Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211968
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716211968.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: N.. K. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zast: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska
kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému:
Slovenské krídla, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 653/3, 962 31 Sliač, IČO: 36 790 231, právne zast.:

JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, o
zaplatenie 60.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 8C/160/2016 - 84 zo dňa 04. 10. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/160/2016 - 102
zo dňa 03. 11. 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/160/2016 - 84 zo dňa 04. 10. 2017 v spojení s opravným
uznesením č.k. 8C/160/2016 - 102 zo dňa 03. 11. 2017 z r u š u j ea vec v r a c i a súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej
inštancie" alebo „okresný súd") uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu (istinu) vo výške
60.000,- Eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 10. 05. 2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 12. 2013 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 03. 2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10.000, Eur od 26. 06. 2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia a s
5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, a to do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení samotného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom,
došlým súdu prvej inštancie dňa 04. 10. 2016, domáhal uloženia povinnosti tak, ako bola neskôr
uložená výrokovou časťou rozsudku v napadnutom rozhodnutí. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 16. 09. 2012 uzatvoril ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim zmluvu označenú ako „Kúpna
zmluva o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia". Predmetom zmluvy bol predaj

letových hodín v rozsahu 20, každá v trvaní 60 minút na predvádzacom lietadle V. (Z.). Z dôvodov
na strane žalovaného mu nebolo umožnené zakúpené letové hodiny využiť, a preto v zmysle článku
V. kúpnej zmluvy vyzval žalovaného na spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín. V prípade, ak
kupujúci využije toto právo, predávajúci je povinný odkúpiť nevyužité letové hodiny spätne za cenu
2.000,- Eur plus DPH podľa platnej legislatívy za každú letovú hodinu. Žalobca sa svojím návrhom
domáhal i zaplatenia sumy vo výške 20.000,- Eur, ktorá predstavovala sumu poskytnutú žalovanému

ako dlžníkovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 05. 2013, pričom podľa článku I. bod 5 si
účastníci dohodli, že žalovaný vráti požičanú sumu najneskôr do 15. 05. 2014. Žalovaný predmetnúsumunevrátil,apretožalobcasvojupohľadávkuuplatnilcestoužalobyzároveňisožiadosťouopriznanie
úrokov v zmysle uvedenej zmluvy vo výške 10 % ročne od 10. 05. 2013 do zaplatenia. Žalovaný
existenciu dlhu vo výške 40.000,- Eur s príslušenstvom, ako aj existenciu dlhu vo výške 20.000,- Sk

s príslušenstvom, vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, potvrdil v listine označenej ako „Uznanie dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka". V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 409 zákona č. 513/1991 (Obchodný zákonník, ďalej len „ObZ"), ustanovenie § 657
a § 658 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") a na ustanovenie § 580 OZ. Ďalej konštatoval, že
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Súd

poukázal predovšetkým na to, že celková suma vo výške 60.000,- Eur pozostávala z dvoch právnych
úkonov, pričom jedným právnym úkonom bola zmluva o predaji letových hodín s povinnosťou ich
spätného odkúpenia a druhou zmluvou bola zmluva o pôžičke. Pokiaľ sa týka pohľadávky zo zmluvy o
predaji letových hodín, ktorú si žalobca uplatňoval v celkovej výške 40.000,- Eur spolu s príslušenstvom,
mal súd za to, že žalovaný je povinný túto sumu (40 000,-) zaplatiť s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky
z omeškania, tak ako si ich účastníci dohodli, a to na základe tej skutočnosti, že zo strany žalobcu

nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané splnenie tejto zmluvy, a to či už celkom alebo sčasti.
Na základe dohody účastníkov preto žalobca svojim listom - Výzva na spätné odkúpenie nevyužitých
letových hodín" zo dňa 25. 09. 2013 požiadal žalovaného o spätné odkúpenie a vrátenie zaplatenej
sumy za tieto letové hodiny. Uvedená výzva bola podpísaná aj samotným žalovaným. Na základe
uvedeného mal súd za to, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 40.000,- Eur je v celom rozsahu dôvodná.

