Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416210945
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416210945.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: N. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXX, právne zastúpený JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Nové Zámky,
Podzámska 32, IČO: 318 253 62, proti žalovanému: Základná škola Gergelya Czuczora, so sídlom Nové
Zámky, G. Czuczora 10, právne zastúpený KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nové
Zámky, M. Matunáka 11, IČO: 47237074, o zaplatenie 1.161,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 27,90 eur z titulu neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia z a s
t a v u j e .

II. Súd žalobu vo výške 658,04 eur z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 658,04 eur od 1.12.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Súd žalobu vo výške 503,87 eur z titulu neuhradenej mzdy za mesiac 09/2015 spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 503,87 eur od 7.10.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2016 prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 658,04 eur titulom porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 658,04 eur od 1.12.2015 do
zaplatenia, zaplatenia sumy vo výške 503,87 eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac 09/2015 spolu s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 503,87 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, zaplatenia sumy
vo výške 27,90 eur titulom neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a v prípade úspechu nároku na náhradu

trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.9.2003 uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu
s účinnosťou od 1.9.2003, najskôr na dobu určitú, a to do 30.6.2004, ktorá pracovná zmluva bola
následne Dodatkom č. 1 zo dňa 29.6.2004 a Dodatkom č. 2 zo dňa 2.6.2005 zmenená na dobu neurčitú.
Dohodnutým druhom práce, na ktorý bol prijatý do zamestnania bol „učiteľ vyšších ročníkov“ s tým, že
pracovný čas bol dohodnutý v trvaní 37 a pol hodín týždenne podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej
službe.

Rozhodnutím riaditeľa žalovaného zo dňa 5.5.2015 bol žalobcovi určený funkčný plat s účinnosťou od
5.5.2015 s poukazom na § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. v sume 930,50 eur a ďalším rozhodnutím riaditeľa
žalovaného zo dňa 1.9.2015 mal žalobca určený funkčný plat s účinnosťou od 1.9.2015 v sume 632,43
eur. V tomto oznámení bolo žalobcovi uvedené, že jeho pracovný úväzok predstavuje 69,6 %.Ku zmene týždenného pracovného času na kratší mal za to, že riaditeľ pristupuje v rôznych situáciách,
avšak postupom, ktorý bol použitý voči žalobcovi, boli porušené ustanovenia Zákonníka práce v časti
dohodnutých podmienok - Čl. 1 a Čl. 3 Zákonníka práce, kde sú vymedzené základné zásady Zákonníka

práce a taktiež ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní vyplývajúce z antidiskriminačného zákona. V
žalobe uviedol, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle znížiť rozsah vyučovacích hodín v neprospech žalobcu
z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, takýto postup mal byť zo strany žalovaného prejednaný
a žalobca mal byť s týmto postupom riadne a včas oboznámený z dôvodov ochrany jeho práv. Svoj
nesúhlas žalobca s úpravou záväzku v časti vyučovacích hodín ústne prezentoval, tak isto ako aj ďalší

kolegovia, avšak k náprave zo strany žalovaného nedošlo.
Od 1.9.2015 žalobca vykonával prácu podľa dohodnutých pracovných podmienok v rozsahu 37,5 hod.
týždenne napriek skutočnosti, že dohodnutému pracovnému času nezodpovedal týždenný hodinový
úväzok a v dôsledku týchto zmien prišlo rozhodnutím žalovaného k zníženiu funkčného platu žalobcu
- tarifného na sumu 501,82 eur.
V dôsledku žalobcovho oznámenia zo dňa 11.9.2015 a výzvy, aby žalovaný odstránil protizákonný stav,

prebehlo dňa 29.9.2015 mimosúdne jednanie medzi stranami sporu, v dôsledku ktorého sa dohodli na
skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce k 30.9.2015 s tým, že žalovaný sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
sumu vo výške 3.556,- eur.
Dňa 6.10.2015 žalobca obdržal na svoj účet od žalovaného sumu vo výške 2.897,96 eur s tým, že

žalobca sa dotazoval od žalovaného listami, že o akú sumu ide a žalovaný mu oznámil listami zo dňa
16.10.2015 a 26.10.2015, že zo sumy, ktorá bola dohodnutá, boli vykonané zrážky v zmysle § 141
odsek 2 zákona č. 641/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko predmetný príjem spadá pod zákonné
vymedzeniepríjmuzozávislejčinnostiaževpredmetnejsumejezahrnutáajmzdazamesiacseptember
2015.

S týmto názorom žalovaného žalobca nesúhlasil. Zastáva ten názor, že náhrada nemajetkovej ujmy z
titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nespadá pod príjem, z ktorého sa vykonáva zrážka v
zmysle zákona o sociálnom poistení. Tiež poukázal na to, že v Dohode o skončení pracovného pomeru
je výslovne uvedené v Čl. III., že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 3
písmeno a), c) Zákonníka práce, t. z., že by mu vznikol nárok na odstupné.

Po skončení pracovného pomeru mu žalovaný vydal potvrdenie pre zápočet predchádzajúcich období.
V tomto smere nesúhlasil s tým, že z akého dôvodu jeho pracovný pomer u žalovaného mal byť v období
od 7.8.2015 resp. 8.8.2015 do 21.8.2015 prerušený, keďže podľa potvrdenia samotného žalovaného zo
dňa 5.10.2015 žalobca u odporcu nepretržite pracoval od 1.9.2003 do 30.9.2015.
Dňa 23.10.2015 vyzvala žalobcu VŠZP, a.s. pobočka W. A. na zaplatenie sumy 27,90 eur titulom

nezaplatenia zdravotného poistenia zamestnávateľom. Túto sumu žalobca zaplatil, aby sa nedostal do
omeškania. Žalobca nevie, z akého titulu bol nahlásený ako samoplatiteľ do zdravotnej poisťovne a tiež
nie sú pre neho známe dôvody, prečo od 8.8.2015 do 21.8.2015 žalobca nemal u žalovaného pracovať,
keď z ostatných dokladov ako aj z dokladov žalovaného je zrejmé, že u neho nepretržite pracoval od
1.9.2003 do 30.9.2015.

2. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.7.2017 uviedla, že berie späť žalobu v
časti o zaplatenie sumy vo výške 27,90 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného odvodu na zdravotné
poistenie v celkovej sume 30,23 eur, nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi túto sumu a v tejto časti
žiadala konanie zastaviť. Žalovaný súhlasil s čiastočným zastavením konania tak, ako to navrhla právna

zástupkyňa žalobcu, vzhľadom k tomu, že už vo veci bolo otvorené pojednávanie.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 27,90 eur z titulu neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia zastavil
podľa ustanovenia § 144 a § 145 odsek 2 C.S.P.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že navrhuje
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 29.9.2015 bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 3.556,- eur, na ktorej sa strany sporu dohodli
na osobnom stretnutí s tým, že uvedená suma predstavovala štvornásobok mesačnej mzdy žalobcu,
odstupné v zmysle § 76 odsek 7 Zákonníka práce. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že sa má jednať

o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalobcovi
nebola spôsobená konaním žalovaného žiadna škoda ani ujma. Taktiež žalovaný popiera nevyplatenie
mzdy žalobcovi za mesiac september 2015, nakoľko mzda za tento mesiac bola žalobcovi vyplatená
podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.5.2015 spolu so sumou vo výše 3.556,-eur podľa § 129 odsek 3 Zákonníka práce. Tieto skutočnosti vyplývajú z výplatnej pásky žalobcu za
mesiac september 2015. Uvedené vyčíslenie považoval žalovaný za správne a správne je aj zahrnutie
sumy vo výške 3.556,- eur do vymeriavacieho základu žalobcu. Z funkčného platu žalobcu a zo sumy

3.556,- eur podľa Čl. IV. Dohody o skončení pracovného pomeru boli vykonané po odčítaní ostatných
nárokov povinné zákonné zrážky, ktoré je žalovaný ako zamestnávateľ podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov povinný vykonať z akejkoľvek sumy. Nakoľko
žalobcovi vznikol nárok na dovolenku do skončenia pracovného pomeru, t. j. do dňa 30.9.2015 vo výške
34 dní a žalobca vyčerpal do dňa 30.9.2015 až 45 dní dovolenky, vyčerpal o 11 dní viac dovolenky,

ako mu vznikol nárok a z uvedeného dôvodu bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté pracovné
voľno bez náhrady mzdy.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou žalobcu, výpoveďou
štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka R. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to: Pracovnou zmluvou, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve,

oznámením o výške a zložení funkčného platu, oznámením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa
11.9.2015, dohodou o skončení pracovného pomeru, potvrdením zamestnávateľa na účely nároku
na dávku v nezamestnanosti, výplatnou páskou žalobcu za september 2015, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu, výkazom dovoleniek čerpaných žalobcom
v roku 2015, prehľadom poistiek ku dňu 8.12.2016 zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, písomnými

vyjadreniami strán sporu k žalobe, výkazmi nedoplatkov VŠZP, a.s., príjmovým pokladničným dokladom
z čl. 58, Kolektívnou zmluvou za rok 2009, príkazom na úhradu žalovaného z čl. 72, splnomocnením
zo dňa 16.9.2015, oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobcu z 1.9.2015, výpisom z
Obchodného registra spoločnosti KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., a zistil tento skutkový a
právny stav:

5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, keď podľa jej
názoru žalobcovi bola z dohodnutej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.556,- eur uhradená len
suma 2.987,96 eur. Uviedla, že na tejto sume sa strany sporu dohodli v paušálnej výške z dôvodov,
že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, uznal tento nárok a

dohodou o skončení pracovného pomeru mu tento nárok aj priznal. Suma vo výške 3.556,- eur mala
byť vyplatená žalobcovi do 30.11.2015 s tým, že v Čl. III. Dohody zo dňa 29.9.2015 bolo uvedené, že
pracovný pomer sa nekončí z dôvodov § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce. V tomto smere
poukázala na Kolektívnu zmluvu z roku 2009, ktorá v časti odstupného uvádza, že odstupné prináleží len
z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b) Zákonníka práce a suma uvedená v Dohode

o skončení pracovného pomeru je nemajetkovou ujmou vyjadrenou vo finančnom vyčíslení. Podnetom
pre mimosúdne jednanie medzi stranami sporu, ktoré sa malo uskutočniť v priestoroch advokátskej
kancelárie KATONA, s.r.o. bol list žalobcu, ktorý bol žalovanej strane predložený v zastúpení právnej
zástupkyni so splnomocnením, ktorej sťažnosti boli definované porušené práva žalobcu z hľadiska
antidiskriminačného zákona. Práve tento list v zastúpení právnej zástupkyne žalobcu bol východiskovým

momentom, pre ktorý žalovaná strana oslovila advokátsku kanceláriu KATONA, s.r.o. Výpoveď svedka
R.. K.. K. V. nepovažovala za zákonnú, dokonca hraničiacu s porušením advokátskeho zákona, keď
podľa nej nepravdivo uvádzal skutočnosti o zastupovaní klienta a o podkladoch, ktoré boli prvotným
momentom pre začatie mimosúdnych jednaní. Čo sa týka kolektívnej zmluvy, poukázala na to, že táto
hovorí o odstupnom a tiež poukazuje na riešenie sporov a sťažností pod písmenom d) a na ochranu pred

diskrimináciou uvedenou na strane 6 Kolektívnej zmluvy. Na záver uviedla, že považuje nárok svojho
klienta za preukázaný, lebo zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
a náhrada nemajetkovej ujmy v sume 3.556,- eur nebola žalobcovi vyplatená v tejto výške, a preto žiadal
zaplatiť zvyšok vo výške 658,04 eur s príslušenstvom. Ďalší nárok vo výške 503,87 eur odôvodňovala
titulom neuhradenej mzdy za mesiac september 2015 spolu s príslušenstvom, keďže Dohoda o skončení

