Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. X.,
narodená XX.XX.XXXX., bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: L. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom P.,
Z. XX/XX., občan SR, zastúpená starou matkou X. M., nar. XXXX, bytom ako matka a otca: P. X.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M., B. XXX/XX, občan SR, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2019,
č.k. 18P/47/2018-163, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy
133,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, ktoré zaviazal otca platiť
matke maloletého dieťaťa do 15.-teho dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý
sa výživné poskytuje. Výrokom II. vo zvyšku návrh matky zamietol. Výrokom III. tým zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/4/2008-45 zo dňa 07.10.2008 vo výroku o bežnom výživnom na
maloleté dieťa. Výrokom IV. vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 01.09.2018 do konca mesiaca
januára 2019 v sume 325,- eur, ktoré otca zaviazal splácať v mesačných splátkach v sume po

20,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní
jednej mesačnej splátky. Výrokom V. rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. v sume 250,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2018. Návrh
odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Prievidzač.k.4P/4/2008-45zodňa07.10.2008,kedymalamaloletá5rokovachodiladomaterskejškoly.

Od septembra 2018 maloletá nastúpila do 1. ročníka B. na ZY., s čím súvisia zvýšené výdavky. Otec sa
s maloletou vôbec nestretáva, nejaví o dcéru záujem, okrem výživného jej nad rámec ničím neprispieva.
Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný.
Konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v r. 2008 došlo k zmene pomerov na strane
všetkýchúčastníkovkonania.Maloletávčaseposlednejsúdnejúpravyvýživnéhovr.2008malaX rokov,
navštevovala materskú školu, aktuálne je žiačkou 1. ročníka strednej odbornej školy, takže nepochybne
došlo k zvýšeniu výdavkov na jej výživu a výchovu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá

v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná, v súčasnosti prevádzkuje kozmetický
salón, kde dosahuje zárobok do 500,- eur mesačne. Zmenu pomerov súd prvej inštancie konštatoval aj
na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť na maloletého syna Y.. Otec aktuálne podniká,
prevádzkuje pohostinstvo, ktorého je jediným konateľom a má tiež príjem ako tréner X.. Aj keď otectvrdí, že akékoľvek zvýšenie výživného je pre neho likvidačné a musel by vyhlásiť osobný bankrot, súd
prvej inštancie konštatoval, že ak je v možnostiach otca reálne pokryť jeho mesačné výdavky, ktoré
deklaroval v sume 1.233,77 eur, hoci jeho preukázaný príjem vrátane výpožičky resp. príspevku od

rodinných príslušníkov je len 664,87 eur, v skutočnosti sú jeho majetkové pomery iné, ako deklaruje.
Súd preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zásady uvedenej v § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Poukázal pritom na skutočnosť, že už v r. 2009, kedy sa matka domáhala zvýšenia výživného sa
otec bránil tým, že nemá z čoho navrhované zvýšené výživné uhrádzať a s úhradou jeho nevyhnutných
výdavkov mu vypomáhajú jeho rodičia, pričom odvtedy uplynulo takmer 10 rokov a otec naďalej aj v

tomto konaní argumentuje tým, že výživné mu pomáhajú platiť jeho rodičia, o čom doložil od nich aj
čestnéprehlásenie.Vtejtosúvislostisúdpoukázalnato,ževzmysleZákonaorodinesútopráverodičia,
ktorí majú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom a otec by túto povinnosť nemal prenášať na svojich
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného otca nezobral do úvahy
výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to napr. splátku lízingu auta 99,- eur mesačne a poistné
za toto auto, ako aj otcom uvedený výdavok na stravu 250,- eur mesačne, ktorý v porovnaní s nákladom

na stravu matky musí postačovať štyrom osobám na takmer kalendárny mesiac. Uviedol tiež, že je
prekvapivé, že ak otec udáva zisk z podnikania cca 900,- eur ročne a zároveň označuje prevádzku za
zastabilizovanú, pri pravidelných mesačných výdavkoch uvedených otcom na prevádzku v sume 950,-
eur plus zárobok otca 129,87 eur netto sa prevádzkovanie podnikania javí ako nerentabilné. Súd taktiež
nemal za preukázané tvrdenie otca, že na výživu maloletého Y. platí výživné v sume 130,- eur mesačne

