Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113229940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113229940.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna
a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. R. XX, XXX XX K. K., št. občanovi SR, za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, o.z., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,( vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného do 30.06.2016), zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká
36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 1 257,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/174/2014 - 74, zo dňa 10. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a v druhom
výrokurozhodolonáhradetrovkonaniatak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že sporným medzi stranami sporu zostala samotná
existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy zo dňa 20. 02. 2006 ako aj jej výška.

Žalovaný nevedel uviesť či a akú sumu čerpal, ani koľko prípadne zaplatil. Žalobca tieto skutočnosti
nepreukázal, t. j. nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, kedy a v akej výške žalovaný čerpal
kontokorentný úver (napr. výpisom z účtu), že porušil povinnosť splácať poskytnutý úver, kedy a na
základe akej skutočnosti sa úver stal splatným, ani koľko žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu do
postúpenia pohľadávky zaplatil. Taktiež z návrhu ani predložených listín nie je zrejmé, z čoho žalovaná
suma (istina) 1 257,30 Eur pozostáva, keď žalovanému bol poskytnutý úverový limit 20 000,- Sk (663,87

Eur). Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, na pojednávanie sa nedostavil. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že návrh zmluvy (žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru), ani prijatie návrhu (oznámenie
o nastavení kontokorentného úveru) neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje v
zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Podľa okresného súdu
má žalobca v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Pokiaľ žalobca svoju dôkaznú

povinnosť nesplnil, t. j. nepredložil doklad o čerpaní úveru, o porušení povinnosti žalovaného zo zmluvy,
o zosplatnení úveru a o rozsahu plnenia žalovaným, súd má za to, že existenciu svojej pohľadávky
nepreukázal zvlášť, keď by sa malo jednať o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, a poskytnutý úver by
mal byť z už uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh pre
neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o premlčanie uplatneného právo
okresnýsúduviedol,ževprílohekzmluveopostúpenípohľadávokzodňa08.12.2011jeuvedenýdátum

odoslania výpovede 15. 11. 2010. Vychádzajúc z tejto skutočnosti možno predpokladať, že výpoveď bola
žalovanému doručená v lehote do 3 dní, t. j. 18. 11. 2010. Keďže žalobca doručil návrh na súd dňa 23. 10.2013, t. j. pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, námietka premlčania nie je dôvodná.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky
súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
voveciúspechnemal,vspojenís§151ods.1OSP,vzmyslektoréhoopovinnostinahradiťtrovykonania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že úspešný
žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a žalobca bol v konaní neúspešný, okresný súd rozhodol,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4.Vsúlades§61CSPstranamivkonanísúžalobcaažalovaný,pretoodvolacísúdnamiestopôvodného
označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žiadal, aby napadnutý rozsudok

okresného súdu odvolací súd zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp.
ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu a zamietnutím žaloby v plnom rozsahu.

Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so žalovaným preukázateľne uzavrela
Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému účet na
realizáciu bezhotovostných a hotovostných platobných operácii. Nakoľko žalovaný prečerpal prostriedky
a dostal sa do nepovoleného prečerpania, zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu
zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške

1.504,39 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 1.257,30 €, úroku z omeškania v sume 247,09 €
v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia
jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho
ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy
o postúpení pohľadávok. Ide o listinný dôkaz, ktorý je generovaný bankovým systémom, ktorý je

certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Podľa § 172 ods. 1 OSP účinného dňom
31. 08. 2003 bolo možné vydať platobný rozkaz, ktorý priznával právo na zaplatenie peňažnej sumy,
ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu. Úmyslom zákonodarcu po novele,
ktorou bolo toto ustanovenie vypustené, bolo predísť prípadnému zvýhodňovaniu peňažných ústavov
v pozícii veriteľov a nie znížiť výpovednú a dôkaznú hodnotu tohto dokladu. Predmetný doklad je

relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, nakoľko je vyhotovovaný bankovým systémom,
ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných
operácii. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť, že okresný súd ho nevyzval na bližšie preukázanie
dlžnej sumy, preto sa domnieval, že predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočný na
preukázanie výšky dlžnej sumy. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd v predmetnej veci

nevytýčil pojednávanie, preto ani nemal vedomosť o lehote, v ktorej môže súdu požadované doklady
predložiť, resp. vyjadriť sa k uplatnenému nároku. Okresný súd počas konania nevyjadril pochybnosti o
oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca
nemoholprodukovaťkonkrétnedôkazynauneseniedôkaznéhobremena.Žalobcavyslovilnázor,žesvoj
nárok preukázal dostatočným spôsobom, a to výpisom z bankového systému. V tejto súvislosti poukázal

aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 05. 2011, sp. zn. 26Cob/51/2011 podľa ktorého, ak
by súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 118 ods. 2 OSP a uvedenú skutočnosť v príslušnom
štádiu konania prezentoval pred účastníkom za pre súd spornú, bol by vytvoril zákonný priestor na
doplnenie dôkazov, ktoré by ju vyvrátili alebo potvrdili. Tým, že okresný súd túto povinnosť zanedbal
v konečnom dôsledku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť

získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom prvej inštancie ako spornej a
zároveň nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Pokiaľ by okresný súd vyjadril
pochybnosti o uplatnenom nároku, prípadne žalobcu vyzval na bližšiu špecifikáciu, žalobca by vyžiadal
potrebné doklady od pôvodného veriteľa pohľadávky a súdu zaslal špecifikáciu uplatneného nárokuspolusplatobnouhistóriou.Vzáverepodanéhoodvolaniažalobcavyjadrilpresvedčenie,ževrozhodnutí
okresného súdu absentuje zásada spravodlivosti, keďže žalobca resp. jeho právny predchodca si splnil
svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovaného finančné prostriedky, pričom žalovaný si

svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie

podal advokátsky koncipient bez preukázania písomného plnomocenstva. Žiadal, aby súd na odvolanie
žalobcu podpísané advokátskym koncipientom vôbec neprihliadal. Uviedol, že právne posúdenie súdom
prvej inštancie o aplikácii Občianskeho zákonníka je plne v súlade s právnym poriadkom. Má za to, že
na daný vzťah sa má aplikovať Občiansky zákonník, čo v zásade potvrdil aj Ústavný súd v Uznesení
sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013. Vedľajší účastník má za to, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

(ďalej v texte len ,,ZoB“). Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola
spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
a zaviaže žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania na účet jeho
právneho zástupcu.

