Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200498
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818200498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: D. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie
3 882,57 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 12.03.2018 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia istiny
3 882,57 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania návrhu - 12.03.2018 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe úverovej zmluvy č. 4111033364 zo dňa 14.11.2011 (ďalej len
„Zmluva“) je bol poskytnutý spotrebiteľský úver 4 891,67 eur, ktorý mala splatiť 72 mesačných splátkach
po 126,36 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,72 eur a RPMN v rozpätí 21,7 a
22,5 %. Celová čiastka, ktorá bola splatná titulom uzavretej Zmluvy bola určená na sumu 8 45712
eur. Úver riadne splácala a uhradila celkom 8 774,24 eur. Po právnom posúdení Zmluvy vyzvala
žalovaného listom zo dňa 21.11.2017 na úhradu sumy 3 882,57 eur titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Uzavretá zmluva je bezpochyby
zmluvouspotrebiteľskoupodľa§52anasl.OZ,apretosanejprávnyvzťahvzťahujeajzákonč.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aj zákon č. 250/2007 Z.z.. Po preskúmaní zmluvy v zmysle citovaných
zákonov zistila, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.-správneuvedeniecelkovejčiastkysplatnejspotrebiteľom(keďžezosúčinuvýškyapočtu
splátok je zrejmé, že bola povinná uhradiť 9097,92 eur a nie 8 457,12 eur ako je to uvedené v zmluve), -
nebola správne uvedená ani hodnota RPMN, ktorá bola uvedená odkazom na výpočet údajov platných

v čase uzatvorenia Zmluvy, čo nezodpovedá požiadavke veriteľa uviesť v zmluve obligatórnu náležitosti
- hodnotu ročnej percentuálnej mier nákladov a v tejto súvislosti poukázala na bližšie neoznačené
rozhodnutie KS Banská Bystrica, ktorý takéto dojednanie RPMN vyhodnotil ako nedostatočné a v
rozpore s právnou úpravou. Náležitosti v podobe uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v podobe
72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci nenapĺňa zákonnú požiadavku
presného dátumového vymedzenia bez toho, aby s spotrebiteľ nemusel k tomuto údaju prepočítavať. V
zmluve bolo potrebné uviesť presné časové vymedzenie konkrétneho dátumu - dňa a mesiaca a roku,

kedy zaniknú povinnosti dlžníka zo zmluvy v prípade riadneho plnenia si povinnosti - odkaz na rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2016 zo dňa 30.03.2017, v zmysle ktorého je potrebné
pod termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru rozumieť presné dátumové vyčíslenie, aby
spotrebiteľ bez akýchkoľvek pochybností získal vedomosť o tom, ktorý je posledný dátum splatnosti jehozáväzku. Zmluvné dojednanie v obchodných podmienkach ako „ uhradenie poslednej splátky veriteľovi“
nemožno akceptovať ako nepochybné určenie termínu konečnej splatnosti úveru, pretože dlžníkovi nie
jezrejmé,oakýkonkrétnydátumide.Konečnúsplatnosťúverunemožnoponechaťaninamatematickom

výpočtepodľaúpravyvzmluve,kedysamásplatnosťkaždejsplátkyodvíjaťodsplatnostiprechádzajúcej
splátky. Ďalšia náležitosť zmluvy - výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa
§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. stanovuje povinnosť uvádzať výšku splátky istiny, počtu
splátok, počtu splátok istiny a termíny splátok istiny ako aj uvedenie výšky úrokov, počet splátok úrokov
a termíny splátok úrokov. Všetky v žalobe špecifikované nedostatky podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b)

zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobujú, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
čo v rozhodovacej činnosti ustálili viaceré okresné súdy. Žalobkyňa uhradila istinu splátkou zo dňa
16.03.2015. Od tohto dátumu uhradila ďalších 3 882,57 eur, na ktorých úhradu nemal žalovaný právny
nárok, obohacovanie sa skončilo poslednou splátkou v mesiaci 10/2017, teda je zachovaná objektívna
a aj subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha vo výške 3 882,57
spolu s úrokom z omeškania od podania návrhu.

3. Súd podľa žaloby vydal dňa 23.03.2018 platobný rozkaz pod sp. zn. 5Csp/16/2018, proti ktorému
podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V podanom odpore žalovaný poukázal na to, podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§

451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia
viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo
zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým
majetkový prospech získaný: - plnením bez právneho dôvodu, - plnením z neplatného právneho úkonu,
- plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ) a bezdôvodne

sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).

4. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu,
keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej

zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe
úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 126,36 eur. Žalobca teda uhrádzal
jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to;
a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných

žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie,
na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa § 566 Občianskeho zákonníka, veriteľ je
povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky), b) protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so
zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými

podmienkami, c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému
nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne
zaviazal k povinnosti platiť žalovanému sumu 126,36 eur mesačne, d) príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko
nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu,

uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom
voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi
ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný
bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním
bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je

zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.
Vzhľadom na uvedené je žalovaný presvedčený o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1) ani k plneniu bez právneho dôvodu
- žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom, 2) ani plnením zneplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú, 3) ani plnením z
právnehodôvodu,ktorýodpadol-úverovázmluvanebolavčaseplneniasúdomvyhlásenázabezúročnú
a ani bez poplatkov. Ďalej žalovaný v súvislosti s prípadným bezdôvodným obohatením uvádza, že pri

predmetnej úverovej zmluve sú jednotlivé úhrady žalobcom v zmysle uplatnenia dvojročnej subjektívnej
lehoty sčasti premlčané. Pri úverovej zmluve č. 4111033364 žalobca uhrádzal splátky od 11.01.2012-
12.10.2017. V tejto veci žalovaný uvádza rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 09.06.2017, sp.
zn. 29Csp/30/2016, kde konštatoval, že „Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa
môže premlčať tak v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá,

nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený
odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia 2-ročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V

prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2-ročná a objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo
10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade je
rozhodujúcou otázkou, kedy začala plynúť subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota. Za rozhodujúci pre

začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť skôr. V danom prípade teda nie je
podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla
dozvedieť, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti

skutočnedozvedela.Vdanomprípadetakpriposudzovanívedomostižalobkyneovznikubezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať
zo dňa (dní), kedy splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia
pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov a to bez ohľadu na skutočnosť či skutočne vedela o
prípadnej bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje

žalovaný. V zmysle uvedeného, žalovaný považuje splátky uhradené pred 12.10.2015 za premlčané.
Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
žalovaný zastával názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným
ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú
obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 126,36 eur pod bodom 37., o počte splátok -72

pod bodom 38., o lehote splatnosti - 72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci pod bodom 45. a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené; - prvá splátka je splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom

mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
Názor žalovaného na splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade aj s Rozsudkom Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý vo svojom závere v článku Článok 10 ods. 2 písm.
h) smernice 2008/48 konštatoval, že tento článok sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát

stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Konkrétne v jednotlivých bodoch
uvedeného Rozsudku sa uvádza nasledovné; - v zmysle bodu 52 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o
úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na

účely splatenia.“ V zmysle bodu 53 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15:
„...iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. V zmysle bodu 54 Rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy oúvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“ V zmysle bodu 55 Rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48,
členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto

smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti...“ V zmysle
bodu 56 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...článok 10 ods. 2 smernice
2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom
zmluvy o úvere.“ V zmysle bodu 57 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15:
„...v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u) tejto smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne

uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky....“ V zmysle bodu 58 Rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak,
že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“ V zmysle
ustanovenia článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,

ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“ Vyššie citované body Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 taktiež znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/
ESobsahujeúplnúharmonizáciupokiaľideonáležitostispotrebiteľskejzmluvyoúvereuvedenévčlánku
10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad
rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Náležitosť podľa ustanovenia §

9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená
výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s
pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je potvrdené aj v zmysle

vyššie uvedeného rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný uvádza rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k. 43 Co/24/2017, kde v bode 24 uviedol: „ Odvolací súd tiež nesúhlasí s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že údaje v zmluve ohľadne výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov nespĺňajú náležitosti stanovené v citovanej úprave § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
z dôvodu, že žalovaný v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a poplatku.“ Žalovaný

v uvedenom podaní poukazoval na jednotlivé body rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa
09.11.2016, pokiaľ ide o údaj o výške splátky istiny, úroku a poplatku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,
súdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiastýmitonámietkamivôbecnevysporiadal,
z odôvodnenia nie je zrejmé, či sa vôbec oboznámil s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora
EÚ.“ Žalovaný dáva do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.01.2018,

sp. zn. 10Csp/90/2017, kde v bode 9 uvádza: „Čo sa týka námietky, že zmluva neobsahuje rozpis
splátok na istinu, úroky a poplatky, súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z
9.11.2016 vo veci C 42-15 (Home Credit Slovakia, a.s. proti U. Y.), ktoré sa týkalo výkladu Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v
súvislosti s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného rozhodnutie uvádza, že

zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok pričom zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podľa rozhodnutia
by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica neupravuje. Použitie
ustanovení smerníc EÚ sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov,

ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym
implementovanímsmernice,aleonepriamedosiahnutievýsledkustanovenéhosmernicouatovýkladom
prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia
smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
Právo Európskej únie, a teda aj Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla

2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere teda treba vykladať v kontexte práva Európskej únie, a nie
práva národného.“ V bode 11 toho istého rozsudku súd ďalej uvádza : „Okrem toho do pozornosti súd
dáva, že už aj právna úprava SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe (s odkazom na vyššie
citovaný rozsudok súdneho dvora), keď zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 od 01.05.2018 v rámci
jej novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. upravuje, že v § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová

"a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová "a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a". Najvyšší súd SR vo svojom
Uznesení zo dňa 22.02.2018 v konaní sp.zn. 3 Cdo/146/2017 uviedol nasledovne: „Nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútornáskladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť
rôznehovýkladupredmetnéhoustanovenia,ktorúbolomožné(apotrebné)preklenúťužpodľadoterajšej
právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Náležitosť ÚZ podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.

129/2010 Z.z. - pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy č. 4111033364 je uvedený
priamo v zmluve nasledovne: „Lehota splatnosti 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci.“ Cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch je, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy
je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia
zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Máme za to,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne
možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade.
Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy

je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. dosiahnutý. V zmysle bodu 71 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15: „Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku

23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku.“ V zmysle bodu 72 Rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „Za primerané by sa však nemalo považovať,
ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi
závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku
10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť

rozsah svojho záväzku,...“ V zmysle bodu 73 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15: „...je potrebné odpovedať na siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Na podporu svojich
tvrdení z hľadiska náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZSU, žalovaný zase uvádza rozsudok Okresného
súdu Poprad, zo dňa 21.11.2017,sp. zn. 17Csp/158/2017, kde v bode 12 konštatoval: „ K náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f), zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že v bode 41 zmluvy je uvedený
termín konečnej splatnosti „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.dňa v poslednom mesiaci“.

Podľa názoru súdu, z uvedeného priemerný spotrebiteľ vie bezpečne zistiť dátum termínu konečnej
splatnosti úveru, keď zmluva o úvere bola uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60 mesiacov, t.j. 5 rokov,
termín konečnej splatnosti je 15.09.2020. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C - 42/15, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny

dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Možno konštatovať, že žalovaný ako veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria,
podľa ktorých spotrebiteľ mohol vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy
je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením žalobkyne o
tom, že nie je zrejmá doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru.“ K RPMN uviedol, že výška

RPMN je v úverovej zmluve uvedená. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje v úprave § 9 ods. 2
písm. j), že táto hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Rozhodovacia prax
jednotlivých súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv je rozdielna. Žalovaný však nepovažuje hodnotu
RPMN za neuvedenú, nakoľko rozmedzie je zanedbateľné. Okrem toho bola žalobcovi ako klientovi
zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných

prostriedkov, s čím samotný žalobca ako klient súhlasil. Žalovaný je presvedčený, že pri uzatváraní
úverovej zmluvy postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a poskytol pravdivé informácie o výške
RPMN, na základe ktorej si klient mohol porovnať úver s produktmi ostatných finančných subjektov na
finančnom trhu a slobodne, bez nátlaku sa rozhodnúť či so žalovaným uzatvorením úverovej zmluvyvstúpi do odplatného záväzkového vzťahu. V súvislosti s výškou RPMN uvedenou v úverovej zmluve č.
4111033364 v rozmedzí 21,7-22,5%, žalovaný dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 43Co/24/2017, zo dňa 29.11.2017, kde v bode 23 okrem iného konštatoval: „Ako na to

poukazoval žalovaný, z úpravy § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že výška RPMN musí
byť v zmluve uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v
zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že je v zmluve uvedená
RPMN v percentuálnom rozmedzí, s priemernou hodnotou RPMN a s tým, že presná hodnota RPMN
podľa dňa poskytnutia úveru bola žalobkyni oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu

§ 9 ods. 2 písm. j) zákona, v zmluve je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
(6.125,28 Eur).“ Tvrdenie žalobcu, že výška RPMN v zmluve je zavádzajúca, je nepravdivé, nakoľko
žalobca nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz, resp. výpočet, na základe ktorého by bola uvedená
výška RPMN nesprávna. Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva len na výpočet z internetového portálu,
ktorý uvádza len orientačnú hodnotu RPMN, čo sa uvádza aj na samotnej stránke. Predmetný výpočet
nezohľadňuje všetky činitele, ktoré sa vyžadujú pre výpočet presnej výšky RPMN. Na základe vyššie

uvedeného nemožno teda postihnúť zmluvu pre uvedenie výšky RPMN v rozmedzí bezúročnosťou
a bezpoplatnosťou, nakoľko takto uvedené RPMN nespôsobuje neschopnosť žalobcu posúdiť rozsah
svojho záväzku. Ďalšia náležitosť - celková čiastka splatná spotrebiteľom tak k tomuto tvrdeniu žalobcu,
že v predmetnej úverovej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je nesprávne uvedená
celková čiastka splatná spotrebiteľom, ktorá je vyčíslená na sumu 8.457,12 eur, žalovaný odkázal na

ustanovenie, v zmysle ktorého § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a na ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvouospotrebiteľskomúvere,aktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poistenie týkajúce sa
danej zmluvy, o ktoré žalobca prejavil záujem pri uzatváraní zmluvy, bolo dobrovoľné, od jeho zvolenia

nezávisel vznik úverovej zmluvy a z toho dôvodu nebolo a nemuselo byť na základe uvedeného
ustanovenia v zákone č. 129/2010 Z.z. započítané do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Žalobca
pri uzatváraní zmluvy so žalovaným bol informovaný o možnosti poistenia výdavkov v súvislosti s touto
zmluvou, nebola to ale jeho povinnosť, nakoľko v samotnej zmluve je uvedené, že dané poistenie je
dobrovoľné. V úverovej zmluve, konkrétne v bode 50, je možné vidieť, že žalobca si zvolil Balíček

PREMIUM, ktorým sa žalobca stáva poisteným pre prípad “dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty
pravidelnéhozdrojapríjmuaďalejpreprípadinvalidityalebosmrtinásledkomúrazu.Úhradazapoistenie
PREMIUM 8,90 eur mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia)“ . Uvedený
postup považujeme za správny a v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný v tomto konaní nemá podľa neho

žiadne opodstatnenie, nie je dôvodný a žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Žalobkyňa ospravedlnila svoju
neúčasť tým, že netrvá na osobnej účasti na nariadenom pojednávaní. Žalovaný ospravedlnil svoju
neúčasť kapacitnými dôvodmi a hospodárnosťou konania. Zotrval na svojich vyjadrenia a žiadal žalobu

zamietnuť.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieobsahomlistíntvoriacichsúčasťspisu,osobitnesÚverovouzmluvou
zo dňa 14.11.2011, splátkovým kalendárom, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia danej listom
žalobkyne zo daň 21.11.2017 a ostatnými listinami tvoriacimi súčasť spisu a zistil, že žaloba nie je

dôvodná.

7.Žalobkyňasivkonaníuplatnilavočižalovanémunároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške
3 882,57 eur, ktoré malo žalovanému vzniknúť plnením bez právneho dôvodu, pričom tvrdila, že vyššie
uvedená ÚZ neobsahovala zákonom stanovené náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne

podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j) a k), preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa spotrebiteľský úver
poskytnutý žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov.8. Súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dňa 14.11.2011 Úverová zmluva
č. 4111033364 - ďalej len „ÚZ“ formou predtlačeného formulára. Predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou s ohľadom charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali ako veriteľ žalovaný konajúci pri jej

uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (žalovaný je/bol obchodná spoločnosť,
predmetom podnikania ktorej je o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom) a
ako dlžník žalobkyňa - spotrebiteľ, keďže súd nemal preukázané, že by táto konala pri jej uzatváraní
a plnení v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „ ZoSÚ“ v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ ku
dňu 14.11.2011. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia OZ
upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného
vzťahu účastníkov.

