Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118364993
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118364993.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Katarínou
Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 84105 Bratislava - Karlova Ves, proti
žalovanému: Ľ. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Ž., Š. K. Y., o zaplatenie 663,88 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu banská Bystrica dňa 28.10.2018 sa žalobca proti žalovanému
domáhal vydania platobného rozkazu podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní (ďalej len „ZoUK“), ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 663,88 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobu podáva v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXX zo dňa 19.04.2005. Na základe zmluvy ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s
úverom.Vzhľadomnato,žežalovanýneplnilriadneavčassvojzáväzokvzmyslezmluvy,stalsajehodlh
splatným dňom 25.06.2005. Žalovaného vyzýval na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok
zaslaných formou sms správ alebo e-mailov. Žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním
nepodarilo skontaktovať. Žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Napokon žalobca
uviedol, že si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.
z. uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz spis. zn. 12Up/924/2018
zo dňa 06.12.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 124,24 eur. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných
rúk a keďže žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUK zo
dňa 10.01.2019 podaním zo dňa 21.01.2019 navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil podľa ust. § 10 ods. 3 ZoUK vec
listom zo dňa 28.01.2019 Okresnému súdu Žilina (ďalej len ako „súd“) ako súdu príslušnému podľa CSP.
4. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, aj
napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 23.07.2019, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.07.2019.
8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam
(postačujúcim pre rozhodnutie vo veci samej), pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení
právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
9. Dňa 19.04.2005 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 20.000,-
Sk (663,88 eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu 20.000,- Sk žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu
poplatok vo výške 5.200,- Sk, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 25.200,- Sk, a to v 2 mesačných splátkach
vo výške 12.600,- Sk počnúc dňom 20.05.2005. Žalovaný zároveň svojim podpisom na zmluve potvrdil
prevzatie finančnej hotovosti v sume 20.000,- Sk dňa 19.04.2005.
10. Súd považoval za nesporné negatívne tvrdenie žalobcu, že žalovaný na svoje peňažné záväzky
z predmetnej zmluvy o úvere nevykonal žiadne plnenie. Napokon ani nevyšiel najavo opak tohto
negatívneho skutkového tvrdenia.
11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
13. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)
15. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
17. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.20. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska [2) zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom od 01.01.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
22. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Z hľadiska právneho posúdenia veci sa súd zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu vzniknutého
medzi účastníkmi konania.
24.Zmluvaopôžičkepodľaust.§657OZmápovahureálnehokontraktu,tedavznikpôžičkypredpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
25. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových
prostriedkov.Obchodnýzákonníkvzákladnomust.497vymedzujenasledujúcepodstatnéčastiúverovej
zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky
poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je
nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z
uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
26. Vzhľadom ku vyššie uvedenému opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe, ako
aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných
listinných dôkazov a napokon s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám v
súdom určenej lehote nevyjadril, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah
na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2005 ako zmluvy o pôžičke podľa ust. 657
OZ. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd
dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke
podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím peňažných prostriedkov
vo výške 20.000,- Sk v hotovosti pri uzavretí zmluvy dňa 19.04.2005. Z jej obsahu nepochybne vyplýva,
že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy zo strany žalobcu
ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť
záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka
peňažné prostriedky do sumy 20.000,- Sk.
27. V danom prípade tak zároveň išlo o spotrebiteľský úver v zmysle cit. ust. § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z., keďže je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako veriteľ ponúkajúci alebo
poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.
a žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania [cit. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z.] Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 19.04.2005 je tak súčasne potrebné posúdiť aj ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z.
28. Na základe uvedenej zmluvy zo dňa 19.04.2005 tak, ako bolo preukázané, žalobca nesporne
poskytol dňa 19.04.2005 žalovanému peňažnú sumu 20.000,- Sk (663,88 eur). Keďže v konaní nevyšiel
najavo opak žalobcovho negatívneho skutkového tvrdenia, že žalovaný mu doposiaľ sumu 663,88 eur
nevrátil, t. j. ani v dojednanej dobe splatnosti do 20.06.2005, žalovaný sa dostal do omeškania (§ 517
ods. 1 OZ) s plnením svojho peňažného záväzku vrátiť žalobcovi sumu 663,88 eur v rozsahu sumy
331,94 eur dňom 21.05.2005 a v rozsahu sumy 331,94 eur dňom 21.06.2005. Žalobcovi tak v tomto
dôsledku vzniklo proti žalovanému aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods.
2 OZ vo výške podľa cit. ust. § 3 v spojení s cit. ust. § 10a a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.
z., t. j. vo výške 6 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba NBS bola
v období od 01.03.2005 do 28.02.2006 vo výške 3 % ročne, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 331,94 eur od21.05.2005 do zaplatenia a zo sumy 331,94 eur od 21.06.2005 do zaplatenia. Súd vzhľadom k vyššie
uvedenému a súčasne viazaný žalobou uplatneným rozsahom žalovaných nárokov (§ 216 ods. 1 CSP),
žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 663,88 eur spolu s úrokmi zo
meškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 od 26.06.2005 do zaplatenia.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
32. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
33. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.