a že matka mu naspäť posiela sumu 70,- eur, pretože toto nevyplýva ani z oznámenia matky maloletého
Y., ani z výpisov z osobného účtu otca. Je tak zrejmé, že otec na svojho 7 ročného syna doposiaľ
prispieval sumou o 65,- eur mesačne viac ako na svoju 15 ročnú dcéru, z ktorého dôvodu minimálne
má maloletá K. odôvodnený nárok domáhať sa rovnakej sumy výživného ako otec prispieva na svojho
syna, s ktorým naviac otec udržiava aj kontakt na rozdiel od maloletej K.. Na základe uvedeného súd

určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú K. vo výške 200,- eur mesačne s poukazom aj na to, že
toto výživné slúži aj na vyrovnanie výlučnej osobnej starostlivosti vynakladanej matkou, s účinnosťou od
01.09.2018, kedy maloletá nastúpila na stredoškolské štúdium. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Vyčíslil
nedoplatok na výživnom, ktorý otcovi povolil platiť formou mesačných splátok spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky zamietne. Domnieval sa, že súd prvej inštancie rozhodol
nesprávne, pretože súdu dodal všetky dôkazy ohľadom jeho životnej situácie (nízky príjem, vysoké
výdavky, ďalšia vyživovacia povinnosť, neschopnosť samostatného financovania svojich nákladov na

život, odkázanosť na pomoc príbuzných), čo súd nevzal do úvahy a prikláňa sa len k vyjadreniam druhej
strany. Ďalej uviedol, že napriek finančným problémom sa v každej situácii snažil uhradiť svoje záväzky
načas, dôkazom čoho je aj fakt, že voči obom maloletým deťom, na ktoré má vyživovaciu povinnosť,
nemá žiadne podlžnosti, napriek všetkej snahe však nevie dosiahnuť vyššiu životnú úroveň ako má v
súčasnosti. Žije v záhradnej chatke, nevlastní žiaden majetok, no napriek tomu sa snaží žiť tak, aby

si vedel zabezpečiť všetky potrebné financie na svoje povinnosti. Výdaje týkajúce sa jeho práce (lízing
auta, internet, mobilný telefón) nemôže obmedziť, pretože sú nutné k dosiahnutiu aspoň tých príjmov,
ktoré v súčasnosti má. Je mu samému veľmi ľúto, že nevie viac prispievať na výživu svojej dcéry, pričom
vyslovil názor, že matka dieťaťa vie oveľa lepšie zabezpečiť zdroje na výchovu dieťaťa ako on a ako
je uvedené v návrhu. Uznal, že s dcérou nemá bližší kontakt, ale problém vznikol na základe toho, že

dcéra žije veľmi ďaleko a jeho finančné a pracovné možnosti mu neumožňujú osobné stretnutia. Vzťahy
medzi rodičmi, no hlavne so starou matkou dieťaťa sú vyhrotené a preto ich nechce ešte viac vyostrovať.
Kontakt s maloletou pritom chýba aj jeho rodinným príslušníkom, ktorí ho finančne podporujú, a preto si
myslí, že aj tento neprimerane vysoký návrh na výživné vzťahy medzi oboma stranami ešte viac odcudzí.
3. Matkaprostredníctvomzástupkynevpísomnomvyjadreniukodvolaniuotcažiadalarozsudoksúdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázala na to, že v odvolaní otec obhajuje len
svoje záujmy a neberie ohľad na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Výživné na dieťa bolo určené
v r. 2008 a od uvedenej doby veľmi výrazne vzrástli výdavky na jeho potreby, vzhľadom na to, že však
pozná otca dieťaťa, v predchádzajúcom období nepodala návrh na zvýšenie výživného a starostlivosť
o dieťa zabezpečovala s pomocou jej rodičov. Po nástupe dcéry na strednú škodu - B. však nastala

