Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/1163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Pučeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118318946.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, so
sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, zast. advokátom JUDr. Peter Bartoš, so sídlom
Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému 1: K. X., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B. XXXX/
XXX, XXX XX I. E. a povinnému 2: N. P., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. C. XXXX/X, XXX XX I. E., o vymoženie
pohľadávkyvovýške358,80Eursprísl.,vykonávajúcejsúdnouexekútorkouJUDr.MáriouKrasňanovou,

so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorá ju vedie pod sp.
zn. 91EX 294/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou pod sp. zn. 91EX 294/18 a na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 69Ek/1163/2018 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť trovy exekučného konania súdnej exekútorke JUDr. Márii
Krasňanovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, vo výške
72,00 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od
povinného 1 a povinného 2 vymoženia 358,80 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovské
uznesenie č. RD/61/2018 vydaný Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu zo dňa
10.04.2017 (ďalej aj ako ,,Exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2018 a
vykonateľnosť dňa 28.04.2018. Súd dňa 17.08.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým

poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú, so sídlom exekútorského úradu
Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica.

2. Povinnému 2 bolo dňa 13.09.2018 doručené zo strany súdneho exekútora Upovedomenie o začatí
exekúcie. Dňa 28.09.2018 povinný 2 podal osobne súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie,
pričom súdny exekútor ho predložil súdu na rozhodnutie dňa 12.10.2018. Spolu s návrhom povinného 2

na zastavenie exekúcie a prílohami k predmetnému návrhu, doručil súdny exekútor súdu aj vyjadrenie
oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu lebo v časti,
ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Povinný 2 podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiada exekúciu zastaviť na základe § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko tu existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu. V prvom rade povinný 2 namieta, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul a
ktorý je v exekučnom konaní oprávneným, nebol v pôvodnom súdnom konaní oprávnený vo veci konať.
Právomoc vo veci konať rozhodcovský súd odôvodnil s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky
pôvodného veriteľa pohľadávky - právneho predchodcu účastníka základného konania, s poukazom
na rozhodcovskú doložku, ktorú mal žalobca v základnom konaní ako konateľ spoločnosti ZOKA PZ,

s.r.o. uzatvoriť. Povinný 2 ďalej poukazuje na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní so žalobcom
v pôvodnom konaní nielenže neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ale táto nebola ani súčasťou
akéhokoľvek dokumentu, ktorý by tieto dve osoby medzi sebou uzatvorili. Povinný 2 tvrdí, že tieto dve
osoby neuzatvorili žiadny právny úkon a z tohto dôvodu nemohol medzi nimi ani existovať žiadny právny
vzťah, a už vonkoncom nie právny vzťah, ktorý zakladal právomoc rozhodcovského súdu konať v konaní

RD/61/2018. Preto Povinný 2 je názoru, že z uvedených dôvodov nemohli a ani nemali rozhodcovskému
súdu vzniknúť žiadne trovy konania. Postavenie štatutára obchodnej spoločnosti nemožno v zmysle
právnejteórieaprávnejpraxevžiadnomprípadezhodovaťspostavenímfyzickejosoby,nakoľkoštatutár
koná za spoločnosť a túto zastupuje navonok. Povinný 2 sa má za to, že rozhodcovský súd nepostupoval
v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. d), e), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“) resp. ak súd
nevyhodnotí tento právny vzťah ako spotrebiteľský, tak rozhodcovský súd nepostupoval ani v súlade s
ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“).

9. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený a to prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Oprávnený vo vyjadrení uvádza, že námietky povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie
sa netýkajú dôvodov uvedených v § 61k - 61n Exekučného poriadku. Povinný neuviedol žiadny
relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu a ktorý je definovaný v § 61k ods.
1 písm. a), b), d), § 61l - § 61n Exekučného poriadku. Od podania návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie
nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovské uznesenie RD/61/2018 z
10.04.2018. Oprávnený má za to, že neexistuje žiaden zákonom a judikatórnou praxou predpokladaný
dôvod pre zastavenie exekúcie. Oprávnený konštatuje, že návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie
je irelevantný a zmätočný. Dôvody ktoré vo svojom návrhu povinný 2 uvádza sa týkajú napádania

samotného rozhodcovského konania RD/61/2018, ale nie sú to dôvody, ktoré by sa týkali skutočností,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený
tvrdí,ženebolúčastníkomrozhodcovskéhokonania,alevystupovalvpozíciirozhodovaciehoorgánuako
rozhodcovský súd. Oprávnení vo vyjadrení ďalej uvádza, že povinný 2 bol v exekučnom titule zaviazanýspoločne a nerozdielne s povinným 1. Povinný 1 ale nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Z tohto
dôvodu konanie povinného 2 odporuje aj procesnej forme, ktorá vyžaduje, aby návrh podávali všetci
účastníci rozhodcovského konania, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Návrh povinného 2 je

