Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Ing. E. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/X, T. F., zastúpený JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou so sídlom J. XXXX, N. Y., za
účasti intervenientov: 1/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, N. I. a 2/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX, N. I., obaja intervenienti zastúpení JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou so sídlom W. I. XX/
X, N. Y., proti žalovaným: 1/ Ing. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., 2/ CREDITORS
s.r.o., so sídlom Mozartova 27, Bratislava, IČO: 43 891 870, zastúpený HARGAŠ LEGAL, s. r. o., so
sídlomLaskomerského149/6,Bratislava,IČO:47251361,3/Trekys.r.o.,sosídlomSocovce15,IČO:50

343 696, 4/ Ing. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, F., žalovaní 1/ a 4/ zastúpení Consilior Iuris
s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie
žalobcu a intervenientov proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 20C/37/2017-304 zo
dňa 12. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol s tým, že žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

2) Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za to, že
žaloba o určenie neplatnosti dražby je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Žalobca
sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 28.06.2017, žalobou
podanou dňa 27.09.2017, teda v zákonnej lehote v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách. V zmysle tohto ustanovenia má žalobca v konaní o určenie neplatnosti dražby predovšetkým

povinnosť tvrdenia, ktoré v sebe zahŕňa uvedenie konkrétneho dôvodu, pre ktorý by mala byť dražba
neplaná a súčasne uvedenie konkrétneho porušenia práva žalobcu, teda povinnosť tvrdenia nemôže byť
založená iba na všeobecnom tvrdení neplatnosti dražby. Rozpor v žalobcových tvrdeniach, ktoré mali
byť dôvodom neplatnosti dražby videl v časti, v ktorej tvrdil, že žalovaný 1/ nie je záložným veriteľom,
pretože pohľadávka neexistovala a zároveň tvrdil, že žalovaný 1/, pokiaľ urobil vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, je za toto vyhlásenie zodpovedný. Akékoľvek dotknutie na svojich
právach žalobca v žalobe neuviedol, ani v konaní netvrdil. Nemal pochybnosti o existencii pohľadávky

žalovaného 1/, ktorý sa stal záložným veriteľom zo zmluvy poskytnutí úveru Q. č. U 05251-06 zo dňa
03.02.2006 práve uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom, U., a.s. Žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o nedostatku legitimácie žalovaného 1/ na výkon záložného práva (uvedené
skutočnosti už boli konštatované aj v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.10C/208/2016). Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon. Nevzhliadal rozpor
zmluvy o postúpení pohľadávky s dobrými mravmi, keď navyše podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (vrátane záložného práva

zabezpečujúceho postupovanú pohľadávku). Žalovaný 1/ pri preukazovaní toho, ako dospel k celkovej
sume pohľadávky, sa odvolal na dojednania zmluvy o úvere a príslušenstvo pohľadávky vyčíslil podľa
zmluvných dojednaní (úrok 8,3 % ročne) a cenníka U., a.s. platného v čase uzavretia zmluvy (úrok
z omeškania 2 % mesačne z dlžnej sumy). Mal za to, že nemozˇno namietatˇ neplatnostˇ drazˇby z
do^vodu pri´p. nespra´vnosti vyhla´senia za´lozˇne´ho veritelˇa o pravosti, vy´sˇke a splatnosti pohlˇada

´vky, pre ktoru´ navrhoval vy´kon za´lozˇne´ho pra´va. Na´mietku žalobcu, zˇe pokialˇ je stanovena´ vy
´sˇka pohlˇada´vky nespra´vna, ma´ ta´to skutocˇnostˇ za na´sledok neplatnostˇ drazˇby, vyhodnotil ako
nedo^vodnu´. Poukázal na to, že žalobca ako záložca nie je totožný s obligačnými dlžníkmi a žalobcovi
ako záložcovi z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere, ktorým sú na strane
dlžníkov Y. V. a L. V., uvedené právo namietať výšku pohľadávky ani neprislúcha. Ani procesná obrana
intervenientov neodôvodňuje vyhlásenie dražby za neplatnú. Pokiaľ intervenienti tvrdili, že zmluva o

poskytnutí úveru Q. číslo U 05251-06 je spotrebiteľským úverom a keďže neobsahuje náležitosti podľa §
4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú
a bez poplatkov konštatoval, že táto zmluva je vylúčená z pôsobnosti uvedeného zákona. Intervenienti
vo svojej obrane tvrdili skutočnosti, ktoré sa netýkajú porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a
boli by tvrdeniami vhodnými do iného konania iniciovaného či už z ich strany alebo zo strany veriteľa

ohľadom ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou
o poskytnutí úveru. Nakoľko nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani
na základe skutkových tvrdení žalobcu, tvrdení intervenientov, ani na základe iných okolností, ktoré by
zistil, a ktoré by súčasne mali za následok zásah do práv žalobcu a umožňovali by vyhlásiť dražbu za
neplatnú, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a intervenienti z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, v ktorom žiadali o zmenu napadnutého rozhodnutia tak, aby
súd žalobe vyhovel. Namietali neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu zániku dlhu pred
postúpením, z dôvodu rozporu s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom s poukazom na ust. § 525 ods. 2

OZ a na č.l. VII bod 39 Obchodných podmienok U., a.s., z dôvodu, že zmenou veriteľa dôjde k zmene
obsahu pohľadávky s poukazom na ust. § 525 ods. 1 OZ a na relevantné rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 103/2016-17, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia rozporu s dobrými mravmi
a z dôvodu porušenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil otázky týkajúce sa doručenia výziev v rozpore s Obchodnými podmienkami, doručovania

výziev prostredníctvom Consumer Finance Holding a všeobecnej nemožnosti postúpiť pohľadávku zo
spotrebiteľskej zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa. Ďalej namietali, že súd nevykonal v rámci konania
o neplatnosť dražby prieskum neprijateľných zmluvných podmienok a že závery súdu sú v rozpore s
elementárnou logikou. Rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, bolo prekvapivé.

