Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244429
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1111244429.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H., bývajúcej v X., zastúpenej advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Národná banka SR, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody,
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 179/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6 Co 76/2015, 6 Co 77/2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6 Co 76/2015, 6 Co 77/2015
vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6
Co 76/2015, 6 Co 77/2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie z 27. januára 2015

č. k. 12 C 179/2011 - 542 o d m i e t a.

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6 Co
76/2015, 6 Co 77/2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie z 27. januára 2015 č. k.
12 C 179/2011 - 544 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 19 953,30
eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým
družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“). Poukázala na to, že bola členom Družstva, ktoré
od svojich členov zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z. z.“). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými
papiermi - spoločnosti Capital Invest, o. c. p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona č. 566/2001 Z.z.
a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) vykonávať dohľad nad Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny.
NBS nekonala v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „zákon č.
566/1992 Zb.“) a napriek tomu, že vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia

na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo, ani jeho členov. Pokiaľ by riadne
vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobkyne nielen chránené, ale aj zhodnotené.
V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu vznikla žalobkyni škoda, za ktorú podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) zodpovedá štát.

2. Žalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový dohľad a žalobkyňa
sa svojich práv mala domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom na Družstvo uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I z 11. apríla 2011 sp. zn. 3 K 95/2010. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že
s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli
vykonávať dohľad len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1.

júna 2010 oprávnená dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo
dlho nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 15. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie postupu
OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom opatrení uložila OCP
povinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov a neskôr rozhodnutím z 21.
decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb (§ 156 ods. 2 písm. a/

zákona č. 566/2001 Z. z). Napokon rozhodnutím z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. novembra 2014 č. k. 12 C 179/2011 - 508 zamietol žalobu
a tiež návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal

z toho, že žalobkyňa bola členom Družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv a povinností
uzavretej s Družstvom jej vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý jej však doposiaľ
vyplatený nebol a nebola jej poskytnutá ani náhrada zaň. Podľa názoru súdu žalobkyňa neopodstatnene
namieta, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim zákonom č. 566/1992
Zb., č. 566/2001 Z. z. a č. 747/2004 Z. z. Otázku, či žalobkyni vznikla škoda, za ktorú zodpovedá

štát, riešil súd prvej inštancie podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní
povinná preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody,
nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom),
ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobkyňa ale nepreukázala, že NBS zanedbala bankový dohľad
vytýkaným spôsobom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala jednu z troch podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup NBS), súd prvej inštancie sa už nezaoberal tým, či
žalobkyni vznikla škoda v ňou vyčíslenej výške. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobkyňa
sa domáhala uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde
Bratislava I voči úpadcovi - Družstvu. V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť
jej pohľadávka uznaná a žaloba o náhradu škody je preto podaná predčasne. Navyše, žalobkyňa si

svoj nárok na náhradu škody môže uplatniť v zmysle § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka. Svoj vplyv
na riadenie a hospodárenie Družstva mala žalobkyňa vykonávať prostredníctvom členskej schôdze,
žalobkyňa ale počas svojho členstva v Družstve takto svoje oprávnenia nerealizovala. Návrh žalobkyne
na začatie prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie posúdil ako
návrh na prerušenie konania a tento zamietol z dôvodu, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie

o žalobkyňou nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej;
navyše, prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

4. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd buď napadnutý

výrok rozsudku zmenil (tak, že žalobe vyhovie) alebo zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý výrok rozsudku potvrdiť. Súd prvej inštancie
podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v potrebnej miere zistil rozhodujúce skutkové

okolnosti a svoje skutkové zistenia vecne správne posúdil.

6. Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. januára 2015 č. k. 12 C 179/2011 - 542 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur. Toto uznesenie napadla žalobkyňa
odvolaním.

7. Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. januára 2015 č. k. 12 C 179/2011 - 544 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 36,30 eur.
Aj toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

8. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6
Co 76/2015, 6 Co 77/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, potvrdil
ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.); zároveň potvrdil uznesenia súdu prvej inštancie ukladajúce
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisovelektronických podaní. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na vecne
správnych skutkových a právnych záveroch. Konštatoval, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie
žalobkyninho práva na náhradu škody je zákon č. 514/2003 Z. z. Predpokladmi zodpovednosti štátu

podľa tohto zákona sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by NBS nesprávne úradne postupovala
spôsobom, ktorý jej vytýkala žalobkyňa, keď až od 1. júna 2010 mohla dohliadať, či Družstvo dodržiava
schválený prospekt investície. Uviedol, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že s jej investíciou je

spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôže byť jej finančná ujma pričítaná na ťarchu
žalovanej. Všetky žalobkyňou namietané okolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa
týkalitakýchnesprávností,kuktorýmmalodôjsťvproceserozhodovaniaNBS;nesprávnostitejtopovahy
ale nemožno považovať za dôvod, ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný
postup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nebola

preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS a škodou žalobkyne. Mal za to, že žalobkyni
doposiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento predpoklad zodpovednosti štátu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v tejto súvislosti poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok
Družstva a konštatoval, že žalobkyni by škoda mohla vzniknúť až v prípade, že jej pohľadávka nebude
uspokojená v rámci konkurzu Družstva. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy neboli súdom prvého

stupňa riadne vykonané spôsobom upraveným v § 129 ods. 1 O. s. p., odvolací súd poukázal na
to, že v okolnostiach prejednávanej veci obe procesné strany poznajú obsahu listinných dôkazov,
preto táto odvolacia námietka žalobkyne neobstojí. Pokiaľ žalobkyňa napadla aj uznesenie súdu prvej
inštancie z 27. januára 2015 č. k. 12 C 179/2011 - 542 o poplatkovej povinnosti za odvolanie, odvolací
súd aj toto potvrdil ako vecne správne (§ 219 O. s. p.). Uviedol, že podanie žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20,- eur; v
rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej
(§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a

