Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205468
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216205468.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H. L., dieťa rodičov: matka - MUDr. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F.
XXX, zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská

Streda a otec - Ing. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 1, Q., XXXXX J. Nemecká spolková republika,
zastúpený JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. mája 2018, č.k. 5P/18/2016-358, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyhlásil, že Okresný súd Dunajská Streda vo
veci rozhodovania o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: V. Q. C., nar.
XX.XX.XXXX nemá právomoc a konanie zastavil. O nároku na nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 9 a § 161 ods. 1 a 2 CSP, ako aj čl. 8 ods.
1 a 2, čl. 10 a čl. 17 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone súdnych rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým
sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, keď s poukazom na citované ustanovenia Nariadenia, ako
aj na uznesenie odvolacieho súdu č.k. 11CoP/255/2017-349 zo dňa 11.12.2017 dospel k záveru, že
v čase začatia konania vo veci samej (konanie začaté dňa 06.04.2016), ako aj konania o nariadenie

neodkladného opatrenia malo maloleté dieťa obvyklý pobyt na území W., a teda celkom nepochybne v
čase rozhodovania Obvodného súdu v G?ttingene tomuto prináležala právomoc vo veci konať vzhľadom
na obvyklý pobyt maloletej. Rovnako bola daná právomoc súdov SR aj v čase začatia konania o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na Okresnom súde Dunajská Streda. S poukazom na to
súd vyhlásil s použitím čl. 17 Nariadenia, že nemá právomoc konať v tomto konaní a konanie v zmysle
ust. § 9 CSP zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať. O nároku

na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52, § 57 a § 58 CMP.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletej,ktoránavrhla
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedla, že v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie cituje z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, pričom uvádza, že dôvodom na zastavenie konania o nariadenie neodkladného

opatrenia bol nedostatok právomoci súdu na toto konanie. Opomenul však bod 7 uznesenia odvolacieho
súdu č.k. 11CoP/255/2017-349 zo dňa 11.12.2017, kde je jasne napísané, že predmetom odvolaciehokonania bolo len preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo
nariadenéneodkladnéopatrenie.Samotnékonanieoúpravuprávapovinnostíkmaloletejrozhodovaním
odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení nebolo a ani nemohlo byť dotknuté. Podľa jej názoru odvolací

súd medzi riadkami uviedol, že síce tunajšie súdy nemali právomoc konať o neodkladnom opatrení
podľa článkov 8, 10 a 20 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, nechal však otvorenou otázku samotného
hlavného konania o úpravu práv a povinností k maloletej. Obvodný súd v G?ttingene vydal ohľadne
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v zrýchlenom konaní dňa 24.06.2016 rozhodnutie 43F
135/2016 EASO, ktoré z hľadiska jeho obsahu, tónu, v akom je písaný a v ňom uložených obmedzení a

povinností považuje za útok na jej osobu a v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Podrobne
sa k nemu vyjadrila už vo svojich doplneniach návrhu, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Ďalej
súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že Najvyšší krajinský súd Braunschweig ako odvolací
súd proti uzneseniu Obvodného súdu v G?ttingene jej oznámil, že má možnosť na uvedenom súde
(ktorý je zjavne zaujatý voči jej osobe) na hlavné konanie o úpravu práv a povinností k maloletej,
pričom k iniciácii takéhoto konania nikdy nedošlo. Namiesto toho otec maloletej inicioval na Okresnom

súde Dunajská Streda konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia pod sp. zn. 11Em/1/2017. Bola toho
názoru, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 5P/18/2016 mal vyčkať rozhodnutie ohľadom veci sp. zn.
11Em/1/2017, pričom výsledok spomínaného konania by mohol dôležitým spôsobom prispieť k ustáleniu
otázky právomoci súdu konať ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej. Ďalej namietla, že súd prvej
inštancie v bodoch 9, 10 a 11 napadnutého uznesenia síce cituje príslušné články Nariadenia Brusel II

bis, avšak robí tak len mechanicky, bez aplikácie na daný prípad. Prvoinštančný súd nikde neuvádza,
ako vo veci aplikoval výnimky obsiahnuté v čl. 8 ods. 2 Nariadenia. Poukázala na to, že čl. 10 Nariadenia
uvádza, že v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu,
v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo
zadržaním zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte

a dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: I. do
jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého

bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané. Táto žiadosť zo strany otca nebola podaná,
nakoľko tento neinicioval žiadne návratové konanie, keď podal iba návrh na výkon rozhodnutia. II. nositeľ
opatrovníckeho práva vzal svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová
žiadosť.Zvyjadreníotcavovecinávrhunanariadenievýkonurozhodnutiajemožnéodvodiť,žesineželá
výkon rozhodnutia a sám vyhlásil vykonateľnosť rozsudku Vrchného krajinského súdu Braunschweig

za neúčinnú. III. konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne
pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa čl. 11 ods. 7. Uviedla, že hlavné
konanie nikdy nebolo iniciované, preto je splnená aj táto podmienka. Podľa jej názoru nie je splnená len
jedna,alehneďtridôvody,prektorésinemeckésúdynezachovalisvojuprávomocatedaprávomocmajú
slovenské súdy. Je nesporné, že maloletá sa od 10.03.2016 nepretržite nachádza na území Slovenskej

republiky, pričom o tejto základnej skutočnosti sa musia odvíjať všetky ďalšie úvahy o právomoci súdu
konať. Viazanie podmienky právomoci súdu konať výlučne na začiatok konania by malo za následok
zamedzenie prístupu účastníkov konania k spravodlivosti a k prerokovaniu veci. V krajnom dôsledku by
tomohlomaťzanásledokažpotrebunovéhoiniciovaniakonaniavoveciúpravyprávapovinnostírodičov
k maloletej, keďže na území Slovenskej republiky nadobudla už obvyklý pobyt. V najlepšom záujme

dieťaťa je ostať pri svojej matke v stabilnom prostredí, v ktorom je plne dieťa adaptované, dosahuje
výborné výsledky v škôlke a je ďaleko pred svojimi rovesníkmi, pričom je zapísaná do prvého ročníka
Základnej školy v Q. F. a prejavuje mimoriadne umelecké nadanie, ktoré všestranne podporuje.

4. V doplnení odvolania uviedla, že dňa 12.07.2018 prevzala uznesenie Okresného súdu v G?ttingene

sp. zn. 43 F 135/16 EASO zo dňa 06.07.2018, ktorým tento rozhodol, že uznesenia zo dňa 26.04.2016
a 24.06.2016 sa rušia a že rodičia majú opäť spoločné právo určiť miesto pobytu pre maloletú, pričom v
prílohe predložila preklad citovaného uznesenia. Proti uzneseniu tak ona, ako i otec maloletej sťažnosť
nepodali, z čoho vyplýva, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Uviedla, že existencia
rozhodnutí Okresného súdu G?ttingen sp. zn. 43 F 135/16 EASO zo dňa 26.04.2016 a 24.06.2018 bola

pritom jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie vydal uznesenie o zastavení konania. Mala za to,
že Okresný súd Dunajská Streda ako jediný súd má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletej V. Q. C..5. Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa navrhol napadnuté
uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Mal za to, že v danom prípade sa uplatňuje výlučne
článok 8 Nariadenia, teda všeobecné ustanovenie o právomoci vo veciach rodičovských práv a

povinností, ktoré zakladá právomoc členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt v
čase začatia konania. Dôraz sa kladie na stav veci v čase začatia konania, čo v danom prípade je deň
06.04.2016. Uvedené časové hľadisko odvolateľka vo svojom odvolaní nezohľadňuje a výkladu tohto
časového hľadiska nevenuje žiadnu pozornosť. V čase začatia konania malo maloleté dieťa svoj obvyklý
pobyt v W. a k jeho „premiestneniu“ na územie SR došlo protiprávnym a svojvoľným konaním matky,

teda v dôsledku jej rodičovského únosu. Podľa jeho názoru v danom prípade nie je možné aplikovať
články 9 až 12 Nariadenia. Matka maloletého dieťaťa tým, že protiprávne uniesla maloleté dieťa z W. na
L., vytvorila protiprávny stav, pričom platí zásada, že nikto nemôže mať výhodu zo svojho protiprávneho
konania. Matka bude musieť akceptovať, že konať a rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach
sa bude v W..

6. K vyjadreniu otca dieťaťa zaslala písomné stanovisko matka maloletej, ktorá zotrvala na svojom
odvolaní. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, ktorý interpretuje Nariadenie Brusel II bis jednostranne a bez
ohľadu na súvislosti jednak samotného Nariadenia, a jednak konkrétneho prípadu. Odmietla tvrdenia,
že sa nevenuje časovému hľadisku, ktoré je podľa jej názoru nesmierne dôležité. Maloletá sa na
území Slovenskej republiky nachádza od 10.03.2016, t.j. viac ako dva a pol roka, čo znamená, že jej