pracovného pomeru sa uzatvárala dňa 29.9.2015.
Čo sa týka návrhov na dokazovanie, navrhla okrem žalobcu vypočuť aj svedkyňu Melečkiovú, ktorá
pracovala v tom čase ako žalobca ako učiteľka u žalovaného a ktorá vie potvrdiť skutočnosti vo vzťahu
k žalobcovi v súvislosti s diskriminačným konaním.
V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a na prednese svojej právnej zástupkyne, keď mal za to, že
sa so žalovaným konkrétne dohodol na paušálnej sume, ktorá mu bude v celosti vyplatená. Uviedol, že
vzťahy medzi ním a riaditeľkou žalovaného boli také, ako boli s tým, že neboli dobré a zo všetkých týchdôvodov, ktoré medzi nimi boli, netrval na tom, aby žalovaná vyplatila 100 % zo sumy, ktorú požadoval,
ale aby niečo dostal. Na zaplatení zvyšku náhrady nemajetkovej ujmy trval z dôvodu, že takto to navrhla
žalovanástrana,žemuvyplatítútosumu,ontentonávrhprijal,pretožezjehostranybolatakásituácia,že

toďalejnechcelkomplikovať.Trvalnatom,žezníženiepočtupracovnýchhodín,resp.vyučovacíchhodín
je potrebné prejednať s daným učiteľom, na ktorého sa to vzťahuje, osloviť ho včas, aby vedel aj jeho
stanovisko k veci a nie povedať mu to v septembri, na začiatku školského roka, keď žalobca bol triednym
učiteľom deviatakov a nemohol v tom školskom roku ukončiť tento ročník s týmito žiakmi, ktorých aj
predtým učil. Čo sa týka mimosúdneho jednania s pani riaditeľkou žalovaného, uviedol žalobca, že sa

s ňou stretol. Toto jednanie bolo krátke, trvalo zhruba tri minúty, keď mu pani riaditeľka oznámila, že má
odísť, inak to nevie riešiť. Uviedol, že je si vedomý toho, že podpísal Dohodu o skončení pracovného
pomeru a videl aj to, že v tejto dohode nie je konkretizované, čoho sa týka suma 3.556,- eur.
Žalobca nesúhlasil s výpoveďou svedka R.. K.. K. V., keď tvrdil, že on s právnou zástupkyňou navrhoval
skončenie pracovného pomeru a svedok to nenavrhoval. Mal za to, že svedok neposkytol priestor
žalobcovi, aby dojednal so žalovanou stranou aj iné veci. Čo sa týka návrhov na dokazovanie, pridržiaval

sa toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.

7. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach k žalobe s tým,
že suma vo výške štvornásobku mesačnej mzdy bola poskytnutá žalobcovi ako odstupné podľa §
76 odsek 7 Zákonníka práce. Vyjadrila sa v tom smere, že žalovanému nie je zrejmé, akým jeho

konaním mala byť žalobcovi spôsobená ujma titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
nakoľko žalovaný so žalobcom o zmene pracovných podmienok jednal. Medzi stranami sporu nedošlo k
dohode a zo strany žalovaného boli žalobcovi ponúknuté viaceré alternatívy, ako aj možnosti upravenia
pracovného času. Nesúhlasila s tým, že suma vo výške 3.556,- eur mala byť žalobcovi vyplatená
netto, o uvedenom v tejto rovine neprebiehali mimosúdne rokovania. Naopak, uviedla, že žalovaný bol

ten, ktorý navrhol žalobcovi vyplatenie uvedenej sumy odstupného, a to práve z dôvodu, že medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o zmene pracovných podmienok. Mala za to, že žalovaný v zmysle
Dohody o skončení pracovného pomeru mal vyplatené odstupné spolu so mzdou za mesiac september
2015 po vykonaní povinných zrážok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom
znení. Podrobný rozpis zrážok je uvedený na výplatnej páske žalobcu za mesiac september 2015.

Podľa jej názoru, žalovaný postupoval riadne, plniac si všetky povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne
záväzných právnych predpisov. Skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku do skončenia
pracovného pomeru, teda do 30.9.2015 vo výške 34 dní a žalobca vyčerpal do skončenia pracovného
pomeru až 45 dní, teda o 11 dní viac, než na ktoré mu vznikol nárok, je preukázané z predložených
dovolenkových listov, a preto žalobca vykonal žalovanému aj zrážky zo mzdy podľa ustanovenia §

131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce. Konaním žalovaného nevznikla žalobcovi žiadna škoda ani
nemajetková ujma. Čo sa týka skutočností uvádzaných žalobcom, že suma vo výške 3.556,- eur mu
mala byť vyplatená netto a slovíčko netto zo zmluvy vypadlo, nie je pravdivé, nakoľko právna zástupkyňa
žalovaného predložila súdu mailovú komunikáciu zo dňa 29.9.2015 medzi právnou zástupkyňou žalobcu
a zástupcom žalovaného, ktorý spisoval Dohodu o skončení pracovného pomeru a z ktorej vyplýva, že

dohoda bola doručená právnej zástupkyni a následne po telefonickej komunikácii jej bola zaslaná, na
základe pripomienok opravená.
V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v apríli 2015 mala pracovnú poradu s učiteľmi školy,

kde im oznámila, že dôjde k zmene úväzkov niektorých učiteľov a vymenovala vyučovacie predmety,
ktorých sa to konkrétne týkalo a oboznámila ich s predbežným plánom na budúci školský rok. U pána
žalobcu išlo o to, že mal aprobáciu 16 hodín kvalifikovaných, na čo mal vzdelanie a zvyšok mal 2
hodiny nekvalifikované, teda 1 hodinu informatiky a 1 hodinu občianskej náuky. Čo sa týka sumy 3.556,-
eur, na nej sa dohodli strany sporu tak, že sa stretli na mimosúdnom jednaní obe strany sporu za

prítomnosti oboch právnych zástupcov, kde štatutárna zástupkyňa oboznámila pána žalobcu s dvoma
možnosťami, a to buď sa mu zníži úväzok a zostane naďalej zamestnancom školy, alebo dôjde k
skončeniu pracovného pomeru dohodou. Pri skončení pracovného pomeru dohodou uviedla, že mu
ponúkla štvormesačné odstupné z funkčného platu 889,- eur. K takejto dohode došlo medzi stranami
sporu z dôvodu, že takto sa dohodli, že pri skončení pracovného pomeru bude žalobcovi vyplatená

