Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: E. F., C.. L.,
W.. XX.XX.XXXX, F. T.Š., U. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom
so sídlom v Prešove, Levočská 77, proti manželovi navrhovateľky: R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T., U.
XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. F., W.. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní manžela
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/77/2017-33 zo dňa 9.7.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.

1. Predmetom konania rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k mal. E. F. na čas po
rozvode manželstva.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. manželstvo účastníkov konania E. F., rod. L., W.. XX.XX.XXXX v T. a R. F., W.. XX.XX.XXXX U. T.,
ktoré bolo uzatvorené XX.XX.XXXX U. T. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu
T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza,

II. na čas po rozvode zveruje mal. E. F., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky,
ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,
III. určuje odporcovi - otcovi prispievať na výživu mal. E. sumou 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime, ktoré
výživnébudeplatiťvždydo25-tehodňavmesiacivopredkrukámmatky,počnúcprávoplatnosťouvýroku
o rozvode manželstva,
IV. styk otca s mal. E. neupravuje,

V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili
manželstvo dňa 25.07.1991. Z tohto manželstva pochádza maloletá E., nar. 26.01.2006. Navrhovateľka
vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo je len formálne a už od začiatku bolo chybou. Zo strany
odporcuabsentovalacitováväzba.Celúrodinupraktickyfinancovalaona,pričomodporcaaninevedelčo
rodina potrebuje. Postarala sa o syna, aby mal vzdelanie, prerobila byt a podobne. Vzťah už nefunguje
dlhodobo. Asi pred 10 rokmi to chcela riešiť aj rozvodom. Vtedy mala dlhodobý mimomanželský vzťah,

z ktorého pochádza aj dcéra E., ktorej ako otec je zapísaný manžel, avšak nie je jej biologickým otcom.
Vie o tom tak dcéra, ako aj celá rodina a odporca. Potom sa s priateľom rozišla. K manželovi cíti už len
ľútosť. Je na tom psychicky zle, psychicky vydiera navrhovateľku aj rodinu. Takto ďalej žiť nechce. Obaja
účastníci odmietli pomoc cez Referát poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnychvecí a rodiny Prešov. Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka - finančný agent pre poisťovňu. Hradí
si všetky náklady na dopravu a podobne. Finančne podporuje plnoletého syna L., ktorý pochádza z
manželstva a ktorý študuje na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Mesačne mu dáva asi

300 až 400 Eur na ubytovanie a stravu a financuje jeho ďalšie potreby. Za byt platí mesačne asi 150
Eur. Za elektrinu platí 45 Eur mesačne a za plyn 50 Eur ročne. Ide o 3-izbový družstevný byt, ktorý
je zrekonštruovaný, kompletne zariadený a udržiavaný v poriadku. Navrhovateľka ďalej platí poistky
deťom, a to synovi vo výške 40 Eur mesačne a dcére 30 až 40 Eur mesačne. Sebe platí sporivú
poistku vo výške 200 Eur mesačne a poistku pre prípad zodpovednosti za škodu 104 Eur mesačne.

Odporca poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 254,60 Eur. Poberá rodinné prídavky a tieto
odstupuje navrhovateľke. Na domácnosť a výživné dáva navrhovateľke asi 200 Eur mesačne. Synovi
dá občas 100 Eur alebo 50 Eur, ale nie sú to jeho peniaze, ale peniaze, ktoré vnukovi pošle jeho
starý otec. Maloletá E. pôjde do 7. ročníka základnej školy. Stravuje sa v škole, kde matka platí 25 Eur
mesačne. Navštevuje mažoretky, kde matka platí 15 Eur mesačne, plus ďalšie výdavky, pokiaľ chodia
na Majstrovstvá Slovenska, Európy, alebo sveta. Naposledy bola v Prahe na Majstrovstvách Európy,

