Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200814
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2112200814.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: LEGAL CARTEL s. r. o., Na
Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanej: Ing. N. S., narodená X. Z.
XXXX, trvalý pobyt: N. L. XXXX/XXX, R., zastúpenej: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o.,
Ševčenkova 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, o 4.454,54 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2018 č. k. 13C/24/2012-385 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania potvrdzuje.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
454,54 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 9. júla 2011 do zaplatenia a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 84,24 %.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2,
3, § 571 ods. 1, 2, § 572 Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 24 ods. 1, 2, 3 ZoA (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), § 34, § 37 ods. 1
O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou
o poskytovaní právnych služieb dňa 1. júla 2009 podľa ZoA a § 566 Ob. z. a nasl., medzi žalovanou
(ako mandantkou spolu s Ing. Z. S.) a mandatárom - žalobkyňou, predmetom ktorej bola činnosť
mandatáraspočívajúcavposkytovaníprávnychslužiebmandantovi,vprávnychveciachpodľajednotlivo
udelenej plnej moci a v konaniach na právnu vec nadväzujúcich alebo s právnou vecou súvisiacich podľa

požiadaviek mandanta. Zmluvné strany sa dohodli, že nárok na odmenu, hotové výdavky a nárok na
náhradu za stratu času vzniká dňom vystavenia faktúry mandantovi. Zmluvné strany sa tiež dohodli,
že za poskytovanie právnych služieb poskytne mandant mandatárovi preddavok v dohodnutej výške a
lehote. V dôsledku výpovede mandantov (žalobkyne a Ing. M. S.) dňa 28. apríla 2011, došlo k zániku
zmluvy o poskytovaní právnych služieb uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty dňom 30. júna 2011.
Žalobkyňa výzvou z 11. mája 2011 vyzvala žalovanú na úhradu trov právneho zastúpenia a zaplatených
súdnych poplatkov, podľa článku IV. zmluvy o poskytovaní právnych služieb, za celkovo 19 konaní,

pričom celková výška všetkých trov právneho zastúpenia vo všetkých konaniach podľa predloženého
vyúčtovania predstavovala sumu 39.007,26 eur, výška súdnych poplatkov zaplatených v jednotlivých
konaniach bola vyčíslená sumou 465,20 eur. Požadovala však zaplatenie celkovej sumy 33.824,57
eur, po odpočítaní preddavku vo výške 4.000,- eur s DPH a sumy 1.647,89 eur vymoženej v exekúcii.Žalovaná s manželom písomne reklamovala uvedené vyúčtovanie, žiadajúc o nové, podľa skutočne
vykonanýchúkonovavsúladesvyhláškouoodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnych
služieb. Faktúrou č. 024/07/2011 z 1. júla 2011 žalobkyňa žalovanej vyúčtovala odmenu za poskytnuté

právne služby v celkovej sume 5.769,42 eur (uplatňovanej žalobkyňou v danom spore). Súd prvej
inštancie prvým rozsudkom (zrušeným odvolacím súdom) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 4.454,54 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 9. júla 2011 do zaplatenia a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol, pričom odvolací súd rozsudkom z 15. februára 2017 č. k. 10Co/754/2015-340
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej potvrdil a v časti o

uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 4.454,54 eur s príslušenstvom zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval
nespornosť poskytnutia preddavku žalovanou žalobkyni vo výške 4.000,- eur, avšak sporným zostalo
použitie uvedeného preddavku, teda na akú konkrétnu činnosť z poskytovaných právnych služieb
bol poskytnutý preddavok použitý a akým konkrétnym spôsobom žalobkyňa s prijatým preddavkom
disponovala v jednotlivých právnych veciach. Nespornému záväzku zaplatiť preddavok, zodpovedal

záväzok žalobkyne zaplatený preddavok použiť na úhradu pohľadávky za poskytnuté konkrétne služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že konkrétna výška odplaty, ako ani prípadná náhrada nákladov nevyhnutne
účelne vynaložených na plnenie záväzku, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola známa, vznikla
potreba vykonať vyúčtovanie, špecifikujúce splnenie záväzku zaplatiť odplatu, prípadne iné náhrady,
s prihliadnutím na už uhradenú časť formou preddavku. Žalobkyňa v zmysle článku IV. bod 5 a 7