suma uvedená v dohode, lebo štatutárna zástupkyňa nevedela žalobcovi zabezpečiť 100 %-ný pracovný
úväzok. Trvala na tom, že suma 3.556,- eur bola dohodnutá ústne so žalobcom ako odstupné za štyri
mesiace a nie titulom nemajetkovej ujmy a čo sa týka sumy 503,83 eur titulom neuhradenej mzdy za
mesiac september 2015 uviedla, že iné mesiace mal žalobca inú výšku mzdy, pretože mal 100 %-nýúväzok, ale v septembri sa vykonáva prerozdeľovanie, menej sa vyučuje, podľa počtu detí a mzda je
nižšia.Zmenupracovnejzmluvy,uviedla,žeprejednávalasožalobcom,jednakvapríli2015napracovnej
porade so všetkými učiteľmi a konkrétne s pánom žalobcom v septembri 2015. Dňa 2.9.2015 nastúpil

pán žalobca ako učiteľ druhého stupňa a zároveň bol triednym učiteľom 9. ročníka a v tom čase mal
100 %-ný úväzok v mesiaci september 2015, ale od októbra 2015 štatutárna zástupkyňa to plánovala
tak, že bude znížený úväzok, lebo nevedela ešte počty detí. O tejto zmene pracovnej zmluvy vykonala
písomnú zmenu a písomný doklad, ktorý pán žalobca nepodpísal a ostatní učitelia ho podpísali. Uviedla,
že Dodatok k pracovnej zmluve bol urobený v septembri 2015, ktorý žalobca nepodpísal. Zastávala ten

názor,žedôvodommimosúdnehojednanianebolaskutočnosť,žežalobcapovažovalkonanieštatutárnej
zástupkyne za diskriminačné, ale že právna zástupkyňa žalobcu telefonovala štatutárnej zástupkyni,
aby sa stretli, a to bol dôvod k mimosúdnemu jednaniu, a nie list z 11.9.2015, ktorý sa nachádza
v spise. Čo sa týka vyplatenia štvormesačného odstupného, na ktorom sa dohodli podľa štatutárnej
zástupkynevDohodeoskončenípracovnéhopomerustranysporu,uviedla,žeonanavrhlatentospôsob
žalobcovi, keďže inak sa nevedeli dohodnúť a žalobca neprijal žiadne ďalšie návrhy strany žalovanej

a napokon s návrhom žalovanej súhlasil. Otázka porušenia antidiskriminačného zákona, uviedla, že
nebolopredmetomžiadnychrokovanísožalobcomaostatníučiteliapodpísalizníženieúväzkuasúhlasili
s ním a nie z dôvodu, že by bol porušený antidiskriminačný zákon.

9. Svedok R.. K.. K. V., T.., N.. potvrdil súdu, že obrátila sa na neho riaditeľka žalovaného a on v tej dobe

podnikal ako fyzická osoba - advokát, s tým, že ho oslovila strana žalovaná, konkrétne kvôli pracovno-
právnej veci s pánom žalobcom, že niečo treba riešiť. Následne sa svedok stretol s pani riaditeľkou,
kde ho ona oboznámila s tým, že nevie pánovi žalobcovi v novom školskom roku dať potrebný počet
hodín. Svedok uviedol, že preto jej navrhol stretnutie so žalobcom, že je to potrebné prediskutovať a k
takémuto stretnutiu prišlo v priestoroch advokátskej kancelárie svedka, ktorého sa zúčastnila riaditeľka

školy, žalobca a právna zástupkyňa žalobcu. Uviedol, že toto stretnutie bolo konštruktívne, trvalo zhruba
15-20 minút, kde žalobca predniesol svoju požiadavku, či mu pani riaditeľka vie dať potrebný počet
hodín, aby mal 100 %-ný úväzok a ona mu uviedla, že nevie a následne sa zhodli obe strany na
tom, že pre oboch bude najlepšie skončenie pracovného pomeru dohodou. Otvorenou ostala suma,
ktorá mala byť vyplatená žalobcovi. K tomu svedok uviedol, že žiadal od riaditeľky školy predložiť

Kolektívnu zmluvu a následne po jej preštudovaní sa pripraví dohoda o skončení pracovného pomeru,
ktorú aj pripravil a zaslal právnej zástupkyni žalobcu na pripomienkovanie. Uviedol, že v tomto smere
komunikoval s právnou zástupkyňou žalobcu telefonicky a v jednom prípade aj mailom. Svedok potvrdil
súdu, že čo sa týka sumy 3.556,- eur, ktorú sa zaviazal zamestnávateľ vyplatiť žalobcovi sa svedok
dopracoval na základe Kolektívnej zmluvy s navýšením o jeden mesiac. Túto sumu zapracoval do

Dohody o skončení pracovného pomeru a následne ju preposlal mailom právnej zástupkyni žalobcu na
odsúhlasenie. Uviedol, že z jej strany neboli námietky, pretože predtým sa dohodli na spôsobe výpočtu
tejto sumy. Bolo to na osobnom stretnutí za prítomnosti strán sporu a právnych zástupcov a následne po
vypracovaní druhej verzie dohody došlo už k podpisu tejto dohody a svedok považoval z tohto dôvodu
vec za uzavretú. S určitosťou potvrdil súdu, že žalobca na mimosúdnych rokovaniach za prítomnosti

svojej právnej zástupkyni si neuplatňoval titulom skončenia pracovného pomeru aj iné nároky než tie,
na ktorých sa dohodli. Tiež potvrdil súdu, že skončenie pracovného pomeru bolo navrhnuté zo strany
právnej zástupkyne žalobcu. Čo sa týka vyplatenia predmetnej sumy 3.556,- eur žalobcovi, bola to
dohoda medzi stranami sporu, otázkou bolo iba, aká výška bude žalobcovi vyplatená, pričom svedok
uviedol, že keďže základná škola je rozpočtovou organizáciou mesta, on odporúčal vyplatiť sumu,

