Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205395
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214205395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: O. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. na
ul. D. č. X zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. I. E.S. bývajúcou v P. na ul. D. č. X a E. R.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. D. č. X adresa na doručovanie P. ul. U. č. XX zastúpeného JUDr.
Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 v konaní o
návrhu matky na zvýšenie výživného a na zmenu úpravy styku a zmenu výchovy maloletého, o odvolaní

otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.1.2016 č.k. 41P 24/2014-470 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu na zmenu výchovy a úpravy
styku.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. E.
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43C 23/2007-36 zo dňa 8.10.2007 z 5.000
Sk na 300 € mesačne od 13.3.2013 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do

15. dňa v mesiaci dopredu.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. E. od 13.3.2013 do 30.4.2014 z
5.000 Sk na 175 € mesačne a od 1.5.2014 do budúcna zo 175 € na 200 € mesačne, ktoré zaviazal otca
platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 13.3.2013 do
31.1.2016 v sume 2.270 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh matky na zmenu styku zamietol a zamietol aj návrh otca na zmenu výchovy maloletého. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm.c/, d/ O.s.p. a považuje rozsudok za nezákonný, pretože bolo povinnosťou súdu pri určovaní
vyživovacej povinnosti zistiť a zohľadniť u povinnej osoby jej reálne príjmy, celkové majetkové pomery,

nevyhnutné životné náklady a prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd správne zistil skutkový
stav a otec preukázal, že aj po nadobudnutí plnoletosti syna D. sa o neho stará, poskytuje mu
stravu, oblečenie, finančné prostriedky nevyhnutné k životu, nakoľko sa stal nezamestnaným a nevie
si zabezpečiť finančné prostriedky vlastnou prácou ani formou brigády. V konaní bolo preukázané,že matka sa o plnoletého D. nestará, finančne mu žiadnou sumou neprispieva a nezabezpečuje mu
žiadne potreby. D. má záujem ďalej študovať na vysokej škole a za podanie prihlášky na vysokú školu
mu otec poskytol 395 €, pričom matka odmietla sa podieľať na zabezpečení týchto potrieb plnoletého

D.. Uviedol, že v roku 2015 výška jeho mesačnej mzdy bola v priemere od 431,47 € do 490,29 €.
Vytkol konajúcemu súdu, že neuviedol, ktoré dôvody boli rozhodné pre zvýšenie výživného pre mal.
E. do budúcna a v čom maloletý stráda a pre aké dôvody bolo potrebné zvýšiť výživné do budúcna.
V konaní bolo preukázané, že mal. E. má zabezpečené všetky potreby a v ničom nestráda a dokonca
matka s ním manipuluje tým, že cez kúpu drahých a značkových vecí si ho kupuje. Konštatoval, že

matka nepreukázala, že by potrebovala E. niečo zakúpiť, že by navštevoval krúžky alebo voľnočasové
aktivity, za ktoré by potrebovala platiť. Uviedol, že výživné zo strany oboch rodičov v sume 330 € je
dostatočné na zabezpečenie odôvodnených potrieb 13-ročného dieťaťa. Zvlášť za situácie, keď otcov
príjem v čistom je v priemere 450 € mesačne a ak by mal otec uhradiť na maloletého E. 200 € a
poskytnúť nevyhnutné výživné D. 160 €, čo v úhrnnej sume činí 360 €, potom mu ostane suma 90 €,
čo nedosahuje ani výšku životného minima na jednu osobu, ktorá je toho času 198,09 €. Z uvedeného

dôvodu je záver súdu nesprávny a nezákonný, pretože v konaní nebolo preukázané matkou, že by
výška nákladov nevyhnutných a potrebných výdavkov na E. presiahla 150 €. Uviedol, že podal na súd
schválenie dohody rodičov, na základe ktorej matka súhlasila so znížením výživného na mal. E. počas
zvýšenia výdavkov na syna D.. Dohoda zo dňa 10.1.2012 v tom čase upravovala najmä povinnosti k
obom deťom, tak ako ich reálne mohli rodičia meniť. Matka vlastnoručným podpisom uznala v tom čase