výrazná zmena na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na dieťa. Je vďačná jej rodičom,
že u nich môže s dcérou bývať a že zo svojho príjmu prispievajú aj na potreby jej dcéry. Vzájomne
narušené vzťahy medzi otcom dcéry a jej matkou nikdy neboli príčinou nestretávania sa otca s dcérou;
otcovi a jeho rodičom nikdy nebránila styku s dcérou, práve naopak by bola rada, keby dcéra trávilačasť prázdnin aj u neho. Doteraz však otec o to neprejavil žiadny záujem, nekontaktoval ju, ani dcéru
telefonicky, prípadne na internete, kde ho má dcéra ako priateľa. Ani pri prítomnosti na pojednávaní
dňa 30.01.2019 otec nevyužil možnosť stretnúť sa s dcérou, pričom dcéra by sa rada stretávala so

svojim otcom, prípadne so starými rodičmi. Tým, že sa s dcérou nestretáva, nemá okrem výživného iné
žiadne vedľajšie výdavky. Taktiež vyjadrenie otca, že ona ako matka si dokáže lepšie zabezpečiť zdroje
na výchovu dieťaťa pokladá za nepravdivé a zavádzajúce, pretože má už dlhšiu dobu - od prekonania
meningitídyvr.1997zdravotnéproblémy,užívapravidelneliekyajejorganizmusneznesiedlhšiutelesnú
a psychickú záťaž. K nepriaznivému psychickému zdravotnému stavu prispela aj nevera otca dieťaťa

krátko po jeho narodení. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že výživné 133,- eur mesačne platí pravidelne,
tak je to iba jeho povinnosť, pričom na pojednávaní dňa 30.01.2019 otec uviedol, že na svoje druhé
dieťaťa, vekovo mladšie, platí výživné 200,- eur, tak by malo byť v jeho možnostiach prispievať 200,-
eur mesačne aj na výživu maloletej K..
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadreniu k odvolaniu otca zotrval na svojich vyjadreniach z
pojednávaní, pričom vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu prvej inštancie považoval za

primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Preto navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.
5. Otec v replike k vyjadreniu matky poukázal na skutočnosť, že na druhom pojednávaní zastupovala
matku maloletej jej matka X., pričom pred pojednávaním nepredložila nové splnomocnenie na
zastupovanie, pretože to, ktoré mala na prvom pojednávaní bolo platné len na jedno sedenie. K tvrdeniu

matky, že nejavil záujem pozvať dcéru na prázdniny do M. uviedol, že toto sa nezakladá na pravde,
posledné letné prázdniny jej opakovane volal aj písal sms správy a pozýval ju, dcéra žiaľ neprejavila
záujem a už neodpísala. Rovnako aj jeho rodičia a jeho priateľka ju volali na návštevu, ale neúspešne.
Uviedol dôvody, pre ktoré nemôže prísť dcéru navštíviť. K finančným pomerom poukázal na to, že jeho
finančné pomery sa nezmenili, je veľmi ťažké nájsť si pracovné miesto, keď 17 rokov reprezentoval

Československo a Slovensko X. na všetkých veľkých svetových podujatiach a nebol zaradený do
priameho pracovného procesu. Dnes, keď má XX rokov je veľmi ťažké nájsť si uplatnenie v tejto
spoločnosti a súčasne zodpovedne plniť všetky jeho záväzky. Doposiaľ nedlží na výživnom ani cent, za
čo je vďačný svojej rodine, pričom jeho rodičia od narodenia maloletej pravidelne každoročne posielajú
peniaze na Vianoce a na narodeniny, takže nie je pravda, že sa o maloletú nezaujímajú. Napokon dodal,

že hoci už toto výživné je na hrane jeho možností, tak ako ústretový krok k dohode a napraveniu vzťahov
predkladá návrh a ponuku na mesačné výživné vo výške 150,- eur mesačne.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) potvrdiť. Vo veci rozhodol bez

nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.
8. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase

skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena
tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu,
ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či
nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodičia a v akom rozsahu

jeodôvodnenázmenavýživného,súdvychádzazozákladnýchkritériípreurčenievyživovacejpovinnosti
uvedených v § 62 Zákona o rodine.
9. Z ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že pre určenie výšky výživného podstatnou
okolnosťou sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom súd prihliada aj na ďalšie
okolnosti, a to najmä na odôvodnené potreby oprávneného.

10. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu a schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba.

11. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to, či
má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkovépomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov,
aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania,
ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Pri uplatnení princípu potencionality

príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,
tzn.príjmov,ktorépovinný(potencionálne)moholmaťvzhľadomna svojvek,zdravotnýstav,schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce.
12. V danej veci preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky

na zvýšenie výživného postupoval dôsledne podľa vyššie uvedených kritérií. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej v r. 2008 došlo k zmene pomerov
na strane všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že len dĺžkou času od posledného rozhodnutia
o výživnom, čo je viac ako 10 rokov, došlo k podstatnej zmene nákladov na výživu maloletej K., ktorá v
čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mala len X rokov a navštevovala materskú školu, zatiaľ
čo v súčasnosti je študentkou 1. ročníka strednej odbornej školy, v súvislosti s čím nepochybne došlo

k zvýšeniu jej výdavkov, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Zmena pomerov bola zistená
aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná, v
súčasnostimákozmetickýsalónspríjmomdo500,-eurmesačne.Ajkeďotectvrdil,žekzmenepomerov
na jeho strane v otázke príjmov oproti predchádzajúcemu stavu nedošlo a otec predložil doklady,
z ktorých mu vyplýva príjem iba 129,87 eur netto mesačne z podnikania (prevádzky pohostinstva)

a z činnosti trénera X. vo výške 300,- eur mesačne, pričom tvrdí, že pri úhrade jeho nákladov na
živobytie mu vypomáhajú aj jeho rodičia, rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd týmto tvrdeniam
otca neuveril. Správne totiž súd prvej inštancie poukázal na to, že otec deklaroval celkové náklady
mesačne v sume 1.233,77 eur, hoci podľa predloženého rozpisu príjmov majú otcove príjmy aj spolu
s výpomocou od rodičov predstavovať sumu len 664,87 eur. Je tak zrejmé, že skutočné príjmy otca

sú iné ako tento deklaruje a otec okrem uvedených nepochybne musí mať aj iné príjmy alebo úspory.
Je tiež zrejmé z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/479/2009, že otec v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom uvádzal vlastníctvo viacerých nehnuteľností, a to
trojizbového bytu na Hutníckej ulici v Košiciach, chalupy v Smolníku a záhradného domčeka v M. v
rámci záhradkárskej oblasti spolu so záhradkou. Z výpovede otca vyplýva, že byt v M. predal, taktiež,

keďže v súčasnosti deklaruje iba vlastníctvo záhradnej chatky v záhradkárskej osade je zrejmé, že otec s
veľkou pravdepodobnosťou predal aj ním uvádzanú chalupu v Smolníku. Nepochybne predajom týchto
nehnuteľností tak otec tiež získal finančné prostriedky na platenie výživného. Treba pritom poukázať
aj na skutočnosť, že otec neudáva žiadne zdravotné problémy, je osobou v produktívnom veku, má
dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, preto je jeho povinnosťou vyvinúť vyššie úsilie pre zaobstaranie

si takej práce, aby si mohol zodpovedne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom,
ktorá je jeho základnou a nenahraditeľnou povinnosťou. Na základe všetkých uvedených skutočností
bol odvolací súd toho názoru, že je v zárobkových a majetkových možnostiach a schopnostiach otca
platiť výživné na maloletú v súdom prvej inštancie stanovenej výške.
13. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle ust.

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z
ktorým sa stotožnil, odkazuje.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v zmysle ust. § 57 CMP o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.