Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202802
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218202802.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: R.-U. Z.., so sídlom C. u. XX.,
XXXX R., T., zastúpeného: Mgr. Michal Zeman, advokát so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV J k 14.04.2018, o zaplatenie sumy
88,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6.

februára 2019 č.k. 10C/35/2018-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním

údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 14.04.2018 držiteľom motorového
vozidla s EČV J Elektronické podanie žalobcu zo dňa 11.05.2018 odmietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 127 ods. 1, § 129 ods. 2, 3, 4,
§ 132 1, 2, 3, § 133, ods. 1, 2, § 345 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
1.2.Vprvomradesazaoberalnávrhomžalobcunazabezpečeniedôkazuvyžiadanímúdajovzevidencie
vozidiel za účelom identifikácie osoby. S poukazom na ustanovenie § 345 ods. 1 CSP uviedol, že v

danej veci nehrozila žiadna obava, že neskôr už nebude možné dôkaz vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami. Keďže vyžiadať údaje z evidencie je možné kedykoľvek, nebol preto splnený základný
predpoklad dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu.
1.3. Lustráciou v prístupných databázach zistil, že držiteľom motorového vozidla nebola fyzická osoba.
Dospel k záveru, že žalobca ani na výzvu podaním zo dňa 17.01.2019
v stanovenej lehote neodstránil vady podania tak, ako mu to bolo uložené uznesením keď žalovaného

neoznačil v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 CSP, a pre tento nedostatok nebolo možné v konaní
pokračovať, preto podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol.
1.4.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§262ods.1vspojenís§255ods.1CSP,keďžežalovanému
vzniklo právo na ich náhradu, ale mu nepochybne žiadne trovy konania nevznikli.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu odňal
spravodlivosť a svojim formalistickým prístupom mu odmietol prístup k súdu. Tvrdil, že disponuje údajmi
o žalovanom, na základe ktorých bolo možné uskutočniť jednoduchú identifikáciu žalovaného súdom
prvej inštancie, ktorý túto možnosť nevyužil, čo považoval za neprípustné.
2.2. Tvrdil, že z objektívnych dôvodov nebol schopný bližšie identifikovať žalovaného, pretože o ňom
nemá žiadne iné bližšie údaje uvedené v evidencii vozidiel, ktorá nie je verejne prístupná. Jeho

žiadostiam o získanie týchto informácii v minulosti nebolo vyhovené.2.3. Namietal, že súd prvej inštancie porušil zásady čl. 3 a čl. 4 CSP, čím mu odňal možnosť konať
pred súdom. Poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26.03.2009,
ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28.02.2018. Namietal, že

súd inštancie mohol jeho žiadosť o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel posúdiť, ako návrh na
zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa § 345 CSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že
označenie strán sporu podľa § 132 CSP sa vyžaduje výlučne pre žalobu, a nie aj pre návrh na vykonanie
zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré postačuje splnenie náležitostí podľa § 127 ods. 1 CSP, ktoré
splnené boli.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 88,57 eura voči žalovanému,
ktorého v žalobe označil ako držiteľa motorového vozidla s EČ J. k 14.04.2018. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 17. decembra 2018 č.k. 10C/35/2018-33 žalobcu vyzval, aby v lehote 10
dní odo dňa doručenia uznesenia odstránil nedostatky svojho podania tak, že riadne označí stranu
sporu (žalovaného), pričom uviedol ako má opravu vykonať. Zároveň ho poučil, že v opačnom prípade

budejehopodanieodmietnuté.Uznesenieboloprávnemuzástupcovižalobcudoručenédňa02.01.2019.
Žalobca podaním zo dňa 17.01.2019 žalovaného v zmysle poučenia súdu prvej inštancie neoznačil.

6. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu dôvodiac tým,
že neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smerovala spôsobom, ako to vyžaduje ustanovenie § 133

CSP a uvedenú vadu podania neodstránil ani na výzvu súdu, je jeho rozhodnutie vecne správne. Súd
prvej inštancie aj správne vyhodnotil aj návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ktorý nepovažoval
za dôvodný, preto ho zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu správne bolo aj rozhodnutie o trovách
konania, keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď

uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd
sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia
ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

7.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že označenie strany,

proti ktorej žaloba smeruje, v danej veci nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v § 133 až
§ 135 CSP a neumožňuje identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou (fyzickou resp. právnickou ).
Označenie strán sporu, teda žalobcu a žalovaného u fyzických osôb ich menom a priezviskom bydliskom
a u právnických osôb ich názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je
pridelené, a ak je stranou štát, označenie štátu a príslušného orgánu štátu, ktorý bude za štát konať, je

jednou z obligatórnych náležitosti žaloby. Jej nedostatok je vadou, ktorú je možné odstrániť, preto súd
prvej inštancie postupoval správne, keď vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Keďže žalobca v
určenej lehote svoje podanie nedoplnil, súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre tento nedostatok
nebolo možné v konaní pokračovať, a podanie žalobcu odmietol.
7.2. Rovnaký záver prijal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29. februára 2019 sp.zn. 8Cdo/68/2017,

keď okrem iného uviedol „Z uvedeného vyplýva, že označenie žalovaného ako „osoba, ktorá bola
držiteľom motorového vozidla s EČV XY k 6.10.2015“, neumožňuje identifikáciu osoby v súlade s § 133
až 135 C.s.p. tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát, preto žalobcom
uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv. iným identifikačným údajom podľa § 133 a § 134 C.s.p.
Vzhľadom na to súd postupoval správne, keď žalobcu vyzval na odstránenie takejto procesnej vady a

jej nedoplnením postupom podľa § 129 ods. 3 C.s.p. podanie odmietol.“

8.1. S námietkami žalobcu spočívajúcimi najmä v tvrdení, že disponoval s údajmi o žalovanom, na
základe ktorých bolo možné uskutočniť jednoduchú identifikáciu žalovaného súdom prvej inštancie,ktorý túto možnosť nevyužil, sa odvolací súd nestotožnil. Pritom poukazuje na bod 7.1. a dodáva, že
nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie poskytovať žalobcovi pomoc pri zisťovaní potrebných údajov
o žalovanom, takúto povinnosť mu neukladá žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku. K

tomu opakovane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/68/2017, ktorý uviedol že
„súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného.
Práve opačný postup súdu by mohlo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady
kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má
vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným

zvýhodňovaním jednej strany.“ Z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že súd prvej
inštancie nebol povinný zisťovať identifikačné údaje o žalovanom z evidencie vozidiel, preto nemohol
porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces ani odňať mu právo na prístup k súdu.
8.2. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil zásady čl. 3 a čl. 4 CSP, čím mu odňal
možnosť konať pred súdom a poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa
26.03.2009, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28.02.2018. Aj

k uvedenému nálezu Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/68/2017 zaujal názor, podľa ktorého
„Pokiaľ žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky z 26. marca 2009 sp.zn. III. ÚS
1424/07,vdanejveciideoodlišnúsituáciu,pretožežalovanástranabolaoznačenámenom,priezviskom
a poznávacou značkou motorového vozidla, chýbal údaj o bydlisku tejto fyzickej osoby; iným údajom,
ktorý umožňoval ďalšiu identifikácii fyzickej osoby ako žalovanej strany bola štátna poznávacia značka

motorového vozidla.“ Odvolací súd sa s uvedeným názorom stotožňuje.
8.3. K označenému rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. februára 2018 sp.zn.12Co/13/2018
uvádza, že bolo prijaté v obdobnej veci v čase pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.8Cdo/68/2017zodňa29.02.2019avyjadrujenázorjednéhosenátuodvolaciehosúdunesúladnýs
novším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Hoci rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nie je odvolací súd

viazaný, pokiaľ sa netýka danej veci, pri rešpektovaní princípu právnej istoty, je povinnosťou odvolacieho
súdu zabezpečiť jeho uplatnenie v svojej rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je postup,
pririešení obdobnýchprípadovrozhodovaťrovnakýmspôsobom.AjÚstavnýsúdSRvosvojejjudikatúre
konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú
otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie

musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady
právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. (rozhodnutia
ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99)

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko v odvolacom konaní procesne úspešnému (nestotožnenému)
žalovanému podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov

CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018,
sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).