Ďalej súd uviedol, že pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného obsiahnutej v odpore proti platobnému
rozkazu, ktorou žalovaný poukázal na to, že žalobca využil určité letové hodiny, a preto mu neprináleží
celá suma za spätné odkúpenie letových hodín, k tomu uviedol, že osoby, ktoré žalovaný uvádzal, a
to jednak manželka žalobcu, ako aj jeho dcéra a tiež osoba uvedená pod menom L. I., tieto osoby
neboli účastníkmi konania a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu si uplatňuje

započítanie časti odlietaných hodín voči týmto osobám, nakoľko zmluva bola výlučne spísaná medzi
žalobcom a žalovaným. Zároveň tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu si uplatňuje
započítanie časti odlietaných hodín voči týmto osobám, nakoľko zmluva bola výlučne spísaná medzi
žalobcom a žalovaným. Zároveň žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal, aký vzťah má osoba L. I.
k žalobcovi. Žalovaný tiež súd nepresvedčil, že tieto hodiny mali byť poskytnuté v rámci predmetnej

zmluvy, pretože z čestných vyhlásení A. C. - manželky žalobcu a G. C. - dcéry žalobcu vyplynulo,
že tieto si za uvedené hodiny zaplatili a toto malo byť mimo predmetnej zmluvy. Samotný žalobca vo
svojom čestnom vyhlásení poukázal na to, že uvedené letové hodiny, na ktoré poukazuje žalovaný v
odpore, boli zaplatené mimo predmetnej zmluvy. Na podporu týchto tvrdení mal však súd preukázanú
aj tú skutočnosť, že samotný žalovaný v rámci uznania dlhu zo dňa 01. 12. 2015, t. j. po tom, ako

mali byť vykonané určité letové hodiny, na ktoré on poukazoval, uznal celkový dlh voči žalovanému
vo výške 40.008, - Eur a taktiež aj z uzatvorenej pôžičky. Z toho teda vyplýva, že v prípade, ak by
vykonal určité letové hodiny a tieto by sa mali započítavať s letovými hodinami zakúpenými v zmysle
predmetnej zmluvy, tak by nedošlo z jeho strany k uznaniu takéhoto záväzku podľa § 558 OZ. Taktiež v
prípade určitého preukázania, že by žalobcovi boli poskytnuté letové hodiny v nejakom rozsahu v zmysle

predmetnej zmluvy a ktoré sa mali plniť z tejto zmluvy, musel by samotný žalovaný namietať, v akej
výške žalobca nemá nárok na vrátenie peňazí za spätné odkúpenie hodín. Súdu tak v odpore, ani v
rámci ústneho prednesu na pojednávaní nebolo uvedené presne aká suma by sa potom mala započítať
na sumu za spätné odkúpenie hodín. Na základe vyššie uvedeného súd nemohol žiadnym spôsobom
prihliadať na obranu žalovaného v rámci spätného odkúpenia hodín. Pokiaľ sa týka vrátenia sumy vo

výške20.000,-Eur,ktorábolaposkytnutá žalovanémunazákladeZmluvyopôžičkezodňa10.05.2013,
súd mal aj tu preukázané, že i v tejto časti bola žaloba dôvodná. Preukázanú mal tú skutočnosť, ktorú
nepoprel ani žalovaný, a to, že mu žalobca poskytol pôžičku vo výške 20.000,- Eur a taktiež žalovaný
netvrdil, že by mu z uvedenej pôžičky nejakú sumu vrátil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 20.000,- Eur. Zároveň priznal aj príslušenstvom vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, a to

tým spôsobom, že žalovaný je povinný zaplatiť z uvedenej sumy aj 10 % úrok z požičanej sumy, t. j.
zo sumy 20.000,- Eur od 10. 05. 2013 do zaplatenia, a to na základe tej skutočnosti, že výšku takýchto
úrokov si účastníci dohodli v čl. I. bod 3, kde konkrétne poukazujú na to, že v súlade s § 658 ods.
1 OZ je žalovaný povinný zaplatiť úroky vo výške 10 % ročne z požičanej sumy. Zároveň súd priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 16. 05.

