Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217761
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215217761.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpená:Advocate,s.r.o.,advokátskakanceláriaso
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., o vymoženie sumy 257,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno, č. k. 9Er/1490/2015-16 zo dňa 10. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno, č. k. 9Er/1490/2015-16 zo dňa 10. decembra
2018 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 odsek 2

písmeno d), § 44 odsek 2, § 243d odsek 1 prvej vety, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ako aj ustanoveniami § 39, § 52 a nasl., § 45 odsek 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že mu dňa 03.02.2016 súdny exekútor postúpil doplnenie návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V predmetnom
návrhu oprávnená uviedla, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho
konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti a skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek
relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný
okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo

neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Oprávnená ďalej uviedla, že opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nespochybnila ani sama povinná podaním žaloby
podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný

titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Súd prvej inštancie v danej veci skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretejrozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
k zmluvy. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere č. 400700367 zo dňa 29.04.2010, uzavretú
medzi povinnou a oprávnenou, zmenku zo dňa 29.04.2010, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, kde je v bode 15. obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorej dikciu citoval. Konštatoval, že v danom
prípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskúzmluvualebo
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi je v danom prípade
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným

je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vzhľadom na to, ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo bol dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Súd prvej inštancie dodal, že oprávnená včas doplnila návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 243f Exekučného poriadku, preto bolo podľa jeho názoru nadbytočné skúmať existenciu dôvodu na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, v spojitosti s
§ 243f odsek 1,2 Exekučného poriadku, pretože zistil, že existuje iný dôvod na zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Mala za to, že exekučný súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázala

na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a

preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Akcentovala na to, že exekučný súd v
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku
na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k

niečomu nedovolenému. Preto mala za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jej názoru sa
musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený
skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti

výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne právo na prejednanie veci
pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznila, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v

rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K neúplnému zisteniu skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie poznamenala, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto

skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa vzmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho
súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom
v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázala na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia
svojepráva.Vdanejvecitedakonajúcisúdkonalnadrámeczákonnýchustanovení.Vzhľadomnavyššie

uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21.03.2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 04130/11, ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa 23.06.2011. Súdny exekútor JUDr.
RudolfKrutý,Phd.,vpodaní,ktorébolodoručenésúduprvejinštanciedňa05.10.2015požiadalpríslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa

03.02.2016 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Phd., doručil súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku. Zo samotného doplnenia
návrhu vyplýva, že toto bolo exekútorovi doručené včas, tak ako to vyžadovalo ustanovenie § 243f odsek
1 Exekučného poriadku.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

7. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskú doložku,

ako aj samotnú zmenku. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská doložka medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd

prvej inštancie, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s
argumentomsúduprvejinštancie,ženebolopotrebnéskúmaťinýdôvodnazamietnutiežiadostisúdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,t.j.čioprávnenávdoplnenínávrhunavykonanie
exekúcieuviedlaskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnou(fyzickouosobou),keďževdanom

prípade si uplatňovala právo z exekučného titulu vydaného na základe nároku vyplývajúceho zo zmenky.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

16. Krajský súd v Nitre dáva súdu prvej inštancie v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnej (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom

spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia právnemu zástupcovi oprávnenej a súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. Naviac súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie odvolanie oprávnenej v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnej.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že napadnuté uznesenie, odvolanie
oprávnenej proti tomuto uzneseniu spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu doručí súd prvej inštancie

povinnej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolov lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom
neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.