Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/335/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202382
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215202382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 95, proti žalovanej: T. F., rod. G., nar. XX. L. XXXX, trvalo
bytom A. XXX/XX, V. F., o zaplatenie 600,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. apríla 2017 č. k. 7C/104/2015-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo zvyšku zamietajúcej žalobu a v
časti náhrady trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
600,04 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,04 eur od 15.1.2015 do
zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; II. konanie v časti o zaplatenie poplatkov
za upomienky vo výške 62,13 eur zastavil; III. vo zvyšku žalobu zamietol a IV. žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 369 ods. 1 a 497
Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods. 2, § 9
ods. 1 a 2 písm. k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t. j. 10.5.2013 (ďalej aj „ZoSÚ“);
§ 52 a nasl. O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 144
ods. 1 a § 145 ods. 2 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení nesk. predpisu).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 18.2.2015 domáhala proti
žalovanej zaplatenia 600,04 eur s príslušenstvom. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že
žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili 10.05.2013 Úverovú zmluvu č. 47623 (ďalej aj
„zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1.600 eur, ktorý mala splatiť v

24 anuitných mesačných splátkach po 80,73 eur splatných mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca,
pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.5.2013, s fixnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne, t.j. žalovaná
mala zaplatiť žalobkyni celkovú čiastku 1.985,28 eur. V zmluve je tiež uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) vo výške 25,46 % a priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu Zmluvy vo
výške 19,53 %. Podľa bodu 4.1. zmluvy, ak žalovaná nezaplatí anuitnú splátku včas, žalobkyňa má
právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa
bodu 4.2. zmluvy, ak žalovaná poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok podľa zmluvy vrátane omeškania

so zaplatením anuitných splátok, žalobkyňa je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len
„VOP“). Podľa bodu 4.3. zmluvy, ak žalovaná neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinná uhradiť
z nezaplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vovýške 5 % ročne a to až do jej zaplatenia. Súčasťou zmluvy sú aj VOP, na základe ktorých úverom
sú peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa poskytuje žalovanej v zmysle úverovej zmluvy a v prípade,
že žalovaná nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný peňažný nárok voči žalobkyni vyplývajúci z

úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich splatením, žalobkyňa má právo požadovať
úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle úverovej zmluvy, a to od prvého dňa
omeškania žalovanej s úhradou jeho záväzku v zmysle úverovej zmluvy resp. VOP. Úver vo výške
1.600 eur bol vyplatený na účet žalovanej dňa 10.5.2013, pričom z prehľadu poskytnutia finančných
prostriedkov a splácania vyplýva, že žalovaná žalobkyni nezaplatila mesačné splátky úveru, na ktorom

základe žalobkyňa dňa 14.1.2015 využijúc svoje právo podľa bodu 4.2. Zmluvy zosplatnila celý zostatok
úveru s príslušenstvom, o čom žalovanú informovala výzvou z 23.12.2014 (v ktorej ju vyzvala na
predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14.1.2015). Z výpisu z hlavnej knihy žalobkyne
vyplýva, že jej žalovaná dlhuje 715,73 eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 600,04
eur, z nezaplatených úrokov vo výške 50,44 eur, z úrokov z omeškania vo výške 3,12 eur a z poplatkov
za upomienky vo výške 62,13 eur a k zosplatneniu dlhu žalovanej došlo pre omeškanie so splátkami.

Súd prvej inštancie prišiel k záveru, že predmetná úverová zmluva podlieha právnemu režimu ZoSÚ a
§ 52 a nasl. O.z., neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l (správne k/)/ ZoSÚ (výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia), pre absenciu ktorej sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ za bezúročný

a bez poplatkov, žalobkyňa má nárok na vrátenie skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov,
pri zohľadnení úhrad vykonaných žalovanou, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalovaná dlhuje
žalobkyni zostatok istiny poskytnutého úveru vo výške 600,04 eur, preto súd prvej inštancie podanej
žalobe v časti o zaplatenie 600,04 eur vyhovel. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku voči
žalobkyni do omeškania, je preto povinná zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 369 Obch.z.