preto procesne nevykonateľný, lebo exekučný súd nemôže rozhodnúť iba o návrhu povinného 2 a toho
vyčleniť z exekučného titulu. Takýmto konaním by exekučný súd zmenil výrokovú časť exekučného
titulu. Oprávnený uvádza, že predmetom exekúcie je nezaplatený rozhodcovský poplatok podľa §
29 ZoRK, ktorý povinný 1 a povinný 2 neuhradili v rozhodcovskom konaní. Jedná sa o pohľadávku
samotného rozhodcovského súdu. Povinný 2 mal možnosť v rozhodcovskom konaní RD/61/2018 využiť

svoje právo žalobnej obrany, ktoré využil a to podaním žalobnej odpovede. Oprávnený konštatuje, že
povinný 2 vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza, že rozhodcovské konanie RD/61/2018
napadol v zákonnej lehote na kauzálne príslušnom súde. Právomoc rozhodcovského súdu je už
vecou rozhodnutou - res iudicata (Oprávnený však súdu neuviedol číslo konania pod ktorým príslušný
kauzálny súd viedol predmetné konanie). Povinný 2 podľa oprávneného stratil akúkoľvek možnosť
napádať rozhodcovské konanie RD/61/2018, nakoľko nepodal námietku podľa § 21 ods. 4 ZoRK

voči pozitívnemu Rozhodcovskému uzneseniu RD/61/2018 z 10.04.2018 o právomoci. Rozhodcovský
súd má právo podľa § 3 ods. 2 ZoRK konať a rozhodovať voči štatutárom spoločnosti dlžníka o
náhradu škody podľa § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný spor.
Rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka platí ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka aj na
štatutárov spoločnosti dlžníka. V rozhodcovskej doložke bolo priamo uvedené, že táto platí aj na vznik

iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody oči štatutárovi podľa Obchodného
zákonníka. Podľa oprávneného predstavujú nezaplatené rozhodcovské poplatky riadny exekučný
titul samotného rozhodcovského súdu, pričom platenie rozhodcovských poplatkov a iných poplatkov
rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha je určené v rozhodcovských pravidlách
predmetného rozhodcovského súdu. Organizačnú, technickú a ekonomickú agendu rozhodcovského

súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha zabezpečuje ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.
V rozhodcovskej doložke (zmluve) je ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo podľa dohody strán
ustanovené za vybranú právnickú osobu podľa § 6 ods. 3 ZoRK, pričom táto je oprávnená prijímať
poplatky vyrúbené v rozhodcovskom konaní. Povinný mal podľa oprávneného vedomosť o tejto
skutočnostipriamozrozhodcovskejdoložky,pričomuzatvorenímtejtodoložkytovzalžalovaný(povinný)

na vedomie a vyslovil konkludentný súhlas s tým, že prípadný spor medzi zmluvnými stranami bude
predložený rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi a bude sa riadiť rokovacími
a rozhodcovskými pravidlami tohto rozhodcovského súdu. Povinný 2, ako bývalý konateľ spoločnosti
ZOKAPZ,s.r.o.jepriamozodpovednýzanáhraduškodyvočiveriteľompodľa§135aods.5Obchodného
zákonníka . Takáto žaloba i náhradu škody sa nepovažuje za spotrebiteľské rozhodcovské konanie a

štatutár spoločnosti dlžníka v takomto konaní nevystupuje ako fyzická osoba, ale ako súčasť právnickej
osoby - spoločnosti dlžníka. Z vyššie uvedených dôvodov žiada oprávnený, aby súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume
26,99 Eur.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo
povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská
zmluva.

12. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila.15. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument
obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto

odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

16. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu
podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej
rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

17. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť (I. ÚS 456/2011; VI. ÚS 484/2018).

18. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

19. Povinný 2 v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný
titul - Rozhodcovské uznesenie RD/61/2018 zo dňa 10.04.2018, ktorým určil povinnému 1 a povinnému
2 spoločne a nerozdielne v stanovenej lehote uhradiť sumu 358,80 EUR do siedmych dní od prevzatia
predmetného uznesenia, nebol v pôvodnom súdnom konaní oprávnený vo veci konať. Povinný 2 v
rozhodcovskom konaní so žalobcom v pôvodnom konaní nielenže neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú

zmluvu, ale táto nebola ani súčasťou akéhokoľvek dokumentu, ktorý by tieto dve osoby medzi sebou
uzatvorili. Povinný 2 tvrdí, že tieto dve osoby neuzatvorili žiadny právny úkon a z tohto dôvodu
nemohol medzi nimi ani existovať žiadny právny vzťah, a už vonkoncom nie právny vzťah, ktorý
zakladal právomoc rozhodcovského súdu konať v konaní RD/61/2018. Z uvedených dôvodov nemohli
a ani nemali rozhodcovskému súdu vzniknúť žiadne trovy konania. Postavenie štatutára obchodnej

spoločnosti nemožno v zmysle právnej teórie a právnej praxe v žiadnom prípade zhodovať s postavením
fyzickej osoby, nakoľko štatutár koná za spoločnosť a túto zastupuje navonok

