Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204249
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114204249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu W.. J. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. J., Q. ku D. 7, proti žalovanému TATRA BANKA, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3,
Bratislava, IČO: 00 686 930, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/57/2014-213 zo dňa 08. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po čiastočnom späťvzatí

žaloby (o určenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 16. 02. 2007 a určenia neplatnosti
zmluvy o záložnom práve zo dňa 18. 02. 2007) domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej
predmetom bol byt č. XX na 3. poschodí na adrese Q. ku D. 7, J. J. v polyfunkčnom bytovom dome súp.
č. XXXX, postavenom na pozemku parcely č. XXXX/XX a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/XX,
nachádzajúci sa v katastrálnom území J. J., zapísané na LV č. XXXX (ďalej v texte „predmetný byt“),
ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobu zamietol pre nedostatok
pasívnej legitimácie. Keďže žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby, ktorá bola
vykonaná firmou Dražby a reality, s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 3009/31, Levice, a to na návrh
Tatra Banky, a. s., dňa 26. 11. 2013, ( ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 718/2013,
NZ 45534/2013 zo dňa 26. 11. 2013), žaloba mala podľa okresného súdu smerovať v zmysle zák. č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v texte „Zákon o dobrovoľných dražbách“), a to konkrétne

jeho ustanovenia § 21 ods. 4, aj proti dražiteľovi a vydražiteľovi. Keďže žalobca na strane žalovaného
neoznačil dražobníka, ani vydražiteľa, ale len žalovaného ako navrhovateľa dražby, nebolo možné jeho
žalobe vyhovieť.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, najmä z dôvodu, že došlo k

porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím mu bolo znemožnené preukázať, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí a aj preto, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré mu nebolo procesne umožnené v konaní pred súdom uplatniť.
Okresný súd taktiež nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ajeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a jeho vrátenia na ďalšie konanie.

5. Ďalším odvolacím dôvodom bola najmä skutočnosť, že zo strany okresného súdu ide o rozhodnutie
prekvapivé, najmä tým, akým procesným spôsobom súd vo veci rozhodol. Taktiež okresnému súdu
vytýkal, že uplynulo viac, ako dva a pol roka odo dňa podania žaloby, kým súd v tejto právnej veci
vytýčil termín pojednávania na deň 03. 11. 2016, na ktoré mu bolo doručené predvolanie 21. 10. 2016,
a to spolu s výzvou na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, na

základe ktorej ho súd vyzval uplatniť tieto prostriedky v lehote 15 dní od jeho doručenia. Z procesných
dôvodov dňa 26. 10. 2016 písomne požiadal o zmenu termínu pojednávania s poukázaním na to, aby
mu bolo umožnené využiť zákonnú 15-dňovú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, resp. na ich uplatnenie priamo na pojednávaní a zároveň oznámil číslo
mobilného telefónu s prosbou, „aby bol kontaktovaný výlučne len formou sms správ, pretože neznáme
čísla zásadne nezdvíha“. Okresnému súdu vytýkal, že na jeho žiadosť o zmenu termínu súd nereagoval.

Ak okresný súd poukazoval v rozhodnutí na dobu, kedy bola zásielka súdu uložená na pošte, nevie o
takej zákonnej povinnosti, ktorá by mu prikazovala, či nariaďovala, prevziať si zásielku ihneď. Následne
mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktorého termín súd určil na 08. 12. 2016. Napriek tomu,
že dňa 30. 11. 2016 písomne požiadal o odročenie tohto pojednávania a vytýčenie nového termínu
kedykoľvek odo dňa 12. 12. 2016 z dôvodu neodkladných pracovných povinností, jeho návrhu vyhovené

nebolo. Naviac, požiadal súd o komunikáciu formou sms správ, ktorý však túto formu nezachoval a
kontaktoval sa s ním telefonicky. Napriek tomu, že mu súd dňa 07. 12. 2016 formou sms správy oznámil,
že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, neuviedol, z akého dôvodu. Obratom reagoval,
žesapojednávaniadňa08.12.2016nezúčastníasvojuneprítomnosťospravedlnípotrebnýmdokladom.
Nasledujúci deň 08. 12. 2016 zo zdravotných dôvodov navštívil svojho lekára a predložil súdu potvrdenie

o PN na celý tento deň. Z uvedeného dôvodu sa preto nemohol zúčastniť pojednávania dňa 08. 12.
2016, preto súd mal povinnosť pojednávanie odročiť, preto nepostupoval v súlade so zákonom.

