Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/21/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202536
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6110202536.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcov 1/ M. D., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. L. X, E. D., v konaní zast. JUDr. Františkom
Vavráčom, advokátom AK Banská Bystrica, Horná 51, 2/, G. T., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
XX, R., 3/ L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, R., 4/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Q. XX, E. C.,
5/ G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, R., 6/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, R., v konaní zast.
JUDr. Dagmar Vavrekovou, advokátkou AK Kapitulská 4, Banská Bystrica, proti žalovanému KURTA,
spol. s r.o., so sídlom Partizánska 89, Banská Bystrica, IČO: 31 592 490, v konaní zast. KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. X, v konaní zast. AK SMETANA,
LUPTÁK & Partners, Banská Bystrica, Horná 51, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ z a m i e t a .

Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 680,20 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v D. R. E., K..E.., D. R. R., Č.. Ú.F.: XXXXXXXXXX/XXXX, H.: XXXXXXX

a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia vo výške 689,30 Eur na účet
právneho zástupcu vedený v D. R. E., K..E.., Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnostiam vedeným v kat. území R. R. na LV č. XXXX a to pozemok v reg. „C“ KN parc. č.
1336 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 621 m2, dom súp. č. 35 nachádzajúci sa na parc. č.
1336 a to v spoluvlastníckych podieloch žalobcu 1/ M. D., nar. XX. XX. XXXX v podiele 5/16, 2/ G. T.,
nar. XX. XX. XXXX, v podiele 1/16, 3/ L. R., nar. XX. XX. XXXX, v podiele 3/48, 4/ I. C., nar. XX. XX.
XXXX, v podiele 4/48, 5/ G. R., nar. XX. XX. XXXX v podiele 4/48 a 6/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, v

podiele 4/48. Žalobu odôvodnili tým, že reštitučnou dohodou zo dňa 18. 10. 1991 RVI 96/91, ktorej vklad
bol povolený dňa 17. 02. 1992 žalobkyňa 1/, jej sestra B.. Y. W. a ich právni predchodcovia nadobudli
nehnuteľnosti v kat. území R. R., pôvodne dom pop. č. 7 ( v súčasnosti č. 35) nachádzajúci sa na
parc. č. 1336, ďalej pozemok pôvodne 2 636 m2 ( v účastnosti 2 621 m2) tak, že ich matka a stará
matka G. R., nadobudla podiel 1/4, žalobkyňa 1/ podiel 1/4, B.. Y. W., sestra žalobkyne 1/ podiel 1/4 a
neb. B. R. - právny predchodca žalobcov 3/, 4/, 5/ a 6/ podiel 1/4. Dňa 25. 03. 1992 podal na Okresný
súd Banská Bystrica žalobcu L. T. o neplatnosť dohody o vydaní veci k vyššie uvedeným reštitučným

nárokom. Konanie bolo vedené pod č. 20C/80/1992. Výsledkom tohto konania bol rozsudok odvolacieho
súdu zo dňa 22. 05. 2003, č.k. 12Co 45/03, ktorým súd uložil reštituentom, resp. ich právnym nástupcom
povinnosťvydaťreštituovanénehnuteľnostiL.T..Protitomutorozsudkubolopodanédovolanie,oktorom
rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24. 05. 2007, č.k. 3Cdo 3/2006 tak, že dovolanie zamietol.Kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2007 pod č. V 7076/2007, ktorej vklad bol povolený dňa 30. 11. 2007
nadobudol žalovaný predmetné reštitučné nehnuteľnosti a to dom súp. č. 35 postavený na parc.č. 1336
- zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. 1336 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 2 621

m2 a to v podiele 1/1.