2014, nakoľko žalovaný mal požičanú sumu vrátiť do 15. 05. 2014, a teda nasledujúcim dňom sa dostal
do omeškania. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, prednesenej na pojednávaní dňa 04. 10. 2017,
s poukazom na Kúpnu zmluvu zo dňa 28. 05. 2014, o tom, že žalobca ako kupujúci má žalovanému
ako predávajúcemu zaplatiť sumu 12.000,- Eur podľa článku IV. tejto zmluvy, súd poukazuje na to, žetakáto obrana žalovaného nebola urobená v súlade s Občianskym zákonníkom a Civilným sporovým
poriadkom (ďalej len „CSP"). Podľa ustanovenia § 147 ods. 2 CSP, keďže uvedená suma bola nižšia ako
suma žalovaná, ide o obranu žalovaného proti vymáhanej sume, a to v časti. Takáto obrana žalovaného,

tzv. započítanie pohľadávky, však musí byť urobené v súlade s § 580 OZ. Zároveň súd poukázal na
to, že v tomto prípade ide o jednostranný právny úkon, ktorý podľa § 37 ods. 1 OZ musí byť určitý,
zrozumiteľný a musí byť urobený tak, aby spĺňal všetky predpoklady platného právneho úkonu. Zo strany
žalovaného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, voči čomu by mala byť uvedená suma vo výške
12.000,- Eur započítaná, či ju súd mal započítať s pohľadávkou, ktorá vyplývala z právneho úkonu

zmluvy o predaji letových hodín, resp. zo zmluvy o pôžičke. Uvedené je dôležité z toho dôvodu, že aby
došlo k účinnému započítaniu, súd by musel započítať a zamietnuť žalobu ku tej ktorej sume, voči ktorej
si ju konkrétne žalovaný uplatnil. Keďže k tomuto nedošlo, ide o neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon
a na takýto súd nemôže prihliadnuť. Činnosť súdu v tomto prípade nemôže nahrádzať prejav vôle, ktorý
jedine prislúcha tomu, kto si obranu v rámci započítania uplatňuje. Taktiež zo samotného návrhu vyplýva
aj tá skutočnosť, že okrem samotnej istiny vo výške 40.000,- Eur a vo výške 20.000,- Eur si žalobca

uplatňoval aj úroky z omeškania a muselo by byť započítanie urobené tým spôsobom, že by súdu bolo
preukázané, kedy nastala splatnosť samotnej kúpnej ceny z kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho
podielu k hnuteľnej veci zo dňa 28. 05. 2014, na ktorú poukázal žalovaný, pričom podľa článku V. si
účastníci neurčili konkrétny dátum, kedy mal žalobca uvedenú sumu zaplatiť. Súdu žiadnym spôsobom
nebolo preukázané, že by žalovaný ako predávajúci z tejto zmluvy nejakým spôsobom určil konkrétny

deň splatnosti tejto sumy. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol
v celom rozsahu úspešný s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, priznal náhradu trov konania v celkovej
výške 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalovaný v konaní nepopieral právny titul vzniku
nároku žalobcu, ale spochybňoval jeho výšku. Medzi stranami došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o
predaji letových hodín a rovnako bola uzavretá aj zmluva o pôžičke peňazí. Žalovaný sa v konaní bránil
tým, že časť letov žalobca absolvoval, a preto celý nárok na zaplatenie 40.000,- Eur titulom spätného
odkúpenia letových hodín nie je dôvodný. Žalobca v roku 2013 vykonal lety dňa 22. 09. 2013, manželka

žalobcu A. C. vykonala let dňa 22. 09. 2013, dcéra žalobcu G. C. vykonala let dňa 25. 09. 2013. Žalovaný
o vykonaných letoch predložil aj doklady o prevádzke lietadla, ktoré preukazovali uvedené lety. V roku
2014 vykonal žalobca let dňa 24. 06. 2014 a tiež na ťarchu žalobcu bol vykonaný let dňa 28. 06. 2014 L.
I. na letisku I. v čase od 14.39 h do 14.57 h. V roku 2015 vykonal žalobca let dňa 09. 08. 2015. Žalobca v
konaní predložil čestné prehlásenia rodinných príslušníkov, ktorých lety boli samostatne zaplatené, iné

