Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317205456.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: E. Z., O.. XX.X.XXXX, V. X.
XXX/X, XXX XX F., zastúpený Mgr. Ivan Chvostek, advokát, Advokátska kancelária Štefániková 17, 066
01 Humenné, proti žalovanému: X. Y., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX V. Č.. XX, toho času Ústav na výkon
väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 17, 041 42 Košice, o zaplatenie 3.690,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7C/23/2017-66
zo dňa 21.11.2018, takto:

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.690,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.690,- eur od 31.5.2017 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatností rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, kde sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 3.690,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 24.5.2015 do zaplatenia a trovy konania z titulu náhrady bolestného v súvislosti s ublížením na zdraví,
ktoré mu spôsobil žalovaný.
Prvoinštančný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 4T/22/2016-224 zo dňa

19.5.2016 bol žalovaný uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 34 ods.1 písm. a/ ods. 2, písm. e/
Trestného zákona. Žalovaný kopol žalobcu do ľavej nohy, do kolena, čím mu spôsobil zranenia podľa
znaleckého posudku, ľavého kolena ťažkého stupňa, s dobou liečenia práceneschopnosti v trvaní
najmenej 112 dní. Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/22/2016-224 zo dňa 19.5.2016 bol
v spojení s uznesením Krajského súdu Košice právoplatný dňa 27.10.2016. Žalovaný bol odsúdený a
bol mu uložený trest odňatia slobody s tým, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna

poisťovňa boli odkázané na konanie vo veciach občianskoprávnych.
V trestnom konaní bol znalcom MUDr. Y. B., N.. vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného E.R. Z.B.. Pokiaľ sa týka bolestného,
súdny znalec priznal bolestné na základe položky podvrtnutie ľavého kolena v počte bodov 20,roztrhnutie predného krížového väzu ľavého kolena v počte bodov 80, natrhnutie zadného skríženého
väzu ľavého kolena v počte bodov 45, poranenie vonkajšieho menisku ľavého kolena v počte bodov
70, teda spolu 215 bodov. V tom čase cena bodu predstavovala 17,16 eur. Celková suma bolestného

predstavovala výšku 3.690,- eur.
Prvoinštančný súd podrobne zanalyzoval závery znaleckého posudku. Žalovaný znalecký posudok
vykonaný v trestnom konaní namietal, keď uviedol, že žalobca nedodržal liečebný režim. Naviac, k
škode došlo 23.5.2015 a znalecký posudok je vo vzťahu k hospitalizácií až za obdobie od 18.2.2016
do 21.2.2016. Žalovaný má podozrenie, že lekárska správa bola účelovo vykonštruovaná, sfalšovaná,

a preto žiadal vykonať nový znalecký posudok nezávislým súdnym znalcom. Uviedol, že má informácie,
že na to isté zranenie sa žalobca liečil už v roku 2014, tiež po fyzickom napadnutí. Namietal formálne
náležitosti znaleckého posudku, keď znalecký posudok je bez odtlačku pečiatky a ďalej, že v znaleckom
posudku sa znalec nevysporiadal s otázkou, či žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, či bol schopný
rozpoznať útočníka. Ďalej namietal okolnosť vzniku zranenia u žalobcu, a to, že k trestnému oznámeniu
došlo až mesiac po incidente.

Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 442 ods. 1,
3, § 444 a § 563 Občianskeho zákonníka, vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z.z., a to z ustanovenia
§ 2 ods. 2, § 3 ods.1, § 3 ods. 2, § 5 ods.1, 2 tohto zákona a z opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR z 13.5.2015 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v roku 2015. Vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ustanovenie § 517 OZ a § 3 ods.

1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z..
Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení ustálil,
že bolo nesporne zistené, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.
Žalovaný v trestnom konaní vystupoval ako poškodená strana a uplatnil si nárok na náhradu škody.

V rámci trestného konania bol na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní vypracovaný znalecký
posudok U.. Y. B., kde stanovil znalec výšku bolestného za poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti
s incidentom, za ktorý bol uznaný žalobca vinným vo výške 215 bodov. V tom čase cena bodu
predstavovala 17,16 eur, a preto prvoinštančný súd ustálil výšku bolestného tak, ako to uviedol
znalec vo výške 3.690,- eur. Predmetom nároku nebol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady pre zodpovednosť žalovaného
za vzniknutú škodu žalobcu z titulu bolestného. Protiprávne konanie žalovaného vychádza zo záverov
trestného konania, kde bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, v súvislosti s
týmto trestným činom žalobcovi vnikla škoda z titulu bolestného. Je tu priama príčinná súvislosť a
jednoznačnézavineniežalovaného.Výškubolestnéhomalsúdustálenúnazákladeznaleckéhoposudku

vypracovaného v trestnom konaní.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že obrana žalovaného, ktorá spočívala v tvrdeniach o tom, že znalecký
posudok nebol vypracovaný nestranným znalcom a nie sú v ňom uvedené všetky poškodenia žalobcu
a nie je opatrený pečiatkou znalca, je nedôvodná. Znalec je zapísaný v zozname znalcov, skutkový stav
a závery znaleckého posudku sú náležité, vychádzajú z celkovej genézy ošetrení žalobcu v súvislosti