6. Následne žalobca v odvolaní poukazoval na priebeh samotnej dražby, ako i skutočnosti, ktoré tomu
predchádzali a zdôraznil, že byt kupoval v dobrej viere, že vie o ťarche a rovnako aj o záväzku

predávajúceho, že po úhrade celej kúpnej ceny bude táto ťarcha na jeho byt vymazaná. Očakával
preto, že záložnú zmluvu s bankou bude ako dlžník uzatvárať, ale priamo ako záložca, bez akejkoľvek
účasti firmy Diferent s. r. o., ktorá v deň zápisu záložnej zmluvy do katastra nemala s predajom bytu nič
spoločné. Má za to, že bol nezákonným spôsobom podvedený, a preto spochybňuje zákonnosť záložnej
zmluvy, ako takej. Konanie banky celkovo považuje za podvod.

7. K záveru súdu o nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že je postačujúce, ak podal žalobu len proti
navrhovateľovi dražby, nakoľko on ako dlžník je v právnom vzťahu s navrhovateľom dražby. Uviedol,
že „podľa navrhovanej úpravy postačuje uplatniť žalobu o neplatnosť dražby len proti navrhovateľovi
dražby, alebo len proti vydražiteľovi a privodia sa prípadným výhodným výrokom účinky dražby ku

dňu príklepu vo vzťahu aj k dražobníkovi a ďalším osobám, ktorých sa dražba dotkla“. Má za to, že
inštitút nerozlučného spoločenstva v tomto prípade neaktivuje podaná žaloba o neplatnosť dražby, ale
rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žaloba prebehla v súlade so zákonom a

zároveň poukázal na znenie Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je týmto zákonom
v §-e 21 ods. 4 vymedzený okruh účastníkov tohto konania o určenie neplatnosti dražby, a to aj
z dôvodu, že pre prípadné preukázanie skutkových okolností, ktoré môžu byť porušením Zákona o
dobrovoľných dražbách, je rozhodujúce vyjadrenie dražobníka, ktorý taktiež požíva ústavné právo
na súdnu ochranu. Neobstojí dodatočné uvádzanie stále nových skutkových okolností po ukončení

dokazovania a po uplynutí prekluzívnej doby. Ako povinnosti z úverovej a záložnej zmluvy, rovnako
tak je potrebné dodržiavať aj povinnosti v sporovom konaní, najmä v prípade, že žalobca sám má
záujem na výsledku sporu. Ku zmluve o úvere a záložnej zmluve uviedol, že žalobca svoje povinnosti zo
zmluvy neplnil počas celej doby splácania úveru a nemožno priznať súdnu ochranu tam, kde si sporová
strana vlastným konaním vytvára pozíciu dôkaznej núdze. Žalobca naviac až do odvolania nepoukázal

na žiadne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách. Všetky hmotnoprávne a procesné náležitosti
dobrovoľnej dražby boli v jej konaní splnené spôsobom, ktorý zákon vyžaduje, a preto navrhol, aby
konajúci súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.9. V písomnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného tento uviedol, že žalovaný vo vyjadrení
podsúva vykonštruované formulácie, účelovo sa vyhýba nesporným faktom poukazujúcim na
nezákonnosť dražby jeho bytu. Opakovane poukázal na to, že banka si nesplnila povinnosť vyplývajúcu

zo zmluvy tým, že nezaslala upomienku s určením termínu a sumy, teda nemala právo vyhlásiť ihneď
mimoriadnu splatnosť úveru. Úverová zmluva, záložná zmluva a dražba jeho bytu vzájomne súvisia a
sú prepojené príčinnou súvislosťou, z tohto dôvodu odmietol pokus urobiť z tohto tri, alebo samostatné
prípady a pojednávať o každom z nich osobitne. Žalobu preto smeroval len na neplatnosť dražby. K
žiadnemu dokazovaniu pred okresným súdom nedošlo a postup okresného súdu bol šokujúci aj v tom,

