Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Erik Tomus
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/115/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010456
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617010456.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdMalacky,vsenátezloženomzpredseduJUDr.ErikaTomusaaprísediacichViliamaSlezáka
a Ing. Juraja Baráneka, v trestnej veci obžalovaného H. E., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.
októbra 2018, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
H. E., narodený XX. H. XXXX v H., trvale bydliskom R., prechodne H. XX, XXXX W., K., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou,
sa uznáva vinným, že
v presne nezistenom čase od 19.00 h dňa 01.12.2015 do 05.45 h dňa 02.12.2015 v obci Z., na ulici L.
číslo XX, okres L., O. republika, prekonal oplotenie rodinného domu vo výške 200 centimetrov, vošiel
na pozemok tam sa nachádzajúceho rodinného domu, kde si kľúčom ponechaným v zámku dverí z
vonkajšej strany otvoril dvere do kotolne rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve poškodených E. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. číslo XXXX/XX, Z., okres L., O. republika a Ing. C. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvalo bytom L. číslo XXXX/XX, Z., okres L., O. republika, odkiaľ sa dostal do priestorov garáže a tu sa
následne zmocnil motorového vozidla značky L. XXX, evidenčné číslo: L. XX-XX (O. republika), bielej
farby, VIN: W rok výroby 1986, ktoré je vo vlastníctve pošk. E. R. a odišiel s ním na neznáme miesto, čím
takto poškodenému E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. číslo XXXX/XX, Z., okres L., O. republika,
spôsobil škodu vo výške 10.000,- CZK (370,06 eur) a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa
11.06.2015 bol postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov pokarhaním a to rozhodnutím Okresného úradu Malacky,
sp. zn. OU-MA-OVVS-2015/004311-1/P-246, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.07.2015, a zároveň dňa 19.05.2014 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV,
sp. zn. 2T 56/2014, právoplatným dňa 05.06.2014,
teda
neoprávnene si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený a tohto činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním a zároveň
neoprávnene vnikol do obydlia iného,
čím spáchalzločinkrádežepodľa§212ods.2písm.f),ods.3písm.b),ods.4písm.b)Trestnéhozákona,spoukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38
ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou
formou.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 07. novembra 2017 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 1 Pv 505/16/1106-28
na Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na H. E., nar. XX. H. XXXX, pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona.
Predmetné trestné stíhanie bolo listom Okresného štátneho zastupiteľstva v Břeclavi zo 14. júna
2016, sp. zn. ZN 2087/2015-23 odovzdané Okresnej prokuratúre Malacky, a to s poukazom na čl. 21
Európskeho dohovoru z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, s poukazom na čl. 29
ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z 29. októbra 1992 o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach, a s poukazom na s čl. 6 ods. 1 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných
veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o
Európskej únii.
SúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievrámciktoréhovypočulobžalovanéhoH.E.,svedkov
U. V. a V. L., v súlade so zákonom prečítal výpovede poškodených E. R. a C. R., so súhlasom strán
bol prečítaný znalecký posudok č. 64/2017 z odvetvia psychiatria vypracovaný MUDr. F. R., a znalecký
posudok č. PPZ - KEÚ -BA- EXP-2016/12035 z odvetvia Kriminalistickej biológie a genetickej analýzy
vpravovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava, súd ďalej prečítal
podstatné listinné dôkazy, predovšetkým odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, správy Prezídia Policajného zboru, zápisnicu o obhliadke miesta činu, a iné, pričom
zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný H. E. vypovedal, že vie, o čo ide, svedok V. si vymýšľa, bolo to úplne naopak. On bol v
tom čase drogovo závislý, čo V. zneužíval. Pokiaľ ide o skutok, bol doma, mal krízu, prišiel za ním
V. s nejakým chlapcom, spýtal sa ho, že či mu za drogy nepomôže previesť nejaké auto z Česka na
Slovensko. Šli tam, vystúpili von, on ani nevie, kde presne boli, išli asi pol kilometra pešo, V. niekam
odbehol, obžalovaný ho chvíľu čakal a keď prišiel, dal obžalovanému kľúče, on vzal auto a šiel s týmto
autom do H., kde mal čakať V. na parkovisku, kam on neprišiel, V. dodatočne uviedol, že mal po ceste
nejakú nehodu. Auto nechal na parkovisku, kde býval V., asi za 1 alebo 2 dni V. prišiel za ním a on mu
dal kľúče od auta. Nevie, čo sa dialo ďalej, on bol v tom čase kvôli drogám úplne mimo.
Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že nevie, kedy presne v noci k nemu prišli V. s L., bolo to
okolo 23:00 až 24:00 hod. V. dal obžalovanému pervitín, asi 0,5 g, užil ho hneď. Nevie, koľko trvala cesta
do Česka, zastavovali sa na mnohých miestach ešte na Slovensku, do Česka prišli nejako nad ránom.L. bol s V. v aute odkedy prišli za ním, oni dvaja chodili všade spolu, obžalovaný čakával v aute. V tom
čase užíval veľa drog, aj 2 g resp. 8 - 10 dávok denne. Pred tým v Česku nebol. Keď dorazili na miesto
v Česku, V. povedal, že idú po auto, obžalovaný šiel s ním. Chodili po uličkách. Po chvíli mu V. povedal,
aby počkal na mieste, on niekam odišiel, vrátil sa o niekoľko minút aj s kľúčmi. Zase sa pohli pešo a V.
obžalovanému po chvíli ukázal auto, ktoré bolo pri jednom dome odparkované vonku na ceste. Nevie,
kto ho tam doviezol. V. mu povedal, aby obžalovaný na tomto aute išiel prvý do H. na parkovisko, kde
ale nikto nebol, v rozpore s tým, ako sa dohodli. L. obžalovaný nepozná, vtedy v aute ho videl prvý krát.
V. spoznal asi pol roka pred skutkom, kedy ich zoznámila iná osoba. V Česku v žiadnom dome ani v
garáži nebol.
Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že v tom čase okrem pervitínu fajčil aj marihuanu, bral kokaín,
skúsil aj heroín. Závislý na drogách je asi od 15 rokov. Keď mu V. dával kľúče, nevedel, že je auto
odcudzené.
Svedok U. V. vypovedal, že o tejto trestnej veci vie toľko, že bol raz s L. v herni, neskôr došiel za nimi
obžalovaný a povedal, že potrebuje niekam odviesť. V. mu odvetil, že zadarmo to nebude, že nech mu
obžalovaný dotankuje a dá mu nejaké peniaze, s čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný chcel ísť do
Česka, kam teda šli, do Z., kde v parku obžalovaného vyložili a čakali naňho. V. si odbehol medzi tým
na toaletu. Asi za 15 minút obžalovaný došiel na nejakom starom bielom L., stiahol okno a povedal, že
sa s V. vyrovná neskôr a odišiel preč. Nakoľko V. mal zákaz šoférovania, za volantom sedel L., ktorý
vyšiel na nejaký klinec, alebo obrubník a neskôr zistili, že majú prázdne koleso. Potom V. kontaktoval
obžalovaného ohľadom vyrovnania sa, ale obžalovaný mal vypnutý telefón.