nevyhnutnosť zvýšených výdavkov na D. a súčasne súhlasila so znížením výživného na mal. E.. Svoj
názor zmenila v čase, keď otec svoju časť dohody splnil a jej vnútorná kalkulácia bola účinná, keď si
ona svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi D. neplnila vôbec a od neho stále žiada vyššie výživné a
i nad rámec objektívne potrebného a spotrebovaného výživného na mal. E.. Konštatoval, že je možné
súhlasiť, že môže byť primeraným výživným na dieťa aj 1.000 € mesačne, ale nie z príjmu 1.300 €,

pritom takýto spôsob výpočtu bol použitý pri stanovení výšky výživného v tomto prípade. Poukazoval na
nesprávnosť názoru súdu, že mu nič nebráni uchádzať sa o iné, lepšie platené zamestnanie, považuje
za subjektívne odôvodnenie, ktoré pôsobí dehonestujúco vo sfére k nízkopríjmovým skupinám ľudí. Pri
takmer 15% miere nezamestnanosti v regióne Košíc, keď má len stredné odborné vzdelanie a v čase,
keď na pracovných miestach s vyžadovaným stredoškolským vzdelaním pracujú vysokoškolsky vzdelaní

ľudia, sa javí ako nezákonný argument, ktorý by súd nemal používať na odôvodnenie subjektívnych
rozhodnutí. Nesúhlasil ani s výškou dlžného výživného, pretože súd ho nesprávne vypočítal, ak počítal
z dlžnej sumy ako je suma ním zvýšeného výživného. Ak by bol výrok súdu o dlžnom výživnom 2.270 €
správny, tak by matka mohla od neho vymáhať dlžné výživné aj na základe rozsudku 43C 23/2007-36
zo dňa 8.10.2007, čo na pojednávaní uviedla, že už podala návrh na vykonanie exekúcie, avšak nie je v

jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť sumu dlžného výživného jednorázovo. Poukázal na to, že súd
jeho návrh na zmenu osobnej starostlivosti zamietol s odôvodnením, že vypočul mal. E. a ten o zmenu
starostlivosti záujem nemá. Praje si, aby všetko zostalo ako doteraz. Konštatoval, že v danom prípade
súd nebral do úvahy prvoradý záujem, t.j. zdravý a všestranný vývoj mal. E.. V konaní preukazoval, že
syn na svoj vek trpí bezdôvodnými a ničím nepodloženými strachmi, že je matkou ovplyvňovaný počas

pobytu u neho, preto trvá na odbornom vyšetrení maloletého aj matky na základe odborného posudku.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj matka s návrhom, že odvolací súd zmení výrok o výživnom
tak, že od 13.3.2013 do budúcna určí výživné 300 € mesačne a adekvátne zmení aj dlžné výživné a o
úprave styku navrhla rozhodnúť tak, že styk otca s maloletým neupraví. Poukázala na to, že konajúci

súd vec nesprávne právne posúdil, pretože pri určovaní výživného zohľadnil otcom uvedené príjmy s
prihliadnutím na jeho potencionálne schopnosti a možnosti napriek tomu, že otec svoj príjem riadne
nepreukázal. Predpokladom pre zohľadnenie potencionality príjmu povinného rodiča je skutočnosť,
že povinný rodič svoj príjem riadne a nepochybne preukáže, ale ten nezodpovedá jeho skutočným
schopnostiam a možnostiam. V danom prípade otec žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom

svoj mesačný príjem z inej ako závislej činnosti nepreukázal, čím porušil edičnú povinnosť podľa ust. §
63 Zákona o rodine. Poukázala na to, že v prípade posudzovania schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je tzv. vyšetrovacia zásada podľa ust. § 120 ods. 2,
3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z
inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať pred súdom príjmy z inej než

závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť mu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si povinný rodič nesplní čo len jednu z týchto povinností, nemôže konajúci súd
riadnezistiťskutkovýstavohľadomjehoskutočnýchschopností,možnostíamajetkovýchpomerov,pretonastupuje zákonná domnienka výšky príjmu, ktorá je prostriedkom objektivizácie príjmov povinného
rodiča. V danom prípade je konajúci súd povinný vychádzať pri určovaní výšky výživného z príjmu
zodpovedajúcemu 20-násobku sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje približne 4.000 €.