ktorá sa bude rovnať zákonnej sume navýšenej v zmysle Kolektívnej zmluvy plus 1 alebo 2 mesiace,
nepamätalsanato,akotomalžalovanýupravenévKolektívnejzmluve.Čosatýkaadresy,ktorúpoužíva
svedok v služobnej komunikácii, uviedol, že je to mailová schránka: [email protected] , na ktorú
má prístup len on a potom má zriadenú mailovú schránku, a to: [email protected] , ktorú využíva
na administratívnu korešpondenciu v predmetných veciach, pričom v zmysle Zmluvy o spolupráci s

advokátskou kanceláriou brata pána svedka, zvyknú používať mailové schránky zamestnancov tejto
kancelárie. V čase, keď sa spisovala Dohoda o skončení pracovného pomeru, svedok potvrdil súdu,
že komunikoval cez mailovú adresu K. V. R.. V. - AK, s.r.o., nakoľko predtým bol svedok advokátskym
koncipientom a neskôr sa stal advokátom, avšak mailovú adresu [email protected] mal úplne od
samého začiatku, odkedy pracoval. Na vysvetlenie dodal, že pokiaľ on zo svojho mailu niečo zasiela,

on nevidí, že by sa mu zobrazila aj adresa V. - AK, s.r.o., aj keď to ide z jeho mailu, a to z dôvodu,
aby sa ľudia ľahšie vedeli dopracovať k advokátskej kancelárii cez slovo „V.“. Svedok potvrdil súdu,
že potom, ako ho predvolala štatutárna zástupkyňa žalovaného, mu uviedla, že ide o pracovnoprávny
problém takého charakteru, že ako riaditeľka školy nevie poskytnúť žalobcovi taký pracovný úväzok, a toz takého dôvodu, že aprobácia, ktorú mal žalobca, nezodpovedala jeho kvalifikácii a potom prijali učiteľa
s príslušnou aprobáciou a následne štatutárna zástupkyňa žalovaného nevedela pokryť tie hodiny, ktoré
mal mať pán žalobca. Svedok po predložení listu právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 11.9.2015 uviedol,

že si nespomína, že by mu takýto list bol predložený. Uviedol, že nebol prítomný pri podpise Dohody o
skončení pracovného pomeru. Svedok uviedol súdu, že nepamätá si, že by po telefonickej komunikácii
s právnou zástupkyňou žalobcu hovorila právna zástupkyňa žalobcu o tom, že by bolo vhodné uviesť do
dohody o skončení pracovného pomeru k sume 3.556,- eur aj slovo netto, lebo jediné, na čo si svedok
pamätá bola otázka riešenia čísla účtu, na ktoré bude suma vyplatená.

10.Pracovnouzmluvoužalobcapreukázal,žetakútouzatvorilsožalovanýmdňa1.9.2003nadobuurčitú
do 30.6.2004 so skúšobnou dobou 3 mesiace s dohodnutým druhom práce: učiteľ vyšších ročníkov.
Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 29.6.2004 žalobca preukázal, že došlo k zmene pôvodnej
pracovnej zmluvy v bode č. 1, keď sa zmenila doba trvania pracovného pomeru tak, že určitá doba
sa predĺžila do 30.6.2005 a ďalším Dodatkom č. 2 zo dňa 2.6.2005 sa táto zmenila tiež v časti trvania

pracovného pomeru z určitej doby na dobu neurčitú.

11.Oznámenímovýškeazloženífunkčnéhoplatuzodňa5.5.2015žalovanýurčilžalobcovisúčinnosťou
od 5.5.2015 funkčný plat spolu v sume 930,50 eur, ktorý pozostával z ďalších položiek presne citovaných
v tomto oznámení, ďalším takýmto oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015 žalovaný určil žalobcovi

s účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat spolu vo výške 602,15 eur, bez osobného príplatku, ktorý mal
určený v predchádzajúcom funkčnom plate, ďalším oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015 žalovaný
určil žalobcovi tiež s účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat v sume 889,- eur s tým, že tento plat
už obsahoval aj kreditový príplatok podľa § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení.

12. Oznámením právnej zástupkyni žalovaného zo dňa 11.9.2015 žalobca preukázal, že takéto
oznámenie bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyni v súvislosti s
námietkami pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve medzi stranami sporu, najmä v
tom smere, že žalobca mal námietky ohľadom zníženia rozsahu vyučovacích hodín v jeho neprospech
z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, ktorý postup mal byť prejednaný so žalobcom a mal byť

s ním riadne a včas oboznámený z dôvodov ochrany jeho práv. V tomto oznámení žalobca poukázal,
že takéto správanie žalovaného považuje za porušenie ustanovení antidiskriminačného zákona, keďže
tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej
ochrany,akdôjdekporušeniutejtozásady.Zároveňžalobcavtomtooznámenínavrholosobnéstretnutie
strán za účelom spoločného riešenia tohto problému, aby pracovné podmienky žalobcu zo strany

zamestnávateľa boli dodržané.

13. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015 strany sporu preukázali, že takúto
uzatvorili, lebo sa dohodli podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce na takomto skončení pracovného pomeru,
kde si v jednotlivých článkoch presne vymedzili spôsob tohto skončenia, jednak, že sa končí dňom

30.9.2015 touto dohodou, v zmysle Čl. III. strany sporu prehlásili, že pracovný pomer sa nekončí
z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce, ako aj to, že žalobca
ako zamestnanec nepožaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru a že v zmysle Čl. IV.
zamestnávateľ - žalovaný sa na základe tejto dohody zaviazal zaplatiť žalobcovi, svojmu zamestnancovi
sumu 3.556,- eur, do 30.11.2015 na účet vedený v SLSP, a.s. Obe strany sporu túto dohodu podpísali

a stala sa záväznou pre obe strany.

14. Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa,
Bratislava vystavila pre žalobcu takéto potvrdenie, z ktorého je zjavné, že pracovný pomer žalobcu u
žalovanéhotrvalod1.9.2003do30.9.2015,boldohodnutýnaneurčitýčasapracovnévoľnobeznáhrady

mzdy mal od 8.8.2015 do 21.8.2015 v počte 14 kalendárnych dní a od 31.8.2015 do 31.8.2015 v počte
jedného kalendárneho dňa.

15. Výplatným lístkom za mesiac september 2015 žalobca preukázal, že obdržal za tento mesiac čistý
príjem v sume 2.901,46 eur s tým, že v tomto čistom príjme bola zahrnutá odmena žalovaného v sume

3.556,- eur podľa Dohody o skončení pracovného pomeru a tiež aj tarifný plat za mesiac september
2015 v sume 721,- eur, zvýšený o 79,50 eur + ostatné príplatky 88,50 eur. Z výplatnej pásky je ďalej
evidentné, že zamestnávateľ vykonal všetky potrebné odvody a odviedol daň z hrubého príjmu 4.091,32
eur podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení v platných zneniach.16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 26.11.2015 žalobca preukázal, že
Sociálna poisťovňa mu podľa § 105 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

zaniká od 4.11.2015 nárok na dávku v nezamestnanosti a zároveň, že sa mu zastavuje výplata dávky
v nezamestnanosti od uvedeného dátumu.

17. Kolektívnou zmluvou z roku 2009 žalovaný preukázal, že takúto má uzatvorenú, podľa ktorej
je uvedené, že „zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer z dôvodov

uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b) Zákonníka práce, alebo keď zamestnanec vzhľadom na
svoj zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu prácu, odstupné, a to vo výške a) 3 funkčných platov,
ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa obdobie nepresahujúce 5 rokov, b) 4 funkčných platov,
ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako 5 rokov.

18. Potvrdením žalovaného z čísla listu 72 preukázal, že dal príkaz na úhradu vyplatenia zdravotného

poistenia žalobcovi vo výške 30,23 eur vrátane príslušenstva titulom skrátenia nároku na dovolenku pri
ukončení pracovného pomeru.

19. Žalovaný z čísla listu 74 preukázal, že pozbavil svedka, R. povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa
§ 23 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z. s tým, že ho pozbavil štatutárny orgán žalovaného v súvislosti s

mimosúdnym rokovaním s bývalým zamestnancom - žalobcom.

20. Kópiou splnomocnenia zo dňa 16.9.2015 žalovaný preukázal, že na základe tohto splnomocnenia
svedok R.. K.. K. V., LL.M. zastupoval žalovaného okrem rozsiahleho všeobecného splnomocnenia
najmä na zastupovanie pracovno-právnej veci žalobcu a na právne veci s tým súvisiace. L. je podpísané

štatutárnym zástupcom žalovaného a advokátom, ktorý splnomocnenie prijal.

21. Žalovaný preukázal, že svedok R.. K.. K. V., LL.M. používal v mailovej komunikácii adresu [email protected]
a na pečiatke má uvedené R.. K.. K. V., LL.M., advokát - ügyvéd - advocate, advokátska
kancelária so sídlom, Office: G. Z. 4, XXX XX W. A. SR, mob.: +XXX XXX XXX XXX. Dvoma mailovými

komunikáciami z čísla listu 98 a 99 žalovaný preukázal, že zaslal právnej zástupkyni žalobcu dňa
29.9.2015KolektívnuzmluvuaDohoduoskončenípracovnéhopomeru.Druhýmmailomžalovanýžiadal
doplniť číslo účtu do Dohody o skončení PP.

22. Výpisom z Obchodného registra žalovaný preukázal, že spoločnosť V. - Advokátska kancelária,

s.r.o. so sídlom M. Y. XXXX/XX, W. A., je advokátska kancelária s právnou formou s.r.o. a s predmetom
činnosti: poskytovanie právnych služieb, ktorej konateľom je výlučne JUDr. K.. J. V., bytom M. Y. XXXX/
XX, W. A..

23. Podľa ustanovenia § 59 odsek 1 písmeno a) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení,

pracovný pomer možno skončiť dohodou.

24. Podľa ustanovenia § 60 odsek 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí
dohodnutým dňom.

odsek 2, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V
dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo
ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c).

25. Podľa ustanovenia § 76 odsek 7 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, zamestnávateľ

môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, ako podľa odsekov 1 a 2.

26. Podľa ustanovenia § 118 odsek 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, zamestnávateľ
je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

27. Podľa ustanovenia § 129 odsek 1, 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, mzda je
splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.odsek 3, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za
mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v
najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

28. Podľa ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení,
po vykonaní zrážok podľa odseku 1, môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len g) náhradu mzdy za
dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

29.Nazákladevykonanéhodokazovaniaapodľavyššiecitovanýchzákonnýchustanovenímalsúdzato,
že je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť vo výrokoch, ktorými sa domáhal zaplatenia sumy 658,04 eur
titulomporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzaniaspoluspríslušenstvomavčasti,vktorejsadomáhal
zaplatenia 503,87 eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac september 2015 spolu s príslušenstvom, a
to z nasledovných dôvodov:
Žalobca v tomto konaní jednoznačne preukázal, že pracovný pomer ukončil so žalovaným, teda svojím

zamestnávateľom podľa Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce
v platnom znení dňa 29.9.2015. Z predmetnej dohody, tak ako už súd vyššie oboznámil, jednoznačne
vyplýva, že strany sporu sa dohodli na skončení pracovného pomeru formou dohody tak, že pracovný
pomer zamestnanca, teda žalobcu sa končí dňom 30.9.2015. Tiež sa dohodli a prehlásili v tejto dohode,
že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce.