20. Súd k vzniku rozhodcovskej zmluvy spôsobom v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2
ZoRK uvádza, že nemožno akceptovať vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným 1

a povinným 2 takýmto spôsobom. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v zásade rozhodcovská zmluva vznikne
vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe.
Súd sa nezaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom medzi oprávneným a
obchodnou spoločnosťou ZOKA PZ, s.r.o., nakoľko táto obchodná spoločnosť nebola povinným v tejto
exekučnej veci. Súd sa zaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným

1 a povinným 2 z hľadiska ich právneho nástupníctva do práv a povinností obchodnej spoločnosti ZOKA
PZ, s.r.o..

21. Súd má za to, že o záväznosti rozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov pôvodnej zmluvnej
strany v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK možno hovoriť vo všeobecnosti v prípadoch univerzálnej sukcesie,

ako aj v prípadoch singulárnej sukcesie. Pokiaľ ide o univerzálnu sukcesiu, nie je sporné, že sukcesor
vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. V prejednávanom prípade však o
univerzálnu sukcesiu nejde, keďže obchodnú spoločnosť ZOKA PZ, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia
obchodnou spoločnosťou MORA Group, s.r.o. ktorá s účinnosťou od 23.11.3017 uznesením Okresného
súdu Trenčín č.k. 40 CbR/75/2015-35 zo dňa 19.07.2017, právoplatným dňa 22.08.2017, bola súdom

zrušenábezlikvidácie(ZOKAPZ,s.r.o.).Pokiaľideosingulárnusukcesiu,kpostúpeniuprávapovinností
z pôvodného obchodného vzťahu, t. j. k postúpeniu pohľadávky, prípadne k prevzatiu dlhu. Preto ak ide
o tvrdené pristúpenie povinného 1 a povinného 2 k záväzku medzi oprávneným a spoločnosťou ZOKA
PZ, s.r.o., resp. o akceptáciu záväzku, čo boli ďalšie uvádzané spôsoby vzniku rozhodcovskej zmluvymedzi oprávneným a povinným 1 a povinným 2, súd konštatuje, že takýto spôsob vzniku rozhodcovskej
zmluvy súdu preukázaný nebol a z nijakých skutočností nevyplýval.

22. K ďalšiemu spôsobu vzniku rozhodcovskej zmluvy, a to že došlo k zmene v osobe dlžníka vo vzťahu,
na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva súd konštatuje, že má za to, že vo vzťahu k uzatvorenej
rozhodcovskej zmluve možno v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK považovať za inú zmenu v osobe dlžníka
napr. inštitút ručenia. Podľa názoru súdu nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka považovať, s
poukazom na § 135 a ods. 2 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti

za škodu spôsobenú dlžníkovi (nie veriteľovi). Súd nespochybňuje nárok veriteľa v zmysle § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý je oprávnený nárok spoločnosti voči svojmu konateľovi žiadať v
súdnom konaní vo vlastnom mene a na vlastný účet, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku
spoločnosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že v takom prípade si veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na
náhradu škody voči jej konateľovi. Na základe uvedeného nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka,
tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK, považovať zodpovednostný vzťah konateľa voči

spoločnosti ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu (ZOKA PZ,
s.r.o.. resp. jej právny nástupca MORA Group, s.r.o. a povinný 1 a povinný 2), ale aj o iný obsah záväzku
(náhrada škody). Rozhodcovská doložka v takom znení, ako je zakotvená vo Všeobecných obchodných
podmienkach spoločnosti MaxTax, k.s. v čl. XV. sa nemôže vzťahovať na obchodný vzťah obchodnej
spoločnosti (jednej zo strán rozhodcovskej doložky) voči svojím konateľom, ktorí neboli samostatnou

stranourozhodcovskejdoložky,alekonalivjejmene.Súdpretoneakceptovaluzatvorenierozhodcovskej
doložky takýmto spôsobom, a teda to, že ide o inú zmenu v osobe dlžníka, uzatvorenú v zmysle § 4
ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2 ZoKR.

23. Súd konštatuje, že predpokladom právomoci rozhodcu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy

medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, podľa
ktorej všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba
platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť
právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za

preukázané, že rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z
rozhodcovskej doložky pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá, nakoľko rozhodcovská zmluva
medzi oprávneným a povinným 1 a povinným 2 nebola platne uzavretá a teda právomoc rozhodcu
prejednať daný spor nebola rozhodcovskou zmluvou založená. Rozhodcovský rozsudok teda vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, čiže bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto

rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ničotné (nulitný
právny akt), z hľadiska materiálneho nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, a preto na
jeho podklade nemožno zákonne viesť exekúciu (nútený výkon rozhodnutia).