Je presvedčená, že skutočná životná úroveň otca, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
Nábytok Luna s.r.o. a jedným z troch spoločníkov a konateľov spoločnosti Luna s.r.o. výrazne presahuje
ním deklarovaný príjem, preto je určené výživné v rozpore s právom maloletého podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. K tvrdeniam ohľadom vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi D. dodáva, že od
7.2.2016 je zamestnaný v donáškovej službe, nemá náklady na bývanie a stravu, nakoľko žije a stravuje

sa v jej domácnosti a na jej chod jej ničím neprispieva, preto je toho názoru, že je schopný živiť sa sám s
poukazom na to, že vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Zdôrazňuje, že mal. E. je vo veku, v ktorom
nie je schopný sám sa živiť, preto k nemu trvá zákonná, ale nie faktická vyživovacia povinnosť, ktorá
má prednosť pred údajnou peňažnou výpomocou otca plnoletému synovi, ku ktorému už nemá zákonnú
vyživovaciupovinnosť.Starostlivosťomaloletéhovplnejmierezabezpečujesama,otecnapriektomu,že
žiadal ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti riadne a v plnom rozsahu nevyužíva právoplatnú úpravu

styku s maloletým, v dôsledku čoho maloletý nikdy nevie, či a kedy sa s ním otec stretne, čo výrazne
narúša jeho denný režim, ako aj pokojné a stabilné výchovné prostredie. Zdôraznila, že otcovi v styku s
maloletým nebráni, o čom svedčí skutočnosť, že kedykoľvek otec o to požiada, pripraví maloletého na
styk a odovzdá ho otcovi aj mimo určených termínov. Vyslovila presvedčenie, že je v záujme maloletého,
aby za týchto okolností nebol styk s otcom upravený, pretože nedodržiava ho a maloletý je tak zbytočne

dvojnásobne vystavovaný stresu jednak v čase súdom určenej úpravy styku, kedy na otca musí čakať
a nikdy nevie, kedy si ho otec vyzdvihne a jednak v čase, keď otec sa neočakávane ohlási urgentne sa
dožaduje stretnutia s ním, v dôsledku čoho musí maloletý zmeniť svoju činnosť a prispôsobiť sa otcovi.
Otec záujem o maloletého zintenzívnil až tesne pred a po vyhlásení rozsudku, čo považuje za účelové
konanie. K výpovedi mal. E. uviedla, že v čase, keď maloletý čakal pred pojednávacou miestnosťou na

výsluch, starší brat ho manipuloval a zastrašoval, aby vypovedal tendenčne v jej neprospech, pretože
skončívdetskomdomove.MaloletýE.márádsvojhobrata,verímuanechcehosklamať,pretosanechal
ovplyvniť. Poprela, že by prichádzala domov v neskorých večerných hodinách pod vplyvom alkoholu. O
syna sa riadne stará, plní si vyživovaciu povinnosť voči nemu, zabezpečuje jeho potreby aj starostlivosť
o neho. Vyživovaciu povinnosť vždy riadne plnila aj k staršiemu D. a čiastočne jeho potreby zabezpečuje

aj v súčasnosti, pretože mu perie, žehlí, poskytuje stravu a bývanie.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na rozhodnutie NS SR v uznesení sp. zn. 5 Cdo/279/2010
okrem iného uvádza „K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady
koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase

- odvolacej lehote. ,uviesť údaje o tom. z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie
súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda môže
odvolateľmeniť,modifikovaťadopĺňať,totoprávovšakmôževyužiťlendouplynutialehotynaodvolanie.
Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§212 ods. 1 O.s.p.), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc

odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods.
2 a 3 O.s.p). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej
lehote (§ 204 O.s.p. a § 205 O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala." Napadnutý
rozsudok zástupkyňa matky prevzala dňa 05.02.2016 a lehota na podanie odvolania matke uplynula dňa
20.02.2016. Otec s poukazom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. k doplneniu dôvodov odvolania doručených

súdu dňa 26.03.2016 sa nebude vyjadrovať. Keďže konanie matky je dlhodobo voči otcovi manipulačné
až šikanózne, pred súdmi sú vedené konania s rozsiahlym dokazovaním, ktorými sa matka snaží
preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Konania vždy končia mimosúdnou dohodou, ktoré nemajú víťaza,
ale prinášajú úľavu pre všetkých. Konanie matky, ktorá je zastúpená zvolenou právničkou aj v prípade
odvolania taktizovala. Ak by bol existoval dôvod na jeho podanie, podala by odvolanie včas. dôvody

ktoré uviedla doplňujúcom odvolaní sú len umelo vyprodukované. Otec voči rozsudku konajúceho súdu
podal odvolanie, na tvrdenia v ktorom v celom rozsahu sa odvoláva a zotrváva na nich. Matka v konaní
nepreukázala, že by mesačne na mal. syna E. vynaložila viac ako 100,- €, syn je zdravý, nenavštevuje
žiadne krúžky, ani nemá žiadne voľnočasové platené aktivity. Otec piati výživné vo výške 165,- € a ak aj
matka má voči synovi vyživovaciu povinnosť, zohliadnúc, že sa o neho „celodenne stará", tak mesačné

náklady na syna E. by nikdy nemali presiahnuť 250.- 6. Súd nikdy nestanovil, aká je výška nevyhnutného
mesačného výživného, aká je výška primeraného výživného, ak aby boli uspokojené všetky potreby mal.
E. za účasti oboch rodičov. Súčasne ale je potrebné zohľadniť, aby boli rešpektované základné funkcie
výživného, na ktoré nemá žiadny nárok druhý rodič, nie je satisfakciou pre rodiča, nie je ani preddavkomdedičstva a pod. a súčasne sa rešpektovalo aj právo povinného rodiča na úhradu jeho nevyhnutných a
odôvodnených potrieb a ďalších osôb, ktoré sú na jeho príjme závislé min. tak ako mal. E.. S poukazom
na dôvody uvedené v uznesení NS SR sp. zn. 5 Cdo/279/2010 otec navrhuje odvolaciemu súdu na

dôvody matky uvedené v doplňujúcom podaní neprihliadať a keďže v zákonnej odvolacej lehote matka
neuviedla žiadne dôvody odvolania, otec navrhuje odvolanie matky odmietnuť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko nie je rozsahom odvolania viazaný a dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení

Zákonaorodine,vsúlades§132O.s.p.vyhodnotildôkazy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyv
ichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadalnavšetko,čovyšlovkonanínajavo,vrátanetoho,čo
uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými
v odvolaní ohľadne zmeny výchovy a zmeny úpravy styku, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu

konania na súde prvého stupňa a rodičia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch o zmene výchovy a zmene úpravy styku ako vecne správne potvrdil a podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva, že matkou vytvorené stabilné výchovné prostredie nepretržitou starostlivosťou
o maloletého je zárukou jeho riadnej starostlivosti nespochybnenej ani kolíznym opatrovníkom, preto
nie je v záujme maloletého práve so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti o maloletého
vo vzťahu k vytvoreniu domova pre maloletého, ktoré dlhodobo zabezpečuje matka a neboli zistené