Na otázky prokurátora svedok V. uviedol, že nevedel, za akým účelom ide do Česka. Keď prišiel
obžalovaný na aute, bola hlboká noc, nevie, odkiaľ obžalovaný to auto presne vzal, no malo českú ŠPZ.
Keď prišiel s autom za nimi povedal im, že môžu ísť a V. ešte za obžalovaným kričal, že ako sa vyrovnajú
s peniazmi. L. ostal s V. sedieť v aute. Z Česka išli s L. do H., asi do herne. Obžalovaný išiel samostatnou
cestou. Po príchode na Slovensko sa V. obžalovanému nevedel dovolať. Nevie sa vyjadriť k tomu, či v
čase skutku obžalovaný bol pod vplyvom nejakých návykových látok, on obžalovaného nevidel nič užiť.
Na otázky obhajcu svedok V. uviedol, že obžalovaného pozná cca 5 rokov. Kedysi si k V. chodil kupovať
marihuanu. V Z. zastavili v takom vysvietenom parku, obžalovaný z auta odišiel s tým, že sa vráti asi za
10 - 15 minút, oni ho zatiaľ čakali v aute, V. si medzitým odskočil na malú a po tých 10 - 15 minútach
sa obžalovaný vrátil. Defekt dostali v tom parku v Z. tak, že sme vyšli asi na klinec alebo obrubník,
V. si myslí, že na klinec, lebo iné poškodenie tam nebolo a defekt opravili v F. na pumpe Slovnaft.
Odcudzené L. on nešoféroval. V súvislosti s touto trestnou vecou mu neboli odobraté ani pachové ani
daktyloskopické stopy.
Na otázku obžalovaného, prečo V. klame, keď on dal obžalovanému v Česku kľúče a papiere od auta,
svedok V. uviedol, že to vôbec nie je pravda. Svedok V. ďalej uviedol, že s obžalovaným sú v tom
istom ústave na výkon trestu, a boli upozornení preventívnou a bezpečnostnou službou na to, aby sa
navzájom nekontaktovali, čo V. dodržal, avšak obžalovaný ho včera - v utorok na raňajkách kontaktoval
tým spôsobom, že sa mu osobne vyhrážal, pýtal sa V., ako mieni vypovedať a v prípade, že v jeho
neprospech, že V. hodí na krk 9 rokov, nevie za čo. Svedok V. má k tomu svedka - odsúdený A. P.,
ktorý to počul.
Na to obžalovaný uviedol, že V. klame, bolo to tak, že asi pred dvomi týždňami, keď V. zistil, že
obžalovaný je vo výkone, začal mu ukazovať rôzne gestá - prechádzal si prstom cez krk, následne
obžalovaný išiel udalosť oznámiť PBS, na čo mu oznámili, že nie je možné zabezpečiť, aby sa v ústave
nestretli. Neskôr sa dostal dokonca s V. na izbu, kedy obžalovaného napadol a vyhrážal sa mu, že ho
dá rozsekať za to, že V. usvedčil za viaceré krádeže v Rakúsku.
Svedok V. sa záverom len na okraj vyjadril, že v Rakúsku sa trestné stíhanie zastavilo pre nedostatok
dôkazov.
Svedok V. L. vypovedal, že vie, v akej veci bol predvolaný, vie, o čo sa jedná, obžalovaného pozná.
L. v tejto veci bol len šoférom. V daný deň mu volal V., či môže robiť šoféra, že ide odviesť kamaráta
do Česka. Neskôr sa dozvedel, že tým kamarátom je obžalovaný. Najskôr odmietol, ale potom súhlasil.Odviezli teda obžalovaného do Česka, došli do prvej dediny za hranicami. V tej dedine L. ostal v aute a
V. s obžalovaným vyšli z auta von. O nejaký čas na to dobehol do auta V. a začal hovoriť, že idú späť a
nech sa L. na nič nepýta. O niečo neskôr k nim došiel obžalovaný na staršom bielom L. a išli všetci na
Slovensko. Oni ešte na hraniciach opravovali defekt. L. potom šiel domov do F..
Na ďalšie otázky prokurátora svedok L. uviedol, že nevidel presne, odkiaľ obžalovaný došiel na tomto
bielom L.. Nevidel obžalovaného prekonávať plot, pri plote videl načahovať sa V.. V tej dedine stáli na
takom rázcestí, pred takou predzáhradkou a neďaleko bol taký rohový dom s veľkým asi 2 metrovým
kamenným plotom.
Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
svedka V. L., v rámci ktorej uviedol, že išli po starej ceste smerom na F. a potom do Čiech, do prvej
obce za hranicou, nevie, ako sa volá. Tu došli niekedy až v noci, okolo pol noci, cca 1 hodina ráno a tu
odparkovali v takom parku, pred rodinným domom, ktorý mal predzahrádku a „bordovú“ farbu oplotenia.
Oni vystúpili z auta, U. sa potuloval po ulici, ako keby bol opitý a ten H. E. niekde utekal, kedy ho L. videl,
ako preskakuje plot na rodinnom dome. To bol jeden dom vedľa, od toho kde stáli a išlo o rohový rodinný
dom. Tento mal kamenný plot, cca do 2 metrov vysoký. To L. videl z auta, kde sedel celý čas. Nevie
presne, ako to bolo, ale E. preskakoval plot. U. si došiel sadnúť do auta a sedeli v aute. Mali vypnutý
motor. L. hovoril V., že poďme preč. Už vedel, že niečo nie je v poriadku a nechcel mať problémy. U.
povedal, že už ideme, že počkáme na neho. Boli tam celkovo asi 20 minút, ale potom, ako nastúpil U.
do vozidla, tak asi po cca 2 minútach, čo sa s U. bavili, tak L. uvidel, ako H. E. došiel od hlavnej cesty na
nejakom vozidle zn. L., také staršie, bielej farby. Prišiel pre nich a ukázal im, že majú ísť za ním. Stiahol
okno na vozidle a ukázal rukou, aby L. s V. išli za ním. U. začal nadávať, že to je „kokot“ a tak, ostal
nejaký nervózny. U. naštartoval vozidlo a snažil sa vycúvať a nabúral do tej predzáhrady a to dostali
defekt, začal tam nadávať a s rýchlym odpichom odišiel smerom na F., na Slovensko. Už v tom čase
vedel, že má defekt, preto nadával. Potom odišli na Slovensko, kde na benzínke v prvej dedine menil
koleso a pokračovali smerom do H., resp. do F., lebo V. presvedčil, že chce ísť domov. Potom E. už od
vtedy nevidel a U. stretol a nič, nebavili sa o tom.
Svedok L. sa k čítanej výpovedi vyjadril, že sa nepamätá, že by videl, ako obžalovaný preskakuje plot.
Obžalovaného len stratil z dohľadu, stratil sa mu niekde pri tom vysokom kamennom plote. Tá výpoveď
pred policajtom bola spísaná dosť rýchlo, vie, že V. z auta videl po celý čas ako bol vonku, bol na ulici,
nepreskakoval žiadny plot ani nevchádzal do žiadneho dvora, bol len na ulici pri aute a L. nevidel len
obžalovaného. Vonku ani v aute nikto nikomu nič neodovzdával, žiadne veci, nič nevidel.
