Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/248/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615201226.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, AK so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: F. o zaplatenie sumy 602,80 Eur
s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 450,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 398,- Eur od 31.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 49,56%, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2015 domáhal zaplatenia sumy 602,80 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 550,- Eur od 03.12.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.07.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru
v sume 400,- Eur za odplatu 152,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v sume 552,- Eur
v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 2,- Eur a ďalej v 10 mesačných splátkach po
54,60 Eur. Žalovaný uhradil len sumu 2,- Eurá. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas
v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaného v pred žalobnej upomienke zo dňa
23.10.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 22.01.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku
dňu 02.12.2013. Dlžná suma 550,- Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou
a sumou uhradenou žalovaným v sume 2,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu 52,80 Eur
predstavujúcu mesačne 3,3 % z poskytnutého úveru 400,- Eur v sume 13,20 a to za mesiace december
2013 až marec 2014.
2.
Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných
právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 31.03.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporunariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
07.05.2019. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.04.2019.
5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120132058
zo dňa 22.07.2013, obchodnými podmienkami, pred žalobnou upomienkou zo dňa 23.10.2013,
oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 22.01.2014, poštovými podacími hárkami, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.07.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len
„zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 400,- Eur za odplatu vo výške 152,-
Eur.Žalovanýsazaviazalvrátiťžalobcovispolusumu 552,-Eurv13-tichmesačnýchsplátkach,ktorých
výška prvých troch splátok bola dojednaná v sume 2,- Eurá a ostatných 10-tich v sume 54,60 Eur
s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 15. deň v mesiaci. V zmluve
bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za poskytnutie
úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 67,70 % (všetko
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov).Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 48,52
% Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že konečná
splatnosť úveru bola dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je
od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru (bod 2 prvá veta Obchodných podmienok);
Obchodné podmienky obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej
dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej
výške(bod1prvávetaObchodnýchpodmienok).Podľabodu3Obchodnýchpodmienokbolodohodnuté,
že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úver je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov.
7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 386,20 Eur, pričom ju upozornil, že ak
dlh nevyrovná do 5 dní od obdŕžania tejto výzvy. Inak si žalobca uplatní právo a po uplynutí 15 dňovej
lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
8.
Písomným oznámením zo dňa 22.01.2014 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej pohľadávky
zo zmluvy o úvere ku dňu 02.12.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru. Doručenie
zosplatnenia žalovanému žalobca súdu nepreukázal.
9.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
10.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
14.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
15.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
16.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.
17.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
18.Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.
19.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.),
keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za
iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex
specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny
vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.
22.
Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na
účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie
spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol
úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23.
Súd podrobil spornú zmluvu súdnej kontrole a vykonaním dokazovania dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveretak,akotietourčuje
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aj keď zo zmluvy vyplýva,
ženeobsahujenáležitosťpodľa§9ods.2písm.k), vzmyslesmerniceEPaRady2008/48/ESzodňa23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že zmluva má obsahovať náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z. z. v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 predstavuje
neprípustné rozšírenie pôsobnosti dotknutej smernice. Predmetná zmluvy však neobsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. a to právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24.
Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou
určitou zmluva uvádza právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Tomuto ustanoveniu korešponduje §
9 ods. 2 písm. l/ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z obsahu úverovej zmluvy však nevyplýva
smernicou vyžadovaná náležitosť zmluvy, predstavujúca poučenie spotrebiteľa o tom, že má možnosť
kedykoľvek a bez poplatku požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky, a tak získať vedomosť o tých
údajoch, ktorých znalosť garantovalo práve ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/. Náležitosť úverovej zmluvy
podľa písm. k/ v zmysle smernice nemožno považovať za podstatnú, za takúto podstatnú náležitosť
zmluvy je potom potrebné považovať poučenie spotrebiteľa o jeho práve vyžiadať si amortizačnú tabuľku
( § 9 ods. 2 písm. l/ ). Ak absenciu náležitosti zmluvy podľa písm. k/ nemožno pri eurokomfortnom
výklade smernice i zákona považovať za nedostatok zmluvy s následkom vyhodnotenia úveru ako bez
úročnéhoabezpoplatkov,potomvzmyslesmernicemátakýtonásledokabsenciapoučeniaspotrebiteľa,
uvedeného v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ ( sledujúca cieľ ako pod písm. k/ ), a to bez ohľadu na
skutočnosť, že uvedené ustanovenie nie je výslovne uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č.
