Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205395
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214205395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky O. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. na ul. D. č.
X zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Annou Molnárovou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na ul. Janigovej č. 3 za účasti otca E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. D.
č. X, adresa na doručovanie P., ul. U. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 o zvýšenie výživného o odvolaní otca aj matky proti

rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2015 č.k. 41P 24/2014-328 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. E. od 18.5.2012 do 13.3.2013.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre mal. E. od 13.3.2013 do
budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné z 5.000 Sk na 175 € mesačne za obdobie od
18.5.2012 do 30.4.2014 a od 1.5.2014 do budúcna zo 175 € na 200 € mesačne, ktoré výživné zaviazal
otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 18.5.2012

do31.1.2015vsume2.700€zaviazalotcazaplatiťmatkemaloletéhovlehotedo15dníodprávoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil
odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/, c/ O.s.p.. Rozsudok považuje za nezákonný, pretože
je povinnosťou súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti zistiť a zohľadniť u povinnej osoby jej reálne,

ako aj potencionálne príjmy, celkové majetkové pomery a nevyhnutné životné náklady a prihliadnuť aj
na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uvedené základné atribúty neboli súdom pri rozhodovaní zohľadnené.
Vyslovilnázor,žeodôvodnenépotreby12-ročnéhodieťaťanemôžuprevyšovaťvpeňažnomvyjadrenízo
strany jedného rodiča sumu 165,96 €. Ak by aj druhý rodič plnil vyživovaciu povinnosť v rovnakej miere,
tak peňažná suma, ktorá by mala pokrývať výdavky maloletého E. by boli v sume 330 €, čo znamená
takmer výšku minimálnej mzdy v SR, z ktorej musí vyžiť niekedy aj štvorčlenná rodina. Poukázala na to,
že v máji 2012 bol ešte práceneschopný, nemal príjem, avšak súd mu zvýšil vyživovaciu povinnosť a

počas celého konania tvrdil, že jeho hrubá mzda je okolo 450 € a nemá žiaden iný príjem, z ktorého by
mohol platiť vyššie výživné. Nezamlčal skutočnosť, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti LUNA
s.r.o. Košice, ktorá je dlhodobo v strate, z účasti v spoločnosti nemá žiaden príjem, súd však jeho
návrh na nariadenie znaleckého dokazovania nezaznamenal do zápisnice a zaznamenal len zamietnutienávrhu na odročenie pojednávania z dôvodu, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II
sp.zn. 27P 95/2013 vo veci zvýšenia výživného na plnoletého D. bolo nariadené znalecké dokazovanie
na zistenie majetkových pomerov otca. Súd na jednej strane mal preukázanú výšku jeho mesačného

príjmu, na druhej strane nemal preukázané, že jeho majetkové pomery neumožňujú zvýšenie výživného,
nozvýšilmuvyživovaciupovinnosťna200€mesačne.Uviedol,žematkamaloletéhopodľajejvyjadrenia
mala mesačný príjem 737 €, mala vymeriavací základ v rozpätí od 339,89 € do 511,63 € mesačne,
okrem toho spláca mesačne leasing na auto 800 €, pričom on zo svojho príjmu 511 € mesačne podľa
názoru súdu je schopný len na výživnom zaplatiť 400 € pre maloletého E. a plnoletého D. a z čoho má

potom zabezpečiť svoje odôvodnené potreby súd neuvádza. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil
skutočnosť, že dohoda rodičov o úprave výšky vyživovacej povinnosti vyplývala z reálnych pomerov
otca a on nemal z čoho platiť tak vysoké výživné a jeho majetkové pomery mu nedovoľujú ani dnes
platiť výživné a nie to ešte zvýšené výživné. Názor súdu, že otcovi nič nebráni uchádzať sa o iné, lepšie
platené zamestnanie považuje za subjektívne, pretože pri takmer 15% miere nezamestnanosti v regióne
Košíc, keď má len stredné odborné vzdelanie a v čase, keď na pracovných miestach s vyžadovaným