Na otázky obhajcu svedok L. uviedol, že v Z. zastavili 2-krát, kým tam prišli. Pokiaľ ide o skutok, to bolo
druhé zastavenie. Za auta vždy vystupoval obžalovaný aj V.. Keď V. videl pri plote, možno vykonával
malú potrebu, tváril sa tak. L. z auta videl zadnú stenu predmetného rodinného domu a plot, ktoré boli
hneď vedľa seba. L. nevidel auto vychádzať žiadne, nakoľko dom mal bránu z druhej strany cesty. Z
ich auta vystupovali obžalovaný s V., šli chvíľu rovno po ceste, po ulici, až kým došli rovno k plotu a za
ním bol taký parčík, tam pri tom plote sa L. stratil obžalovaný z dohľadu a V. sa tam zatiaľ potuloval,
asi robil malú potrebu.
Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že je možné, že došli po obžalovaného do R., ale L. si to už
presne nepamätá, bol užívateľom drog.
Na otázky obhajcu svedok L. uviedol, že keď zastali v Z. 1-krát, bolo to pri takých záhradkách, pri ktorých
boli už polia a z auta vybehli obaja obžalovaný aj V., L. ich videl vonku možno 5 minút s tým, že celkovo
boli vonku 15 - 20 minút. Keď sa pohli ďalej a zastali v tej dedine 2-krát platí, čo už uviedol, s tým, že asi
po minúte, odkedy videl V. pri plote, tento došiel späť do auta a následne k ich autu prišiel obžalovaný na
bielom L., tohto videli v spätnom zrkadle. Ich auto šoféroval V.. Obžalovaný mu z L. gestikuloval, nech
idú za ním. Nevie, či V. bol drogovo závislý, ani že by bol obžalovaný. Nevie, že by V. predával drogy.
Obžalovaný sa vyjadril, tak, že on negestikuloval, aby išli za ním, len sa ich pýtal, či má ísť doprava,
alebo doľava, nakoľko pred tým v Česku nebol.Na ďalšie otázky obhajcu svedok L. uviedol, že on od V. odmenu za šoférovanie nedostal žiadnu, akurát
pred tým, ako s V. išli spolu von, dal mu pervitín, ale nepamätá sa, koľko. Nevidel, že by V. dával drogy
obžalovanému, ani nič iné ako údajnú odmenu.
Na otázku obžalovaného svedok L. uviedol, že on auto potom už nevidel, ani nevie, kde skončilo.
Na ďalšie otázky prokurátora svedok L. uviedol, že to, že v Z. zastavili 2-krát, v prípravnom konaní
neuviedol zrejme preto, lebo celá táto výpoveď pred policajtom bola spravená dosť na rýchlo. Keď zastali
1-krát, obžalovaný a V. boli mimo auta asi do 30 minút. Nevidel ich oboch.
Na ďalšie otázky obhajcu svedok uviedol, že v rámci výpovedí z prípravného konania sa L. policajti pýtali,
kto to auto ukradol, či obžalovaný alebo V., pýtali sa ho konkrétne otázky. Pred L. druhou výpoveďou v
prípravnom konaní sa L. v Ústave na výkon trestu Trnava stretol s V., ktorý sa ho pýtal, v akej veci ide
vypovedať a povedal L., aby vypovedal všetko, čo vie a čo si pamätá. V. L. zároveň povedal, že aj tak sa
k spáchaniu skutku priznal E. (L. tým má na mysli obžalovaného, ktorého volal ušáľ a priezvisko mal E.).
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
poškodenéhoE.R.,vrámciktorejuviedol,žetobolovnočnýchhodináchz01.decembraa02.decembra
2015. Vozidlo bolo v Garáži. Garáž bola uzamknutá a to bola uzamknutá brána, ktorá vedie do ulice. Do
garáže je prístup i z dvora, pričom dvere z dvora boli odomknuté. Z ulice bolo na ich pozemok všetko
uzamknuté. Inak je okolo pozemku múr, ktorý je vysoký okolo 2 metrov, a je z kamenný. Čo sa týka
vozidla, to je evidované na jeho osobu, jedná sa o vozidlo tov. zn. L. XXX, BVD XX-XX, bielej farby.
Odcudzenie vozidla zistila manželka, keď vozidlom chcela odísť do práce. Zistila, že dvere od garáže
do ulice sú otvorené a auto je preč. Kľúče od vozidla boli ponechané vo vozidle. Odcudzením vozidla
mu vznikla škoda asi 10.000,- Kč, jednalo sa o staré vozidlo asi 30 ročné. Okrem vozidla nedošlo k
žiadnemu ďalšiemu odcudzeniu, bolo teda odcudzené vozidlo a veci, ktoré v ňom boli. A to nejaký
nákupný košík, detská sedačka, poťahy - biely baránok a nejaké drobnosti. K žiadnemu poškodeniu pri
odcudzeniu vozidla nedošlo. Auto im bolo vrátené zhruba za 2 až 3 mesiace, presne si to už nepamätá.
Bolo nepojazdné a veci, ktoré menoval, sa vo vozidle nenachádzali. Páchateľovi asi došiel benzín a
nemohol to naštartovať, tak sa vybila batéria. Takže šlo len o to, dobiť batériu. Žiadne poškodenie na
vozidle nebolo. Ešte chýbali registračné značky. Žiadnu poistku, ktorá by riešila odcudzenie vozidla z
garáže, nemali.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
poškodenej C. R., v rámci ktorej uviedla, že v dobe, kedy došlo k tej krádeži, tak s manželom bola doma.
Muselo sa to stať niekedy v priebehu noci z 01. decembra na 02. decembra 2015. Ona toho večera
šla spať posledná, to bolo nejako okolo 23:00 hod., ale či v tej dobe bolo ešte všetko v poriadku, to
nevie, pretože páchateľ bol len v garáži. Nasledujúceho dňa, teda 02. decembra 2015 ráno chcela ísť
do práce a zistila, že v garáži je otvorená brána do ulice a auto je preč. To zistila nejako krátko po šiestej
hodine rannej, pretože tak nejako jazdí do práce. Bolo im teda odcudzené motorové vozidlo tov. zn. L.
XXX, BVD XX-XX, bielej farby, ktoré je evidované na jej manžela. Vo vozidle boli drobnosti, a to nákupný
košík, detský podsedák, automapy a nejaké drobnosti. Nič ďalšieho im odcudzené nebolo. Vozidlo bolo
staré asi 30 rokov. Akú malo hodnotu, to nedokáže odhadnúť. Akým spôsobom sa k nim páchateľ dostal,
to nevie, pretože z vonku na ich pozemok, kde stojí i rodinný dom s garážou, bolo všetko uzamknuté.
Inak na ich dom nadväzuje stavaný múr vysoký asi 2 metre. Zrejme páchateľ musel nejako prekonať
ten múr. Do garáže majú vstup z ulice i z dvora. Z ulice bola brána uzamknutá, kľúč bol zvnútra garáže.