pričom za cestu, ubytovanie, kostýmy a podobne matka zaplatila asi 350 Eur. Majstrovstvá Slovenska
ju stáli asi 200 až 250 Eur. V októbri v Záhrebe budú Majstrovstvá sveta, čiže aj tam bude mať výdavky.
4. Prijal právny názor, že keďže z manželstva účastníkov pochádza ešte jedno maloleté dieťa, súd
musel rozhodovať aj o úprave práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu, aj keď účastníkmi bolo
zhodne tvrdené, že biologickým otcom dieťaťa nie je odporca. Súd však vychádzal z toho, že dieťa

pochádza z manželstva a v súlade so zákonom je potrebné upraviť pomery k tomuto maloletému dieťaťu
na čas po rozvode. Súd vychádzal z údajov v rodnom liste dieťaťa, teda že otcom je odporca. Keďže o
maloletú sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené aj vhodné podmienky,
súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. Zo strany odporcu potom súd určoval výživné. Odporca
navrhol určiť výživné k údajnému biologickému otcovi maloletej. Tak, ako je uvedené vyššie, súd v čase

rozhodovania vychádza z platných údajov v rodnom liste maloletého dieťaťa. Pri rozvode nie je možné
určovať výživné niekomu inému než tomu, kto je uvedený ako otec v rodnom liste dieťaťa. V tomto
konaní je to odporca. Súd teda vychádzal z majetkových pomerov odporcu, pričom bral do úvahy, že
poberá len čiastočný invalidný dôchodok a vzhľadom k tomu, že je prakticky nevidiaci, má aj obmedzené
možnosti sa zamestnať. Súd mu teda určil minimálne výživné. Navrhovateľka uviedla, že keďže odporca

nie je biologickým otcom dieťaťa, nebude od neho vymáhať žiadne výživné. Účastníci nežiadali upraviť
styk odporcu s maloletou.
5. Poukázal na ustanovenia § 22, § 23, ods. 1, § 24, ods. 1, § 62, ods. 2,4, § 75, ods. 1 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania

7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že o všetko, čo nadobudli sa v
100 % miere zaslúžil on a nie manželka. Manželstvo bolo iba formálne ako uviedla, ako manželia spolu
nežili. Po rozvode nemá manželka žiaden nárok na užívanie tohto bytu. Byt musí vypratať. Ďalej vo
svojej výpovedi manželka uviedla, že ho iba ľutuje a že iba psychicky vydiera ju, ako aj celú rodinu. Je
ťažko zdravotne postihnutý, praktický nevidiaci, na ľavé oko nevidí vôbec a na pravé oko len hmlisto,

veľmi slabo. Z tohto postihnutia a hlavne z konania manželky je neustále v strese a následne z toho prišla
aj depresia. Je preukázané, že nie je biologickým otcom mal. E.. Ďalej uvádza, že maloletá E. má s ním
primeraný vzťah, oslovuje ho „oco“, od narodenia bolo u nej zaužívané, že mu aj „tyká“ je veľmi vnímavá
sčasti ešte s detským prístupom. Určenie výživného vo výške 30,- € mesačne je podľa neho zbytočným
byrokratickým zásahom štátu. Maloletá E. v najbližších rokoch bude potrebovať z roka na rok viac,

pôjdenastredoškolskéštúdiumapotompravdepodobneajnavysokúškolu.Budepotrebovaťminimálne
desaťkrátviac,akobyurčilterazsúd.Súdu jednoznačnepreukázal,ženeexistujúmateriálneavýchovne
príčiny rozpadu manželstva. Prvoinštančný súd nesprávne prihliadol na uvádzané mýty manželky o jeho
nevedomosti, čo rodina potrebuje. Je potrebné, aby v nasledujúcom konaní súdu došlo k správnemu
odôvodneniu rozpadu manželstva, resp. všeobecne konštatovanie bolo nahradené skutočným stavom

a tiež v odôvodnení o výživnom musí existovať pasívna vecná legitimácia povinného subjektu.
8. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie manželka, navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie

otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako savyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015
Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“).

