstavovať všetky náklady úveru. Dozvedel som sa o tom splatením úveru. Následne,
po dátume splatenia úveru, po 25.08.2011 žalovaný už so žalobcom nekomunikoval a preto žalobca
podal žalobu na súd. Teda o výške žalovanej sumy žalovaný sa dozvedel zo žaloby.

Splatnosť celkových nákladov úveru nastala až splatením úveru, teda tým dňom, keď sa žalobca
dozvedel o tom, v akej výške a aké náklady mu vznikli v súvislosti s úverom. Na základe týchto
skutočností žalobca žiada, aby žalovaný mu túto sumu uhradil.

13. Nesúhlasil s tvrdím žalovaného, že sa dohodli na sume 1.000,- eur z titulu úhrady nákladov úveru.

Túto sumu žalobcovi žalovaný sľuboval, že mu zaplatí za jeho ochotu, že vyberie úver, na základe
ktorého poskytne žalovanému finančné prostriedky. Tvrdil že žalovaný mu na začiatku sľuboval, že keď
pre neho vyberie úver, zaplatí mu všetky náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s úverom okrem istiny
úveru. O tom svedčí aj to, že mu sľuboval, že splátky úveru mu bude priebežne uhrádzať, čo sa nestalo,pretože zaplatil iba dve splátky. Potom, ako žalovaný mu nevrátil v pôvodne dohodnutej lehote peniaze,
stretli sa niekedy v zime a vtedy žalovaný sľúbil žalobcovi, že do jari 2010 mu všetky peniaze vráti, istinu
úveru a všetky náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s týmto úverom, že žalobcovi vráti finančnú

čiastku v takej výške, aby žalobca celý úver mohol splatiť a ukončiť úverový vzťah. Žalobca nesúhlasil
stvrdením žalovaného o termíne splatnosti dňa 21.06.2010. uviedol, že na tomto dni splatnosti dlhu
sa nedohodli.

14. V ďalšom konaní žalovaný tvrdil, že splatnosť istiny úveru a dohodnutých 1.000,- eur z titulu nákladov

úveru medzi stranami sporu bolo splatných 21.06.2010. na vysvetlenie uvedenia tohto dátumu uviedol,
že z vyjadrenia žalovaného na pojednávaniach vyplýva, že splatnosť úveru medzi stranami sporu
bola posunutá tak, že celková suma istiny úveru a 1.000,- eur na náklady úveru boli splatné na jar
2010. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca. Žalovaný uvádza deň splatnosti vyššie uvedených súm ku
dňu 21.06.2010, nakoľko tento deň bol posledný jarný deň. K tomuto dňu náklady úveru pozostávajúce
z úrokov a poplatkov vychádzajúc z rozpisu splátok, ktoré žalobca predložil ako prílohu žaloby, činili

1.567,46eur.Ktýmtonákladomjepotrebnépripočítaťsumu537,86eur,ktorásumapredstavujepoplatok
za predčasné splatenie úveru. Tvrdil, že žalobca ku dňu 21.06.2010 mohol vypočítať celkové náklady
úveru vzniknuté k tomuto dňu, ktoré si nasledujúci deň už mohol uplatniť na súde, preto žalobcom
uplatnený nárok žalobou podanou na súde 07.11.2013 je celý premlčaný. Tvrdil, že dňom 22.06.2010
nastala splatnosť istiny úveru, ktorá k tomu dňu ešte nebola v celej výške splatená a aj splatnosť

celkových nákladov úveru vzniknutých k tomuto dňu.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpisom z úveru č. 0512761233, čestným prehlásením,
zmluvou o úvere, potvrdením od Slovenskej sporiteľne, a.s., správou od Slovenskej sporiteľne, a.s.

16. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0512761233 uzavretej medzi W. W., U..W.. W. W. B. O. a žalobcom
vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie splátkového úveru v sume 15.000,- eur, pri výške úrokovej
sadzby 13,30 %, spracovateľský poplatok bol dohodnutý vo výške 189,17 eur uhradený pri uzatvorení
zmluvy, poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur mesačne, výška splátky a splatnosť
úveru bola dohodnutá od prvého čerpania do 30. 09. 2009 vo výške 46,32 eur a od 15. 10. 2009 vo

výške 229,85 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola
v zmluve uvedená 14,98 %. Zmluva bola uzavretá a podpísaná dňa 23. 09. 2009.