Dvere z dvora do garáže zamknuté neboli. Dvere z dvora vedú nielen do garáže, ale tiež vo všetkých
pivníc. Z tých pivníc sa nič nestratilo. Kľúče od vozidla boli ponechané vo vozidle v zapaľovaní. Páchateľ
vnikol do domu bez akéhokoľvek poškodenia. Akú malo vozidlo, to nevie. Asi za mesiac im vozidlo bolo
vrátené. Museli si ísť pre vozidlo do H., pretože nešlo naštartovať. Preto si vozidlo museli odtiahnuť, ale
nakoniec nebola potrená žiadna oprava, bola to zrejme len vybitá batéria. Žiadne poškodenie na vozidle.
Z vozidla boli odcudzené všetky veci, ktoré sa v ňom nachádzali, to je ten nákupný košík, podsedák,
mapy a nejaké drobnosti, tiež boli preč obe registračné značky. Takže tieto drobnosti vrátane značiek
odhaduje na škodu okolo 1.000,- Kč. Proti odcudzeniu vozidla poistení nie sú.
So súhlasom strán bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok č. 64/2017
znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaný MUDr. F. R., zo záverov
ktorého vyplýva, že:1. znaleckým vyšetrením bolo preukázané, že obvinený od 14-tich rokov užíval denne marihuanu, od
18-tich rokov užíval pravidelne pervitín a od 20-tich rokov kokaín. Dlhodobé užívanie uvedených drog
so psychostimulačným účinkom viedlo k postupnému rozvoju somatickej a psychickej závislosti ťažkého
stupňa s dopadom na sociálne fungovanie. V anamnéze je taktiež experimentovanie s extázou a v
období aktívneho užívania drog hranie automatov. Závislosť od iných drog a alkoholu nebola znaleckým
vyšetrením verifikovaná.
2. Obvinený v čase spáchania skutku bol závislý na viacerých drogách s preferenciou
psychostimulačných drog (marihuana, pervitín, kokaín). Ide o dlhoročnú plne rozvinutú závislosť
ťažkého stupňa, s denným užívaním drog. Dissociálne konanie obvineného bolo modifikované drogovou
závislosťou. Osobnosť obvineného je v dôsledku drogovej závislosti depravovaná, v popredí s črtami
emočnej plochosti, nivelizácie vyšších citov a zmenou hodnotového systému.
3. V súčasnosti je obvinený závislý na omamných a psychotropných látkach, aktuálne v štádiu
abstinencie pri absolvovaní ochranného PTX liečenia ambulantnou formou vo Viedni.
4. Znaleckým vyšetrením neboli diagnostikované vážne duševné ochorenia z okruhu psychóz,
organického poškodenia mozgu, či mentálnej zaostalosti, z toho dôvodu nie je potrebné skúmanie
duševného stavu obvineného.
5. Pobyt obvineného na slobode je z psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný. Je predpoklad,
že v prípade nedodržiavanie totálnej abstinencie od drog, sa bude dopúšťať obdobnej trestnej činnosti.
6.Znalkyňaaktuálnenenavrhujemedicínskeopatrenievzhľadomktomu,žeobvinenýaktuálnesariadne
podrobuje ambulantnému protitoxikomanickému liečeniu vo Viedni. V prípade zlyhania v abstinovaní
navrhuje zmenu z ambulantnej formy PTX liečenia na ústavnú formu PTX liečenia.
So súhlasom strán bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2016/12035, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, zo
záverov ktorého vyplýva, že:
1. na skúmanie boli predložené stopy č. 1 (ster z volantu vozidla zn. L.), č. 2 (ster z ľavej páky pri
volante), č. 3 (ster z rýchlostnej páky vozidla zn. L.) a č. 4 (ster z páky ručnej brzdy vozidla zn. L.).
Skúmaním uvedených stôp bola zistená prítomnosť bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu
ľudského pôvodu a stopy boli vyhodnotené ako upotrebiteľné (vhodné) na skúmanie metódami DNA
analýzy.
2. zo stôp č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 bola izolovaná a analyzovaná DNA. DNA analýza stôp č. 1 a č. 2 bola
úspešná, avšak zistené DNA profily nie sú vhodné na interpretáciu, čiže nie sú vhodné na individuálnu
identifikáciu pôvodcu. DNA analýza stopy č. 3 bola neúspešná (nebol zistený žiadny DNA profil). DNA
profilstopyč.4pochádzaodosobymužskéhopohlaviaajevhodnýnaindividuálnuidentifikáciupôvodcu.
3.vzhľadomnavýsledkyDNAanalýzypredloženýchstôpboldonárodnejdatabázyDNAprofilovvložený
a porovnaný len DNA profil stopy č. 4. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov,
obvinených a právoplatne odsúdených osôb, nebol zistený zhodný DNA profil.
Z odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z 29. mája 2017
vplýva, že DNA profily uvedených osôb sa v národnej databáze DNA profilov nachádzajú nasledovne:
H. E. (nar. XX. H. XXXX) od 25. augusta 2009, U. V. (nar. XX. O. XXXX) od 10. júna 2016 a V. L. (nar.
XX. H. XXXX) od 12. októbra 2015.
Zo správy Prezídia Policajného zboru, odbor kynológie a hipológie, zo 17. februára 2017, vyplýva, že
vzájomným porovnaním odobratým pachových stôp bola zistená pachová totožnosť medzi PS č. 1 (z
kľučky a zámku dvojkrídlovej na garáži RD, PS-49/2017) a PS č. 5 (zo sedadla vodiča, PS-50/2017).
Zo správy Prezídia Policajného zboru, odbor kynológie a hipológie, z 13. júla 2017, vyplýva, že
vzájomným porovnaním odobratým pachových stôp nebola zistená pachová totožnosť medzi PS č. 1 (z
kľučky a zámku dvojkrídlovej na garáži RD, PS-49/2017), PS č. 5 (zo sedadla vodiča, PS-50/2017) s
porovnávacou pachovou stopou PPS č. 2 (H. E., nar. XX. H. XXXX).
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 02. decembra 2015, vrátane fotodokumentácie, vyplýva, že
miesto obhliadky sa nachádza v Z. na ulici L., kedy predmetom obhliadky je rodinný dom p. č. XXXX,
ktorý je situovaný v radovej zástavbe. Všetky vstupy do domu a na dvor z ulice L. sú nepoškodené,
zavreté. Vľavo od domu je múr vysoký 2 metre, kde brána v ňom umiestnená je zavretá bez poškodenia.