že nezákonne a v jeho neprítomnosti vo veci samej nielen pojednával, ale vydal aj rozsudok o zamietnutí
jeho žaloby. V odvolaní presne uviedol konkrétne paragrafové znenie porušeného ustanovenia zákona,
vrátane príčinnej súvislosti. Nikdy nikomu nedal súhlas, aby za jeho osobu uzatváral záložnú zmluvu na
jeho byt. K nedostatku pasívnej legitimácie opakovane uviedol, že zákon umožňuje stranám sporu vo
vzťahu k nerozlučnému spoločenstvu rozšíriť účastníkov konania na strane žalovaných počas celého
súdneho konania. Podrobne sa k uvedenému vyjadril v odvolaní, preto zotrval na jeho dôvodoch.

10. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolaniavzmysleust.§379a§380CSPabeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1(ácontrario)
CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby, konanej dňa 26. 11. 2013
firmou Dražby a reality, s. r. o. na návrh Tatra banky, a. s., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou N 718/2013, NZ 45534/2013 zo dňa 26. 11. 2013. Okresný súd svoje rozhodnutie založil
na tom, že žaloba nie je dôvodná pre nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko mala smerovať aj proti

dražiteľovi a vydražiteľovi v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.

13. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden zo strán

sporu nenamietal. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobcažalujeosobu(osoby),ktorésúnositeľomhmotnoprávnejpovinnosti.Aksatovkonanínedokáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu

na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011).

14. V prejednávanom prípade ide o konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú neplatnosť
môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona

o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno
vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom,
alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou, alebo jednou zo žalovaných. Účastníkmi súdneho
konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
osoba dotknutá na svojich právach porušením Zákona o dobrovoľných dražbách.

15. V občianskom súdnom konaní v prípade pluratlity účastníkov na jednej procesnej strane vzniká
tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne)
procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo žalovaných. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva

nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov
určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne
vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o dražbe sa musí vzťahovať na všetkých,
ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. V prejednávanej veci ide o nerozlučné spoločenstvo,keď dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa
na ich vôľu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/66/2008 zo dňa 30. 06. 2009).

16. Okresný súd správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nesprávne určenie okruhu
účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu
poučiť v zmysle § 160 CSP. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa
hmotného práva stranou sporu a také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160
CSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/197/2010 zo dňa 31. 06. 2012).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu v celom
rozsahu za vecne správne a na dôvody v ňom uvedené v podrobnostiach odkazuje. Nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu ( žaloby ) na začatie konania meritórnym rozhodnutím,
a preto sa odvolací súd z dôvodu hodpodárnosti konania nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu vo

vzťahu k tomu, či dražba bytu bola realizovaná v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách.

18. K najzásadnejšiemu argumentu uvádzanému žalobcom v odvolaní vo vzťahu k ním tvrdenému
porušeniu práva na spravodlivý proces postupom okresného súdu, uvádza odvolací súd nasledovné:

19. Prioritne žalobca v odvolaní namietal, že mu postupom okresného súdu bolo odňaté právo konať
pred súdom, ak napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, okresný súd vec prejednal
a rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti, keď jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.

20. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiadúci postup súdu v prejednávanej

veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak
súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal strane sporu jej procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred
súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené

podmienky, ak stranu sporu na pojednávanie riadne nepredvolal, alebo ak rozhodol bez toho, aby bola
dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania, prípadne ak nebola dodržaná rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/96/2010 zo dňa
20. 05. 2010).