Žalobcovia podali proti dovolaciemu rozhodnutiu ústavnú sťažnosť a nálezom Ústavného súdu III.
ÚS 303/07 zo dňa 15. 05. 2008 bol rozsudok dovolacieho súdu zrušený. Najvyšší súd SR ako súd
dovolací potom rozhodol tak, že odvolací rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 45/2003

zo dňa 22. 05. 2003, opravné uznesenie zo dňa 31. 07. 2003 a opravné uznesenie zo dňa 23.
03. 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd rozhodujúc v intenciách
uvedeného dovolacieho rozhodnutia potom okrem iného rozhodol tak, že návrh žalobcu L. T. zamietol.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 07. 2009 a stalo sa vykonateľné dňa 28. 07. 2009.
Podľa tohto právoplatného a vykonateľného rozsudku bol obnovený pôvodný stav vlastníctva predmetu
reštitúcie a k zmenám došlo len uplynutím času vo vzťahu k tým pôvodným reštituentom, ktorí zomreli

a to G. R. a B. R.Ň. a taktiež k zmene došlo u B.. Y. W., ktorá o podiel 1/4 prišla z dôvodu konkurzného
konania a tento prešiel na spoločnosť QUATRO, s.r.o. V čase podania žaloby bol stav taký, že
evidenčným vlastníkom bol žalovaný a skutočnými vlastníkmi sú žalobcovia a to vzhľadom na obnovenie
pôvodných vlastníckych vzťahov, podľa ktorých predávajúci podľa kúpnej zmluvy V 7076/2007 L.A. T.
stratil vlastníctvo po riadnom a definitívnom skončení jeho žaloby v konaní 20C/80/1992. Z tohto dôvodu

žalovaný vzhľadom na existenciu jeho kúpnej zmluvy nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti a súd sa musí
vyrovnať s konkurenciou a kolíziou dvoch vlastníckych vzťahov, ktoré sa viažu k predmetu tejto žaloby.
V evidencii nehnuteľností je teda nesúlad medzi skutočným vlastníctvom a vlastníctvom evidenčným a z
tohtodôvodusažalobcoviadomáhaliurčeniavlastníctvakpredmetureštitúcievtakomrozsahuanataké
osoby, ktorým podľa hmotného práva vlastnícke právo podľa reštitučnej dohody svedčí berúc do úvahy

aj zmeny, ku ktorým došlo v právnom nástupníctve. Naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80
písm. c/ O.s.p. odvodzujú z toho, že je tu zrejmý nesúlad medzi evidenčným a skutočným vlastníctvom
a žalobcovia majú záujem aj v evidencii nehnuteľností byť ako reálni vlastníci zapísaní.

Písomným podaním zo dňa 23. 06. 2010 právny zástupca žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ tunajšiemu súdu

oznámil, že navrhuje konanie 17C/21/2010 spojiť s konaním 7C/101/2010 z dôvodu vzťahu k totožnému
predmetu konania.

Súd z písomného oznámenia právneho zástupcu žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ zo dňa 03. 11. 2010 zistil, že
pre potreby konania 17C/21/2010 je dôležitý rozsudok súdu 1. stupňa č.k. 20C/80/1992 zo dňa 19. 11.

2002 a rozhodnutie o odvolaní proti tomuto rozsudku, ktoré je konečné a to rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici, č.k. 15Co 6/2009-729 zo dňa 17. 06. 2009, ktoré je právoplatné a vykonateľné a
súd je týmto rozsudkom viazaný. Zároveň pripojil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19. 11. 2002, č.k.
20C/80/92-368arozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa17.06.2009,č.k.15Co6/2009-729.

Dňa 21. 01. 2011 právny zástupca žalovaného podal na tunajší súd návrh na vstup vedľajšieho účastníka
do konania podľa § 93 O.s.p. na strane žalovaného a to L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Bratislava,
Smolenická 2.

Tunajší súd uznesením zo dňa 06. 04. 2011, č.k. 17C/21/2010-72 návrh na spojenie veci s konaním

7C/101/2010 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Uznesením zo dňa 30. 05. 2011, č.k. 17C/21/2010-80 tunajší súd nepripustil vstup L. T. do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Na odvolanie žalovaného proti nepripusteniu L. T. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 08. 2011, č.k. 13Co/221/2011-92
pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného L. T..