vo výške dojednanej v zmluve, t. j. vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny úveru vo výške 600,04 eur
od 15.1.2015 do zaplatenia.
Žalobkyňa podaním z 30.7.2015, doručeným súdu 4.8.2015, zaslala čiastočné späťvzatie žaloby v časti
zaplatenia poplatkov za upomienky vo výške 62,13 eur, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úroku 50,44 eur, pričom v žalobe neuviedla z akej

sumy v akej výške a za akú dobu sú tieto úroky vypočítané. Tiež si uplatnila úroky z omeškania v
sume 3,12 eur, pričom táto suma nebola preukázaná. Z prehľadu poskytnutia finančných prostriedkov a
splácania nijako nevyplývajú sumy žalobcom tvrdených úrokov vo výške 50,44 eur a úrokov z omeškania
3,12 eur, keď tieto sumy v prehľade poskytnutia finančných prostriedkov a splácania uvedené nie sú, nie
je možné sa k nim ani dopočítať na základe údajov uvedených v prehľade. Sporové konanie je ovládané

zásadou dispozičnou, súd je viazaný žalobou podanou žalobkyňou a nemôže žalobkyni prisúdiť viac
alebo niečo iné, než to, čoho sa žalobkyňa sama domáha. Žalobkyňa má procesnú povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci (t.j. povinnosť tvrdiť skutkový stav) a tiež má dôkaznú
povinnosť na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Súd nemôže sám iniciatívne pátrať v právnom
vzťahu medzi stranami a vyhľadávať v žalobkyňou predložených listinných dôkazoch, ktoré konkrétne

nároky žalobkyňa voči žalovanej má a v akej výške. Žalobkyňa je tzv. „pánom sporu“ sama musí v žalobe
uviesť aký konkrétny nárok voči žalovanej uplatňuje, z akých skutkových okolností tento nárok vyvodzuje
amusíhopreukázať.Tátoprocesnápovinnosťžalobkyneniejesplnenáibatým,žepredložísúdulistinné
dôkazybezodôvodneniauplatňovanýchnárokovkonkrétnymiskutkovýmiokolnosťami,zktorýchbybolo
zrejmé aké konkrétne nároky si voči žalovanej žalobou uplatňuje. Súd potom konaní skúma žalobkyňou

tvrdený skutkový stav z obsahu predložených listinných dôkazov. Výsledkom neunesenia dôkaznej
povinnosti žalobkyne je potom zamietnutie žaloby v spornej časti. Súd žalobu v časti nezaplatených
úrokov vo výške 50,44 eur a úrokov z omeškania vo výške 3,12 eur zamietol ako nedôvodnú, pretože
žalobkyňa nepreukázala nárok na zaplatenie týchto nárokov.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku iba v časti zvyškovo zamietajúcej žalobu podala včas odvolanie žalobkyňa
s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nestotožnila
sa s argumentmi súdu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ. Z bodu 1.1

Zmluvy o pôžičke vyplýva, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a niektoré z náležitostí,
ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom
texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky: 80,73 eur, termín splatnosti 1.anuitnej splátky: 20.5.2013, počet anuitných splátok: 24 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky:
mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok istiny
aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o

výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov, vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a

úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.
Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku, z čoho vyplýva, že na
začiatkuúverovéhovzťahunajväčšípodielcelejsplátkybudetvoriťúrokanaopaknakoncibudenajväčší

podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná
istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich
úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky
a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z
povahyjednotlivýchpoplatkovvyplýva,ženiejemožnévopredstanoviťpočet,koľkokrátbudeklientdaný

poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka a
ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky

s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky.
V prospech argumentácie banky svedčí aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (ESD) z 9.11.2016 vo
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/43/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušení
Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“) v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má

vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetkynáležitostiuvedenévčl.10ods.2smernicemusiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalom
nosiči, z čoho vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia
byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá vo
VOP alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice sa

majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Uvedeným výrokom
ESD jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy

nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre
posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis
výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň
štát, ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľa takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Čl.
10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva

o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 15.2.2017 č. k. 12Co/149/2016-60, uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne z 28.2.2017 č. k. 6Co/68/2017-46 a zo dňa 28.3.2017 č. k. 6Co/84/2017-57. Podľa
názoru žalobkyne účelom a cieľom ZoSÚ v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť,

aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok,
úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ zákonodarca uviedol, že
spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľné, že splátka vo výške 80,73 eur pozostáva z
úroku 19,9% ročne. Z uvedeného je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohla žalobkyňa

poskytnúť žalovanej aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom
vyjadrení, avšak kedykoľvek bola ochotná poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovanej
a bezplatne. Žalovaná takú žiadosť žalobkyni neadresovala, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnila,
vedomá si toho, že žalobkyňa jej poskytla úver vo výške 1.600 eur. Žalovaná nespochybnila poskytnutieúveru. Žalovaná sama, dobrovoľne vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobkyňou a podpísala zmluvu, z
ktorejnepochybneazrozumiteľnevyplývalo,čomážalobkynivrátiť(celkováčiastka,ktorúmusízaplatiť),
kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť

(splatnosť úveru), bola zrozumiteľne informovaná o svojich povinnostiach v bode 1.2 Zmluvy. Nebola
porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Poukázala aj na Informáciu odboru ochrany
finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.4.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ktorá je zverejnená na internetovej stránke Z.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.

3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej
žalobu treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej
inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke.

5. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi
žalobkyňouažalovanouakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznakytakejtozmluvy,
ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o.i. i na právnom názore, podľa

ktorého je potrebné považovať spotrebiteľský úver, poskytnutý žalobkyňou žalovanej na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu obligatórnej zákonom stanovenej
náležitosti takejto zmluvy, neuvedením výšky, počtu a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch

a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona.
Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje, robí z týchto
náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické

nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri

uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom
ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný

skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej
faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledkyvyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie,
ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 ZoSÚ zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do
takej miery, že ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre

dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
Súdprvejinštancierozhodolpretosprávnepozistení,žezmluvaospotrebiteľskomúvereuzavretámedzi
stranami konania neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/
ZoSÚ a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Účelomnáležitostiustanovenejv§9ods.2písm.k/ZoSÚjeinformovaniespotrebiteľa,abyvedelrozlíšiť,

aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v
danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil (ako bude s jeho platbou
naložené) a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda i na odplatu žalobkyne. To nemožno
nahradiť uvedením len výšky mesačnej splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z
atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k

úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 128/2016, sp. zn. 7Sžo
61/2015). Stanovenie rozsahu splácania istiny, úrokov a iných poplatkov (tzv. rozčlenenie splátky), bolo
možné napr. vymedzením percentuálnej časti označenej splátky, ktorá pripadá na jednotlivé jej súčasti
(istinu, úrok a iné poplatky), prípadne mechanizmus spôsobu (pravidiel) jej zmeny.
Predmetná obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa,

keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že pre splnenie obsahových zákonom
stanovených náležitostí zmluvy postačovalo uspokojiť sa s uvedením výšky mesačnej splátky. V
zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie, koľko má
hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie úverovej

zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebné mu poskytnúť informácie i o nákladoch spojených s
úverom. Občianskoprávna úprava priraďovania čiastočného plnenia dlhu, je založená na prednostnom
splácaní istiny a až následne úrokov (ak dlžník neurčí inak) podľa § 566 ods. 2 O.z.. Na rozdiel od
tejto úpravy Obch.z. upravuje započítavanie jednotlivých plnení v opačnom poradí. Ak zmluva obsahuje
rozčlenenie splátky, tak o tom, aká časť sa použije na splátku istiny a aká na splátku úrokov, poplatkov,

má spotrebiteľ vedomosť od počiatku uzavretia zmluvy a veriteľ, mimo vôle spotrebiteľa, nemôže
jednostranne rozhodnúť o splátke istiny a svojej odplaty, prípadne ďalších nákladov. Ak spotrebiteľ v
dôsledku nerozčlenenia splátky v zmluve nevie, v akom pomere bude splácať istinu úveru a hradiť úroky
z úveru ako odmenu veriteľa, je treba konštatovať kvalifikovanú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (rozdelenie tak neurčuje dohoda so spotrebiteľom a o

spôsobe splácania istiny a úrokov nie je veriteľom informovaný v čase uzavretia zmluvy).
Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje implementáciu ustanovení smernice (Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k tejto smernici) do slovenského právneho
poriadku, pričom ide o jej úplnú harmonizáciu. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h/ označenej smernice má

zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
ZoSÚ však jednoznačne svojou úpravou ide nad rámec smernice a vyjadruje požiadavku rozčlenenia
splátky. Zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ktorý potvrdil,
že smernica skutočne takéto členenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernicevzásadevylúčený.Vnútroštátnesúdysúsícepovinnévykladaťnárodnéprávovosvetleznenia
a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže
nahradiť jeho výslovné znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem).