V tomto smere súd poukazuje na Kolektívnu zmluvu, ktorá v časti odstupného uvádza, že odstupné
prináleží len z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce, a teda suma
uvedená v Dohode o skončení pracovného pomeru je podľa § 76 odsek 7 Zákonníka práce odstupné
poskytnuté zamestnancovi v iných prípadoch, než ako podľa § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b). Čo
sa týka finančného vyporiadania z pracovno-právneho vzťahu, sa žalovaný ako zamestnávateľ zaviazal

vyplatiť zamestnancovi sumu 3.556,- eur od 30.11.2015 na účet žalobcu. Žiadna iná bližšia identifikácia
sumy 3.556,- eur nie je v tejto dohode uvedená, teda nemôže ísť logicky o náhradu nemajetkovej
ujmy a ani iných nárokov, jednoducho strany sporu sa dohodli titulom finančného vyporiadania, že
žalovaný zaplatí takúto sumu, ktorá bližšie nebola identifikovaná a označená v predmetnej žalobe. Na
výške takejto sumy sa strany sporu dohodli na osobnom mimosúdnom jednaní a stretnutí za účasti

štatutárneho zástupcu žalovaného - riaditeľky školy, právneho zástupcu žalovanej strany JUDr. K.. K. V.,
LL.M., právnej zástupkyni žalobcu a žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že sa dohodli na tom, že táto suma
bude predstavovať náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
na základe tých skutočností, ktoré žalobca namietal v písomnom oznámení zo dňa 11.9.2015, ktoré
zaslal prostredníctvom svojej právnej zástupkyni žalovanému, kde namietal, že mal znížený rozsah

vyučovacích hodín v svoj neprospech z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, a takýto postup
mal byť zo strany žalovaného s ním osobne prejednaný a mal s ním byť riadne a včas oboznámený z
dôvodov ochrany jeho práv, ktoré vyplývajú pre neho zo základných zásad Zákonníka práce. Žalovaný
však preukázal, že na porade pedagogických pracovníkov resp. učiteľov konanej v apríli 2015, riaditeľka
školy oznámila svojim učiteľom, že dôjde k zmene úväzkov niektorých učiteľov, vymenovala vyučovacie

predmety, ktorých sa to konkrétne týkalo a oboznámila ich s predbežným plánom na budúci školský rok.
Zároveň na osobnom stretnutí strán sporu tiež oboznámila riaditeľka školy pána žalobcu, že existujú
len dve možnosti, a to buď sa mu zníži pracovný úväzok a zostane naďalej zamestnancom školy alebo
sa skončí s ním pracovný pomer dohodou, keďže inú možnosť ako štatutárny zástupca, teda riaditeľka
školy nemala, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal aprobáciu 16 hodín kvalifikovaných, na čo mal

vzdelanie a zvyšok mal 2 hodiny nekvalifikované, na čo nemal vzdelanie. Svedok R.. K.. K. V., T..,
LL.M. potvrdil vo svojej výpovedi, že oslovila ho štatutárna zástupkyňa žalovaného v predmetnej veci za
účelom prejednania pracovno-právnej záležitosti s pánom žalobcom a tak následne došlo k takémuto
stretnutiu, ktoré ako potvrdil, bolo veľmi konštruktívne, trvalo zhruba 15-20 minút, keď pán žalobca mal
hneď otázku, či pani riaditeľka školy mu vie zabezpečiť 100 %-ný pracovný úväzok, na čo ona uviedla,

že nevie mu zabezpečiť, a preto sa vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Z
výsluchu svedka nevyplývalo, že by malo dôjsť k porušeniu antidiskriminačného zákona, resp. že by
predmetom tohto rokovania bola skutočnosť, že suma 3.556,- eur by mala byť vyplatená žalobcovi
titulom náhrady nemajetkovej ujmy a svedok bol oboznámený aj s Kolektívnou zmluvou žalovaného
a potom, ako štatutárna zástupkyňa žalovaného navrhla vyplatenie štvornásobku mesačného platu

žalobcovi, on s takýmto postupom súhlasil, avšak z dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva
a nie je to uvedené, že by mala byť vyplatená žalobcovi suma v tejto výške, či už netto alebo brutto.
V tomto smere súd dáva za pravdu žalovanému, ktorý vykonal riadne zúčtovanie tejto sumy spolu
aj so mzdou za mesiac september 2015 podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac september2015, z ktorej vykonal riadne odvody v súvislosti so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
ako aj v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení. K funkčnému
platu žalobcu bola pripočítaná suma vo výške 3.556,- eur, na ktorej sa strany sporu dohodli podľa

Dohody o skončení pracovného pomeru, čo jednoznačne vyplýva z výplatnej pásky žalobcu za mesiac
september 2015. Táto suma je správne zahrnutá do vymeriavacieho základu žalobcu. Z funkčného
platu žalobcu žalovaný riadne vykonal odčítanie ostatných nárokov, a to povinných zákonných zrážok,
ktoré je žalovaný ako zamestnávateľ povinný vykonať v zmysle vyššie citovaných zákonov, nakoľko
takéto zrážky ako zamestnávateľ je povinný vykonať z akejkoľvek sumy, ktorá spadá pod zákonné

vymedzenie príjmu zo závislej činnosti. Z týchto dôvodov a z takto vykonaného dokazovania mal súd za
to, že žalovaný postupoval riadne, plniac si všetky povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a zároveň preukázal, že si splnil všetky záväzky mu vyplývajúce zo skončenia
pracovného pomeru žalobcu. Pre žalovaného z Dohody o skončení pracovného pomeru nevyplývalo,
že má vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.556,- eur nepodliehajúcu povinným zákonným zrážkam tak,
ako je vyššie uvedené.

