Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117213054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o..
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr.Vl.Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanému:
J. V., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., V. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 324,76 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 143,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 8.1.2016 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.5.2017 domáhal zaplatenia sumy 324,76 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.1.2016 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 143,63 EUR
titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, ako aj zo sumy 181,13 EUR titulom
zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté služby.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená do vlastných rúk dňa 12.9.2017.

3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 24.5.2015 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému elektronické
komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne

a včas platiť cenu za poskytovanie služieb. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX
a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu „Panter 40 s
osobitným roam. balíkom“. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti,ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola
uzavretá na neurčitý čas.

7. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 25.5.2015 aj Dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako
aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilný telefón typu Microsoft Lumia 640
LTE za kúpnu cenu vo výške 1 EUR, t.j. so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, ktorá bola vo výške 190 EUR.

8.Zčlánku2.3.Dodatkuďalejvyplýva,žežalovanýsazaviazal,žezotrvávzmluvnomvzťahuzaloženom
predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti).

9. V článku 2.5. Dodatku je uvedené:

Účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2.

Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou /trhovou/ cenou mobilného telefónu a v
zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto Dodatku
podobudohodnutúvtomtoDodatku,pričomnedodržanietohtozáväzku/konkrétnezáväzkovuvedených
v čl. 2 v bode 2.2, 2.3, alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu,

ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 Dodatku /pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha/, by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda /minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. V
nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku
uhradiťnižšievtomtobodeuvedenúzmluvnúpokutuvprípadeporušenianižšievtomtobodeuvedených
povinností nasledovne:

a/ ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku /a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť

Podniku alebo prostredníctvom Podniku/, alebo

b/ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť

žiadny takýto úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,

je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 189 EUR, pričom výška zmluvnej pokuty
sa bude postupne, podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov

uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa
vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti a počtom
celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s
ktorým je spojený vznik práva na zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej
pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých

mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa
pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách za zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje,
platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca

doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou(spotrebiteľskou) cenou mobilného
telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
MT Účastníkovi.

Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka

a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)."10. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 2.7.2015, splatnou dňa 16.7.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému
za zúčtovacie obdobie od 27.6.2015 do 26.7.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 84,74 EUR,
faktúrou zo dňa 2.8.2015, splatnou dňa 16.8.2015 vyúčtoval za obdobie od 27.7.2015 do 26.8.2015

cenu za poskytnuté služby vo výške 40,89 EUR a faktúrou zo dňa 2.9.2015, splatnou dňa 16.9.2015
vyúčtoval za zúčtovacie obdobie od 27.8.2015 do 26.9.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 31,20
EUR, spolu vo výške 156,83 EUR.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou

o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poskytovateľ

verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb.
Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmlúv. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne,
keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl.

Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických
komunikáciách.

16. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného

zaplatiťcenuposkytnutejslužbyvsúladesozmluvouvyplývazvyššiecit.ust.§43ods.12písm.b)zákona
o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmlúv, z Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých
zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že
cena poskytnutých služieb v 3 zúčtovacích obdobiach celkovo od 27.6.2015 do 26.9.2015 bola riadne

vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 156,83 EUR. Žalobca sa domáhal
zaplatenia časti dlhu vo výške 143,63 EUR.

17. Keďže žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že cenu poskytnutých služieb neuhradil, súd ho
zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 143,63 EUR.

18. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.20. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa
do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky

z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Posledná z faktúr, ktorými bola vyúčtovaná
cena poskytnutých služieb, bola splatná dňa 16.9.2015. Nasledujúci deň, t.j. 17.9.2015 je teda prvým
dňom omeškania so zaplatením sumy 143,63 EUR. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania až
od 8.1.2016, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej
istiny od 8.1.2016 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3
nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %;
po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v
rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

22.Žalobcasaokremcenydodanýchslužiebdomáhalajzaplateniasumy181,13EURspríslušenstvom,

titulom zmluvnej pokuty, na ktorú mu vznikol nárok z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne
a včas platiť cenu poskytnutých služieb.

23. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných
strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi,
ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú
formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie
spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,

avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú
stranu. V dohode o zmluvnej pokute musí byť zároveň jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť,
na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

26. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľskej
zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku
spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter
všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

27. Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.28. Podľa ust. § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

29. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

30. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (40a OZ), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

31. V prejednávanej veci je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v článku 2.5. Dodatku k zmluve o
pripojení. Čo sa týka špecifikácie zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje,
z obsahu dohody vyplýva, že môže ísť o dva okruhy porušenia a to a) porušenie povinnosti včas a riadne
uhradiť cenu za služby a b) porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

32. V danom prípade je nesporné, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť včas a riadne uhradiť cenu
poskytnutých služieb; ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku
žalobcu, žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby za tri zúčtovacie obdobia od 27.6.2015 do
26.9.2015, spolu vo výške 143,63 EUR.

33. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty resp. spôsobu určenia jej výšky, z obsahu dohody vyplýva, že
maximálna výška zmluvnej pokuty (189 EUR) bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému ( t.j.
190 mínus 1 EUR). Zároveň dohoda určuje pravidlá pre modifikáciu resp. znižovanie výšky zmluvnej
pokuty, zohľadňujúc časový aspekt porušenia zmluvných povinností.

34. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 181,13 EUR. Žalobca síce
nešpecifikoval, ako dospel k uvedenej sume, avšak aplikujúc pravidlá modifikácie je zrejmé, že
maximálnuvýškuzmluvnejpokuty(189EUR)znížilosumu7,87EUR,zodpovedajúcujednémumesiacu,
ktorý uplynul od okamihu uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení do nezaplatenia prvej splatnej faktúry

(ktorou bola žalovanému vyúčtovaná suma 84,74 EUR).

35. Súd konštatoval, že takéto dojednanie výšky zmluvnej pokuty resp. spôsobu jej určenia je v rozpore
s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

36. Žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných
dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty síce zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti,
avšak nezohľadňuje požiadavku primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti. Pri takomto dojednaní má totiž spotrebiteľ povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v rovnakej

výške bez ohľadu na výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej
pokuty, síce umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od uplynutia času od uzavretia
dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, avšak nezohľadňujúce intenzitu a význam toho
ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje

pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú
pokutu v plnej výške, resp. umožňuje dodávateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v rovnakej výške
proti spotrebiteľom, ktorých dlh voči dodávateľovi je rôzneho rozsahu. Inak povedané, rovnakú výšku
zmluvnej pokuty, ako si uplatňuje žalobca voči žalovanému, ktorého dlh predstavuje 143,63 EUR, by si
žalobca mohol uplatniť aj voči spotrebiteľovi, ktorý nezaplatil cenu za služby vo výške napr. 2 EUR.

37. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je preto v priamom rozpore so zákonom.38. Súd poukazuje v tomto smere na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30.10.2014,
č. k. 9C/62/2014-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2016, č. k.
6Co/103/2015-62, ktorým bola zmluvná pokuta obdobného významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Obdobne rozsudok Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.02.2016, sp.zn. 21Co/99/2015 a iné.

39. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

40. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo do výšky priznanej istiny 143,63 EUR, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 44,23 %. Neúspech mal v časti zamietnutej istiny 181,13 EUR, čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 55,77 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 11,54 % v
prospech žalovaného. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd

vyslovil, že žalovanému náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).