Žalobkyňa hoci správne poukázala na skutočnosť, že členské štáty nie sú oprávnené prijímať odchylné
ustanovenia od smernice, teda nemajú zahŕňať do zmluvy o úvere iné náležitosti než uvedené v článku
10 ods. 2 smernice, ZoSÚ však nad rámec smernice požaduje rozčlenenie splátky. Gramatický, ale aj
teleologický výklad preto neumožňuje prijať záver, že predmetné zákonné ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahŕňa (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017).

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (podľa poznámky 18- § 52 - § 60 O.z.) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátkypriraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov)zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovaťvýšku,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Uvedený text zákonov (pri použití historického výkladu ide o totožnú dikciu zákonov, porov. podnet
Krajského súdu v Prešove na prijatie Stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR) je odlišný od textu

smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva
o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom už v úvodnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ) síce bolo

transponovať smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ bolo v
rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. Do „konfliktu“ sa zákon so smernicou dostal v dôsledku priznania
vyššej ochrany spotrebiteľa, stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky,
aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na
zaplatenie istiny a v akej výške na úroky a ostatné poplatky).

Až na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Biróovej sa tento konflikt smernice a zákonnej úpravy, stal zákonodarcovi známy, konštatovaním,
že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice.
Zámer zákonodarcu transponovať smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale keďže zákonodarca

postupoval tak, že sa dostal nad prípustný rozsah smernice, následne (po označenom rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie) zosúladil smernicu a vnútroštátnu úpravu zákonom (z. č. 279/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia
o oprave chyby č. 299/2017 Z.z.), ktorým došlo i k zásadnej zmene legislatívneho textu ustanovenia §

9 ods. 2 písm. i/ (pôvodne k/, potom l/) zákona ZoSÚ, s účinnosťou od 1. mája 2018. Termín „splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ bol nahradený slovami „frekvenciou splátok“. Podľa dôvodovej správy
k tomuto novelizovanému zneniu zákona, vypustenie uvedenej náležitosti zmluvy bolo nevyhnutné z
dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, inak by Slovenská republika šla nad
rámec podmienok stanovených smernicou.

Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy (historický výklad) tejto náležitosti zmluvy zákonom
ZSÚ, s jej právnou úpravou ZoSÚ do 30. apríla 2018, vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca podľa dôvodovej správy k zákonu
(č. 568/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notársky

poriadok, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorým sa zaviedlo
rozčlenenie splátky, vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne takým spôsobom, že spotrebiteľ musí byť informovaný v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu,
úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto nemožno preklenúť

eurokonformným výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ len spresňuje, čo splátka zahrňuje.
Zámer zákonodarcu vyplývajúci z dôvodovej správy k ZoSÚ je potom už nezmenený a podľa dôvodovej
správy k zákonu č. 279/2017 Z. z. (ktorým sa od 1. mája 2018 novelizuje aj sporné ustanovenie ZoSÚ)
je daná potreba legislatívnej zmeny z dôvodu, že ZoSÚ ide nad rámec smernice.
Dve rôzne zákonné formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zmluvy ZoSÚ (do 1. mája 2018 a po

uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (porov. podnet Krajského súdu v Prešove na
zaujatie Stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR).
Súčasne s prvotnou vnútroštátnou úpravou predmetnej náležitosti zmluvy bol doplnený tiež odsek 2 §
566 O.z.. Táto úprava určuje, v akom poradí je treba započítať čiastočné plnenie dlhu (pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie započíta najprv na istinu a až potom na úroky, pričom takéto poradie

môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ).
Ako je už vyššie uvedené spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a
ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľsvojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa a neurčoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na
splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obch.z.).
Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka. Požiadavka rozčlenenia splátky