žiadne relevantné skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že doterajšie výchovné prostredie
u matky už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
konaniach týkajúcich sa maloletých detí súd prihliada predovšetkým na záujmy maloletých detí a nie na
predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia a v prípade, ak dieťa je schopné vzhľadom
na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, musí byť jeho názoru venovaná náležitá pozornosť

(§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Pretože mal. E. vo svojom výsluchu bol schopný vzhľadom na svoju
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a jednoznačne prejavil vôľu zostať v starostlivosti
matky a v prostredí, na ktoré je zvyknutý a rovnako sa vyjadril aj ohľadne zmeny úpravy styku, keď
navrhol ponechať doterajšiu úpravu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné ďalšie
doplnenie dokazovania v tomto smere, pretože pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností je podstatným posúdením najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,
pričom nejde o skutkovú otázku, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň je treba zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je
prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen

so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného
procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má
spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade súd
prvého stupňa dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa a rešpektujúc jeho
najlepší záujem, a pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o výchove a úprave styku, odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k odvolacím námietkam a v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa,
ktorý zistil dostatočne skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o

rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že došlo k zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy
výživného pre mal. E., ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43C 23/2007-36
zo dňa 18.10.2007, právoplatným 5.11.2007, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov mal. E. a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky

a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 5.000 Sk. V čase rozvodu manželstva a určenia vyživovacej
povinnosti zo strany otca na maloletého mal E. 4 roky a navštevoval predškolské zariadenie. V
súčasnosti maloletý má 12 rokov, je žiakom 6. ročníka - druhého stupňa základnej školy. Už len samotná
doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného odôvodňuje záver, že odôvodnené potreby
maloletého sa podstatne zvýšili vo všetkých smeroch v súvislosti s jeho vekom, školskou dochádzkou,

zdravotným stavom, záujmovou činnosťou, športovými, ako aj spoločenskými aktivitami. Zákonnými
kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi z ust. § 62 Zákona
o rodine sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda
zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj

potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby

detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb
iných detí v tomto veku je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich

osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je
možné určovať mechanickým výpočtom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva,
že odôvodnené potreby maloletého sú zvýšené najmä tým, že je vo veku blízkom dospelosti, kedy je
všeobecne známou skutočnosťou, že odôvodnené potreby detí v tomto veku sú mnohonásobne vyššieako u dospelého človeka. Matka mal. E. je živnostníčkou. Podľa výpisu zo živnostenského registra
Obvodného úradu Košice matka vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: O. R. - O.
J. F.. Pre účely posudzovania príjmu u matky mal súd predložené jednak daňové priznania a za

posledné roky si súd tiež zabezpečil lustráciou v Sociálnej poisťovni vymeriavacie základy. Podľa
Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 daňový subjekt O. R. vykazovala
príjem v sume 58.835,09 €, výdavky v sume 51.039,04 €, základ dane 7.796,05 €. Podľa Daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 daňový subjekt O. R. vykazovala príjem v sume
62.653,99 €, výdavky 53842,97 €, základ dane 8.811,02 €. Na základe lustrácie v Sociálne poisťovni

mal súd k dispozícii vymeriavacie základy matky za rok 2013, 2014 a 2015. Za obdobie 01/2013 -
12/2013 vymeriavací základ činil 393 €, od 01/2014 do 06/2014 činil 402,50 €, od 07/2014 - 06/2015
vymeriavací základ činil 511,63 € a od 07/2015 do 12/2015 činil 412 €. Od 01/2016 vymeriavací základ
činí 429 €. Za rok 2015 konajúci súd nežiadal Daňový úrad v Košiciach o zaslanie Daňového priznania
k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015, nakoľko toto bude splatné až 31.3.2016. Podľa Daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 daňový subjekt LUNA, s.r.o. so sídlom Toryská