dôkazy nepredložil. Súd pri vyhodnotení obrany žalovaného poukázal na uvedené čestné prehlásenia,
vyjadrenia žalobcu a na uznanie dlhu, ktoré podpísal konateľ žalovaného dňa 01. 12. 2015, avšak súd
neskúmal, či dlh v čase jeho uznania skutočne existoval a v akej výške, ale uspokojil sa len s čestnými
prehláseniami a vyjadrením žalobcu. Zo strany žalobcu nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci
zaplatenie vykonaných letov. Žalovaný sa ďalej v konaní bránil vznesením námietky na započítanie

pohľadávky v sume 12.000,- Eur titulom kúpnej zmluvy o predaji 50 % podielu lietadla P., ktorá zmluva
bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 28. 05. 2014, o čom žalovaný predložil súdu dôkaz. Súd tento
započítací prejav žalovaného vyhodnotil ako neurčitý, nezrozumiteľný, nespĺňajúci všetky predpoklady
jednostranného právneho úkonu. S dôvodmi, ktoré súd uviedol sa žalovaný nestotožnil. Ustanovenie §
580 OZ uvádza podmienky, za ktorých je započítanie pohľadávok možné. Všetky podmienky obsiahnuté

v ustanovení § 580 boli podľa žalovaného splnené a pokiaľ súd nepovažoval započítací prejav za
dostatočne určitý, keďže bol urobený na pojednávaní, mal možnosť žalovaného vyzvať, aby špecifikoval
a spresnil to, čo súdu nebolo zrozumiteľné. Formálny prístup súdu pri hodnotení kompenzačnej námietky
považuje žalovaný za inú vadu v konaní, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný tak
považovalrozsudokprvostupňovéhosúduzarozhodnutievydanébezdostatočnéhozisteniaskutkového

stavu postihnuté inou vadou a v konečnom dôsledku za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho
posúdenia veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie. Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa dňa 21. 12. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že pokiaľ sa týka otázky

unesenia dôkazného bremena ohľadne dôvodnosti žalovaného nároku, žalovaný prehliada skutočnosť,
že žalovaný nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu uznal, o čom svedčí listina „Uznanie dlhu" zo dňa
01. 12. 2015, nachádzajúca sa v súdnom spise, ktorej pravdivosť a relevantnosť žalovaný nespochybnil.
Keďže uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie uznávaného záväzku v čase uznania, bolovecou žalovaného, aby prípadne vyvrátil existenciu uznaného záväzku, čo však žalovaný neurobil.
Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že nárok z titulu spätného odkupu letových hodín nie je
daný v celej uplatnenej výške 40.000,- Eur z dôvodu, že časť letov žalobca a ďalšie žalovaným uvádzané

osoby reálne absolvovali, a to v rámci kúpnej zmluvy o predaji hodín, na preukázanie tohto tvrdenia
žalovaný neoznačil, ani nepredložil žiadny dôkaz. Navyše žalovaný doposiaľ nevysvetlil, aký súvis so
žalovaným nárokom by mala mať skutočnosť, že časť zo žalovaným označených letov mali absolvovať
síce osoby žalobcovi známe alebo blízke, no súčasne osoby, ktoré neboli účastníkom predmetnej kúpnej
zmluvy. Žalovaný tiež bližšie neozrejmil, aká časť žalovaného nároku by nemala byť dôvodná v dôsledku

tvrdenej realizácie letov. V reakcii na odpor proti platobnému rozkazu žalobca potvrdil, že dňa 22. 09.
2013 absolvovala let aj jeho manželka a dňa 25. 09. 2013 uskutočnila let aj jeho dcéra (G. C.), zároveň
však žalobca uviedol dôvody, označil a predložil dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovaného, že by
tieto lety boli absolvované v rámci kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že k uskutočneniu letov podľa kúpnej
zmluvy nedošlo, vyplýva i z listu žalovaného zo dňa 27. 03. 2014, v ktorom žalovaný priznáva, že k
uskutočneniu letov nedošlo z dôvodov výlučne na jeho strane. Žalovaný v tomto liste tiež deklaroval, že

si je vedomý záväzku voči osobe žalobcu, spočívajúceho v povinnosti spätného odkupu letových hodín.
Žalovaný po prvýkrát namietal rozsah spätného odkupu letových hodín až v rámci súdneho konania
vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 12C/175/2016, v ktorom sa voči jedinému spoločníkovi a
konateľovi žalovaného domáha žalobca vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenia
sumy vo výške 77.234,14 Eur. Čo sa letov uskutočnených po doručení jeho žiadosti o spätný odkup