Tunajší súd uznesením zo dňa 06. 02. 2012, č.k. 17C/21/2010-97 konanie 17C/21/2010 prerušil do

doby rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod č.k. 3Cdo 219/2011 a to z dôvodu,
že výsledok konania 17C/21/2010 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti závisí od nového
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní 3Cdo 219/2011, pretože právne v tomto dovolacom konaní
by malo dôjsť k určeniu platnosti, resp. neplatnosti dohody zo 17. 10. 1991, ktorú registrovalo Štátnenotárstvo v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 17. 02. 1992 pod R VI 96/1991 a teda k vyriešeniu
otázky, koho nehnuteľnosti boli znárodnené a komu bola znárodnením spôsobená majetková škoda.

Uznesením zo dňa 14. 01. 2013, č.k. 17C/21/2010-104 tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní,
nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené.

Právny zástupca žalobkyne 1/ v konaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiada, aby súd určil, že
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam. Vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorú uzavrel s vedľajším
účastníkom a podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne 1/, táto kúpno-predajná zmluva nemôže byť
platná, pretože tak, ako to vyplýva zo spisu 20C/80/1992, v čase podania žaloby vedľajší účastník
nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a aj napriek tomu ich previedol na žalovaného. Domáhal
sa, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku platnosti predmetnej kúpno-predajnej zmluvy.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že právnym dôvodom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti bola

reštitučná dohoda, ktorou jeho klientka a ostatní žalobcovia túto nehnuteľnosť nadobudli. Vedľajším
nárokom, z ktorého vedľajší účastník vyvodzoval svoje právo bol reštitučný spor, kde požadoval, aby mu
bola vydaná nehnuteľnosť, ktorá bola podľa dohody pôvodne vydaná žalobcom, pretože on je osobou
oprávnenou. Výsledkom tohto konania bolo konanie 20C/80/1992 a výsledkom tohto konania bol jeden
záver, že vedľajší účastník nie je osobou, ktorej právo bolo reštitučne vrátené, to znamená, že žaloba

bola zamietnutá. Podľa jeho názoru, vedľajší účastník previedol viac práv, než ktoré mal, pretože tieto v
riadnom reštitučnom konaní ani nikdy nezískal. Podľa procesnej náuky je súd vždy viazaný len výrokom
rozhodnutia, nikdy nie dôvodmi a dôvody môže použiť na svoju vlastnú konštrukciu. Žalobcovia majú 2
právne akty, ktoré treba brať do úvahy a to platnú dohodu o vydaní reštitúcie, ktorej vklad bol povolený
- konštitutívne rozhodnutie a druhý - reštitučné konanie, ktoré znie, že návrh na vydanie nehnuteľnosti

sa zamieta. Nejde tu o reinvidikačnú žalobu v zmysle všeobecného práva ochrany vlastníctva, ale
vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov sa považuje za konštitutívne rozhodnutie o existencii
vlastníckeho práva v reštituovanej nehnuteľnosti a je tam odchýlka od všeobecných ustanovení. To
znamená, že je potrebné brať do úvahy konkurenciu dvoch právnych skutočností a to dohody a na druhej
strane výrok rozhodnutia o reštitučnom konaní. Právny zástupca žalobkyne 1/ navrhol žalobe v celom

rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ v konaní uviedla, že sa pripája k výpovedi právneho
zástupcu žalobkyne 1/ a poukázala na konanie 20C/80/1992, v ktorom bolo vydané už právoplatné
rozhodnutie 15Co 41/2012-897 Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý návrh na vydanie nehnuteľnosti

od žalobcov zamietol. Tým bolo vlastne potvrdené vlastnícke právo, na základe ktorého nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť v rámci reštitúcie dohodou o vydaní žalobcovia.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že považuje nárok žalobcov v celom rozsahu za
nedôvodný a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania

žalovaný nadobudol v dobrej viere od predávajúceho, ktorý v danom čase, keď sa nehnuteľnosti
prevádzali bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností a to v čase, kedy bolo nielen
právoplatne skončené súdne konanie spochybňujúce jeho vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, ale
v čase, keď už skončilo aj dovolacie konanie. Žalovaný vykonal všetko potrebné, čo možno od neho
požadovať v záujme zachovania určitej opatrnosti pri uzatváraní zmluvy. Bol v dobrej viere, že nadobúda

nehnuteľnosti od vlastníka a právny zástupca je toho názoru, že žalovanému ako dobromyseľnému
nadobúdateľovi by sa mala poskytnúť právna ochrana. V tejto súvislosti poukázal na prelomovú
judikatúruÚstavnéhosúduČRnakoľkoavakomrozsahubysatátoochranamalaposkytovať,konkrétne
nálezy ÚS ČR 1ÚS 143/2007 a 2ÚS 165/2011. Čo sa týka vedľajšieho účastníka a to L.A. T. a to osoby,
od ktorej žalovaný nadobúdal nehnuteľnosti, právny zástupca je toho názoru, že v súvisiacich konaniach

medzi žalobcami a L. T. bolo nepochybne preukázané a tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutí príslušných
súdov, že L. T. bol vlastníkom predmetných nehnuteľností a tak isto bolo preukázané, že ich nikdy platne
nepreviedol na inú osobu ako na žalovaného. Pokiaľ ide o predchádzajúci prevod na C. R. a G. R.,
kúpna zmluva bola absolútne neplatná z dôvodu nedostatku veku p. L. T. a absencie schválenia tejto
zmluvy súdom. Poukázal na závery v týchto konaniach, že práve vedľajší účastník v tomto spore p.

L. T. bol osobou, ktorá bola vlastníkom nehnuteľností v čase ich znárodnenia a teda osobou, na koho
ujmu bolo znárodnenie vykonané. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č.k. 15Co 41/2012 nie je možné vnímať len prostredníctvom jeho výrokovej časti, kde
skutočne návrh na vydanie veci bol zamietnutý, ale je potrebné ho vnímať aj v rámci veľmi rozsiahlehoa podrobného odôvodnenia, kde sa sumarizuje celý skutkový a právny stav a kde súd v rámci riešenia
prejudiciálnej otázky jednoznačne dospieva k názoru a to i na základe nálezu Ústavného súdu SR v tejto
veci, že L. T. bol osobou oprávnenou a osobou poškodenou procesom znárodňovania. To, že krajský

súd rozhodol nakoniec tak, že návrh na vydanie veci zamietol, je odôvodnené veľmi stručne a len tým,
že jednoducho v danom čase, teda v čase rozhodovania krajského súdu už účastníci konania neboli
vlastníkmi veci a teda nemohol ich zaviazať na ich vydanie. Ústavný súd SR aj všeobecné súdy napokon
dospeli k názoru, že L. T. bol osobou oprávnenou.

Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v konaní uviedla, že sa pripája k výpovedi právneho zástupcu
žalovaného s tým, že nesúhlasí s tvrdením zo strany žalobcov, že by vedľajší účastník prevádzal viac
práv, než s ktorými mohol disponovať a v plnej miere sa stotožnila s vyjadrením právneho zástupcu

žalovaného. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania.

Súd z fotokópie Dohody o vydaní veci podľa zákona č. 87/1991 Zb. zistil, že dohodu uzavreli Pivovary
a sladovne Martin, š.p. Martin „v likdividácii“, ul. Hrdinov SNP 7, Martin, zastúpený likvidátorom B.. H.
G. na strane vydávajúcej a 1/ p. G. R., rod. L., bytom R., D. X, nar. XX. XX. XXXX, 2/ p. M. D., rod. R.,

bytom R., E. XX, nar. XX. XX. XXXX, 3/ p. B.. Y. W., rod. R., bytom R.U. U. R., G. X, nar. XX. XX. XXXX
a 4/ p. B. R., bytom R., R. XX, nar. XX. XX. XXXX na strane prijímajúceho a v to v zmysle § 5 zákona č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a to nehnuteľností dom pop. č. 7 s dvorom a prísl. na T. U.
H. R. R. o výmere 2636 m2, pkn. č. 225 vednú v pkn. vložke č. 1345 R. R.. Z čl. VII predmetnej dohody
vyplýva, že po registrácii tejto dohody budú vykonané zápisy vlastníckeho práva v prospech G. R., rod.

