Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218865
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116218865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Bc. A. U., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. S. XXXX/XX, XXX XX S. S., v konaní o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/87/2016 - 143 zo
dňa 28. septembra 2017 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 000,-

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 07. 11. 2013 do zaplatenia, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v závislom treťom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í
tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5 000,- Eur titulom nevrátenej
istiny úveru žalovaným, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 07.
11. 2013 do zaplatenia odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel čiastočne, keď
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne od 07. 11. 2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok);
vo zvyšku, t.j. v časti úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 07. 11. 2013 do

zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol (druhý výrok) a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (tretí výrok).

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 14. 05. 2008
uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava
so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0341857328/0900, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1 040 000,- Sk (34 521,68 Eur) ako úver na bývanie, s fixnou úrokovou

sadzbou 1 rok vo výške 6 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 7 628,-
Sk (253,20 Eur), s počtom splátok 136, so splatnosťou prvej splátky 20. 06. 2008, s konečnou
splatnosťou dňa 20. 02. 2008, periodicitou a splatnosťou splátky istiny k 20. dňu v mesiaci. Účelom
úveru bola kúpa nehnuteľnosti. Žalovaný uhradil na úver v splátkach spolu sumu 12 550,07 Eur aako výťažok z dražby nehnuteľnosti bola uhradená suma vo výške 13 085,48 Eur dňa 30. 06. 2014,
t.j. spolu 25 635,55 Eur. Z poslednej výzvy na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím
dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zo dňa 13. 07. 2013 vyplynulo, že ku dňu 13. 07.

2013 právny predchodca žalobcu evidoval omeškané splátky vo výške 2 628,82 Eur a žalovaný bol
v omeškaní so splácaním úveru 327 dní, pričom žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu. Zároveň bol
upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre prípad neuhradenia omeškaných
splátok. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 22. 07. 2013. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 07. 11. 2013 bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť

predmetného úveru ku dňu 06. 11. 2013 z dôvodu porušenia bodu 7.6.1 písm. a/ Všeobecných
obchodných podmienok, omeškania žalovaného s úhradou splátok. Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1485/2014/CE zo dňa 29. 10. 2014 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku s príslušenstvom
voči žalovanému na žalobcu a dňa 11. 11. 2014 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, v ktorom
uviedol, že predmetný úver bol postúpený na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
29. 10. 2014 č. 1485/2014 /CE vo výške 21 688,12 Eur žalobcovi.

3. Aj keď nedoplatok na istine úveru činí 8 886,13 Eur (34 521,68 Eur - - 25 635,55 Eur),
žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil žalobou od žalovaného iba časť istiny vo
výške 5 000,- Eur a úrok z omeškania z tejto sumy.

4.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezato,žezmluvaoúverejezmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na účel poskytnutia úveru - kúpa
nehnuteľností, neprichádza do úvahy aplikovať na zmluvu zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 258/2001

Z.z.“), najmä jeho § 4 ods. 2, pretože podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.
sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu, pričom účelom poskytnutia úveru bola kúpa nehnuteľností. Žalovaný bol po písomnej výzve
právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 13. 07. 2013 v omeškaní viac ako 90

dní so splnením svojho peňažného záväzku. V dôsledku toho došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru
ku dňu 06. 11. 2013 a až následne dňom 29. 10. 2014 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky
voči žalovanému na žalobcu v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému.

5. Vzhľadom na námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným v konaní pred súdom prvej
inštancie, tento mal za to, že nárok premlčaný v zmysle § 100 ods. 1 veta prvá a § 101
Občianskeho zákonníka nie je, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo právnym predchodcom žalobcu ku
dňu 06. 11. 2013 a trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť dňom 07. 11. 2013,
t.j. v čase podania žaloby na súd dňa 12. 10. 2016 ešte neuplynula.

6. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nárok
nie je premlčaný, a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel v časti zaplatenia žalobou uplatňovanej istiny
5 000,- Eur, hoci žalovaný dlhuje 8 886,13 Eur, nakoľko súd je v zmysle § 216 ods. 1 C. s. p. viazaný
žalobným návrhom.

7. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený úrok z omeškania, súd prvej inštancie mal za to, že v čase začatia
omeškania s peňažným plnením, t. j. ku dňu 07. 11. 2013 úrok z omeškania pre občianskoprávne vzťahy
v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. predstavoval 5,50 %, nie 8,50 %, preto žalobu v časti úroku
z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 07. 11. 2013 do zaplatenia ako nedôvodnú

zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Napriek čiastočnému
zamietnutiu žaloby bol názoru, že žalobca mal plný úspech vo veci.

9. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa
obsahu odvolania a jeho doplnenia považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluvu o splátkovou úvere treba posudzovať ako
spotrebiteľskú, táto nespĺňala zákonom stanovené náležitosti, pretože z nej nie je jasné, aká časť splátky

tvorí istinu, aká časť úroky a poplatky a nie je v zmluve uvedená RPMN, úver je preto bezúročný a bez
poplatkov.

10. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
posúdi zmluvu o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Stotožňoval sa so záverom súdu prvej
inštancie, že úver bol poskytnutý na účel kúpy nehnuteľnosti, preto sa naň zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje a nie je dôvod skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa
tohto zákona a či je úver bezúročný a bez poplatkov. Navyše žalovanému bol poskytnutý úver v sume

istiny 34 521,68 Eur, pričom uhradil 25 635,55 Eur, teda len samotný dlh na istine činí 8 886,13 Eur,
pričom žalobca sa rozhodol žalovať len 5 000,- Eur s príslušným úrokom z omeškania, preto mu zámer
podaného odvolania nie je úplne zrejmý.

12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu doručenému mu dňa 03. 12. 2018 už nevyjadril.

13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p.,
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných
podmienok, ktoré nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,

že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné, prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

týkajúcim sa napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne priznanej istiny, na ktoré v
podrobnostiach poukazuje.

14. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti prvého výroku napadnutého rozsudku, reagujúc na
odvolacie dôvody žalovaného udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

15. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie neposudzoval zmluvu o splátkovom úvere ako zmluvu
spotrebiteľskú. V 28. odseku odôvodnenia svojho rozsudku výslovne uvádza, že zmluvu považuje
za spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. To, že je zmluva spotrebiteľská podľa

Občianskeho zákonníka, však automaticky neznamená, že sa na ňu vzťahuje aj aplikácia zákona č.
258/2001 Z.z., ktorý v § 4 ods. 2 stanovoval náležitosti zmluvy, pričom v prípade absencie niektorých z
nich sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Ako
už konštatoval súd prvej inštancie v 18. odseku odôvodnenia vzhľadom na preukázaný účel poskytnutia
úver - kúpa nehnuteľností, v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., a to najmä
§ 4 ods. 2. Preto sa na zmluvu o splátkovou úvere, na základe ktorej si v tomto spore žalobca uplatňuje
žalovanú pohľadávku zákon č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje, a preto zmluva nemusela spĺňať náležitosti
vyžadované ust. § 4 ods. 2 daného zákona a ich skúmanie neprichádza do úvahy.

16. Podporne ako už uviedol žalobca, aj odvolací súd dodáva, že aj keby sa zákon č. 258/2001 Z.z.
na zmluvu vzťahoval a aj keby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (čomu tak vzhľadom
na vyššie uvedené nie je), žalobca by mal stále nárok na vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, t.j.
istiny úveru. Nakoľko si v konaní uplatnil len nezaplatenú istinu úveru, aj to len jej časť, pretože táto pri
započítaní všetkých úhrad na úver vrátane výťažku z dražby nehnuteľností činí 8 886,13 Eur a žalobca

si uplatnil len 5 000,- Eur, ani záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru by nemal vplyv na výsledok
sporu.17. Pre úplnosť odvolací súd súc viazaný odvolacími dôvodmi, pre ktoré bol prvý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie napadnutý, ako aj rozsahom odvolania uvádza, že sa nezaoberal vecnou správnosťou
prvého výroku rozsudku z iných dôvodov, ktoré v odvolaní vytýkané neboli, a súc viazaný rozsahom

odvolania ani vecnou správnosťou druhého výroku rozsudku aj vzhľadom na to, že odvolanie podal len
žalovanýalenprotiprvémuvýrokurozsudkusúduprvejinštancieavzmyslečlánku16ods.3základných
princípov C. s. p. v odvolacom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre odvolateľa (tzv. zákaz
reformatio in peius).

18. Odvolací súd však v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. stanovujúcom jednu z výnimiek z viazanosti
rozsahom odvolania preskúmal aj závislý tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania. Aj keď sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal vo
veciplnýúspech,nakoľkožalobabolačiastočnezamietnutávčastiúrokuozomeškania,tentoneúspech
žalobcu v pomere k zvyšku uplatňovaných nárokov možno považovať za nepatrný, a preto je aj odvolací

súd názoru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie však
rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania nevykonateľným výrokom, v ktorom
neuviedol, voči komu má žalobca nárok na náhradu trov konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017) a v akej lehote je povinný trovy
konania nahradiť. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda

súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. Preto odvolací súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Obsahovo
ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 C. s. p. V treťom výroku bol preto rozsudok
súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, keďže
odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené.

20. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).