letových hodín žalovaného týka, tieto nemohli byť uskutočnené v rámci právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou o odkupe letových hodín zo dňa 16. 09. 2012 z dôvodu, že doručením jeho žiadosti
o spätný odkup letových hodín zaniklo právo žalobcu žiadať od žalovaného uskutočnenie letov a
žalovanému vznikla povinnosť odkúpiť od žalobcu letové hodiny. Pravdivosť tvrdenia o tom, že uvedené
lety boli uskutočnené mimo rámec kúpnej zmluvy, a že za tieto lety bolo žalovanému osobitne zaplatené,

preukazuje aj uznávací právny úkon žalovaného, ktorý je obsahom listiny zo dňa 01. 12. 2015 „Uznanie
dlhu". Žalovaný ním potvrdzuje (uznáva dlh čo do dôvodu a výšky) existenciu dlhu žalovaného voči
osobe žalobcu vo výške 40.000,-Eur s príslušenstvom vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, a to aj existenciu
dlhu žalovaného voči osobe žalobcu vo výške 20.000,- Eur s príslušenstvom vyplývajúceho zo zmluvy
o pôžičke. Právny úkon uznania je vyhotovený až následne s dostatočne dlhým časovým odstupom

po uskutočnení všetkých žalovaným menovaných letov. Čo dokazuje, že aj žalovaný si uvedomuje, že
lety vykonané v menovanom období boli vykonané mimo rámca kúpnej zmluvy, a že bolo žalovanému
za ich vykonanie osobitne zaplatené. Vo vzťahu k letu, ktorý mal byť uskutočnený na ťarchu žalobcu
L. I. v konaní žalobca riadne a včas poprel, že by takýto let mal byť uskutočnený na jeho ťarchu a
uviedol, že o tomto lete nemá žiadnu vedomosť. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nijako

nepoprel v zmysle zákonných ustanovení platí, že sa považujú za nesporné. Preto, pokiaľ žalovaný až
v rámci odvolania vytýka súdu, že prihliadal na čestné prehlásenia, no doposiaľ tieto čestné prehlásenia
a ďalšie ním uvádzané tvrdenia a dôkazy nenamietal, ba ani v odvolaní neuviedol vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, sú takéto výhrady žalovaného neúčinné. Pokiaľ žalovaný až na
pojednávaní namietal, že žalovaná suma nie je dôvodná čo do čiastky 12.000,-Eur tvrdiac, že žalovaný

eviduje voči osobe žalobcu pohľadávku z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za predaj lietadla P. na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 28. 05.
2014, k tomuto žalobca uviedol, že na takúto obranu nie je možné v zmysle § 153 CSP prihliadnuť,
keďže nebola uplatnená včas. Navyše, pokiaľ žalovaný argumentoval tvrdením, že voči osobe žalobcu
eviduje pohľadávku vo výške 12.000,- Eur, túto pohľadávku v konaní procesne nijak riadne neuplatnil

(započítaním, vzájomným návrhom, a pod.), z tohto dôvodu nemal súd dôvod na túto pohľadávku
prihliadať. Navyše tvrdenie žalovaného o existencii jeho pohľadávky z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za
predaj lietadla na základe kúpnej zmluvy, však každopádne nie je pravdivé z dôvodu, že kúpnu cenu za
prevod spoluvlastníckeho podielu žalobca žalovanému riadne zaplatil, a to dňa 30. 05. 2014, keď zložil
sumu 20.600,-Eur do pokladne spoločnosti Letisko Sliač, akciová spoločnosť, čím došlo k úhrade dlhu

žalovaného voči spoločnosti Letisko Sliač a súčasne aj k zániku dlhu osoby žalobcu voči žalovanému
z titulu kúpnej ceny za predaj spoluvlastníckeho podielu lietadla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a tento navrhol v celom rozsahu
potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcu vyjadrenie zo strany žalovaného podané nebolo.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadeniapojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie (rozsudok), ako aj konanie ktoré tomuto
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.. Žalovaný už vo fáze
konania pred súdom prvej inštancie pri podaní odporu proti platobnému rozkazu namietal výšku