L. v 1/4, M. D., rod. R. v 1/4, B.. Y. W., rod. R. v 1/4, B. R. v 1/4. Vklad bol povolený pod č. R VI 96/91.

Súd z fotokópie výpisu z LV č. XXXX kat. územie Banská Bystrica zistil, že žalovaný je vlastníkom
pozemku parc.č. 1336 o výmere 2621 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu súp. č. 35 na parc.č.
1336.

Súd z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19. 11. 2002, č.k. 20C/80/1992-368 zistil, že tunajší
súd uložil žalovaným 2/ G.A. T., rod. R., 3/ M. D., rod. R., 5/1 L. R., rod. Š., 5/2 I. C., 5/3 G. R. a 5/4 M. R.
vydať L. T. dom súp. č. 35 postavený na parc.č. 1336 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 2621 m2,
nachádzajúci sa v kat. území R. R. zapísaných na LV č. XXXX. Voči žalovaným KK Company - Pivovary

s.r.o., Matuškova 48, Vlkanová a B.. Y. W., rod. R.Š. návrh zamietol. Zároveň určil, že Dohoda o vydaní
veci zo dňa 17. 10. 1991 registrovaná Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod č. R VI 96/91 zo dňa
17. 02. 1992 je neplatná.

Súd z fotokópie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 06. 2009, č.k. 15Co/6/2009-729

vydaného po odvolacom konaní voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19. 11. 2002, č.k.
20C/80/1992-368 zistil, že rozsudok prvostupňového súdu spojený s opravným uznesením zo dňa 04.
11. 2003, č.k. 20C/80/1992475 o povinnosti žalovaných 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3, 5/4 vydať žalobcovi dom súp.
č. 35 postavený na parc.č. KN 1336 - zastavaná plocha o výmere 2621 m2 a pozemok parc.č. KN 1336
- zastavaná plocha o výmere 2621 m2 nachádzajúce sa v kat. území R. R. zapísané na LV č. XXXX

vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Banská Bystrica mení tak, že návrh
zamieta. Zároveň potvrdil výrok rozsudku tunajšieho súdu, ktorým zamietol žalobu proti žalovanému 1/ a
žalovanej 4/. Rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že Dohoda o vydaní veci zo dňa 17.
10. 1991 je neplatná zmenil tak, že návrh zamietol a rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým návrh
žalovaného 1/ na vydanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom Dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10.

1991 zamietnutý, potvrdil. Zo strany 29 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/6/2009-729
zo dňa 17. 06. 2009 vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania
bol Ján Beňuš, ktorému boli veci aj znárodnené a tieto prešli na štát.

Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 05. 2012, č.k. 15Co/41/2012-897

zistil, že krajský súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19. 11. 2002, č.k.
20C/80/1992-367 a rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením zo
dňa 04. 11. 2003, č.k. 20C/80/1992-475 o povinnosti žalovaných 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3, 5/4 vydať žalobcovi
dom súp. č. 35 postavený na parc. č. KN 1336 - zastavaná plocha o výmere 2621 m2 a pozemokparc.č. KN 1336 - zastavaná plocha o výmere 2621 m2 nachádzajúce sa v kat. území R. R. zapísané na
LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správe katastra Banská Bystrica mení
tak, že návrh zamieta. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19. 06. 2012. Krajský súd žalobu o

vydanie veci zamietol z dôvodu, že žalobe o vydanie nehnuteľnosti nebolo možné vyhovieť, pretože
žalovaní v čase rozhodovania súdu už neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností a pre úspešnosť žaloby
chýbala základná podmienka na vydanie veci. V prípade, že by bolo žalobe vyhovené tak, ako bol nárok
uplatnený,takétorozhodnutiebybolonevykonateľným,pretožespornénehnuteľnostiužnebolivdržbea
dispozícii žalovaných osôb, ale ich vlastníkom bol iný subjekt. Z LV č. XXXX kat. územia Banská Bystrica