9. K vyjadreniam vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom.
Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Zo zákona podľa jeho názoru nevyplýva, že by podmienky uvedené v

predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol,
že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre plané
postúpenie pohľadávky.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

11. Čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka, že odvolanie podal advokátsky koncipient bez

preukázania písomného plnomocenstva. Odvolací súd uvádza, že zo spisu zistil, že TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., splnomocnil advokátskeho koncipienta: Mgr. Martina Vaculčíková, č. preukazu SAK: N., na
zastupovanie v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., proti žalovanému: Dušan Bánovský o
zaplatenie 1. 257,30 € s prísl., vedenej na OS Banská Bystrica spis. zn.: 13C/174/2014 dňa 28. 11. 2014
v Bratislave (č. l. 88 spisu). Odvolací súd konštatuje, že odvolanie podala oprávnená osoba a nie je teda

dôvod, aby odvolací súd na odvolanie žalobcu podpísané advokátskym koncipientom neprihliadal.

12. K odvolacej námietke odvolateľa, že súd v predmetnej veci nevytýčil pojednávanie, preto ani nemal
vedomosť o lehote, v ktorej môže súdu požadované doklady predložiť, resp. vyjadriť sa k uplatnenému
nároku, odvolací súd uvádza, že v danej veci bolo nariadené pojednávanie ako to vyplýva zo zápisnice

zo dňa 10. 10. 2014 (č. l. 71-72 spisu), ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil (č.
l. 69 spisu), preto táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania konštatuje, že je dôvodné.

14. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v sporovom
konaní, patria povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Ich vzájomná väzba spočíva v tom,
že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktoré musia byť tvrdené a následne preukázané, je určovaný hypotézou
hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. V spore o zaplatenie dlhu z úveru má

veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, že na základe tejto zmluvy sa
dlžníkovi poskytli finančné prostriedky a že dlžník riadne a včas úver nesplatil. Z tohto bremena tvrdenia
pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že
zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky.15.Pokiaľbudútietoskutočnostipreukázané,veriteľuniesolbremenotvrdenia,akoajdôkaznébremeno.
Naopak, ak sa chce dlžník úspešne brániť, musí tvrdiť, že pohľadávka neexistuje, resp. ju zaplatil, alebo

že pohľadávka zanikla iným zákonným spôsobom a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide o dôsledok
princípu presúvania dôkazného bremena.

16.Nadbezprostrednýrámecodvolaniakrajskýsúddodáva,ževsúdenomprípadejezatiaľnepochybne
preukázané uzavretie zmluvy. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní dňa 10.10.2014

nenamietal uzatvorenie zmluvného vzťahu ani výšku žalovanej pohľadávky, vzniesol len námietku
premlčania voči uplatnenému nároku. Žalovaný teda nepopiera uzatvorenie zmluvného vzťahu ani
výšku uplatneného nároku.

17. Podľa § 153 zák. č. 99/1963 Zb. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

18. Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, osobitne so žalobcom označenými dôkazmi dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, rozhodol vo veci
predčasne. V preskúmavanom prípade sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že ním

predložené listinné dôkazy (č. l. 3 až 24 spisu) sú dostatočne relevantnými na preukázanie výšky
žalovanej sumy za stavu, keď žalovaný nerozporuje výšku pohľadávky, okresný súd žalobcu nevyzval
na jej bližšiu špecifikáciu, a neprezentoval v súlade s § 118 ods. 2 OSP, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali medzi stranami sporné, resp. že výška nároku uplatnená žalobcom je medzi účastníkmi
sporná.

19. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ako vyhodnotil skutočnosť ohľadne
výšky uplatneného nároku, keď výška nároku nebola medzi účastníkmi sporná, okresný súd neuviedol,
na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal o pravdivosti tejto skutočnosti pochybnosti,
ako vyhodnotil listinné dôkazy predložené žalobcom, vrátane listinného dôkazu „Príloha k Zmluve o

postúpení pohľadávok VUB zo dňa 08.12.2011. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.10.2014
nie je zrejmé či súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom.

20. Odvolací súd z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozsudok súdu
prvejinštanciepodľa ustanovenia§389ods.1písm.b)CSPzrušila vec vrátilsúduprvejinštanciepodľa

ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi uplatnený
nárok žalobcu, uvedie v odôvodnení rozhodnutia, z akých dôvodov mal pochybnosti o výške nároku
uplatneného žalobcom, ktorú žalovaný nerozporoval. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v prípade
spornosti tejto skutočnosti je dôkazné bremeno ohľadne preukázania oprávnenosti nároku a jeho výške
na žalobcovi.

21. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní naznačenej aplikácie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena posúdiť uplatnený nárok žalobcu, pričom je nevyhnutné, aby jednotlivé
východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia.

22. V súlade s § 379 CSP odvolací súd zrušil aj závislý výrok o náhrade trov konania.

23. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov medzi účastníkmi súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).