4) K podanému odvolaniu žalovaní 1/ a 4/ doručili vyjadrenie, v ktorom navrhli, aby Krajský súd v Žiline
napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Tvrdenie v odvolaní, že plnenie žalovaného 1/ nie
je možné pričítať záväzku, ktorý v čase jeho plnenia neexistoval považoval za irelevantné. Žalobca a
intervenienti účelovo poukázali na časť rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré je spolu s ich tvrdeniami pre
danúvectaktiežirelevantné.Malizato,žepostúpenímpohľadávkysanijakonezmeniljejobsah,nakoľko

žalobcovi a intervenientom ostali tie isté právom regulované možnosti obrany s tým, že žalovaný 1/ si pri
výkone záložného práva uspokojil pohľadávku v rozsahu, v ktorom ho oprávňovali podklady poskytnuté
bankou. Popreli tvrdenia intervenientov, že by mali postavenie spotrebiteľov, keďže Zmluva o úvere bola
absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ustanovenie bolo prelomené
všeobecnouprávnouúpravouobsiahnutouvust.§52ods.2OZ,ktorábolazakomponovanáažzákonom

č. 102/2014 Z.z., ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 2 OZ, pričom tento zákon nadobudol účinnosť
01.04.2015. Odvolatelia mali dostatok času na využitie prostriedkov procesného útoku a tieto svoje
oprávnenia mohli využiť. Ak intervenienti namietali doručovanie výziev prostredníctvom spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., toto považovali za bezpredmetné, nakoľko v zmysle Zmluvy o úvere
ako aj v zmysle obchodných podmienok táto spoločnosť vykonávala sprostredkovateľa, a teda U., a.s.

vykovala všetky úkony smerujúce k zákonnému vymoženiu pohľadávky voči intervenientom. Čo sa týka
námietky nesprávneho vyčíslenia výšky pohľadávky voči intervenientom uviedol, že vyčíslenie, ktoré
je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky predstavuje dohodnutú cenu za jej postúpenie, pričom
žalovaný 1/ nie je viazaný touto cenou za postúpenie, resp. vyčíslením banky v čase postúpenia, aleskutočným stavom, ktorý vyplýva z podkladov, ktoré mu boli po postúpení poskytnuté. Záverom uviedol,
žežalobcaniejeaktívnelegitimovanýnapodaniežalobyoneplatnosťdražbyzdôvodovnímuvádzaných
v zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a rovnako vyčíslenie príslušenstva a vôbec pohľadávky,

ktorá bola vymáhaná na dobrovoľnej dražbe nemá vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby.

5) Žalobca a intervenienti sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 4/ k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že
trvajú na svojich argumentoch s tým, že poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval
v konaní tak, akoby išlo o spotrebiteľský spor. Z toho dôvodu im vyrubil súdny poplatok za odvolanie.

Títo podali sťažnosť, ktorej konajúca sudkyňa vyhovela, čím prisvedčila záveru, že ide o spotrebiteľský
spor. Spotrebiteľská zmluva bola v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí úveru legislatívne upravená v
ust. § 23a zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa.

6) Žalovaní 1/ a 4/ k vyššie uvedenému vyjadreniu uviedli, že oslobodenie žalobcu a intervenientov spod
súdneho poplatku je v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko označenie sporu za spotrebiteľský

by znamenalo retroaktívnu aplikáciu práva. V danej veci nie je možné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľských sporoch, nakoľko išlo a ide o obchodnoprávny vzťah z dôvodov uvedených vo
vyjadrení k odvolaniu. Odvolatelia nesprávne interpretujú ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko ust. § 261 ods. Obchodného zákonníka nepripúšťa žiadnu výnimku spod jeho
aplikácie.

7) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia - žalobca a intervenienti, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolatelia vo svojom odvolaní
neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle

ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec
podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

9) Pokiaľ odvolatelia v odvolaní rozporovali právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
ohľadom legitimácie žalovaného na výkon záložného práva, je potrebné zdôrazniť, že s týmito otázkami

sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom s uvedenými tvrdeniami sa zaoberal
aj Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/208/2016 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto ani odvolaciemu súdu neprináleží tieto vyhodnotiť iným spôsobom.

10) Čo sa týka odvolaním namietanej kvalifikácie úveru poskytnutého na základe Q. č. U 05251-06

zo dňa 03.02.2006, keď odvolatelia mali za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver a že v zmluva o
úvere obsahuje neprijateľné podmienky, a preto je neplatná ako celok, ani s týmito sa nebolo možné
stotožniť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nakoľko z predmetnej zmluvy vyplýva, že banka
sa zaviazala poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky ako účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti
(ktorá skutočnosť v konaní nebola vyvrátená) zmluva je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 258/2001

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm.
a) citovaného zákona.

11) Krajský súd neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie odvolateľov, konštatujúc vecnú správnosť

rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaní 1/ a 4/ mali v odvolacom konaní úspech, a preto majú nárok na náhradu trov tohto konania.13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).