obvyklý pobyt je na území L. C. a túto skutočnosť bude musieť otec maloletej akceptovať. Na podporu
svojho názoru poukázal na to, že odvolací súd uznesením č.k. 10CoE/161/2017-166 zo dňa 12.07.2018
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 11Em/1/2017-34 zo dňa 28.03.2017, ktorým bol nariadený
výkon rozhodnutia Obvodného súdu v G?ttingene sp. zn. 43 F 135/16 EASO zo dňa 27.06.2017.
To znamená, že došlo k zrušeniu rozhodnutia o nariadenie návratu maloletej a vydaniu opätovného

rozhodnutia v spomínanom návratovom konaní bráni jednak časové hľadisko, ako aj skutočnosť, že
neexistuje vykonateľný titul, keďže Okresný súd v G?ttingene právoplatne zrušil rozhodnutia, ktoré boli
jehopodkladom.Nazákladeuvedenéhoneexistujúžiadnepochybnostiotom,žeobvyklýpobytmaloletej
je na území Slovenskej republiky, a že tunajšie súdy majú právomoc rozhodovať vo veci úpravy práv a
povinností k maloletej na základe ňou uvádzaných argumentov v odvolaní, ktoré predstavujú výnimku

z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastníčka konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a) CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa
je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/18/2016 je úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX.

9.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým vyhlásil, že vo veci nemá právomoc, konanie zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov
konania.

10.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žerodičiamaloletejodroku2011žilivspoločnejdomácnosti
na území W. L. ako druh a družka, pričom z ich vzťahu sa narodila V. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, ku
ktorej otec dobrovoľne uznal otcovstvo. Na neverejnom zasadnutí Obvodného súdu v G?ttingene dňa
08.09.2015 bola medzi rodičmi uzatvorená dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak,

že otec súhlasil s tým, aby obvyklý pobyt dieťaťa bol u matky, pričom v prípade presťahovania toto platí
len v oblasti L. L. (. L.) / W. (L. Q.), pričom bol súčasne upravený styk otca s dieťaťom. Rodičia spolu s
dieťaťom žili na území W. až do 10.03.2016, kedy matka s dieťaťom odišla na územie L. a od tohto času
býva v rodinnom dome svojich rodičov v Q. F., pričom od 29.03.2016 sú tu matka, ako aj dieťa prihlásené
k trvalému pobytu. Dieťa od 15.03.2016 navštevuje materskú škôlku s vyučovacím jazykom maďarským

v Q. F.. Otec dieťaťa po odchode matky spolu s dieťaťom inicioval konanie na Obvodnom súde v
G?ttingene ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý dňa
26.04.2016 rozhodol v jeho prospech. Na základe odvolania matky dieťaťa Obvodný súd v G?ttingene
vydal dňa 24.06.2016 pod sp. zn. 43 F 135/16 EASO rozhodnutie, ktorým rozhodnutie zo dňa 26.04.2016ponechal v platnosti, matke uložil dieťa vydať otcovi, ktorá povinnosť platí aj každú tretiu osobu, ktorá
má dieťa vo svojej opatere, pričom tak otec, ako aj príslušný súdny vykonávateľ sú oprávnení za účelom
vykonania rozhodnutia o vydaní vstúpiť za účelom prehliadania do všetkých miestností nehnuteľnosti

č. XXX, Q. F.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2016. Na základe návrhu
matky dieťaťa na predĺženie zákonnej lehoty pre podanie sťažnosti Najvyšší krajinský súd Braunschweig
listom zo dňa 16.08.2016 matke oznámil, že matka má možnosť iniciovať hlavné konanie na Obvodnom
súde v G?ttingene, predmetom ktorého by bolo opätovne právo starostlivosti o dieťa, a to nezávisle od
rozhodnutia v predmetnom predbežnom nariaďovacom konaní. Následne Obvodný súd v G?ttingene

uznesením zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 43 F 135/16 EASO rozhodol, že uznesenia zo dňa 26.04.2016
a 24.06.2016 sa rušia a obaja rodičia majú opäť spoločné právo určiť miesto pobytu pre maloletú V..
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že obaja rodičia zhodne navrhli zrušenie uznesení
zo dňa 26.04.2016 a 24.06.2016, keďže už po dobu dvoch rokov nebolo možné presadiť právoplatné
rozhodnutie. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že keďže si obaja rodičia želajú mať spoločné úplné právo na
starostlivosť o dieťa, nie je už úlohou súdu ďalej pokračovať v doposiaľ márnom úsilí otca priniesť dieťa

do W., pričom matka síce svojim správaním ohrozila dobro dieťaťa, keď ho odcudzila otcovi, neoprávňuje
to však na ďalší zásah z dôvodu jeho predpokladaného neúspechu. Uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 28.03.2017, č.k. 11Em/1/2017-34 bol nariadený výkon rozhodnutia Obvodného
súdu v G?ttingene zo dňa 27.06.2016, sp. zn. 43 F 135/16 EASO, pričom v dôsledku odvolania zo strany
matky dieťaťa (povinnej) Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 12.07.2018, č.k.