žalovaného nároku zo strany žalobcu, keď tvrdil, že žalobca a jemu blízke osoby čerpali z rozsahu
letových hodín obsiahnutých v kúpnej zmluvy o predaji letových hodín zo dňa 16. 09. 2012. V odpore
podanom žalovaným osobne na súde prvej inštancie dňa 11. 05. 2017 žalovaný namietal, že v priebehu
roka 2013, 2014 a v roku 2015 vykonal žalobca a jemu blízke či známe osoby, lety, v dôsledku
čoho rozsah letových hodín, ktorých náhradu žalobca v konaní požaduje, nezodpovedá skutkovému

stavu a nárok v takto žalovanom rozsahu nie je dôvodný. V odpore žalovaný rozpísal uskutočnené lety
pokiaľ sa týka dátumu a času za rok 2013, 2014 a 2015, pričom takáto obrana zo strany žalovaného
mala charakter tvrdenia a reálne uskutočnenie letov a podmienky či realizácia úhrady za ne, neboli
zo strany žalovaného dokazované nijakým dôkazom. To sa udialo až na pojednávaní dňa 04. 10.
2017, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že má k dispozícii letové knihy, ktoré preukazujú

nalietané hodiny zo strany žalobcu, a ktoré žalovaný nemohol súdu predložiť skôr, nakoľko boli v rámci
používania lietadla k dispozícii, preto nemohli byť súdu predložené. Z tohto dôvodu ich žalovaný prvýkrát
s uvedeným odôvodnením súdu ako dôkaz predložil na pojednávaní dňa 04. 10. 2017. Odvolací súd sa
oboznámil s následným procesným postupom zo strany súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2017 obsiahnutej v spise na č. l. 82 až 83 p. v.

10. Z uvedenej vyplýva, že žalobca predložil listinný dôkaz ním označený ako letové knihy, ktorým
mal snahu preukázať žalobcom nalietané hodiny a rozporovať výšku žalobou uplatňovaného nároku..
Následne súd prvej inštancie prerušil pojednávanie za účelom vyhotovenia fotokópie predložených
listín a po vyhotovení fotokópie predkladaných dôkazov právny zástupca žalovaného doručil (odovzdal)

tento navrhovaný dôkaz právnemu zástupcovi žalobcu. Po doručení predkladaného dôkazu právnemu
zástupcovižalobcusúduznesenímvyhlásildokazovaniezaskončené. Takýmtonesprávnymprocesným
postupom súdu prvej inštancie však bol nastolený stav, kedy žalovaný predložil súdu listinný dôkaz,
ktorý mal slúžiť ako prostriedok procesnej obrany, avšak s týmto sa konajúci súd nijakým spôsobom
nevysporiadal. Zo zápisnice z pojednávania a následne ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie

je zrejmé, či súd na takýto predložený dôkaz prihliadol, nie je ani zrejmé či ho vykonal, resp., ak takýto
dôkaz nevykonal, z akých dôvodov tak rozhodol. Postupom súdu prvej inštancie tak bol navodený
stav, že zo strany žalovaného bola prednesená obrana spočívajúca v tvrdení a zároveň predložení
dôkazu o uskutočnených letoch na strane žalobcu, ktorých čerpanie letových hodín má mať priamy vplyv
na výšku žalovaného nároku žalobcom, avšak súd prvej inštancie sa s takouto prednesenou obranou

žalovaného nijakým spôsobom nevysporiadal a preto nie je zrejmé, či dôkaz, ktorý bol predložený
na pojednávaní súd odmietol vykonať (nakoľko vyplýva, že tento na pojednávaní vykonaný žiadnym
spôsobom nebol), avšak nevykonanie tohto dôkazu nebolo ani v zápisnici z pojednávania a ani v
odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom zdôvodnené. Uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie predstavuje vadu v konaní, ktorou súd znemožnil strane - žalovanému, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím
možnosti vyjadriť sa k predkladanému dôkazu tak v konečnom dôsledku došlo i k odňatiu možnosti konať
pred súdom i žalobcovi. V dôsledku uvedenej vady a nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, keď konajúcim súdom neboli zohľadnené všetky prednesené tvrdenia a predložené dôkazy,
odvolací súd nemohol postupovať inak, ako rozsudok prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo
spisu vyplýva, že predkladané dôkazy (resp. dôkaz označený ako letové knihy) boli predložené v inom
ako slovenskom jazyku a preto v uvedenej forme nie je spôsobilý spoľahlivo preukazovať akúkoľvek
skutočnosť v rámci konania pred súdom, avšak i s uvedenou okolnosťou je povinný konajúci súd savysporiadať a to buď náležitým odôvodnením rozhodnutia o odmietnutí návrhu na vykonanie dôkazu
alebo v rámci konania uložiť procesnej strane v súdom určenej lehote súdu predložiť navrhované dôkazy
v slovenskom jazyku a následne rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe v závislosti od toho, či súd