24. Podľa § 34 ods. 4 ZoRK, výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o

výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich
uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.
Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po
vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak
sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

25. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie. Pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie sa súd nad rámec
zaoberal aj spôsobilosťou rozhodcovského uznesenia byť exekučným titulom v exekučnom konaní.

26. Rozhodcovský poplatok vo výške 358,80 Eur vyrúbený v rozhodcovskom uznesení RD/61/2018,
ktorépredstavujeexekučnýtitulvtejtoexekúcii,považujesúdzatrovykonania,ktorévzniklipovinnému1
apovinnému2vrozhodcovskomkonaní.Súdjetohonázoru,žerozhodcovskýsúdmalvpredmetnejveci
postupovať podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 34 ods. 4 ZoRK a vo veci trov vydať rozhodcovský
rozsudok.

27. Podľa § 38 ods. 1 ZoRK, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje
rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach
rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci narozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania,
ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

28. Podľa § 44 ods. 2 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí
lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

29.Podľavyššieuvedenéhoustanovenia§44ods.2ZoRKjezjavné,žepredmetnýzákonvykonateľnosť
ako vlastnosť rozhodnutia priznáva len rozhodcovskému rozsudku, po tom ako sa stal právoplatný a po

tom ako uplynula lehota na plnenie.

30.ZoRKvžiadnomzustanovenínepojednávaovykonateľnostirozhodcovskéhouznesenia.Nazáklade
tejto skutočnosti má súd za to, že exekučným titulom v exekučnom konaní môže byť len rozhodcovský
rozsudok, nakoľko v súlade so ZoRK len tento môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa
§ 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku predstavuje exekučný titul len vykonateľné rozhodnutie

vydané v rozhodcovskom konaní. Nakoľko ZoRK nespája s rozhodcovským uznesením nadobudnutie
vykonateľnosti, nespĺňa rozhodcovské uznesenie podmienku stanovenú v Exekučnom poriadku a teda
nemôže byť exekučným titulom na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je tu prítomný dôvod na zastavenie

exekúcie v celom rozsahu a to podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nastali
také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to z dôvodu toho, že rozhodcovské
uznesenie, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom,
pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a teda je tu daný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Taktiež má súd za to, že exekučný titul

nie je vykonateľný aj z dôvodu
že ZoRK s rozhodcovským uznesením nadobudnutie vykonateľnosti nespája. Súd rozhodcovský
poplatok vyrúbený za podanie žalobnej odpovede považuje za rozhodovanie o trovách rozhodcovského
konania, ktoré v súlade s ZoRK musí byť realizované prostredníctvom rozhodcovského rozsudku a nie
prostredníctvom rozhodcovského uznesenia.

32. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou pod.
sp. zn. 91EX 294/18 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 69Ek/1163/2018 v celom rozsahu
zastavil a to podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

33. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

34. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

35. Podľa § 199c ods. 3 Exekučného poriadku, za zaplatenie trov exekútora oprávneným v rozsahu
odmeny a paušálnych výdavkov ručia spoločne a nerozdielne tí, ktorí boli oprávnenými od začatia
exekúcie. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení sa použijú rovnako. Ak tieto osoby na výzvu
exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplnia, možno nárok voči nim uplatniť na ich všeobecnom súde

žalobou.

36. Nakoľko súd prebiehajúcu exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, rozhodol aj o trovách súdneho exekútora. Súd je toho názoru, že oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene, nakoľko exekučný titul nie je vykonateľný a jedná

sa o rozhodnutie ničotné (nulitný právny akt) a teda ide o dôvod, ktorý možno podľa § 199d ods. 2
Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.37. Na základe uvedeného, zaviazal súd vo výroku II. tohto uznesenia oprávneného nahradiť trovy
súdnej exekútorky vo výške 72,00 eur a to v súlade s nižšie citovaným ustanovením § 199c ods. 1
Exekučného poriadku.

38.Súdpovinnému2nároknanáhradutrovprávnehozastúpenianepriznalzdôvodutoho,ževpodanom
návrhu na zastavenie exekúcie si ich neuplatnil.

39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

40. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

42. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

43. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré podal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 26,99 Eur. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a nárok na náhradu trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému nepriznal.

44. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v

rozsahu 50%.

45. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 60 eur.

46. V zmysle uvedeného ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. má súdny exekútor nárok
na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72,00 Eur (60,00 Eur + 20% DPH). Keďže exekúcia bola
zastavená ex offo, pričom ide o dôvod zastavenia, ktorý možno oprávnenému pričítať, súd zaviazal
na náhradu trov exekútora v zmysle citovaného ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku
oprávneného tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.