Vľavo od vstupných dverí sa nachádza dvojkrídlová čiastočne presklená brána do priestoru garáže, z
ktorej bola zaistená pachová stopa č. 1 - z vnútornej kľučky brány, ktorá je pod úrovňou domu. Garážje obdĺžnikového pôdorysu, kde má dláždenú podlahu. Vpravo od garáže sa nachádza miestnosť, v
ktorej je uskladnený nábytok a domáce potreby. V priamom smere za garážou sa nachádza priestor
kotolne, kde vpravo od tohto priestoru sa nachádzajú 2 miestnosti, v ktorých sú uložené domáce potreby,
zaváraniny. Z priestoru kotolne sa po prejdení drevených nepoškodených odomknutých dverí dostanú
za rodinný dom, kde po točitých schodoch vystúpajú na dvor domu. Všetky okná a dvere za zadnou
časťou domu sú nepoškodené, zavreté. Na dvore sa vľavo od domu nachádza hospodárska budova
s miestnosťami s náradím a osobným motorovým vozidlom Y. O. červenej farby. Vozidlo a miestnosti
nenesú známky napadnutia., zadná časť pozemku je ohraničená múrom o výške 2 metre, kde sa tu
nachádza dvojkrídlová plechová brána, ktorá je zavretá, nepoškodená.
Z odborného vyjadrenia Polície Českej republiky, Krajské riaditeľstvo polície Juhomoravského kraja,
odbor kriminalistickej techniky a expertíz, zo 04. marca 2016, vyplýva, že na 2 kusoch ŠPZ neboli
zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy.
Z technického preukazu (čl. l. 113 - 114) vyplýva, že držiteľom predmetného vozidla L. XXX, EČ BVD
XX-XX, je poškodený E. R..
Z odborného vyjadrenia (č. l. 115) vyplýva hodnota predmetného vozidla L. XXX, EČ BVD XX-XX, v
sume 10.000,- Kč (370,06 eur, č. l. 116).
Zo zápisnice o obhliadke miesta nálezu zo 07. januára 2016, vrátane fotodokumentácie, vyplýva, že
obhliadka miesta nálezu sa nachádza v meste H. na F. ul., na parkovisku oproti rodinnému domu s
popisným číslom 2. Predmetom obhliadky je osobne motorové vozidlo zn. L. XXX, bielej farby, EČ: L
Na vozidle sú z prednej aj zadnej časti umelohmotné nárazníky so strieborným kovaním. Po otvorení
prednej kapoty od strany vodiča po pravej strane je vyrazené VIN: W Na vozidle sú nepoškodené všetky
sklenené výplne. Stav tachometra je 306466. Na nádrži svieti kontrolka a je v červenom poli. Vo vozidle
je autorádio zn. Blaupunkt na kazetu, čiernej farby. Vedľa ručnej brzdy je kazetový menič na 6 ks kaziet,
z toho 1 bez krytky. Stopa č. 1 ster z volanta - biologická. Stopa č. 2 ster z ľavej páky pri volante -
biologická. Stopa č. 3 ster z rýchlostnej páky - biologická. Stopa č. 4 ster z páky ručnej brzdy. Stopa č.
5 pachové stopa zo sedadla vodiča. Stopa č. 6 - l ks TEČ z prednej časti vozidla - biologická in natura.
Stopa č. 7 - l ks TEČ zo zadnej časti vozidla in natura. Vedľa po ľavej strane sa nachádza motorové
vozidlo, bielej farby, EČ: H zn. O. V..
Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky, z 08. septembra 2016, vyplýva, že
na odcudzenom motorovom vozidle zn. L. sa nachádzali tabuľky s evidenčným číslom BA-XXXUR,
ktoré boli pri obhliadke miesta, činu dňa 07. januára 2016 zaistené. Tieto boli následne odoslané
dožiadajúcemuútvaruPolícieČeskérepubliky,UzemníodborBřeclav.Keďžedošlokprevzatiutrestného
stíhania z Českej republiky, tabuľky s evidenčným číslom BA-XXXUR boli následne zaslané na
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Malacky spolu so spisovým materiálom k danej trestnej veci.
Po prezretí v evidenciách bolo zistené, že TEČ boli v minulosti umiestnené na vozidle zn. Y. R., v
súčasnosti e. č. MA-XXXCA, pričom dňom 04. mája 2009 boli označené ako neplatné - odobraté.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného
Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že obžalovaný v presne nezistenom čase od 19.00 h dňa 01.12.2015 do 05.45 h dňa
02.12.2015 v obci Z., na ulici L. číslo XX, okres L., Česká republika, nastúpil do motorového vozidla
značky L. XXX, evidenčné číslo: BVD XX-XX (Česká republika), bielej farby, VIN: W rok výroby 1986,
ktoré je vo vlastníctve poškodeného E. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. číslo XXXX/XX, Z., okres
L., Česká republika a odšoféroval ho do Slovenskej republiky, do H..
Sporným nebolo ani to, že hodnota predmetného vozidla bola vo výške 10.000,- CZK (370,06 eur) a tiež
to, že predmetné vozidlo bolo v garáži, pričom z vonku na pozemok poškodených, kde stojí i rodinný dom
s garážou, bolo všetko uzamknuté. Na ich dom nadväzuje kamenný múr vysoký asi 2 metre, prekonaním
ktorého sa dá dostať na dvor. Do garáže je vstup z ulice i z dvora, pričom z ulice bola brána uzamknutá
- kľúč bol zvnútra garáže. Dvere z dvora do garáže zamknuté neboli. Kľúče od vozidla boli ponechané
vo vozidle v zapaľovaní. Páchateľ vnikol do domu bez akéhokoľvek poškodenia.Napokon spor nebol ani ohľadom toho, že dňa 11.06.2015 bol obžalovaný postihnutý za spáchanie
priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
pokarhaním a to rozhodnutím Okresného úradu Malacky, sp. zn. OU-MA-OVVS-2015/004311-1/P-246,
pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. júla 2015, a zároveň dňa 19. mája 2014 bol
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T 56/2014, právoplatným dňa 05.
júna 2014.
Sporným medzi stranami bolo najmä to, či si obžalovaný vozidlo prisvojil tým, že sa ho zmocnil, teda
- ako sa obžalovaný dostal do vozidla (hlavne ako sa dostal ku kľúčom od vozidla), pretože verzia
obžalovaného je taká, že V. niekam odbehol a keď prišiel, dal obžalovanému kľúče a ukázal mu vozidlo,
obžalovaný vzal vozidlo a šiel s týmto do H.; naproti tomu stála verzia obžaloby, podľa ktorej obžalovaný
na mieste činu prekonal oplotenie rodinného domu vo výške 200 centimetrov, vošiel na pozemok tam
sa nachádzajúceho rodinného domu, kde si kľúčom ponechaným v zámku dverí z vonkajšej strany
otvoril dvere do kotolne rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve poškodených R., odkiaľ sa dostal do
priestorov garáže a tu sa následne zmocnil predmetného vozidla a s týmto odišiel. Sporným teda bolo
tiež to, odkiaľ - z akého miesta - obžalovaný vozidlo vôbec vzal a či z jeho strany išlo zavinené konanie.
Podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo teda hlavne posudzovanie danosti všetkých
znakov skutkových podstát trestných činov, ktoré sa obžalovanému kládli za vinu v podanej obžalobe.
Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel, bez rozumných pochybností, k záveru, že skutok sa
odohral tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného šlo o
neoprávnené vniknutie do obydlia poškodených manželov R. a že si neoprávnene prisvojil ich vozidlo
tým, že sa ho zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a tohto činu sa
dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním. V tejto súvislosti súd poukazuje na nižšie uvedené
konkrétne skutočnosti a argumenty.