Z výplatnej pásky za mesiac september 2015 potom jednoznačne vyplýva, že po odpočítaní nárokov
zo mzdy a povinných zrážok bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 2.897,96 eur, pričom vyplatenie
tejto sumy potvrdil sám žalobca. Zároveň žalovaný musel vykonať žalobcovi aj zrážky zo mzdy podľa
ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že žalobcovi vznikol nárok na
dovolenku do skončenia pracovného pomeru, teda do 30.9.2015 vo výške 34 dní a žalobca vyčerpal do

skončenia pracovného pomeru až 45 dní, čo žalovaný preukázal riadne listinnými dôkazmi z čísla listu
28-31, teda o 11 dní viac, než na ktoré mu vznikol nárok.
Všetky tvrdenia žalobcu, ktoré smerovali k tomu, že suma 3.556,- mu mala byť vyplatená titulom
odškodného alebo náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal a nevyplýva to z Dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný jednoznačne preukázal

v konaní v rámci svojej obrany, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda ani ujma, pretože si riadne svoju
povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v dohode o skončení pracovného pomeru riadne splnil a vyplatil mu
jednak sumu 3.556,- eur, ako aj mzdu za mesiac september 2015 v sume 889,- eur. Samozrejme všetky
tieto sumy podliehali povinným zákonným zrážkam, ktoré žalovaný vykonal a ktoré zo zákona musí
vykonať, pretože by tieto zákony porušil a bol by za to sankcionovaný. Nepreukázali sa ani tvrdenia

žalobcu, že žalovaná strana neinformovala žalobcu o zmene pracovných podmienok a znižovania
úväzkov, ktoré sa týkali nie len jeho osoby, ale aj ostatných učiteľov, lebo štatutárna zástupkyňa
žalovaného vo svojej výpovedi potvrdila, že informovala o tom učiteľov už na porade v apríli 2015.
Teda nepreukázal žalobca, že by voči nemu, ako jedinému zamestnancovi, bolo postupované takýmto
spôsobom a tiež mu bolo povedané, že iba jeden školský rok by trvalo toto zníženie úväzku a že ďalší

školský rok by už bolo postupované ako v minulosti, čiže by mal 100 %-ný úväzok. Žalobca s takýmto
riešením nesúhlasil. Sám navrhoval postup, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru a keď Dohoda
o skončení pracovného pomeru bola mailom zaslaná jeho právnej zástupkyni na podpis, videl a čítal
znenie tejto dohody a na znak súhlasu túto podpísal. Videla to aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ju tiež
žiadnym spôsobom nenamietala. Tiež nemôže súd súhlasiť s tvrdením žalobcu, že suma 3.556,- eur mu

mala byť vyplatená netto a že slovíčko netto z dohody vypadlo, nakoľko práve z mailovej komunikácie
medzi právnym zástupcom žalovaného, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok a právnou zástupkyňou
žalobcu zo dňa 29.9.2015 vyplýva, že ani žalobca ani právna zástupkyňa túto skutočnosť nenamietali.

30. Čo sa týka výpovede svedka R.. K.. K. V., T.., LL.M., ktorý zastupoval žalovaného pri mimosúdnych

jednaniach a pri spisovaní Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú výpoveď namietala pred jeho
výsluchom právna zástupkyňa žalobcu, súd túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko žalovaný
opäť postupoval v súlade so zákonom a predložil súdu písomné „pozbavenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosť podľa § 23 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z.“, teda postupoval v súlade so zákonnou
starostlivosťou a zabezpečil písomný podklad k tomu, aby mohol byť tento svedok vypočutý, aj keď

je advokátom, ale nie je advokátom žalovaného v tomto konaní, nakoľko právnym zástupcom v tomto
konaní je „V. - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom M. Y. XX, W. A., ktorej konateľom a advokátom je
R.. K.. J. V., T.. V osobe R.. K.. K. V., T.., LL.M. ide o iného právneho zástupcu, čiže aj tento rozpor zo
strany žalovaného bol jednoznačne a listinnými dôkazmi preukázaný. M., že súd vypočul tohto svedka,
neporušil vo veci žiadne zákonné ustanovenie, naopak, tento svedok ozrejmil množstvo skutočností

týkajúcich sa mimosúdneho jednania a záležitostí ohľadom Dohody o skončení pracovného pomeru
žalobcu. Svedok potvrdil súdu aj skutočnosť, čo nepoprela ani strana žalobcu, že mimosúdne rokovania
medzi stranami sporu, za účasti právnych zástupcov, prebehli v sídle advokátskej kancelárie R.. K.. K.
V., T.., LL.M. na adrese G. Z. X, W. A., ktoré je jeho sídlom.31. Z takto vykonaného dokazovania potom nie je možné vyvodiť žiadny iný záver, iba taký, že strany
sporu sa nevedeli dohodnúť na zmene pracovných podmienok, čo obaja potvrdili a žalobca súhlasil,

dokonca sám navrhol, aby na základe týchto skutočností došlo k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou a žalovaný v tomto smere mu navrhol vyplatenie štvornásobku mesačnej mzdy titulom iného
odstupného v súlade s ustanovením § 76 odsek 7 Zákonníka práce a v súlade Kolektívnou zmluvou
zamestnávateľaažalobcasúhlasilsoznenímDohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa29.9.2015,
a preto ju podpísal a žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný riadne preukázal vyplatenie nároku

žalobcovi v súlade s Dohodou o skončení pracovného pomeru, teda vo výške 3.556,- eur, ktoré nie je
možné charakterizovať a z ničoho nevyplýva z vykonaného dokazovania, že by táto suma mala byť
vyplatená titulom náhrady nemajetkovej ujmy a presne v takejto výške, ako bola uvedená v Dohode, v
čistom a tiež preukázal, že vyplatil žalobcovi riadne mzdu za mesiac 09/2015 s odpočítaním všetkých
zákonných odpočítateľných položiek v súlade s odvodmi do Sociálnej poisťovne, zdravotného poistenia,
vykonania daňového odvodu a všetkých zrážok, ktoré jednoznačne sú uvedené a vyplývajú z výplatnej

pásky, čím žalovaný preukázal, že postupoval v súlade so zákonom, a preto nie je možné mu namietať
a zaviazať ho na vyplatenie akéhokoľvek nedoplatku titulom sumy 3.556,- eur, ako ani nevyplateného
zvyšku mzdy za mesiac september 2015. Na poslednom pojednávaní súd zamietol návrh právnej
zástupkyni žalobcu na dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Y., pretože tento výsluch nepovažoval
už v tom štádiu konania za potrebný, s poukazom na rozsiahle dokazovanie, ktoré v tejto veci vykonal.

Výpoveď tejto svedkyne by podľa súdu nezmenila žiadnym spôsobom rozhodnutie súdu v tejto veci.
Z týchto dôvodov súd žalobu vo výrokoch II. a III. zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100
% podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením

podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.