9. Z obsahu uzavretej ÚZ vyplýva, že jej horná časť obsahovala osobné údaje o žalobkyni ako dlžníkovi

(pod výrazným označením „klient“ v jej ľavej časti), pod tým údaje o zamestnávateľovi žalobkyne (pod
označením „zamestnanie klienta“), pod ktorými je časť označená ako „úver“. V tejto časti je o. i. uvedený
druh úveru - bezúčelový (časť úveru slúži k úhrade záväzkov voči spoločnosti), ďalej pod bodom 35. -
celková výška úveru 4 891,67 eur, pod bodom 36. celková čiastka splatná spotrebiteľom 8 457,12 eur,
ďalej výška mesačnej splátky - 126,36 eur, počet splátok - 72, pod bodom 39. ročná úroková sadzba

19,72 eur, pod bodom RPMN od 21,7 - 22,5 %, priemerná hodnota RPMN - 17,88 %, spôsob úhrady
splátok - bankovým prevodom a pod bodom 45. lehota splatnosti splátok - 72 s dodatkom mesiac po
poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok tu je
odkaz na jednu hviezdičku, pod ktorou je špecifikované, kedy sa stáva splatná prvá splatná - a tá je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí

úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru (napríklad mesiac, na ktorý pripadá posledný
deň 31. deň) je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti
druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

10.NáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverestanovujeZoSÚv§9,ktorývodseku1vyžadujepísomnú
formu pri takejto zmluve, ktorej najmenej jedno vyhotovenie dostane každá zmluvná strana a v odseku
2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa
OZ). Nedostatok týchto náležitosti, konkrétne náležitostí, uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ ten následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
OZ musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f), celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie (písm. g), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (písm. j), výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k).

12. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú pod § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ich uvedenie je cieľom, aby spotrebiteľ, ktorý
zmluvu uzatvára mal informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. V súdenej veci je uvedená lehota splatnosti 72 mesiacov po poskytnutí

úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci s tým, že k zmluve bol priložený splátkový kalendár, kde
je uvedené poradie splátky (číslo), dátum splatnosti splátky, jej výška (a tiež dátum, kedy bola splátka
zaplatená a v akej výške). Z týchto v zmluve uvedených údajov je zrejmé, že ÚZ obsahuje jednak
objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania ÚZ a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru, teda náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. V

tejto súvislosti súd poukazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa
ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Teda postačí, ak spotrebiteľ disponuje informáciou, na základe ktorej vie objektívne zistiťaká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.
Toto ustanovenie je možné vykladať len v tom zmysle, že spotrebiteľ má možnosť posúdiť rozsah svojho
záväzku. Napokon ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ neuložilo veriteľovi povinnosť označovať túto

náležitosť konkrétnym dátum, stačí, ak spotrebiteľ má objektívne zistiteľnú informáciu, na základe ktorej
vie určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

13. Náležitosti uvedené pod § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a to celková výška a konkrétna mena
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie sú uvedené v zmluve, konkrétne v časti

ÚZ označenej „Úver“, kde sú uvedené údaje o výške úveru 4 891,67 eur a mene - euro, je uvedená aj
celkovú čiastku splatná spotrebiteľom - vo výške 8 457,12 eur a napokon aj podmienky upravujúce jeho
čerpanie-spôsobposkytnutiaúveru -bankovýmprevodomnaúčetuvedenývÚZajeuvedenýajspôsob
úhradysplátok-bankovýmprevodomsuvedenímpočtusplátokadobouichsplatnosti,výškoumesačnej
splátky. Súd je toho názoru, že aj náležitosť stanovená v § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je obsiahnutá v ÚZ.

14. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú pod písm. j) § 9 ods. 2 ZoSÚ vyžaduje o.i. aj uvedenie všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN v ÚZ. Súd z obsahu ÚZ zistil, že zmluva obsahuje údaje:
RPMN 21,7 - 22,5 %, priemernú hodnotu RPMN 17,88 %, presná hodnota RPMN závisí na dni
poskytnutia úveru, klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí
úveru“. Súd je názoru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v § 9 ods. 2 písm.

j) ZoSÚ, žalovaný v zmluve uviedol rozmedzie RPMN, z ktorého vychádzal s tým, že pri podpise
úverovej zmluvy nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finančných prostriedkov (v zmluve
bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom klientovi),v zmluve je tiež uvedené, že presná
hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalobkyňa súhlasila a s tým, že presnú výšku
RPMN jej spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Je tiež uvedená priemerná RPMN, teda litera zákona

v podobe uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN je splnená. ZoSÚ neukladal žalovanému ako
veriteľovi povinnosť uviesť údaj o výške RPMN konkrétnym číslom. V ÚZ sú uvedené všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že je v zmluve uvedená RPMN v percentuálnom rozmedzí,
s priemernou hodnotou RPMN a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola
žalobkyni oznámená (nepopretá skutočnosť), spĺňajú údaje o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, keď

v zmluve je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (8 457,12 eur). Uvedené je tiež v
súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, pretože zmluva o úveru
zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia ÚZ.

15. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že z ÚZ má byť zrejmá ako výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Súd zistil, že v ÚZ je uvedená celková výška mesačnej splátky 126,36 eur, počet

splátok 72, termíny splatnosti splátok - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru,
pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Súd má za to, že v ÚZ je dostatočne uvedená

výška, počet a aj termíny splátok istiny a aj príslušenstva úveru (úroky a iné poplatky). V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti rozhodnutie, na ktoré žalovaný poukazoval v podanom odpore a to rozsudok
SúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15zodňa09.11.2016,ktorýkonštatoval,žeprispotrebiteľskýchúveroch
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať

dátumy týchto splátok, ako aj to, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z tohto rozhodnutia napokon vychádza aj rozhodnutie NS SR
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018, v zmysle ktorého nemožno od „dodávateľov v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,

teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia

dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať

tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.“ Vychádzajúc z konštantnej judikatúry je súd
názoru,žeuzavretáÚZobsahujeajnáležitosťuvedenú§9ods.2písm.k)ZoSÚotoviac,žejejsúčasťou
bol splátkový kalendár, ktorý žalobkyňa deklarovala.

16. Preskúmaním obsahu ÚZ a jej náležitostí s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 a vychádzajúc z

ustálenej judikatúry súdov precizujúcej jednotlivé náležitosti spotrebiteľských zmlúv súd dospel k záveru,
že zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ,
keďže je platne uzavretá a obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ súd vyhodnotil potom ako nedôvodný.

Súdsazaoberalajžalovanýmvznesenounámietkoupremlčania.Vdanomprípadesižalobkyňauplatnila
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vykonania úhrad bez právneho dôvodu, teda na
premlčanie majetkových práv žalobkyne (uhradených splátok úveru) sa vzťahuje dvojročná premlčacia
lehotapodľa§101ods.1a2OZpočínanáododňa,keďkplneniu(úhrade)došlo.Súdzistil,žežalobkyňa
podala žalobu na súde dňa 12.03.2018, pričom počítajúc dva roky spätne - do 12.03.2016 (do úhrady

50 splátky) je nárok žalobkyne premlčaný, keďže bol uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobkyne nie je premlčaný a bol by dôvodný (za
predpokladu, že by súd vyhodnotil ÚZ za bezúročnú a bez poplatkov) v sume 2 401,22 eur. Ide o úhradu
vykonanú od 15.03.2016 až 25.12.2017 (teda splátku v poradí 51. až 72., ktoré nie sú premlčané). Vo
zvyšnej časti - čo do zaplatenia istiny 1 481,35 eur by bol nárok žalobkyne nedôvodný.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa práve v
okolnostiach danej veci, ktoré videl jednak v charaktere (povahe) sporu - spor spotrebiteľský a s tým do
podania žaloby súvisiacej roztrieštenej judikatúry súdov z pohľadu posudzovania splnenia podmienok

ohľadom uvádzania náležitostí spotrebiteľských zmlúv. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj na
strane žalobkyne ako spotrebiteľky domáhajúce sa ochrany na súde proti subjektu - veriteľovi, ktorý
nepriznaním nároku na náhradu trov nebude nijakým spôsobom na svojich právach dotknutý.

16. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2

písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom
znení - ďalej len „ZSP“, a preto v prípade úspechu by poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 1 veta prvá
ZSP prešla na žalovaného. Žalovaný bol ale úspešný v konaní, preto mu súd povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z podanej žaloby neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.