Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/241/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233518
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117233518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika,IČ:24785199,zastúpenýzvolenýmzástupcomŠMÍDAadvokátníkancelářs.r.o.,organizačná
zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: E. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 1.357,78 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 67,78 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 06.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.357,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 453,88 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 19.10.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom

Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 570090090 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej
bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení
zmluvy, t.j. 26.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 13.12.2014. Žalovaná sa za poskytnutie
úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny
poplatok, celkovo vo výške 517,50 eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok

a služby obchodného zástupcu spoločnosti. Súčasne so zmluvou žalovaná uzatvorila dňa 19.10.2013
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorou sa spoločnosť
zaviazala poskytovať za poplatok klientovi službu, spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste
bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu
spoločnosti. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu vo výške 772,50 eur, a to v 60 splátkach,
pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny
deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 26.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 13.12.2014, čo je aj termín

konečnej splatnosti. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 2.790,- eur (istina
vo výške 1.500,- eur, úrok a administratívny poplatok, vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania
úveru vo výške 517,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 772,50 eur), ktorú sa žalovaná
zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 46,50 eur. Žalovanápôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 1.432,22 eur, a teda uhradila riadne len 30
splátok, pričom na 31. splátku uhradila len 37,22 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým
spôsobomzpriloženejplatobnejhistórie.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa31.03.2017,

došlo s účinnosťou ku dňu 20.04.2017 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru celkovo vo výške 1.357,78 eur zo spoločnosti na žalobcu. Žalovanej bola
zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017. Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ
neuhradila svoj záväzok ani len sčasti. Žalobca si tak napokon uplatnil nárok na zaplatenie istiny zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 453,88 eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení

splátok vo výške 386,40 eur, nákladov, spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške
517,50 eur a úroku z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. zo sumy vo výške 453,88
eur od 21.04.2017.

2. Žalovaná sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala
procesne nečinná.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 23.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy vo výške 386,40 eur.

4. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd,
pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku

vo výške 386,40 eur. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo
skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 971,38 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 453,88 eur od 21.04.2017 do zaplatenia.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 18.06.2019, ktoré sa konalo v
neprítomnosti strán sporu.

7. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

8. Dňa 19.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 570090090, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala
splatiťúverv60pravidelnýchtýždennýchsplátkachvovýške33,63eur(pričomposlednásplátkabudevo
výške33,33eur)sdátumomsplatnostiprvejsplátky7.kalendárnydeňpouzatvorenízmluvy,splatnosťou

ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej
splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej
úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej
čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 2.017,50 eur.

9. Súčasne dňa 19.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas
platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 570090090, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na
inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala
právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 772,50 eur, a to v 60 pravidelných
týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 12,87 eur a výška poslednej
60. splátky vo výške 13,17 eur.

10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2017 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej
pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017.11. Listom zo dňa 25.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.359,53 eur najneskôr
do 06.11.2017.

12. Súd napokon považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ na daný
úverový prípad uhradila sumu 1.432,22 eur.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na

doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté
mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570090090 zo dňa 19.10.2013 a zmluvy o

zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.10.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania
alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 19.10.2013 je

vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.

18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2013 možno ustáliť, že niet pochýb
o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške

1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo
výške 33,63 eur a 60. splátku vo výške 33,33 eur.

19. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.10.2013. Predmetom tejto

zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom
prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 19.10.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške
772,50 eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

20.UvedenázmluvasvojímrežimompodliehaustanoveniamObčianskehozákonníkaospotrebiteľských

zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda
uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je
podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá
bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval
za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola

predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do
celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade,
ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj
do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a pretomožno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej
RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.
21. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval

a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko
musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru,
ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru.
Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so
spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne

cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru
nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový
servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať
celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu
teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak
výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 19.10.2013: RPMN

70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok
úveru.Podľanázorusúdu,týmtospôsobom(nezahrnutímodmenyobchodnéhozástupcuzainkasovanie
splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac,
podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než
50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie

poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola
uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri
tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy
o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí

od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie
uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je
žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej,

realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec
vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

24. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume žalovanou čerpanej istiny
1.500,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 1.432,22 eur. Vzhľadom na to, že sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny,
bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej
dlžnej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 67,78 eur (čistá istina poskytnutého úveru, t. j. 1.500,-
eur mínus 1.432,22 eur). Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaná sumu 67,78 eur, t. j. uvedenú
sumu nesplatenej istiny uhradila, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku uplatnenej sumy

žalobu zamietol.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 67,78 eur aj úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 21.04.2017 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 21.04.2017,
ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 20.04.2017, ktorý je dňom splatnosti úveru. Dňom 20.04.2017 sacelý úver stal splatný, a preto odo dňa 21.04.2017 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu.
Ku dňu 21.04.2017 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB
0,05 % + 5 percentuálnych bodov. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z

priznanej istiny 67,78 eur a žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania, viažucich sa na zamietnutú
sumu, zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 67,78 eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej istine vo
výške1.357,78eurpozaokrúhlenípercentuálnepredstavuje5%.Úspechžalovanejjepotomzastavenie
konania v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur, v ktorej časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania,

nakoľko vzal nedôvodne podanú žalobu čiastočne späť, ako aj nepriznanie sumy 903,60 eur, čo spolu
v pomere k pôvodne uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 95 %. Čistý úspech
žalovanej tak predstavuje 90 %. Žalovanej by tak patril, v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v spojitosti s §
256 ods. 1 C.s.p., proti žalobcovi nárok na náhradu 90 % vynaložených trov konania. Nakoľko je však z
obsahu spisu zrejmé, že žalovaná si žiadne trovy konania nevyčíslila, resp. jej doposiaľ v konaní žiadne

trovy preukázateľne nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.