21. Odvolací súd preto preskúmal postup okresného súdu pred rozhodnutím vo veci samej a má za
to, že k porušeniu práva žalobcu nedošlo. Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva, že napriek tomu, že
žaloba bola podaná dňa 25. 02. 2014, vo veci bolo nariadené pojednávanie prvýkrát dňa 03. 11. 2016,
avšak z dôvodov, ktoré nenastali na strane súdu. Výzvou zo dňa 25. 03. 2014 bol žalobca vyzvaný na
doplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 17. 04. 2014,

ktorým uviedol, že na výroku o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy o záložnom
práve netrvá. Zároveň bola zaslaná žaloba žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa k nej, ktoré vyjadrenie
doručil žalovaný okresnému súdu dňa 13. 06. 2014. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 17C/57/2014-131 zo dňa 17. 09. 2014 bolo konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a
o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve zastavené, v spojení s uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 16Co/10/2015-148 a opravným uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
16Co/10/2015-188.

22. Následne na to Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 17C/57/2014-134 zo dňa 17. 09. 2014
vyzval žalobcu, aby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách doplnil v časti označenia žalovaného.

Na predmetné uznesenie reagoval žalobca podaním zo dňa 21. 10. 2014, ktorým zdôraznil, že jeho
žaloba je smerovaná výlučne voči navrhovateľovi dražby, teda voči Tatra banke, a. s. Bratislava, na čom
trvá. V konaní následne na to podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/57/2014-163 zo dňa 27. 01. 2016,
voči ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.

12Co/146/2016-184 zo dňa 13. 05. 2016, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil. Vzhľadom na tieto
skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu je zrejmé, že k nariadeniu pojednávania došlo až dňa 26. 09.
2016, kedy okresný súd určil termín pojednávania na deň 03. 11. 2016. Predvolanie na pojednávanie
boložalobcovidoručenédňa21.10.2016,ktorýsazneúčastinapojednávaníospravedlnilauviedolčíslomobilného telefónu s tým, že v prípade potreby žiada o kontakt výlučne formou sms správ. O odročenie
požiadal z dôvodu prípravy na pojednávanie a žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili zúčastniť sa prípadne
ďalšieho pojednávania , ani pracovné, neuvádzal. Pojednávanie bolo preto dňa 03. 11. 2016 odročené, a

tonadeň08.12.2016o9.00hodine,keďpredvolanienauvedenépojednávanieboložalobcovidoručené
dňa 26. 11. 2016. Podaním zo dňa 29. 11. 2016, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené
dňa 01. 12. 2016 požiadal opätovne žalobca o zmenu termínu pojednávania, tentokrát mu určený termín
pojednávania na deň 08. 12. 2016 nevyhovoval pre neodkladné pracovné povinnosti. Z obsahu spisu
vyplýva, že opakovane bol vykonaný pokus informovať žalobcu o rozhodnutí o jeho návrhu na odročenie

pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 CSP, ktorý pokus bol realizovaný súdom telefonicky dňa 05. 12.
2016, 06. 12. 2016, ako aj 07. 12. 2016. Pokusy boli neúspešné, na základe čoho okresný súd zaslal
žalobcovi dodatočne aj sms správu, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Okresný súd si
teda splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení Civilného sporového poriadku. Žalobca sa napriek
tejto skutočnosti nedostavil na pojednávanie dňa 08. 12. 2016 o 09.00 hodine, ale pred pojednávaním
o 08.05 hodine doručil osobne ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, ku ktorému pripojil tzv.

„priepustku“ opatrenú pečiatkou MEDITRINE, s.r.o, všeobecná ambulancia, Partizánska cesta 97,
Banská Bystrica, C.. E. D., s platnosťou na celý deň.

23. Odvolací súd uznáva, že žalobca predložil okresnému súdu pred začatím pojednávania v deň,
kedy bolo pojednávanie nariadené, ospravedlnenie z neúčasti, avšak ako dôvod neuvádzal neodkladné

pracovné povinnosti, ktorej žiadosti o odročenie pojednávanie nebolo vyhovené okresným súdom, ale
predložil „lekárske potvrdenie“, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa žalobca nemohol
predmetného pojednávania v uvedený deň osobne zúčastniť. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že
by išlo o také lekárske ošetrenie, prípadne vyšetrenie, ktoré by bolo neodkladné a pre ktoré by sa
uvedenéhopojednávanianemoholzúčastniťbezohrozeniasvojhozdravia.To,žesažalobcanezúčastnil

nariadeného pojednávania na deň 08. 12. 2016 zo zdravotných dôvodov z jeho ospravedlnenia ani
nevyplýva, neuvádza, že by jeho zdravotný stav bol tak vážny, že by sa nemohol pojednávania zúčastniť.
Naviac sám sa na súd v uvedený deň o 08.05 hodine dostavil a osobne ospravedlnenie z neúčasti na
pojednávaní predložil.