považuje ďalšie dokazovanie za potrebné a či takýto dôkazný návrh pripustí. V každom prípade je ale
potrebné o predloženom dôkaznom návrhu rozhodnúť, s týmto sa vysporiadať a takéto rozhodnutie
odôvodniť.

11. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa vzájomného započítania pohľadávok,

ktorý započítací prejav učinil právny zástupca žalovaného na pojednávaní, k tomuto odvolací súd
uvádza, že je potrebné prisvedčiť argumentácii a zdôvodneniu súdu prvej inštancie obsiahnutom v
odôvodnení rozsudku, kedy ťažiskovým dôvodom pre konštatovanie záveru o nemožnosti započítať
uvedenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 12.000,- Eur, je predovšetkým tá skutočnosť,
že nie je zrejmé, či tvrdená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 12.000,- Eur v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie existovala, či bola splatná, nakoľko v kúpnej zmluve o predaji 50%

podielu k lietadlu, nie je nijakým spôsobom upravená splatnosť dohodnutej kúpnej ceny, a teda z
tejto kúpnej zmluvy a ani z iných dôkazov nie je zrejmé kedy a ako bol žalobca (ako kupujúci zo
zmluvy) povinný dohodnutú kúpnu cenu zaplatiť. Z uvedeného tak jednoznačne nevyplýva existencia
a splatnosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Okrem uvedeného hmotnoprávneho dôvodu, i
odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že v danom prípade tiež absentuje samotný

započítací prejav ako jednostranný úkon žalovaného smerujúci (určený) žalobcovi (nie konajúcemu
súdu), predchádzajúci vznesenej započítacej námietke v konaní. Na podporu uvedeného záveru
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 18/2007, v ktorom bolo o.i.
konštatované „započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a)

vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom,
b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného
druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom
ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d)
existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého

musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke
veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie
uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné
pohľadávky stretli, účinky započítania nenanstanú.. Z hľadiska účinnosti započítania pohľadávky
treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky, tieto nastanú

až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex tunc). Tento kompenzačný prejav je
jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno
vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku( započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa
pohľadávky stretli a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. K zániku
pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú." Odvolací

súd tak uvádza, že súd prvej inštancie pri vysporiadaní sa so vznesenou kompenzačnou námietkou
vznesenou žalovaným na pojednávani postupoval správne.

12. Vzhľadom však na vyššie popísanú závažnú procesnú vadu, pri vedení pojednávania a vykonaní
dokazovania, odvolací súd bol nútený rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne vykoná pojednávanie, na ktorom riadne vykoná
dokazovanie dôkazmi, resp. dôkaznými návrhmi navrhnutými stranami sporu. V prípade, ak vykonanie
niektorých návrhov z určitého dôvodu súd nebude považovať za účelné či potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej, resp. z dôvodu ich oneskoreného predloženia, o tomto rozhodne a svoje rozhodnutie
náležitým spôsobom odôvodní, pričom závery vykonaného dokazovania budú obsahom odôvodnenia

opätovne vydaného rozhodnutia (rozsudku). Z odôvodnenia bude zrejmé, ktoré dôkazy strany sporu
navrhli vykonať, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, tak aby bola sporovým stranám zachovaná
možnosť konať pred súdom (predkladaním dôkazov v súdom určenej lehote, možnosťou protistrany sa
k týmto vyjadriť a postupom súdu, ktorý sa všetkými prostriedkami procesného útoku, ako aj procesnej

obrany bude zaoberať) a zároveň, aby odôvodnenie rozsudku spĺňalo požiadavky obsiahnuté v ust. §
220 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).