stredoškolským vzdelaním pracujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa javí ako nezákonný argument.
Pokiaľ matka tvrdila, že vlastní pozemky, tak potvrdzuje, že je pravdou, tieto nadobudol v dedičskom
konaní v katastrálnom území G., ale sú vedené ako banské diela s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
1/6 z celkovej výmery, niekedy len z 500 m2. Pozemky sú toho času takmer nepredajné a nemá z
nich žiaden príjem. Poukázal na skutočnosť, že od rozvodu matka užíva všetok spoločne nadobudnutý

majetok vrátane nehnuteľností, konanie o vyporiadanie BSM nie je ukončené, matka disponuje všetkými
aktívami nadobudnutými počas BSM a len v daňovom priznaní za rok 2007 sú uvedené aktíva vo
výška 14.000.000 Sk. Po rozvode manželstva zo spoločného bytu sa odsťahoval a všetkým zariadením,
vybavením bytu a aktívami disponuje matka. Výrok o dlžnom výživnom je vypočítaný nesprávne a v jeho
neprospech. Súd zvýšil výživné za obdobie od 18.5.2014 do 30.4.2014 o sumu 9,10 €, teda 24 mesiacov

krát 9,10 € je 218,40 € a za obdobie od 1.5.2014 do 31.1.2015 zvýšil výživné o 34,10 €, teda 9 mesiacov
krát 34,10 € je 306,90 €, čo spolu činí 525,30 €. Ak by bol výrok súdu o dlžnom výživnom vo výške
2.700 € správny, tak by matka mohla od neho vymáhať dlžné výživné aj na základe rozsudku č.k. 43C
23/2007-36 zo dňa 8.10.2007, čo na pojednávaní uviedla, že už podala návrh na vykonanie exekúcie,
aj keď o žiadnej exekúcii do dnešného dňa nebol vyrozumený, aj na základe citovaného rozsudku, čo

by znamenalo duplicitnú úpravu a vymáhanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj matka s návrhom, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu, že
pokiaľideopríjemotca,lenkonštatoval,žezpodnikateľskejčinnostizarok2013spoločnosťLUNAs.r.o.,

v ktorej je otec spolupodnikateľom, zamestnancom a zároveň konateľom vykazovala zisk 10.578,13
€. Túto skutočnosť nijako nehodnotil ako ďalší príjem otca popri príjme zo závislej činnosti. Naviac
predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že otec okrem týchto príjmov má ďalšie príjmy z prenájmu
pozemkov a že si platí mesačne životné poistenie cca 211 €, čo nie je nevyhnutným výdavkom. Ďalej
navrhla vykonať dôkaz vyžiadaním výpisu z účtu vedeného v ČSOB, kde otec má uložené finančné

prostriedky. Ani jeden z navrhnutých dôkazov súd nevykonal. Súd nesprávne vyhodnotil aj osobnú
starostlivosť o dieťa, keďže sa má zohľadniť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti napriek tomu, že
v konaní poukazovala na to, že otec sa s maloletým stýka zriedkavo a že len v minimálnom rozsahu
realizuje možnosti styku s ním na základe súdneho rozhodnutia. Nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že
výlučnú a permanentnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje ona, rovnako aj o staršieho syna D..

Odôvodnené potreby maloletého náležite a objektívne neposúdil, pretože maloletý je svojím fyzickým
vzrastom vyšší oproti svojim rovesníkom v rovnakom veku, má zvýšené výdavky na ošatenie, pretože
je rozdiel kupovať oblečenie bežne pre dieťa vo veku 11 rokov a veľkostné oblečenie na dieťa, ktoré
svojím vzrastom dosahuje výšku dospelého muža, teda mužské veľkostné oblečenie. Takisto aj obuv
musí zakupovať ako pre dospelého muža a už nehovoriac o tom, že maloletý neustále rastie a nie je

možné počítať s tým, že raz zakúpené oblečenie mu vydrží viac ako jeden rok. Obuv sa mu mení raz za
3 - 4 mesiace, pričom cenové relácie sú v danom prípade neporovnateľné. Ak by len za stravnú jednotku
pre maloletého počítala s výdavkom 5 €, tak je to za jeden mesiac 150 až 155 €, s tým sa súd prvého
stupňa vôbec nezaoberal. Zvýšenie výživného po 5 rokoch o 10 € a po 7 rokoch o 35 € považuje za
výsmech spravodlivosti posúdenia potrieb maloletého. Súd nehodnotil možnosti povinného otca, pričom

nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že v čase, keď sa rozhodovalo v rozvodovom konaní o výživnom,
otcom deklarovaný príjem bol 290 € a otec svoju vyživovaciu povinnosť v sume 5.000 Sk na každé
dieťa, spolu teda 10.000 Sk bez problémov plnil. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné a rozhodujúce pre stanovenie výšky výživného.Poukázala na to, že v súčasnosti už otec nemá vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi, pretože
vzhľadom na prístup otca k zabezpečeniu jeho vyživovacej povinnosti a neochotu oca plniť si výživné,
ukončil štúdium na vysokej škole.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasí s názorom uvedeným v odvolaní, že odôvodnené potreby
12-ročného dieťaťa nemôžu prevyšovať v peňažnom vyjadrení zo strany jedného rodiča sumu 165,97
€. Otec v odvolaní sa sústreďuje len na finančný efekt. Nevzal do úvahy každodennú starostlivosť matky
o dieťa 365 dní v roku spočívajúcu v zabezpečení úplne všetkých oprávnených potrieb dieťaťa, školskej

dochádzky, voľnočasovej činnosti, dohľad nad plnením školských úloh, zabezpečovanie prázdnin,
starostlivosť počas chorôb, zabezpečenia osobnej hygieny, ošatenia, ako aj vytváranie pokojného
rodinného prostredia. Ona všetok svoj čas musí deliť medzi pracovné povinnosti a výchovu dieťaťa a
starostlivosť o domácnosť, zatiaľ čo otec celý svoj čas venuje len sebe a svojmu zamestnaniu, preto má
vytvorené všetky predpoklady pre to a nič mu nebráni, aby si zvýšil príjem. Znižovať svoje zárobkové
schopnosti a možnosti len preto, že má len stredoškolské vzdelanie je právne irelevantné. Doposiaľ

nepreukázal, že tieto schopnosti a možnosti nemá a ani sa len o to nepokúsil. Naopak uvádzal, že pokiaľ
ona má nízky príjem, tak si má nájsť ďalšie zamestnanie, avšak pre neho samotného táto možnosť je
neprijateľná. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca voči D. už zanikla. Tvrdenie jeho nízkeho príjmu je
nehodnoverné,pretožeokrempríjmuzozamestnaniamáďalšiepríjmy,čohodôkazomje,žepodmenom
priateľky zakúpil byt a pozemky v P.. Pokiaľ otec napáda tú časť výroku, ktorým súd zvýšil výživné od

18.5.2012 o necelých 9 €, kedy bol PN, tak poukázala na to, že výživné bolo zvýšené od 18. mája, teda
nie za celý mesiac, ale za 13 dní tohto mesiaca. Uviedla, že otec bol PN už v mesiaci marec 2012,
kedy trval na tom, aby syn D. žil u neho a kedy žiadal, aby do jeho osobnej starostlivosti boli zverené
obidve deti, a teda ak by bol bez príjmu, nemohol by zabezpečovať osobnú starostlivosť a výživu dvoch
detí. Navyše platil si životnú poistku vo výške viac ako 200 € mesačne. Pokiaľ poukazuje na to, že od

rozvodu užíva ich spoločný zariadený byt, tak poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto byte žije s dvomi
spoločnými deťmi a nie jeho vinou doposiaľ konanie skončené nie je, naopak vinou otca sa konanie o
vyporiadanie BSM predlžuje, pretože muselo byť prerušené z toho dôvodu, že otec si zámerne znížil
svoj majetkový podiel v spoločnosti LUNA s.r.o. len z toho dôvodu, že požiadal o rozvod manželstva a
v súčasnosti má už znovu svoj podiel v spoločnosti LUNA s.r.o. v pôvodnej výške, tak ako pred jeho

znížením. Pokiaľ naďalej jeho hrubá priemerná mesačná mzda činí 450 €, nemá vedomosť, z čoho otec
vyplatil novo nadobudnutú časť podielu v spoločnosti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. za obdobie od
18.5.2012do1.3.2013na175€mesačne.Odvolacísúdrovnako,akosúdprvéhostupňa,posúdilpomery
účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena

pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre mal. E. za obdobie od 18.5.2012 do 13.3.2013 a výživné
175 € mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku
a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho
majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. E. v rozhodnom období aj s prihliadnutím
na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému D.. Súd prvého stupňa správne porovnával pomery

účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice II
č.k. 43C 23/2007-36 zo dňa 8.10.2007 v časti týkajúcej sa výživného pre mal. E., ktorým rozsudkom,
ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2007, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov mal. E. a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matkya otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. 5.000 Sk. V čase rozvodu mal. E. mal 4 roky a navštevoval
predškolskézariadenie.Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímpodôslednomporovnanípomerov
účastníkov zistil, že v súčasnosti má mal. E. 11 rokov, je žiakom druhého stupňa základnej školy a obaja

rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k D. R., voči ktorému sa vedie konanie o zvýšenie výživného na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 27P 95/2013. Odvolací súd spôsob určenia zvýšeného výživného
so zreteľom na odôvodnené potreby mal. E., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom, v súvislosti s jeho vekom, rastom a postupom na druhý stupeň základnej školy,
ktorésanepochybnezvýšili,považujezaakceptovateľnýspoukazomnaust.§78ods.1Zákonaorodine

apoznamenáva,ževýživné175€mesačnepremal.E.zohľadňujezákladnúmierunevyhnutnýchpotrieb
maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú
pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého aj osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu
vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj

na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec v rozhodnom období mal dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu,
preto je možné od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojmu maloletému
synovi E. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má

mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie vlastných potrieb. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca dodáva, že odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie s
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej

kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa
nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu
skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné
tiež zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa,

ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú
závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania
týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom.
Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné vychádzať z ich príjmov a majetkových

pomerov, prihliadať na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania
starostlivosti o maloleté dieťa tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa
sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje. Odvolací
súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané
skutočnosti, možnosti a majetkové pomery otca podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd

prvéhostupňapostupovalsprávne,keďvsúlades§120ods.2O.s.p.vykonalvšetkydôkazypotrebnéna
zistenieskutkovéhostavuprerozhodnutieovýživnomzaobdobieod18.5.2012do13.3.2013,vdôsledku
čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného pre mal. E. do 13.3.2013.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu

uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. za obdobie od 18.5.2012 do
13.3.2013 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že plnoletý syn D. účastníkov v konaní
vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 27P 95/2013 zobral späť svoj návrh na zvýšenievýživného od 13.3. do budúcna a žiadal konanie zastaviť. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn.
27P 95/2013 zo dňa 6.5.2015 nadobudlo právoplatnosť 30.6.2015. Súd prvého stupňa, keď rozhodoval
o zvýšení výživného obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému D.. Táto okolnosť tvorí

podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov a je relevantná pre určenie výšky výživného. Preto
odvolací súd v časti zvýšenia výživného od 13.3.2013 do budúcna rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dokazovanie za účelom zistenia
úplne nového skutkového základu od 13.3.2013 do budúcna na základe podstatnej zmeny pomerov
a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodol o zvýšení výživného

pre mal. E. za obdobie od 13.3.2013 do budúcna. Taktiež matka v odvolaní poukazovala na to, že v
súčasnosti otec už znovu získal svoj podiel v spoločnosti Luna s.r.o. v pôvodnej výške, tak ako pred
jeho znížením a predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že otec má aj ďalšie príjmy z prenájmu
pozemkov. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku
o zvýšení výživného pre mal. E. od 13.3.2013 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie
konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom za obdobie od

13.3.2013 do budúcna na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti
domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň
by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/
O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením
zvýšeného výživného bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť aj o dlžnom výživnom a posúdiť

všetky plnenia otca v prospech maloletého, a to finančnou alebo naturálnou formou, posúdiť ich z
hľadiska, či mali charakter výživného a zohľadniť pri eventuálnom výpočte dlhu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.