s úrazom, ktorá žalobca utrpel dňa 23.5.2015 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Znalecký
rozsudok je opatrený aj pečiatkou a podpisom znalca. Teda obrana žalovaného nie je dôvodná.
Žalovaný vo veci žiadal, aby bol vykonaný nový znalecký posudok za účelom ustanovenia výšky
bolestného. Tento dôkaz prvoinštančný súd nepripustil. Dôvody, pre ktoré by mal byť vykonaný nový
znaleckýposudok,že zraneniasažalobcovistalidňa23.5.2015lekárskyposudoksdobouhospitalizácie

je datovaný až od 18.2.2016 do 21.2.2016, ďalej, že má opodstatnené podozrenie, že lekárska správa
bola účelovo vykonštruovaná a sfalšovaná, posudok je bez odtlačku pečiatky a nie sú vyplnené všetky
údaje o poškodení na zdraví žalobcu a ďalej okolnosť, že nový znalecký posudok potrebuje pre konanie
o obnovu v trestnej veci, nie sú dôvodom pre vykonanie takého dôkazu. Preto prvoinštančný súd tento
návrh na dokazovanie zamietol.

Vo vzťahu k výške bolestného prvoinštančný súd priznal žalobcovi bolestné vo výške 3.690,- eur. Taktiež
priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, avšak až odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému, teda od 31.5.2017. Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti čo do úroku z
omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a podľa § 262 ods. 1 CSP.

Keďže žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že
prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, nezistil predchádzajúce zranenia žalobcu. Tým mal na
mysli zdokumentovanie lekárskej karty žalobcu spred 23.5.2015.

Žiadal, aby odvolací súd si vyžiadal zdravotnú dokumentáciu žalobcu od obvodného lekára, pretože je
toho názoru, že žalobca mal dané zranenie pred 23.5.2015. Žalovaný sa preto necíti byť zodpovedný
za ujmu. Ďalej uviedol, že je presvedčený, že zranenia žalobcovi nespôsobil, teda je nevinne odsúdený.
V trestnej veci podal aj dovolanie. Uviedol, že nie je ochotný žalobcovi zaplatiť žiadne peniaze.

4. Žalobca aj napriek výzve prvoinštančného súdu sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
vzťahu k vyhovujúcemu výroku je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania
je uplatnený nárok žalobcu na náhradu bolestného z dôvodu, že žalovaný mu spôsobil škodu na
zdraví. Podľa ustanovenia § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, a o tom, kto ich spáchal. Okolnosť, že zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spáchal žalovaný, jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku

Okresného súdu Michalovce č.k. 4T/22/2016-224, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6To/67/2016-246 zo dňa 27.10.2016. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 27.10.2016. Pre súd je
tento rozsudok vo výroku o zodpovednosti žalovaného záväzný, to znamená, že o opätovnom zisťovaní
otázky zodpovednosti za spôsobenú škodu, teda otázku viny, nie je možné prehodnocovať v civilnom
sporovom konaní a nie je možné prehodnocovať ani, či vôbec žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedá.

O tomto rozhodol kompetentný orgán určený zákonom na ustálenie týchto otázok a občianskoprávny
súd nie je jeho činnosť oprávnený nahrádzať.
Táto okolnosť však nezbavuje súd povinnosti zaoberať sa otázkou, v akom rozsahu je žalovaný za
vzniknutú škodu zodpovedný, či aj iné okolnosti, ktoré sa nezohľadňovali pri rozhodovaní o vine
žalovaného v trestnom konaní mohli mať vplyv na výšku uplatneného nároku.

6. Žalobca si uplatnil nárok na bolestné podľa § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 2 a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z..
V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom U.. Y.R. B., N.., znalcom v odbore
zdravotníctvo a farmácia, ktorý výšku bolestného ustálil na 215 bodov. Bolo zistené, že v rozhodnom

čase cena bodu predstavovala 17,16 eur, teda cenovo bolestné bolo možné ohodnotiť na 3.690,- eur.
Žalovaný v rámci konania pred prvoinštančným súdom namietal okolnosť, že poškodeniu zdravia
žalobcu, za ktoré mu bolo priznané ohodnotenie bolestného 215 bodov bolo spôsobené ešte v minulosti
iným zranením žalobcu, žalobca namietal výšku zodpovednosti za zistené bodové ohodnotenie znalcom
U.. B., N.. Preto žiadal vo veci nariadiť nové znalecké dokazovanie, kde svoje námietky formuloval veľmi