v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že nehnuteľnosti a to pozemok parc.č.
1336 o výmere 2621 m2, ako aj dom na nej postavený súp. č. 35 je vo vlastníctve spoločnosti KURTA
spol. s r.o., Partizánska 89, Banská Bystrica v 1/1 s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna
zmluva V 7076/2007 zo dňa 30. 11. 2007-2439/2007. Zo strany 32 rozsudku 15Co/41/2012-897 vyplýva,
že v čase znárodnenia ku dňu 28. 04. 1948 skutočným vlastníkom bol žalobca L. T., ktorému boli
nehnuteľnosti znárodnené a na koho ujmu takéto znárodnenie bolo vykonané a keďže žalobca L. T. bol

vlastníkom znárodnených nehnuteľností, L. T. možno považovať za oprávnenú osobu.

Súd z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. 11. 2013 zistil, že Generálna prokuratúra
SR ku dňu 21. 11. 2013 neeviduje podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p. v
právnej veci M. D. K. E.. proti KURTA spol. s r.o. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (rozsudok

Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 05. 2012, č.k. 15Co/41/2012-897.

Súd z oznámenia Kancelárie Ústavného súdu SR zo dňa 30. 10. 2013 zistil, že v informačnom systéme
Ústavného súdu sa nenachádza žiadna sťažnosť, ktorá by smerovala proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/41/2012.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre

všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

V danom prípade tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, je potrebné konštatovať, že konanie
17C/21/2010 je konaním závislým od konania 20C/80/1992, ktoré je právoplatne skončené rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 05. 2012, č.k. 15Co/41/2012-897, ktorý nadobudol

právoplatnosť 19. 06. 2012 a proti ktorému, čo vyplýva z oznámenia Ústavného súdu SR a Generálnej
prokuratúry SR, nebola podaná ústavná sťažnosť, ani podnet na mimoriadne dovolanie. V konaní
20C/80/1992 bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté a teda bola vyriešená otázka, koho nehnuteľnosti
boli znárodnené a komu bola znárodnením spôsobená majetková škoda. Z rozsudku krajského súdu
15Co/41/2012-897 jednoznačne vyplýva, že skutočným vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol

L. T. a jeho osobu možno považovať za oprávnenú osobu v zmysle reštitučného zákona. L. T. v
konaní 17C/21/2010 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, kúpno-predajnou zmluvou predmetné
nehnuteľnosti previedol na žalovaného a to zmluvou zo dňa 30. 11. 2007 - 2439/2007 V 7076/2007, čo
mal súd preukázané zo spisu Správy katastra Banská Bystrica V 7076/07 a vzhľadom na právoplatný
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/41/2012-897 kúpno-predajnú zmluvu uzavretú medzi

vedľajším účastníkom a žalovaným nemožno považovať za neplatne uzavretú z dôvodu, že predmetné
nehnuteľnosti vedľajší účastník nepreviedol na žalovaného ako ich nevlastník. Tunajší súd sa stotožňuje
s právnym názorom právnych zástupcov žalobcov v tom smere, že výrok právoplatného rozsudku
je záväzný pre účastníkov, ale súdna prax ukazuje, že iba výrok rozhodnutia k posúdeniu účinkov
záväznosti nepostačuje a výrok a odôvodnenie rozhodnutia tvoria pevnú jednotu. Nie je preto možné

výrok a odôvodnenie od seba oddeľovať a výrok je potrebné posúdiť v súvislosti s jeho odôvodnením. To
znamená, že v danom prípade, aj keď z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/41/2012-897
vyplýva, že krajský súd žalobu žalobcu L. T. na vydanie predmetných nehnuteľností zamietol avšak
z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že v čase
rozhodovania krajského súdu predmetné nehnuteľnosti už neboli vo vlastníctve žalovaných, ale vo