24.Anivodvolanížalobcaneuvádza,včomspočívaldôležitýdôvod,nazákladektoréhosapojednávania
nezúčastnil. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že bolo povinnosťou súdu pojednávanie
odročiť, ak on sám si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuviedol, na základe akého vážneho
dôvodu sa pojednávania nezúčastnil, a zo samotnej „priepustky“ predloženej samotným žalobcom
pred pojednávaním takýto záver o závažnom dôvode nezúčastnenia sa pojednávania nevyplýva, ak

sa mohol žalobca uvedeného ošetrenia či vyšetrenia zúčastniť v iný deň. Žalobca sa v odvolaní
len špekulatívne zaoberá okolnosťou, prečo mu nebola zaslaná sms správa o tom, že jeho žiadosti
o odročenie pojednávania vyhovené nebude, napriek tomu, že takáto povinnosť okresnému súdu z
ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva. Okresný súd telefonicky mienil oznámiť žalobcovi,
žejehožiadostinebudevyhovenéopakovanedňa05.12.2016,06.12.2016a07.12.2016,tentotelefón

nezdvihol, na telefonáty okresného súdu nereagoval, i keď svoje telefónne číslo súdu sám oznámil a
mohol telefonát od súdu očakávať, bez ohľadu na to, že „neznáme čísla nedvíha“. Navyše, súd po
neúspešných pokusoch oznámiť žalobcovi svoje rozhodnutie o jeho žiadosti, urobil toto oznámenie
aj formou sms správy. Žalobca po oznámení, že pojednávanie odročené nebude, účelovo predložil
pred pojednávaním „priepustku“ a to napriek tomu, že ešte deň pred pojednávaním v jeho odpovedi

formou sms súdu netvrdil, že by mu zdravotné problémy bránili v prítomnosti na pojednávaní. V odvolaní
taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nevyhnutné pracovné povinnosti bránili zúčastniť
sa pojednávania dňa 08. 12. 2016 a tieto vychádzali len z jeho tvrdení bez toho, že by akýmkoľvek
spôsobom bolo zo strany jeho zamestnávateľa preukázané, že jeho prítomnosť na pracovisku v čase
pojednávania dňa 08.12.2016 je nevyhnutná. Z uvedeného preto nemožno vyvodiť iné, iba účelové

tvrdenie žalobcu o tzv. nemožnosti zúčastniť sa oboch pojednávaní, či už dňa 03. 11. 2016, resp. 08.
12. 2016. Uvedené potvrdzuje i to, že sám žalobca sms správou zo dňa 07. 12. 2016 uviedol, že sa
pojednávania nezúčastní, pretože mu termín pojednávania „nevyhovuje“ bez uvedenia akéhokoľvek
dôvodu, ktorý by spĺňal intenzitu závažnosti, pre ktorú by mohol byť z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnený.

25. Keďže žalobca bol na pojednávanie dňa 08. 12. 2016 riadne a včas predvolaný, z neúčasti na
pojednávaní sa síce ospravedlnil, avšak súd nezistil žiadny závažný dôvod, pre ktorý by sa nemoholpojednávania zúčastniť, rozhodol vecne správne, ak pojednával a následne vo veci rozhodol v jeho
neprítomnosti.

26. Keďže zo strany okresného súdu nedošlo k žiadnemu vadnému postupu, ktorého dôsledkom by bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne nebolo zistené, že by jeho nesprávny procesný postup mal
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok okresného súdu odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil.

27. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ak rozhodoval podľa § 255 ods.
1 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania
nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia
vo veci samej.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli
preukázané a odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251
CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).