Sadzobníkasúdnychpoplatkov,prílohytohtozákona,správnevyrubilpoplatok20,-eur.Pokiaľžalobkyňa
napadla aj uznesenie súdu prvej inštancie z 27. januára 2015 č. k. 12 C 179/2011 - 544 o poplatkovej
povinnosti za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, odvolací súd aj toto rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Uviedol, že žalobkyňa nie je oslobodená od súdnych
poplatkov v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Jej podanie bolo urobené elektronickými

prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom súd vyhotovil rovnopis
tohto podania, preto žalobkyňu zaťažuje poplatková povinnosť v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Zdôraznil, že žalobkyni nebola napadnutým uznesením uložená povinnosť nahradiť trovy,
ktoré vznikli štátu v súvislosti s vyhotovením rovnopisu podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.), ale jej bola uložená
povinnosť zaplatiť poplatok za tento úkon súdu, ktorý je spoplatnený a ktorého je poplatníkom. Súd

prvej inštancie vykonal úkon vymedzený v pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov ako nevyhnutný
dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami so zaručeným
elektronickým podpisom.

9. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p., a to vadou konania vyplývajúcou z § 237
písm. f/ O.s.p., (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
od 1. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.; v ďalšom sa pod „O. s. p.” rozumie
Občiansky súdny poriadok v platnom znení), ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym

posúdením veci. Okrem iného namietala, že v odvolacom konaní jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, že sa s týmto vyjadrením nemohla
oboznámiť a prípadne k nemu zaujať stanovisko. Potvrdzujúce uznesenie o poplatkovej povinnosti za
odvolanie označila za priečiace sa zákonu a uviedla, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré

začalo do 30. septembra 2012, je podľa § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vecne oslobodené a vzťahuje
sa na konanie ako celok, teda aj na podanie odvolania (bez ohľadu na to, kedy bolo odvolanie podané).
Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Bola názoru, že rovnako jej nemal byť vyrubený súdny poplatok za vyhotovenierovnopisov elektronických podaní, pretože s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6 MCdo 7/2011, nie je možné účastníkovi takúto povinnosť uložiť v prípade podania
urobeného elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky žalobkyne za nedôvodné,
rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť.

11.Podľaprechodnéhoustanovenia§470ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),ktorý

nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so

zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.), dospel k záveru, že rozsudok krajského
súdu treba zrušiť.

13. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd
postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania
žalobkyne posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p.

14. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p.).

15. K dovolaniu žalobkyne proti rozsudku krajského súdu z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6 Co
76/2015 a 6 Co 77/2015. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

16. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy,
ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 ods. 1 O. s. p., ktoré spôsobujú tzv.
zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie

podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.).
Existenciu vád konania uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu
uvedenú pod písm. f/.

17. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

18.Odňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumiepostupsúdu,ktorýmznemožnilúčastníkovikonania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať

svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo
na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

19. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej

inštancie bolo doručené žalovanej. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila (č. l. 552 - 557), no jej
vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, nebolo žalobkyni doručené v odvolacom
konaní, ale až v priebehu konania o jej dovolaní spolu s vyjadrením žalovanej k dovolaniu (doručené
žalobkyni do vlastných rúk 9. februára 2016). Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní možnosť dozvedieť
sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, pretože súd prvej inštancie ani odvolací súd jej

toto vyjadrenie žalovanej nedoručili v štádiu odvolacieho konania.

20. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej
republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniuprotistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k
odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už
nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhej procesnej strane daná možnosť oboznámiť sa s ním,
ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp
rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola žalobkyni v tomto
konaní odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

22. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než rozsudok odvolacieho súdu z toho dôvodu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

Druhým výrokom rozsudku odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.
k. 12 C 179/2011 - 542 ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a tretím
výrokom rozsudku odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 12
C 179/2011 - 544 ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov

elektronických podaní. Tieto výroky, i keď sú obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku, majú povahu
uznesenia (por. § 223 O. s. p.). Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú
uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. (ďalej len „§ 239 ods. 1, 2 O. s. p.“). Dovolanie žalobkyne nesmeruje
proti uzneseniam, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 239 ods.
1 a 2 O. s. p. nevyplýva.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalobkyne zakladalo, ak by v konaní došlo
k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.

25. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdila a vady

tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.

26. Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.
s. p.).

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy,
ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď pre taký postup neboli dané
procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad ale v preskúmavanej veci nejde - v danom
prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutými uzneseniami boli potvrdené uznesenia o vyrubení

súdnych poplatkov. Samotným vyrubením súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne
procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p.).

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej boli vyrubené súdne poplatky

v situácii, v ktorej jej nemali byť vyrubené, z rozhodujúceho - obsahového - hľadiska namieta, že
napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho
možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (por. tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5

Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p.,
ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.29. Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou,
nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva
z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolania žalobkyne proti uzneseniam

Krajského súdu v Bratislave z 8. júna 2015 sp. zn. 6 Co 75/2015, 6 Co 76/2015, 6 Co 77/2015 podľa
§ 447 písm. c/ C. s. p.

30. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho konania (§ 453
ods. 3 C. s. p.).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.