17. Z potvrdenia od peňažného ústavu W. W., U..W.., O. zo dňa 27. 10. 2014 vyplýva, že na úvere č.
XXXXXXXXX boli za obdobie od 23. 09. 2009 do 05. 09. 2011 zaplatené splátky vo výške 19.513,14

eur. Úroky za uvedené obdobie predstavujú sumu 3.724,36 eur, poplatok za správu úveru 61,75 eur,
spracovateľský poplatok 189,17 eur a poplatok za predčasné splatenie 537,86 eur.

18. Z prehľadu transakcií úveru za obdobie od 23. 09. 2009 do 05. 09. 2011 vyplýva, že dňa 23. 09.
2009 bola uzavretá úverová zmluva na sumu 15.000,- eur, toho istého dňa bol predpis poplatku za

spracovanie úveru 189,17 eur a bezhotovostné čerpanie úveru bolo uskutočnené v sume 15.000.- eur.
Úver bol predčasne splatený dňa 05. 09. 2011 v celkovej sume 13.984,56 eur.

19. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

20. V zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

21. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu bolo preukázané, že strany sporu v septembri
2009 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie 15.000,- eur. Súčasne uzavreli
aj ústnu zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola úhrada nákladov úveru
žalovaným žalobcovi vzhľadom na to, že suma 15.000,- eur pochádzala z úveru čerpaného žalobcom
od peňažného ústavu na podnet žalovaného. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že

on sám požiadal žalobcu, aby čerpal úver z peňažného ústavu za tým účelom, aby z tohto úveru jemu
mohol žalobca poskytnúť finančné prostriedky. Žalovaný potvrdil, že prvotná dohoda medzi žalobcom
a žalovaným bola taká, že celú požičanú sumu žalovaný uhradí žalobcovi do dvoch mesiacov s tým,
že zaplatí žalobcovi ešte ďalších 1.000,- eur, pretože si myslel, že táto suma stačí na úhradu úrokova poplatkov, ktoré vznikli za obdobie dvoch mesiacov trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a
peňažným ústavom v súvislosti s čerpaním úveru. Z tohto vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný
uzavrel so žalobcom dohodu o úhrade nákladov úveru ako aj z toho, že žalovaný potom, ako žalobcovi

zaplatil istinu úveru - sumu 15.000,- eur, zaplatil mu ďalších 1.350,- eur.

22. Žalovaný v dohodnutom dvojmesačnom termíne požičanú sumu žalobcovi nevrátil, čo bolo dôvodom
toho, že náklady úveru sa zvýšili a zvyšovali sa až do splatenia celého úveru žalobcom, až do 05. 09.
2011. Z prehľadu čerpania a splácania úveru ako aj z potvrdenia od peňažného ústavu o nákladoch

úveru vyplýva, že náklady úveru činili 4.513,14 eur, ktorá suma pozostávala z úrokov v sume 3.724,36
eur, poplatkuzasprávuúveruvsume61,75eur,spracovateľskéhopoplatkuvsume189,17eur, poplatku
za predčasné splatenie úveru v sume 537,86 eur. Istina úveru činila 15.000,- eur.

23. Žalovaný zaplatil žalobcovi okrem istiny úveru v sume 15.000,- eur aj ďalších 1.350,- eur, ohľadom
ktorej sumy žalobca žalobu vzal späť, preto súd konanie o zaplatenie 1.350,- eur v zmysle § 96 ods.

1, 2 O.s.p. zastavil.

24. Po späťvzatí žaloby o sumu 1.350,- eur, suma neuhradených nákladov úveru činí 3.163,14 eur.

25. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom súd posúdil okolnosti relevantné pre

rozhodnutie o vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného a tvrdenia strán sporu o splatnosti
žalovanej sumy.