Súd poukazuje na výpoveď svedka V., ktorý celkom logickým a vierohodným spôsobom vypovedal, že
v daný deň na žiadosť obžalovaného a za odplatu šli do Z., kde v parku obžalovaného vyložili a čakali
naňho. Asi za 15 minút obžalovaný došiel na nejakom starom bielom L., stiahol okno a povedal, že sa
s V. vyrovná neskôr a odišiel preč.
Výpovedi svedka V. koreluje výpoveď svedka L., ktorý obdobne logickým a vierohodným v súhrne
vypovedal, že obžalovaného odviezli do Česka, došli do prvej dediny za hranicami. V tej dedine L.
ostal v aute a V. s obžalovaným vyšli z auta von. Obžalovaného stratil z dohľadu, stratil sa mu niekde
pri tom vysokom kamennom plote. Vie, že V. z auta videl po celý čas ako bol vonku, bol na ulici,
nepreskakoval žiadny plot ani nevchádzal do žiadneho dvora, bol len na ulici pri aute, pričom L. nevidel
len obžalovaného. Vonku ani v aute nikto nikomu nič neodovzdával, žiadne veci, nič nevidel. Asi po
minúte, odkedy videl V. pri plote, tento došiel späť do auta a následne k ich autu prišiel obžalovaný na
bielom L. a išli všetci na Slovensko.
V žiadnom prípade výpovede svedkov V. a L. nepodporujú tvrdenie obžalovaného o tom, že keď dorazili
na miesto v Česku, obžalovaný šiel s V., po chvíli mu V. povedal, aby počkal na mieste, on niekam
odišiel, vrátil sa o niekoľko minút aj s kľúčmi, obžalovaný vzal auto, ktoré mu ukázal V., a ktoré bolo pri
jednom dome odparkované vonku na ceste a šiel s týmto autom do H..
Proti sebe teda stáli verzie obžalovaného a svedka V., ktorí sa navzájom obviňujú zo zabezpečenia
kľúčov od vozidla. Misky váh v neprospech obžalovaného kľúčovým spôsobom vychyľuje práve výpoveď
svedka L., ktorý jednoznačne potvrdil, že svedka V. mal po celý čas na očiach (V. ani nepreskakoval
žiadny plot, ani nevchádzal do žiadneho dvora), zatiaľ čo obžalovaného na určitý čas stratil z dohľadu
pri múre domu, resp. pozemku, z ktorého došlo k odcudzeniu vozidla. Po pár minútach, keď už v aute
sedeli spolu L. s V., prišiel za nimi obžalovaný na predmetnom odcudzenom vozidle, ktoré šoféroval.
Ak v obci Z. došlo k 2 zastaveniam obžalovaného s obomi svedkami, z výpovedí všetkých nevyplynulo
nič relevantné, k čomu by došlo v rámci prvého zastavenia. Naproti tomu, všetko podstatné sa malo
udiať počas druhého zastavenia, kedy podľa obžalovaného mal dať V. obžalovanému kľúče od vozidla
a ukázať mu vozidlo, s ktorým prišiel za V. a L. a ktoré mal obžalovaný odšoférovať do H.. Okremskutočnosti, že počas tohto druhého zastavenia sa obžalovaný stratil z dohľadu obom svedkom práve
pri múre, za ktorým sa dalo pohodlne dostať do garáže i do vozidla s kľúčmi, svedok L. potvrdil, že vonku
ani v aute nikto nikomu nič neodovzdával, žiadne veci (teda ani kľúče), nič.
Súd pritom nezistil nič, čo by spochybňovalo výpoveď svedka V. a už vôbec, čo by spochybňovalo
výpoveď svedka L.. Nebol zistený žiadny objektívny dôvod, prečo by si mali títo svedkovia vymýšľať,
respektíve krivo svedčiť voči obžalovanému ohľadom spáchania takéhoto skutku. Hoci obžalovaný i
svedok V. uvádzali nedávny verbálny spor v ústave na výkon trestu, v ktorom boli v tom čase obaja
umiestnení, je nevyhnutné konštatovať, že verzie obžalovaného i svedka V. boli v podstate rovnaké už v
období spred tohto incidentu; čiže incident na obsah ich výpovedí vplyv nemal. Okrem toho, logickejšie
sa v rámci tohto väzenského sporu javí tvrdenie svedka V. o vyhrážkach obžalovaného, že v prípade, že
V. bude vypovedať v neprospech obžalovaného, hodí V. hodí na krk 9 rokov (V. ani nevie, za čo), pričom
V. má k tomu svedka - odsúdeného A. P., ktorý to počul. Naopak, nelogicky sa javí tvrdenie obžalovaného
o vyhrážkach V. voči obžalovanému kvôli usvedčeniu V. obžalovaným za viaceré krádeže v Rakúsku, a
to z dôvodu, že v Rakúsku sa trestné stíhanie zastavilo (nespochybnená okolnosť). U svedka L. nebol
zistený žiadny spor s obžalovaným; len na okraj - údajný kontakt svedkov V. a L. v ústave na výkon trestu
spočíval len v tom, že V. L. povedal, aby vypovedal všetko, čo vie a čo si pamätá. V súhrne nebolo teda
preukázané, že by svedkovia mali niekedy v minulosti spred tohto skutku akýkoľvek spor s obžalovaným,
prípadne že by mali záujem mu krivým svedectvom nejako uškodiť.
Z výpovedí svedkov súd nemohol učiniť iný záver, než ten, že vozidlo L., na ktorom obžalovaný prišiel
k autu so svedkami, si musel zaobstarať chvíľu predtým, v čase, keď sa stratil z dohľadu svedkov. V
tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď poškodených R., ktorí zhodne uviedli, že skutok sa musel
stať niekedy v priebehu noci z 01. decembra na 02. decembra 2015, kedy ráno poškodená R. chcela
ísť do práce a zistila, že v garáži je otvorená brána do ulice a auto je preč. Vozidlo bolo v garáži. Z
vonku na ich pozemok, kde stojí i rodinný dom s garážou, bolo všetko uzamknuté. Na ich dom nadväzuje
stavaný múr vysoký asi 2 metre. Zrejme páchateľ musel nejako prekonať ten múr. Do garáže majú vstup
z ulice i z dvora, pričom z ulice bola brána uzamknutá, kľúč bol zvnútra garáže. Dvere z dvora do garáže
zamknuté neboli. Kľúče od vozidla boli ponechané vo vozidle v zapaľovaní. Páchateľ vnikol do domu
bez akéhokoľvek poškodenia.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený v
obžalobe, teda počas vzdialenia sa od svedkov prekonať múr (pri ktorom ho naposledy videl svedok
L.), dostať sa na pozemok poškodených (dvor), odtiaľ otvoriť dvere do garáže, vojsť do v garáži
odparkovaného vozidla, v zapaľovači ktorého už boli (ponechané) kľúče, otvoriť bránu na ulicu a vyjsť s
vozidlom von z garáže. Iná možnosť dostať sa z ulice až do vozidla na základe vykonaného dokazovania
do úvahy neprichádzala.