široko s tým, že žiadal pripojiť zdravotnú dokumentáciu žalobcu a cieľom bolo vlastne preukázať, že
žalobca mal obdobným spôsobom poškodené zdravie už skôr.
Prvoinštančný súd na návrh žalovaného doplnenie dokazovania zamietol. Úlohou prvoinštančného súdu
nie je vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu v prejedávanej veci, ale len tie dôkazy, ktoré
majúpodstatnýazásadnývýznamprepreukázanieskutkovéhostavuvprejedávanejveci.Prvoinštančný

súd pri posudzovaní otázky dôvodnosti opätovného vykonania znaleckého posudku dospel správne k
záveru, že nie je na mieste vykonať opäť ďalší znalecky posudok pre preukázanie okolnosti dôležitých
pre rozhodnutie v občianskoprávnej veci. Znalecký posudok, ktorý žalovaný mieni použiť v inom konaní,
nie je možné vykonávať v konaní, ktoré v tejto veci nesúvisí.
Zo znaleckého posudku U.. Y. B. jednoznačne vyplývajú odpovede na námietky žalovaného. Z posudku

súdneho znalca, a to z časti II. Vlastné vyšetrenie jednoznačne vyplýva, že pri incidente dňa 23.5.2015,
za ktorý incident zodpovedá žalovaný, bol žalobca ošetrený na ambulancii oddelenia úrazovej chirurgie
NsP Š. Kukuru v Michalovciach U.. P.. P., kde je uvedené, že žalobca utrpel poškodenie ľavého kolena.
Znalec U.. B., N.. potvrdil, že v minulosti žalobca absolvoval operáciu kolena, ale išlo o operáciu
pravého kolena. Uvedené jednoznačne dáva odpoveď na aj odvolaciu námietku žalovaného, že nešlo o

poškodenie totožnej časti tela, totožnej končatiny a tým, že žalovaný uvedenú okolnosť nemôže úspešne
použiť pre účely prípadnej zmeny výšky náhrady za bolestné u žalobcu. Bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaný poškodil dňa 23.5.2015 ľavé koleno žalobcovi, keď žalobca v minulosti mal poškodené,
resp. absolvoval operáciu pravého kolena. Tieto dve zranenia sú každé samostatné, nemajú vzájomnýsúvis, a preto nebolo dôvodom, aby prvoinštančný súd sa ďalším dokazovaním zaoberal prípadným
predchádzajúcim poškodením ľavého kolena žalobcu, keď táto okolnosť ani zo znaleckého posudku,
ani z prejedávanej veci nevyplýva. Ani odvolací súd nemá dôvod meniť výšku bolestného zisteného v

tomto konaní, keď minulé zranenie žalobcu sa nedotýkalo aktuálneho zranenia, z ktorého si žalobca
uplatňuje bolestné.
Ostatné okolnosti dôležité pre posúdenie výšky uplatneného nároku žalobcom žalovaným neboli
namietané.

7. Podmienky pre vykonanie dokazovania pred odvolacím súdom podľa § 384 ods. 3 CSP a § 366 CSP
splnené neboli.
Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa vo veci vykonajú
závisí výlučne od rozhodnutia súdu (§ 185 ods. 1 CSP).
Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď navrhnutý dôkaz žalovaným na vykonanie opätovného
znaleckého dokazovania len na preukázanie okolností, ktorá už vyplýva z existujúceho znaleckého

posudku zamietol, pretože tento dôkaz nemohol smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, teda, že
žalobca mal poškodené už v minulosti ľavé koleno, keď reálne išlo o poškodenie pravého kolena. Preto
preukazovanie tejto okolnosti by nemalo vplyv na správne skutkové zistenia prvoinštančného súdu a
na správnosť a zákonnosť rozhodnutia v prejedávanej veci, keď naviac, neboli zo strany žalovaného
produkované žiadne ďalšie tvrdenia a dôkazy, ktoré by závery znalca U.. B., N.. čo i len spochybnili.

Preto odvolací súd v tejto časti prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako správny potvrdil.

8. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti napadnutý nebol.

9. Ako súvisiaci odvolací súd skúmal aj výrok o trovách konania. Tu prvoinštančný súd priznal žalobcovi

plnú náhradu trov konania, aj keď v prejedávanej veci žalobca nemal plný úspech v konaní, teda nebolo
mu priznané všetko čo si žalobným návrhom uplatňoval. V takom prípade nie je možné priznať žalobcovi
plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, ako to uviedol prvoinštančný súd. V zásade
platí, že úspech žalobcu bol čiastočný, aj keď neúspech tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, bol v
pomerne nepatrnej časti. Preto rozhodovanie prvoinštančného súdu o trovách konania sa má odvíjať

od ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Zamietavý výrok sa netýka plnenia bolestného, ale nároku na úroky
z omeškania, kde výška plnenia nezávisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, ale od reálne
preukázaných okolností vo veci.
Odvolací súd preto v tejto časti zrušil prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil
v tejto časti na rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

10. Úlohou prvoinštančného súdu bude jednoznačne určiť pomer úspechu a neúspechu sporových strán
v závislosti od právoplatnosti výrokov v tejto veci a podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa výšky úspechu v spore.
Prvoinštančný súd tak podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.