26. Žaloba bola podaná dňa 07. 11. 2013 na súde. V danom prípade nárok uplatnený žalobcom súd
právne kvalifikoval ako právo na plnenie zo zmluvy - dohody uzavretej medzi účastníkmi konania a preto

pre daný prípad bolo potrebné vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka.

27. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Začiatok
plynutia premlčacej lehoty je viazaná na splatnosť dlhu žalovaného voči žalobcovi.

30. V zmysle pôvodnej dohody strán sporu žalovaný finančné prostriedky mal uhradiť žalobcovi do
dvoch mesiacov v takej výške, aby žalobca mohol úver splatiť, teda ukončiť úverový vzťah s peňažným

ústavom. K splneniu tejto dohody zo strany žalovaného nedošlo z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, preto strany sporu sa dohodli na predlžení splatnosti dlhu, podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
sľúbil, že peniaze mu zaplatí na jar 2010, a podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 18.08.2015
žalovaný mal vrátiť žalobcovi peniaze vtedy, keď žalovaný bude môcť čerpať úver, z ktorého bude možné
zaplatiť požičané peniaze. Žalovaný však žiaden úver nečerpal, istinu úveru a sumu 1.350 eur zaplatil

žalobcovi pomocou svojich príbuzných, matky a sestry.

31. Následné dojednanie strán sporu o termíne splatnosti dlhu po uplynutí pôvodne dohodnutej
dvojmesačnej lehoty vymedzené pojmom na jar 2010 je neurčité a neurčité je aj dojednanie podľa
tvrdenia žalovaného, že peniaze vráti vtedy, keď on sám bude môcť čerpať úver, preto v tejto časti ich

dohodu súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.

32. Na základe toho súd dospel k záveru, že čas splnenia dlhu z titulu zaplatenia nákladov úveru medzi
stranami sporu nebol dohodnutý.

33. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka:
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom
prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.

34.Veriteľmusíuplatniťsvojeprávonaplnenienajneskôrdouplynutiapremlčacejdoby.Premlčaciadoba
začína plynúť dňom nasledujúcim ako dlh vznikol. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu,
že jeho právo sa premlčí a dlžník v prípadnom súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania (§
100 ods. 1).

35. Z potvrdenia SLSP a.s. zo dňa 27.10.2014 a z prehľadu splácania úveru vyhotoveného peňažným
ústavom SLSP a.s. vyplýva, že úver bol splatený dňa 05.09.2011.

36. O celkovej výške nákladov úveru sa žalobca dozvedel dňa 05.09.2011, v deň splatenia úveru, ktoré
pozostávajú zo zmluvných úrokov za obdobie trvania úverového vzťahu v celkovej sume 3.724,36 eur,
poplatkovzasprávuúverupočastrvaniaúverovéhovzťahuvcelkovejsume61,75eur,spracovateľského

poplatku poplatok 189,17 eur splatného a zaplateného v deň čerpania úveru a poplatku za predčasné
splatenie úveru splatného a zaplateného v deň splatenia úveru 05.09.2011 v sume 537,86 eur.

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že náklady úveru vznikali postupne a nakoľko čas splnenia týchto
dlhov nebolo dohodnuté, trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim ako dlh z titulu

jednotlivých nákladov vznikli.

38. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 07.09.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4.513,14 eur z
titulu nákladov úveru. Nepredložil listinný dôkaz o tom , ktorým dňom bola výzva doručená žalovanému.
Žalovaný dňa 12.09.2013 splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie vo veci zaplatenia 4.513,14

eur a písomná odpoveď na výzvu bola vyhotovená právnym zástupcom žalovaného dňa 16.09.2013.
Na základe toho je možné konštatovať, že výzva bola doručená žalovanému najneskôr 12. 09.2013.

39. Predmetom konania je zaplatenie nákladov úveru vzniknutých za obdobie trvania úverového vzťahu
od 23.09.2009 do 05.09.2011. Podľa potvrdenia vyhotoveného peňažným ústavom úroky za uvedené

obdobie predstavujú sumu 3.724,36 eur, poplatok za správu úveru 61,75 eur, spracovateľský poplatok
189,17 eur a poplatok za predčasné splatenie 537,86 eur.