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z.).
Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na neprihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu
prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a § 19.
11. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel

manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22

Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

12. Manžel v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o príčinách rozvratu manželstva. Odvolací súd
po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav. V
písomnom vyjadrení (čl. 13) manžel uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ktoré si od začiatku
neplní svoju biologickú funkciu. Manželka na pojednávaní uviedla, že ich vzťah nefungoval už dlhodobo
( čl. 30). Je preto dôvodné ako príčinu rozvratu manželstva označiť dlhodobé neplnenie funkcií

manželstva tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Rozvrat manželstva tak, ako bol opísaný oboma
manželmi je vzhľadom na dĺžku jeho trvania a jeho intenzitu potrebné považovať za kvalifikovaný.
Žiaden z manželov nemá v súčasnosti očakávania spoločnej budúcnosti a prekonania ťažkostí, ktorým
v minulosti čelili. Manželia si vzájomne nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne
spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý,

ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto
zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Za danej situácie sú aj podľa názoru
odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.
13. Manžel v konaní namieta, že nie je biologickým otcom mal. E., preto nie je pasívne vecne

legitimovaný na určenie výživného a úpravu rodičovských práv voči nej na čas po rozvode manželstva.
Podľa § 85 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.
14. Princíp ochrany rodiny, zvlášť rodiny založenej manželstvom, ktorý je zakotvený v Základných

zásadách Zákona o rodine, sa premietol aj do ustanovení upravujúcich určenie otcovstva systémom
troch domnienok. Preto prvá domnienka, obsiahnutá v ustanovení § 85, ods. 1 ZoR svedčí manželovi
matky bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho biologickým otcom dieťaťa. Otcovstvo určené 1.
domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol
splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú, jeden z nich bol dlhodobo odcestovaný, manžel je

neplodný a pod.). Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia
uplatnenie 1. domnienky. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 85 []. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o
rodine.. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.). V súlade
s uvedeným, vzhľadom k tomu, že doposiaľ otcovstvo manžela matky maloletej nebolo zapreté, ateda prvá domnienka otcovstva nebola vyvrátená, je v súlade zo zákonom nevyhnutné za otca mal. E.
považovať manžela matky a upraviť rodičovské práva voči dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.
15. Ustanovenie § 62 ods. 3 predstavuje výnimku a špeciálnu úpravu vo vzťahu k ust. § 62 ods. 2
Zákonaorodine.Vsúladestýmtoustanovenímznamená,žekaždýrodičbezohľadunajehoschopnosti,
možnosti a majetkové pomery je podľa zákona povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu, ktorá je stanovená vo výške 30 % zo základného životného minima. Ide o zákonom stanovenú
povinnosť bez ohľadu na možnosti a schopnosti povinného rodiča, to znamená, že súd minimálne

výživné určuje v prípadoch, keď na základe posúdenia schopnosti a možnosti zhodnotenia iných výdajov
celková príjmová a majetková situácia povinného rodiča neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle
štandardných kritérií. Zistené pomery na strane otca odôvodňujú stanovenie výživného na úroveň
minimálneho výživného, ktoré sa určuje v prípadoch, kedy povinný rodič nedosahuje vôbec žiaden
príjem, resp. ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného. Účelom zákonnej

úpravy minimálneho výživného je, že každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima
zabezpečiť výživu dieťaťa. S prihliadnutím na zdravotný stav a pomery otca, nie je možné stanoviť
iné výživné než zákonom určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa.
16. Manžel sa vo svojom odvolaní venuje majetkovým pomerom účastníkov konania. Majetkové vzťahy

medzi manželmi a spoločný majetok po zániku manželstva v prípade, ak sa manželia nedohodnú na jeho
vysporiadaní, môže byť predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM, čo však nie je predmetom
tohto konania.
17. Ani ďalšie odvolacie námietky manžela nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).