Značne iracionálnou sa javí verzia, podľa ktorej by celú túto činnosť mal vykonať svedok V. a riskovať
trestné stíhanie a trest ukladaný v trestnej sadzbe 3 až 10 rokov, keby potom už nechcel vozidlo
odšoférovať do H. (pri prichytení za čo by mu hrozila nepomerne miernejšia sankcia). Iracionálne je
zároveň tvrdenie obžalovaného, že „len tak, nevediac o čo ide“ prevzal od svedka V. kľúče od cudzieho
vozidla, toto bez akéhokoľvek odporu, či vôbec akéhokoľvek záujmu (zvedavosti) o čo ide, naštartoval
a odišiel s ním len na pokyn V. (bez odmeny, či jej prísľubu, bez čohokoľvek) do H.. V naznačenom
zmysle sa obžalovaný zrejme snažil navodiť dojem, že v jeho prípade išlo o subjektívne presvedčenie,
ktorým argumentom mienil vyvrátiť existenciu zavinenia (úmyslu) pri spáchaní trestného činu krádeže.
Súd na základe vykonaného dokazovania považuje sa neprijateľné vylúčenie úmyselného zavinenia
len z toho dôvodu, že páchateľ vyhlási, že bol o nejakej skutočnosti subjektívne presvedčený. Platí, že
zavinenie páchateľa k zamýšľanému následku sa nedokazuje len podľa toho, čo k tomu povie obvinený,
ale orgány činné v trestnom konaní musia zavinenie dokazovať sami a vyvodzovať ho zo všetkých
okolností konkrétneho prípadu, resp. súd musí obhajobu obvineného spočívajúcu na jeho subjektívnom
presvedčení vždy preveriť dokazovaním, takže nestačí len osamotené tvrdenie obvineného o tom, že
bol o nejakej skutkovej okolnosti presvedčený, že nastala, alebo nenastala. To platí o to viac, ak ostatné
dôkazy svedčia pre úplne iný záver.
V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že k spáchaniu skutku došlo začiatkom decembra,
počas hlbokej noci, kedy sa situácia v súvislosti s týmto činom vyvinula až do takej miery, že prišlo (pri
simulovaní verzie, že nevedno u koho) k náhlemu rozhodnutiu, že je potrebné, až nevyhnutné už v tomčase, v tom okamihu, z prvej obce za hranicami Slovenskej republiky, spred cudzieho domu odšoférovať
cudzie vozidlo, a to všetko za značného utajenia, kedy o okolnostiach nebol uzrozumený ani svedok L..
V tomto zmysle nie sú uveriteľné vyjadrenia obžalovaného, že nevedel, o čo ide, a len pasívne a inertne
prijal za daných mimoriadne podozrivých okolností pokyny svedka V..
Neakceptovateľné je aj vyviňovanie sa obžalovaného zo spáchania skutku, že nevedel o čo ide, aj
vzhľadom na jeho užívanie drog v tom čase. Svedok V. uviedol, že obžalovaného nevidel nič užiť a nevie
sa vyjadriť k tomu, či v čase skutku obžalovaný bol pod vplyvom nejakých návykových látok; svedok L.
uviedol, že nevidel, že by V. dával drogy obžalovanému, ani nič iné ako údajnú odmenu a ani nevie, že
by bol obžalovaný drogovo závislý. Obžalovaný si vlastnú verziu skutku pamätal do pomerne veľkých
detailov, napokon dokázal bez problémov odšoférovať vozidlo z Českej republiky do H., takže súd nemá
pochybnosti danosti príčetnosti a zavinenia obžalovaného. Bolo by príliš jednoduché a naivné v prípade
akéhokoľvek obvineného v akejkoľvek trestnej veci zbavovať sa zodpovednosti za protiprávne konanie
poukazovaním na užívanie drog a na zneužívanie tejto situácie kýmkoľvek iným. Aj osoba občasne
užívajúca drogy musí niesť zodpovednosť za svoje konanie, a aj tu platí, že neznalosť zákona nemôže
nikoho ospravedlniť.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že trestné konanie nebolo slovenskými orgánmi prevzaté v súlade
s § 528 ods. 1 Trestného poriadku čo má napokon dopad aj na zákonnosť dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní (vyjadrenie obhajcu po prednesení obžaloby), súd poukazuje na to, že v danom
prípade nešlo o prevzatie trestnej veci podľa § 528 Trestného poriadku, ale podľa dvoj- a viacstranných
medzinárodných zmlúv tak, ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pričom podľa čl. 29
ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z 29. októbra 1992 o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach v spojení s čl. 26 ods. 1 Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania z 15. mája
1972, akýkoľvek procesný úkon urobený v dožadujúcom štáte podľa jeho právneho poriadku bude
mať rovnakú platnosť v dožiadanom štáte, akoby ho urobili orgány tohto štátu, za podmienky, že jeho
prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú váhu, než má v dožadujúcom štáte. Obhajoba ďalej po
oboznámení listinných dôkazov vyjadrila názor, že svedok L. nemohol vidieť predmetný dom resp. jeho
okolie - ak svedok L. nedokázal absolútne presne identifikovať miesto činu, je nutné zdôrazniť, že je
takmer nemožné takto ho rigorózne presne identifikovať na vytlačenej mape, pokiaľ miesto činu svedok
L. vnímal z auta za okolností, ktoré boli vtedy dané a vplývajú z vykonaného dokazovania; napokon,
všetky tri osoby [obžalovaný (!) i obaja svedkovia] nepopierajú, že by boli na mieste činu. Čo sa týka
obhajobou v záverečnej reči poukazovanej potreby vykonať porovnanie pachových stôp od svedka V. a
stôp zaistených na dverách rodinného domu, súd dodáva, že je nepochybné, že obžalovaný vo vozidle
sedel, hoci pachové stopy toto nepreukázali, preto nebolo potrebné preverovať zhodu pachových stôp
od svedka V. so zaistenými pachovými stopami.
Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, mimo rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaný H. E., práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku,
neoprávnené vnikol do obydlia poškodených manželov R. a že si neoprávnene prisvojil ich vozidlo
tým, že sa ho zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a tohto
činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Vina obžalovaného je založená na
výpovedi oboch svedkov, ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali, pričom tieto výpovede nevzbudzujú
žiadne relevantné pochybnosti, sú presvedčivé a dopĺňajú ich aj výpovede oboch poškodených,
závery znaleckého dokazovania i ďalšie oboznámené listinné dôkazy. Obžalovaný mal možnosť ako
aj príležitosť spáchať skutok uvedený v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by
objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný konal tak, ako sa mu kladie za vinu. Reťaz dôkazov je
teda v tomto smere ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti. Obhajobu obžalovaného
spočívajúcu v tvrdení, že on do obydlia poškodených nevnikol a vozidlo z garáže nevyviedol (čo všetko
mal vykonať svedok V.), považuje súd za dokazovaním vyvrátenú. Vozidlo muselo byť odcudzené z
garáže, vykonaním dokazovaním je neakceptovateľná verzia obžalovaného, že vozidlo vzal len z ulice.