mala legislatívne vyjadriť zámer vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, aby dostal dôležité informácie
ešte pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorému sa tak umožnia porovnať produkty a
pomôžu pri rozhodovaní o výbere produktov poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Úplná znalosť
veci spotrebiteľa predpokladá poskytnutie informácií aj o nákladoch spojených s úverom (aby veriteľ
svojvoľne a nekontrolovateľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa a výlučne sám neurčoval, aká časť

sa použije na splátku istiny, aká na splátku úrokov a poplatkov), teda poznanie pravidiel, podľa
ktorých veriteľ postupuje (uvedené už odznelo v odbornom článku „Prečo rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov“). Cieľom rozčlenenia splátok bolo informovanie spotrebiteľov
o nákladovosti úveru, za účelom rozpoznania podmienok splácania úrokov a poplatkov, ako dôležité
právo spotrebiteľa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto eurokonformným výkladom nebolo možné

preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny, a to nielen vo vzťahu k jazykovému zneniu zákona, ale aj k jeho
vyššie uvedenému účelu (predstavujúceho vyššiu ochranu spotrebiteľa, avšak nad rámec smernice).
Rozlišovanie splátky, v prípade ktorej sa uhrádza aj istina a úrok, má reálny praktický význam.
Zmluvná rovnováha pri spotrebiteľskom úvere mohla byť naplnená len v prípade informovania
veriteľa o podmienkach splácania rozčlenených častí splátky, prípadne o ich pomere alebo spôsobe

zmeny, z hľadiska porovnávania produktov pri rozhodovaní spotrebiteľa o uzavretí zmluvy, ako i pri
konsenzuálnom určení aká časť plnenia sa použije na splátku istiny a aká na splátku úrokov. ZoSÚ
stanovuje spôsob výpočtu RPMN, označením príslušného vzorca, ako i dosadzovaných hodnôt, pričom
pojem splátka v tomto smere ostáva zachovaný, vzhľadom na dohodnutú výšku splátky v zmluve.
Smernica pritom predpokladá na účely výpočtu RPMN údaje o splátkach, a to tak, aby bolo zrejmé, že

tam nie sú uvedené poplatky, ktoré sa do výpočtu nezahŕňajú, rovnako tak predpokladá informovanie
spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl. 19 ods. 2, čl. 10 ods. 1 písm. j/, príloha II., 2
porov. podnet Krajského súdu v Prešove na zaujatie Stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR).
Zákonodarca vychádzal z odlišností pojmov rozčlenenie (rozpis) splátky a amortizácia úveru, vzhľadom
na ich odlišný účel. Cieľom rozčlenenia splátok bolo informovanie spotrebiteľa o nákladovosti úveru, so

zámerom rozpoznania podmienok splácania úrokov a poplatkov, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Požiadavka poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ako i jej obsah (§ 9
ods. 3, 5 ZoSÚ) sa vzťahuje na dohodu o amortizácii istiny (amortizačná tabuľka má obsahovať rozpis
každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov, dodatočných nákladov a iné). V prípade ak sa
poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje naplnenie

aj ďalšej obligatórnej zmluvnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. m/ ZoSÚ (súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov).
Uvedenéustanovenie§9ods.2písm.m/,akoajustanovenie§9ods.3,5ZoSÚ,satýkajú(ne)existencie
dohody o amortizácii, avšak bez vylúčenia nutnosti oboznámenia spotrebiteľa s rozpisom jednotlivej
splátky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Pokiaľ by sa rozčlenenie splátok malo meniť, tak z hľadiska

zrozumiteľnosti poznania nákladovosti úveru, spotrebiteľ má právo poznať podmienky takejto zmeny.
Argument poskytovateľov úverov o následku rozsiahlejšieho obsahu zmluvy, pri naplnení požiadavky
rozčlenenia splátok, nebol náležitý, keďže v prípade zmeny pomeru rozčlenenia splátky postačovalo
vyjadrenie mechanizmu zmeny, v súvislosti s jednotlivými časovými obdobiami, v priebehu splácania
úveru.

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru,
keď považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo
zamietajúcej žalobu a v časti náhrady trov prvoinštančného konania ako vo výroku vecne správny
potvrdil.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bola plne úspešná žalovaná, vzniklo
žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd jej však náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli a je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)