40. Žalovaným uhradenú sumu 1.350,- eur prevyšujúcu istinu úveru žalobca považoval za čiastočnú
úhradu nákladov úveru a z tohto dôvodu žalobu vzal späť. Žalovaný neuviedol, na úhradu ktorých

nákladov úveru uhradil túto sumu, preto týmto plnením je potrebné považovať za uhradený dlh najskôr
zročný, teda spracovateľský poplatok, (ktorý bol splatný a zaplatený v deň čerpania úveru) a čiastočne
sú uhradené úroky a poplatky za správu úveru vzniknuté za obdobie od 23.09.2009 do 12.09.2010.

41. Nakoľko pôvodná dohoda strán sporu o splatnosti dlhu bola zmenená, a v dôsledku neurčitosti ich

ďalšej dohody o splatnosti dlhu je potrebné vychádzať z toho, že čas splnenia dlhu nebol dohodnutý, a
predmet konania po čiastočnom späťvzatí žaloby pozostáva zo sumy uhradených zmluvných úrokov a
poplatkov a poplatku za predčasné splatenie úveru, trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa
nasledujúceho po vzniku týchto dlhov.

42. Zmluvné úroky z úveru a poplatky za správu úveru sú samostatné majetkové nároky a premlčujú
sa za každý deň osobitne.

43. Vychádzajúc z prehľadu transakcií na úvere vyhotoveného peňažným ústavom vyplýva, že za
obdobie od 23.09.2009 do 12.09.2010 zmluvné úroky predstavovali a boli zaplatené v sume 1846,43

eur a poplatky za správu úveru v sume 23,88 eur, ktoré sumy prevyšujú sumu 1.350,- eur uhradenú
na náklady úveru. Z toho vyplýva, že náklady úveru vzniknuté za obdobie od 23.09.2009 do 12.09.2010
neboli uhradené v plnej výške zaplatením sumy 1.350,- eur, preto žalovaným vznesená námietka
premlčania je čiastočne dôvodná týkajúca sa nákladov úveru prevyšujúcich zaplatenú sumu 1.350,-
eur vzniknutých za obdobie od 23.09.2009 do 12.09.2010.

44. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.45. Úver z peňažného ústavu žalobca čerpal na základe podnetu a naliehania žalovaného v záujme
finančne pomôcť žalovanému, ktorý naliehavú potrebu požičania peňazí odôvodnil nepriaznivým

zdravotným stavom svojej matky, ktoré tvrdenie nezodpovedalo skutočnosti, bolo nepravdivé, ako to
potvrdil aj žalovaný v priebehu konania a ktoré nepravdivé tvrdenie ovplyvnilo žalobcu pri rozhodovaní
o čerpaní úveru. Žalovaný finančné prostriedky žalobcovi nevrátil v pôvodne dohodnutej dvojmesačnej
lehote, preto došlo k zvýšeniu nákladov úveru na celkovú sumu 4.513,14 eur. Za týchto okolností
uplatnenie námietky premlčania nároku zo strany žalovaného možno považovať za konanie vykazujúce

znaky úmyslu poškodiť žalobcu, preto námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného považoval
za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. preto na
túto námietku súd neprihliadal.

46. Žalobca preukázal vznik a úhradu nákladov úveru, pričom o ich celkovej výške sa dozvedel
splatením úveru, dňa 05.09.2011. Písomným podaním zo dňa 07.09.2013 vyzval žalovaného na vrátenie

nákladovúveruvcelkovejsume4.513,14euradňa07.11.2013podalžalobunasúde,ktorousadomáhal
zaplatenie tejto sumy od žalovaného.. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu uplatnený z titulu nákladov úveru
vzniknutých za obdobie od 12.09.2010 do 05.09.2011 pozostávajúci zo zmluvných úrokov, poplatkov
za správu úveru a poplatku za predčasné splatenie úveru nie je premlčaný.

47. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

48. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného.

49. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.