vlastníctveinéhosubjektuatožalovanéhovkonaní17C/21/2010.Tunajšísúdužkonštatoval,žekonanie
17C/21/2010 je konaním závislým na konaní 20C/80/1992 a v tejto súvislosti treba poukázať na tú
skutočnosť, že súd dvakrát o tej istej veci nerozhoduje. Nie je možné pripustiť, aby v následnom spore
bola otázka vlastníctva opätovne spochybnená a záväznosť právoplatného rozhodnutia bráni súdu,aby vyriešenie prejudiciálnej otázky v následnom závislom spore súd samostatne posúdil. Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/41/2012-897 je záväzný pre súd v konaní 17C/21/2010, čo
znamená, že v ďalšom konanie nie je možné tvrdiť a preukazovať, že právny následok, ktorý bol už

právoplatne stanovený je nesprávny alebo neexistuje a teda záväznosť právoplatného rozhodnutia bráni
súdu, aby v následnom konaní súd odchýlne posúdil právny následok, o ktorom už bolo rozhodnuté.
Nie je možné v závislom konaní sa opätovne zaoberať skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by nimi riešený
právny následok bol spochybňovaný. Súd preto z týchto dôvodov návrhu žalobcov nevyhovel a návrh
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/,
5/, 6/ ako neúspešných účastníkov zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalovanému
a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorí boli v konaní úspešní. Trovy konania žalovaného
spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 680,20 Eur za 1 úkon právnej pomoci roku 2010 vo
výške 55,49 Eur + 1x režijný paušál 7,21 Eur (príprava a prevzatie) + 20 %-ná DPH, za 2 úkony roku

2011 po 57 Eur + 2x režijný paušál po 7,41 Eur (písomné podanie na súd zo dňa 17. 01. 2011 a 28.
04. 2011) + 1 úkon právnej pomoci roku 2011 vo výške 1/2 a to písomné podanie na súd zo dňa 06. 06.
2011 v hodnote 28,50 Eur + 1x režijný paušál po 7,41 Eur + 20 %-ná DPH, za 5 úkonov po 60,07 Eur
+ 5x režijný paušál 7,81 Eur roku 2013 (účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2013, 09. 04. 2013, 30. 04.
2013, 08. 10. 2013 a 12. 12. 2013) + 20 %-ná DPH.

Trovy právneho zastúpenia súd právnemu zástupcovi žalovaného priznal v zmysle ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Výpočtový základ roku 2010 a to 1/13

predstavovala sumu 55,49 Eur, v roku 2011 sumu 57 Eur a v roku 2013 60,07 Eur. V danom prípade
síce súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom hodnota veci
alebo práva v peniazoch nebola vyčíslená a bolo by ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Právny zástupca žalovaného trovy právneho zastúpenia vyúčtoval na celkovú sumu 28 679,42 Eur,

avšak z písomného vyúčtovania trov právneho zastúpenia nevyplýva, v zmysle ktorého paragrafu
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. si právny zástupca uplatnil výšku tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
vo výške 2 803,65 Eur a tunajšiemu súdu o tom nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by hodnota úkonu
v takejto výške vyplývala.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 689,30 Eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia roku 2011 vo výške 309,17 Eur a to 4 úkony po 57 Eur (príprava
a prevzatie, spísanie a podanie súhlasu na Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 17. 03. 2011, podanie
vyjadrenia zo dňa 02. 05. 2011, podanie odvolania zo dňa 20. 06. 2011) + 4x režijný paušál po 7,41 Eur
+ 20 %-ná DPH vo výške 135,76 Eur za 2 úkony roku 2013 po 60,07 Eur (zastupovanie na pojednávaní

19. 02. 2013 a 09. 04. 2013) + 2x režijný paušál po 7,81 Eur bez DPH a zo sumy 244,37 Eur za 3 úkony
roku 2013 po 60,07 Eur (podanie na okresný súd zo dňa 25. 04. 2013, účasť na pojednávaní dňa 08.
10. 2013 a 12. 12. 2013) + 3x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 %-ná DPH. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka súd priznal v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd považoval za účelne vynaložené a vyúčtované

boli v súlade s vyššie citovanou vyhláškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
5-krát.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v piatich rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a

noviel - Exekučný poriadok.