8, Košice, IČO: 36 178 748, vykazoval výnosy vo výške 199.593,92 €, náklady 225.055,89 €, výsledok
hospodáreniapredzdanením -25.461,97€.PodľaDaňovéhopriznaniakdanizpríjmovprávnickejosoby
za rok 2013 daňový subjekt LUNA, s.r.o. vykazoval výnosy vo výške 308.069,36 €, výdavky 297.491,23
€, výsledok hospodárenia pred zdanením: 10.578,13 €. A nakoniec za rok 2014 bola spoločnosť LUNA
s.r.o. v zisku 29.538 €. Hospodársky výsledok tejto spoločnosti za rok 2015 nie je známy, nakoľko nie je

splatné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (splatné až 31.3.2016). Otec je zamestnaný
v spoločnosti LUNA s.r.o. Košice. V spise sa nachádzajú jednak príjmy otca za rozhodné obdobia na
základe potvrdení od zamestnávateľa, ako aj vymeriavacie základy otca zistené súdom lustráciou v
Sociálnej poisťovni. Tak napr. príjem otca za obdobie od 03/2013 do 02/2014 predstavoval mesačne v
hrubom cca 500 €, v čistom cca 385,75 €, od 05/2014 hrubá mzda otca činila 643 €, čistá mzda 489,58

€. Od 01/2015 - 12/2015 príjem otca činil od 584,04 € do 665,15 € v hrubom, v čistom od 431,47 € do
488,09 €. Otec si neuplatňoval rodinné prídavky ani daňový bonus. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd
zistil, že platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne u otca od 06/2012 je LUNA s.r.o. Košice, Toryská
8, IČO: 36 178 748. Z predmetnej lustrácie je zrejmá výška vymeriavacích základov odporcu a výška
poistného. Vymeriavací základ za obdobie od 06/2012 do 04/2014 sa pohyboval na úrovni 500 € a

od 05/2014 na úrovni cca 643 €. Z vymeriavacieho základu 644,37 € je úhrn poistného činí 60,56
€. Vymeriavací základ za rok 2015 sa pohyboval na úrovni 584,04 € v januári 2015 eur do 648.32 €
v novembri 2015, kde napr. za 11/2015 je úhrn poistného 60,92 €. V prípade posudzovania možností,
schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je tzv. vyšetrovacia zásada
podľa § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že

rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu
zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto
povinností,dochádzakstavu,žesúdsinemôžeurobiťsprávnyaúplnýzáveropomerochpovinnejosoby,

preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného,
ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazuje je
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným
opatrením upravujúcim výšku životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom
meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo

ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia
vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje
obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená
edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na
hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle

§ 5 O.s.p. sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z
inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať
výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v
znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky,
náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach,

pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a
spôsobom zaručujúcimi trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v
sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorýobsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch
v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období: v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje
o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch; v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o

veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných
knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykonanie predmetu účtovníctva v účtovnej
závierke. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať
za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z daňového priznania
nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný
rodič splní povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa § 63
ods. 2 Zákona o rodine a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné
na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie
príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý
nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej

povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti
s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z
tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie je vo
vynaloženomrozsahu,priurčovanívýškyvýživnéhobudevychádzaťzpotencionálnehopríjmu,akokeby
k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. V uvedenom prípade si otec svoju edičnú povinnosť nesplnil,

nakoľko žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky
nepredložil, okrem výpisov z daňových priznaní, ktoré však nie je možné považovať v zmysle vyššie
uvedeného za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa
preto nesprávne pristúpil k posudzovaniu potencionality príjmu povinného rodiča, teda otca maloletého
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože jeho povinnosťou bolo v tomto prípade vychádzať zo

zákonnej domnienky fiktívneho príjmu v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zvýšil výživné od otca pre
mal. E. na 300 € mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a
schopnostiam oboch rodičov, u otca vychádzajúc z fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a trovách
konania podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho

súdu bol zmenený rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému a odvolací súd nemal
poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec maloletého platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom
pre maloletého a súčasne aj o spôsobe zaplatenia dlhu dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich

z ust. § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.