129 /2010 Z. z. Náležitosť zmluvy podľa písm. l/ nie je citovaná práve z dôvodu uvedenia písm. k/. Jej
nedostatok podľa písm. k/ je zhojený náležitosťou zmluvy podľa písm. l/ zákona a čl. 10 ods. 2 písm.
i/ smernice. Uvedené poučenie spotrebiteľa v zmluve však absentuje, preto je úver bezúročný a bez
poplatkov ( viď. rozsudok Krajského súdu v Bratislave 5Co/107/2017 - 99 zo dňa 27.03.2018).
25.
Zmluva ďalej obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to v
neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona). V zmluve je uvedený údaj o RPMN
vo výške 67,70 %, pričom pri počte 13 mesačných splátok v sume prvé tri splátky po 2,- Eurá a
10 splátok po 54,60 Eur a poskytnutom úvere v sume 400,- Eur vychádza RPMN 73,95 %. Zmluva
taktiež obsahuje údaj o RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k ) zákona o spotrebiteľských úveroch vo výške
67,70 %, ktorá je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dohodnutá výška RPMN je neprimerane
vysoká. Z priemerných RPMN pri poskytovaných úveroch v sume do 1.500,- Eur (spotrebiteľské úvery
- uverejnené na stránke MF SR) bola RPMN v čase uzavretia zmluvy o úvere zverejnená podľa § 7a
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za 2.Q.2013 vo výške 46,06 %. Takéto dojednanie o RPMN
odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné
zmluvné dojednanie.
26.
Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným
a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje
splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný
kalendárny deň v mesiaci a zároveň je v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej
mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci. Uvedené dva spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom
odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.
27.
Súd ešte poukazuje aj na uplatnený úrok z úveru uvedený v zmluve vo výške 20 %, ktorý je v rozpore
s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane
vysoká. Z úrokových mien pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v júli 2013 (priemerné
úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách - spotrebiteľské úvery uverejnené - na stránke Národnej
banky Slovenska) súd zistil úrokovú sadzbu 11,27 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca
uplatňuje úroky vo výške 20 %, tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách takmer
dvojnásobne. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho
zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je
možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však
nemôže byť neprimeraná, tak ako to je v danom prípade.
28.
V danom prípade sa vzhľadom na vyššie uvedené (absencia údajov v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j), l)
zákona č. 129/2010 Z. z., resp. nesprávne uvedené údaje podľa písm. i), spotrebiteľský úver poskytnutýžalobcomžalovanémusúdpovažujevzmysleustanovenia §11ods.1písm.b),d)zákonač.129/2010
Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi rozdiel medzi skutočne
čerpanou sumou a ním uhradenými splátkami (bez akýchkoľvek poplatkov a úroku). Žalovanému bol
poskytnutý úver v sume 400,- Eur. Na úvere uhradil len sumu 2,- Eurá, súd mu uložil povinnosť zaplatiť
sumu poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 398,- Eur (400,- Eur - 2,- Eurá) a vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol.
29.
Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,- Eur od 31.03.2018
do zaplatenia. Úrok z omeškania mu priznal odo dňa doručenia žaloby žalovanému, kedy žalovaný
mohol plniť dlh po prvý krát, keďže žalobca v konaní nepreukázal, kedy predmetné zosplatnenie
žalovanému doručil a kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu. Žalobca teda
nepostupoval v súlade s bodom 11. Obchodných podmienok (doručovanie písomnosti doporučene
poštou, pričom za doručenú sa považuje zásielka aj dňom odopretia prevzatia zásielky resp. uplynutím
úložnej doby na prevzatie zásielky na pošte). Takéto doručovanie žalobca súdu nepreukázal. Pri určení
výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá
ku dňu 31.03.2018 (prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy) predstavovala 0 % ročne
(0 % + 5 % = 5 %), keďže právny vzťah medzi účastníkmi vznikol po 01.02.2013. Vo zvyšku uplatneného
úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
30.
Žalobca si uplatnil dôvodne aj zmluvnú pokutu v sume 52,80 Eur, nárok na zaplatenie
ktorej odvodzoval od ustanovenia bodu 3 Obchodných podmienok. V koaní si uplatnil sumu 52,80 t.
j. zmluvnú pokutu vo výške 13,20 ( 3,3 % z istiny ) za mesiace december 2013 až marec 2013. Súd
žalobcovi priznal uplatnené zmluvné pokuty za príslučšné obdobie, keďže ich dojednanie je v súlade s
ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou Obchodných
podmienok, ktoré žalovaný riadne podpísal, a teda došlo k dohode o uplatnení si zmluvnej pokuty,
pričom malsúd preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami poskytnutého úveru.
31.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 450,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,- Eur od 31.03.2018
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
32.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo
právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal
z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 602,80 Eur, žalobca bol úspešný v časti o
zaplatenie sumy 450,80 Eur, t. j. 74,78 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 152,- Eur, t.j.
25,22 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 49,56 % (74,78 - 25,22).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.