Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201916
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201916.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátskou
Advokátskej kancelárie v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti žalovanej B. N., nar.
XX.XX.XXXX, V. X. F. XXX, K. L.. B. T., F. F. X. V., K. XX, o zaplatenie 154,93 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/42/2016 - 35 zo 14.07.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu žalobcu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 113,43 eur, úroku z omeškania vo výške 1,34 eur, náhrady trov mediačného
konania vo výške 40,16 eur a trov súdneho konania, pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 49,63 eur, a to titulom Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 705802653 uzavretej dňa 12.04.2013, ktorou žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 184,97 eur, úrok z úveru

vo výške 137,03 eur, t.j. spolu 672,- eur. Po splatnosti dlhu žalovaná uhradila sedem splátok v sume
468,- eur, pričom splatnosť dlhu nastala dňa 14.04.2014.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), t.j. zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 a podľa § 219 ods. 3 a § 177 ods. 2 CSP
vec prejdnal bez nariadenia pojednávania, keďže ide o pohľadávku vo výške 154,93 eur.

4. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré následne aj
vyhodnotil a vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 53 ods. 1 prvej vety, ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 až 3 OZ, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom do 09.06.2013, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“).

5.Dospelkzáveru,žeZmluvaospotrebiteľskomúvereaDohodaoplnenívsplátkachzodňa 12.04.2013
uzavretámedzistranamisporujespotrebiteľskouzmluvouaneriadisarežimomObchodnéhozákonníka.
Ďalej zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.04.2013 je v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované

citovaným ustanovením. V zmluve nie je uvedená mesačná splátka, ktorá je uvedená až v Dohode o
plnení v splátkach vo výške 56,- eur, t.j. absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkov
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 OZ a s poukazom na ust.
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je takýto úver bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko žalovaná čerpala istinu úveru vo výške 350,- eur a žalobcovi uhradila sumu 692,- eur, súd
žalobu s poukazom na nedodržanie ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom; dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

9. Nesúhlasil s konštatovaním súdu o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkovapoukazovalnato,žežalovanásazmluvouospotrebiteľskomúverezaviazalakúhradejednej
splátky vo výške 672,- eur, s termínom splatnosti dňa 13.04.2014 a následne ten istý deň požiadala o
možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu o plnení v splátkach, v dôsledku čoho sa
zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur, vždy k 13.

kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13.05.2013 do 13.04.2014. Navrhoval, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcupoukazovalanasprávnerozhodnutiesúduprvejinštancie,
ako aj skutočnosť, že vo veci bolo potrebné s poukazom na Smernicu č. 93/13/EHS čl. 3 ods. 1 určiť

neplatnosťzmluvyakocelkusozreteľomnato,žežalovanejbolposkytnutýúvervovýške350,-eur,ktorý
splatilanajmenejvovýške672,-eurv12mesačnýchsplátkachvovýške56,-eur,počnúcod.13.05.2013,
pričom úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poukazovala na to, že odmietla rozhodcovské
konanie pre riešenie sporu (viď jej podanie na č.l. 55 spisu zo dňa 26.03.2015).

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uvádzal, že žalovaná hrubo porušila povinnosti, ktoré
jej vyplývali zo zmluvy o úvere a v dôsledku tohto vzrástol jej dlh na zmluvne dohodnuté poplatky,
pokuty, o úroky z omeškania, trovy rozhodcovského konania, poplatky za zasielanie upomienok a o trovy
právneho zastúpenia oprávneného počas exekúcie. Nedoplatok vo výške 350,- eur uplatnený podanou
žalobou ale pozostáva z trov právneho zastúpenia, z úrokov z omeškania a z trov právneho zastúpenia

oprávneného počas exekúcie s tým, že žalovanej nie je možné ani priznať postavenie spotrebiteľa, a to
s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila za účelom výkonu jej povolania,
čo súd nezohľadnil vo veci. Preto navrhoval, aby súd na námietky žalovanej neprihliadal.

12. Žalovaná spochybňovala, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania, keďže mala

v čase uzatvorenia zmluvy 74 rokov, nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a sumu vo výške 350,-
eur použila pre svoju osobnú potrebu v pozícii spotrebiteľa.

13. Žalobca k hore uvedenému vyjadreniu už nepodal vyjadrenie.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to bez nariadenia pojednávania v rozsahu uvedenom
v § 379 a § 380 CSP, pričom rozsudok preskúmal spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15.Odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštancievovecirozhodolužvčaseúčinnostiCivilnéhosporového
poriadku, keďže dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.16. Odvolací súd ako prvé konštatuje, že štruktúra odôvodnenia rozsudku nezodpovedá ust. § 220
ods. 2 CSP, čo je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže ide

o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR
a súdov SR 1/2016). Keďže odvolací súd ako prvé zistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, následne
už konkrétne nepreskúmaval naplnenie ďalších uplatnených odvolacích dôvodov odvolateľom v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku spočíva v konkrétne
uplatňovaných dôvodoch podanej žaloby týkajúcich sa zaplatenia titulom úroku z úveru vo výške 113,43
eur, úroku z omeškania vo výške 1,34 eur, trov mediačného konania vo výške 40,16 eur, ako náhrady

trov tohto súdneho konania vo výške 66,13 eur. Nakoľko žalobou žalobca žiadal o zaplatenie sumy vo
výške 154,93 eur s prísl., nie ako sa uvádza v záhlaví vo výške 350,- eur s príslušenstvom, je potrebné,
aby súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku v zmysle § 224 CSP.

20. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len odkazoval na ust. § 53 os. 5 a §

9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol, pričom konštatoval,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaná žalobcovi uhradila z poskytnutého úveru vo
výške 350,- eur celkovú sumu 692,- eur, aj keď celková čiastka splatná spotrebiteľom mala predstavovať
len sumu 672,- eur, bez zreteľa na konkrétne namietané skutočnosti odvolateľom, že žalovaná nebola
spotrebiteľka a že zmluva o spotrebiteľskom úvere nadväzovala na dohodu o plnení v splátkach, ako aj

skutočnosť, že suma vo výške 40,16 eur bola uplatnená nie titulom úrokov z úveru a úrokov z omeškania,
ale trov mediačného konania v znení všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v
ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť aj tieto náklady.

21. Keďže súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil, je odôvodnenie

napadnutého rozsudku v smere napádaných skutočností odvolateľov v podanom odvolaní
nepreskúmateľné a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V zmysle § 391 ods. 3 CSP bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnutie odôvodniť v

zmysle konkrétne namietaných a uplatnených skutočností a v ďalšom konaní eliminovať vytknuté
nedostatky a vyporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a o nároku žalobcu rozhodnúť
rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a to tak, aby rozsudok súdu
bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci z vyhodnotenia zistenéhoskutkového stavu a jeho podriadenia pod správne právne závery, vychádzajúc predovšetkým z právneho
dôvodu podanej žaloby (viď uznesenie NS SR 3Obdo/31/2009 Z.z.) a konkrétne uplatnených nárokov.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).