10CoE/161/2017-166 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. S prihliadnutím na zrušenie pôvodných rozhodnutí Obvodného súdu v G?ttingene možno
predpokladať, že s prihliadnutím na zrušenie exekučného titulu nebude možné vo výkone rozhodnutia
pokračovať.

11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

12. Existencia právomoci súdu je conditio sine qua non civilného súdneho konania. Nedostatok
právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme

zastavenia konania.

13. Právomoc súdu na prejednanie danej veci bolo potrebné posudzovať v zmysle Nariadenia rady (ES)
č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000.

14. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

15. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

16. Podľa čl. 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si
súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo,

sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte
najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo,
dozvedel, alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je
splnená najmenej jedna z týchto podmienok: I.) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho
práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa

na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
II.) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode I.)
sa nepodala nová žiadosť; III.) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt
bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa čl. 11 ods.
7; IV.) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

19. Základnou zásadou Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní

a výkone súdnych rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo
veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý
pobyt. Treba zdôrazniť, že Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať
vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako „autonómny“ koncept európskeho práva. Ak sa
dieťapresťahujezjednéhočlenskéhoštátudoiného,nadobudnutieobvykléhopobytuvnovomčlenskom

štáte by malo v zásade nastať súčasne so „stratou“ obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom
štáte. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu osobitne v každom jednotlivom prípade predpokladá,
že aj keď prídavné meno „obvyklý“ naznačuje určitý časový aspekt trvania, nemožno vylúčiť, že dieťa
nadobudne v závislosti od konkrétneho prípadu obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu
na územie tohto štátu. Právomoc sa určí v čase začatia konania na súde. Po začatí konania si súd v

zásade zachováva svoju právomoc, aj keď dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom
členskom štáte. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe neznamená zmenu
alebo zánik právomoci. Ak sa obvyklý pobyt dieťaťa zmení v dôsledku neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania dieťaťa, právomoc môže súd iného ako štátu pôvodného obvyklého pobytu založiť len
za veľmi prísnych podmienok.

20. Články 9, 10, 12 a 13 ustanovujú výnimky zo všeobecného princípu právomoci (čl. 8 Nariadenia), t.j.
prípady, v ktorých majú právomoc súdy členského štátu, v ktorom nemá dieťa svoj obvyklý pobyt.

21. Aby sa zabránilo únosom detí medzi členskými štátmi, článok 10 zaručuje, že súdy členského štátu,

v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom, si zachovávajú právomoc na rozhodovanie v podstate
veci aj po únose. Právomoc môžu získať súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa unesené iba za
veľmi prísnych podmienok. Nariadenie priznáva právomoc súdom členského štátu, do ktorého bolo dieťa
unesené (ďalej len „dožiadaný členský štát“) iba v dvoch situáciách: 1) dieťa nadobudne obvyklý pobyt
v dožiadanom členskom štáte a všetci, ktorí majú opatrovnícke právo, sa zmierili s únosom, alebo 2)

dieťa nadobudlo obvyklý pobyt v dožiadanom členskom štáte a zdržiavalo sa v tomto členskom štáte
najmenej jeden rok po tom, ako sa tí, ktorí majú opatrovnícke právo, dozvedeli alebo mohli dozvedieť
o mieste pobytu dieťaťa a dieťa sa zžilo s novým prostredím, a okrem toho je splnená aspoň jedna
z nasledovných podmienok: - do jedného roka odvtedy, ako sa opustený rodič dozvedel alebo mohol
dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, nebola podaná žiadosť o návrat dieťaťa, - žiadosť o návrat bola

podaná ale bola vzatá späť a do jedného roka nebola podaná nová žiadosť, - v dožiadanom členskom
štáte bolo vydané rozhodnutie o nevrátení a súdy obidvoch členských štátov vykonali nevyhnutné kroky
podľa čl. 11 ods. 6, ale konanie bolo ukončené podľa čl. 11 ods. 7, pretože účastníci neurobili svoje
podania do troch mesiacov od oznámenia, - príslušný súd pôvodu vydal rozsudok o opatrovníckom
práve, z ktorého nevyplýva povinnosť dieťa vrátiť.

22. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie o neodkladnom opatrení zastavil
(uznesenie zo dňa 11.12.2017, č.k. 11CoP/255/2017-349), Obvodný súd v G?ttingene vo veci
starostlivosti o maloletú nepochybne konal v čase, kedy mu prináležala s prihliadnutím na obvyklý pobyt

maloletej právomoc na konanie v zmysle čl. 8 a 10 citovaného Nariadenia, a teda v čase začatia konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, ako i konania vo veci samej, bola daná právomoc súdov SRN.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu však je potrebné brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, vzhľadom
na čo nemožno nechať bez povšimnutia, že v dôsledku neoprávneného premiestnenia zo strany matky

dieťaťa sa maloletá od marca 2016 nachádza spolu s matkou na území L. C. býva v rodinnom dome
rodičov matky, dieťa od 15.03.2016 navštevuje materskú škôlku s vyučovacím jazykom maďarským
v Q. F. na prostredie, v ktorom žije sa adaptovala, toto prostredie dieťaťu vyhovuje a dieťa sa s ním
zžilo. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť na to, že obaja rodičia zhodne navrhli zrušenie rozhodnutíohľadne úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vydaných Obvodným
súdom v G?ttingene dňa 26.04.2016 a 24.06.2016 pod sp. zn. 43 F 135/16 EASO z dôvodu, že po
dobu dvoch rokov nebolo možné presadiť právoplatné rozhodnutie, na základe čoho Obvodný súd v

G?ttingene uznesením zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 43 F 135/16 EASO citované uznesenia zrušil s tým,
že rodičia majú opäť spoločne právo určiť miesto pobytu maloletej. Ďalej bolo potrebné prihliadnuť
na to, že otec dieťaťa doposiaľ nepodal žiadosť o návrat dieťaťa a uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 28.03.2017, č.k. 11Em/1/2017-34, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia Obvodného súdu v
G?ttingene, bolo uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.07.2018, č.k. 10CoE/161/2017-166

zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom vzhľadom
na zrušenie vykonateľných rozhodnutí Obvodného súdu v G?ttingene sa vo výkone týchto rozhodnutí
pokračovať nebude.

24. Z vyššie uvedených dôvodov získali súdy SR (v danom prípade Okresný súd Dunajská Streda)
právomoc na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností, keďže maloletá nadobudla obvyklý

pobyt na území SR, zdržiava sa tu najmenej jeden rok po tom, ako sa otec dozvedel o mieste jej pobytu
a dieťa sa zžilo s novým prostredím, pričom otec dieťaťa sa zmieril s únosom, čo možno vyvodiť z
odôvodnenia uznesenia Obvodného súdu v G?ttingene zo dňa 06.07.2018, z ktorého vyplýva, že rodičia
zhodne navrhli zrušenie uznesení, ktorým bolo okrem iného nariadené matke vydanie dieťaťa otcovi.
Rovnako otec maloletej do jedného roka odvtedy, ako sa dozvedel o mieste pobytu dieťaťa, nepodal

žiadosť o návrat dieťaťa.

25. Je pravdou, že právomoc sa určuje v čase začatia konania na súde, pričom po začatí konania si
súd v zásade zachováva svoju právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v
inom členskom štáte, nakoľko zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania sama o sebe neznamená

zmenu alebo zánik právomoci. V danom prípade v čase začatia konania, teda v čase dôjdenia návrhu
na začatie konania na Okresný súd Dunajská Streda (06.04.2016) nebola daná právomoc tohto súdu na
prejednanie veci. Počas konania však došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje právomoc
na prejednanie veci, došlo k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, ako bolo uvedené vyššie, a teda je daná
právomoc súdov SR na prejednanie predmetnej veci. Je treba dať za pravdu odvolateľke, že by bolo

v rozpore so záujmami maloletej trvať na iniciovaní nového konania vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletej s prihliadnutím na nadobudnutie jej obvyklého pobytu na území SR, keď v
súčasnosti takéto konanie na súde prvej inštancie už vedené je a vyvolávanie ďalších konaní nie je ani
v záujme hospodárnosti konania a nie je ani v najlepšom záujme maloletej, obzvlášť za situácie, keď v
súčasnosti na území SRN nie je vedené žiadne konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

27. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec prejedná, v zmysle zákona vykoná dokazovanie označenými
a predloženými dôkazmi, pričom v súlade s ust. § 36 CMP vykoná aj ďalšie dôkazy, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci, a po vykonaní dokazovania vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
náležite a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí súd rozhodne i o náhrade

trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).