Len pre úplnosť súd dodáva, že aj keby bola do spáchania skutku zakomponovaná iná osoba, vinu
obžalovaného nemožno odoprieť
Súd k uvedenému dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než je
uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že vozidloodcudzila iná osoba a on (obžalovaný) vozidlo len odšoféroval na iné miesto, neznamená to, a priori,
že súd má rozhodnúť podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením
obžalovaného. Trestný poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí,
že sa nedopustil žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu in dubio pro reo len vtedy, ak aj po
riadnom vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný
skutok alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej
veci nejde.
Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky
objektívnej stránky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pričom objektom trestného činu krádeže je vlastníctvo
veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický stav a objektom
trestného činu porušovania domovej slobody je domová sloboda zaručená Ústavou Slovenskej republiky
[v zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome
alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim
patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté (teda i uzavretý dvor, kotolňa, garáž...)]. K naplneniu znaku
skutkovej podstaty - vlámaním, došlo predovšetkým prekonaním cca 2-metrového kamenného múru.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, tak z okolností prípadu, keď obžalovaný sa prekonaním
kamenného múru dostal na cudzí pozemok, pootváral si potrebné dvere a bránu, vošiel do cudzieho
vozidla, naštartoval ho a odišiel s ním, možno vyvodiť, že musel vedieť, že poškodeným nielen môže, ale
aj nevyhnutne musí spôsobiť uvedeným spôsobom porušenie domovej slobody, resp. ujmu na majetku,
teda konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona; ak obžalovaný považoval
následok za nutný, potom ho celkom iste aj chcel spôsobiť.
K výroku o treste a ochrannom opatrení:
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému H. E. vychádzal z toho, že bol uznaný vinným z dvoch trestných
činov a preto musel ukladať jeden úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa § 212
ods. 4 Trestného zákona, ktorý je (zo spáchaných trestných činov) prísnejším trestným činom. Súd
vychádzal zo závažnosti tohto zločinu krádeže (pretože za prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona je určená sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí až na 2 roky), z ktorého
bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 4 Trestného
zákona) v rozpätí 3 roky až 10 rokov.
U obžalovaného H. E. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom priťažujúce okolnosti zistil 2: v
zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, a recidívu v zmysle § 37 písm. m)
Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na to, že prevažujú priťažujúce okolnosti
v pomere 2:0, súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného vo
výmere 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov (10 rokov - 3 roky = 84 mesiacov (7 rokov); 84 : 3 = 28; teda28 mesiacov je jedna tretina zo 7 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej
v osobitnej časti Trestného zákona).
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému H. E., súd ďalej musel vychádzať aj z toho, že ak
bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby, ustanovená v
osobitnej časti Trestného zákona, prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6
Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy,
ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve 3
roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného je zrejmé, že súd mohol uložiť obžalovanému len
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko dolná hranica trestnej sadzby u trestného činu, podľa
ktorého sa obžalovanému ukladá trest, prevyšuje 3 roky. Súd preto uzatvára, že obžalovanému musel
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko iný druh trestu vylučuje, v danom prípade, priamo
Trestný zákon.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný H. E. má evidovaných 11 záznamov. V rámci
posledného tuzozemského odsúdenia bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 12. októbra
2015, sp. zn. 0T/81/2015, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 3 roky. Značne významnou okolnosťou (tiež preukazujúcou, že obžalovaný mal bohaté
skúsenosti s páchaním trestných činov krádeže v súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody i trestným činom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru)
je, že v rámci odsúdení evidovaných pod bodmi 8 a 9 odpisu registra trestov bolo (pri uznaní viny
práve za trestné činy krádeže, v jednom prípade v súbehu s trestným činom neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru) upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom
na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 26. októbra 2011, sp. zn.
3T/157/2011, právoplatným dňa 21. decembra 2011, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 23.
januára 2014 s určením skúšobnej doby vo výmere 3 roky a s dĺžkou probačného dohľadu vo výmere 2
roky; nariadený výkon zvyšku predmetného trestu bol obžalovanému nariadený dňa 12. apríla 2016.
Z uvedeného teda vyplýva aj skutočnosť, že skutok, z ktorého bol obžalovaný H. E. týmto rozsudkom
v prejednávanom prípade uznaný vinným, spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že obžalovanému H. E. je nutné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu vylučuje v danom prípade
priamo Trestný zákon, avšak pokiaľ ide o jeho výmeru, tak postačí jeho uloženie na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby; neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na to, aby trest bol
ukladaný v polovici, či pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd pritom zohľadnil aj okolnosti
spáchaného skutku, ktorý sa s prihliadnutím na aspekt vlámania nevyznačoval príliš veľkou intenzitou,
závažnosťou (s ohľadom na dotknuté príslušné ustanovenia právnej kvalifikácie), resp. aj rozsahom,
s prihliadnutím aj na to, že k spôsobeniu inej škody, než odcudzením vozidla, napr. k poškodeniu
obydlia, nedošlo, navyše vozidlo sa poškodeným vrátilo, a to nepoškodené, a hoci vo vozidle chýbali
nejaké veci, ktoré poškodení označili ako drobnosti, poškodení si napokon škodu ani neuplatnili, preto v
konečnom dôsledku o škode súd ani nerozhodoval. Súd na naznačené okolnosti prihliadol spôsobom,
že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, ktorý je podľa názoru súdu
postačujúci pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin (v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 3T/157/2011, v rámci ktorej bol obžalovaný z
výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 23. januára 2014), zaradil ho súd na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Čo sa týka výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia, tak súd vychádzal predovšetkým
zo záverov psychiatrického znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že u obžalovaného ide odlhoročnú plne rozvinutú závislosť ťažkého stupňa, s denným užívaním drog, pričom v súčasnosti
(v čase vypracovania znaleckého posudku - jún 2017) je obžalovaný závislý na omamných a
psychotropnýchlátkach,aktuálnevštádiuabstinenciepriabsolvovaníochrannéhoprotitoxikomanického
liečenia ambulantnou formou vo Viedni, Rakúsko. Je predpoklad, že v prípade nedodržiavanie totálnej
abstinencie od drog, sa bude dopúšťať obdobnej trestnej činnosti. Znalkyňa nenavrhla medicínske
opatrenie vzhľadom na to, že obžalovaný sa v tom čase riadne podroboval ochrannému ambulantnému
protitoxikomanickému liečeniu vo Viedni. Nakoľko obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v
slovenskom ústave na výkon trestu, nevykonáva teda ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie,
preto súd v rámci akceptovania zásady, že nútená abstinencia v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody nie je automatickým predpokladom úspešnej abstinencie dokonca aj v civilných podmienkach,
a to aj napriek jej dĺžke, dospel k záveru, že u obžalovaného je nevyhnutné pokračovanie vo výkone
ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, preto súd uložil uvedené ochranné
opatrenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.