predmetnej zmluvy vystavila faktúru. Skutočnosť zohľadnenia poskytnutého preddavku žalovanou v
písomnom vyúčtovaní z 11. mája 2011 však nepreukázala (hoci preddavok predstavoval zmluvný
záväzok žalovanej slúžiaci na úhradu poskytovaných právnych služieb v zmysle článku IV. bod 8
predmetnej zmluvy). Ak bol preddavok na konkrétnu činnosť právnej služby žalobkyňou použitý, takýto
postup mal byť žalobkyňou konkretizovaný v predmetnom vyúčtovaní, ktorým si žalobkyňa uplatnila

nárok na odmenu, prípadne ďalšie náhrady podľa článku IV. bod 5 predmetnej zmluvy (v súlade
s dohodnutým predmetom zmluvy podľa článku II. bod 1 ako i článku IV. upravujúcom odmenu
mandatára). Právny úkon vyúčtovania uplatňovaného nároku na odmenu a náhradu výdavkov musí
spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 O. z., ktorá podľa záveru súdu
prvej inštancie splnená nebola. Z písomného vyúčtovania žalobkyne z 11. mája 2011 nevyplýva, či

a akým spôsobom došlo k čiastočnému zániku konkrétneho záväzku splnením, v dôsledku úhrady
preddavku. V závere písomného vyúčtovania sa len všeobecne uvádza zníženie výšky nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia a náhrad za súdne poplatky, o poskytnutý preddavok vo výške 4.000,-
eur spolu s DPH, ako i sumy 1.647,89 eur. Uvedené vyúčtovanie nie je preto určité ani vo vzťahu
k predmetu zmluvy. Vo vyúčtovaní bola pritom vyčíslená výška odplaty (bod 13) aj za poskytnutie

právnych služieb na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 15Ro/223/2009 sumou 5.769,42 eur, no zaplatený
preddavok 4.000,- eur nebol priradený k žiadnej z označených konkrétnych právnych vecí vo vyúčtovaní.
Predmetný právny úkon tak nenapĺňal znak určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 O. z.. Keďže
žalovaná preukázala úhradu preddavku, dôkazné bremeno preukázania legitímneho disponovania s
týmto preddavkom, v zmysle zmluvných a zákonných dojednaní, bolo na žalobkyni. Súd prvej inštancie

zdôraznil, že nakladanie s preddavkom predstavujúcim plnenie zo zmluvy, nemôže byť svojvoľné,
vzhľadom na jeho uhradzovaciu funkciu (v prípade vzniku nároku na odmenu a úhradu náhrad),
majúcu za následok čiastočný zánik záväzku splnením. Ak žalobkyňa tvrdila, že poskytnutý preddavok
v súvislosti s jej nárokom na odplatu zohľadnila, niesla v uvedenom smere dôkazné bremeno, ktoré
však neuniesla, nepreukázaním na akú konkrétnu činnosť právnej služby bol preddavok použitý a v akej

konkrétnej právnej veci. Súd prvej inštancie preto žalobu o zaplatenie sumy 4.000,- eur ako nedôvodnú
zamietol.Vzhľadomktomu,žežalovanávpriebehukonanianárokžalobkynevovýške454,54euruznala
za dôvodný, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy, spolu so zákonným
úrokom z omeškania, nasledujúci deň po splatnosti faktúry, vo výške v súlade s vykonávacím predpisom
O. z. (9,25 % ročne zo sumy 454,54 eur od 9. júla 2011 do zaplatenia). Rozhodnutie o náhrade trov

konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č.
160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Úspech žalobkyne v spore predstavoval 7,88 % (454,54
eur) a úspech žalovanej 92,12 % (5.314,88 eur). Pomer úspechu a neúspechu strán v konaní preto
predstavoval 84,26 % v prospech žalovanej, ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci.Žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom, že je povinná preukázať, na ktoré úkony a ktoré
konkrétne súdne konanie bol použitý preddavok. Podľa článku II. ods. 1 zmluvy o poskytovaní právnych
služieb z 1. júla 2009 je predmetom zmluvy činnosť mandatára spočívajúca v poskytovaní právnych

služieb mandantovi v právnych veciach podľa jednotlivo udelenej plnej moci (v ďalšom texte tiež
„právna vec“) a v konaniach na právnu vec nadväzujúcich alebo s právnou vecou súvisiacich podľa
požiadaviek mandanta, a to najmä zastupovanie mandanta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej
moci a inými právnymi subjektmi, zastupovanie mandanta v styku s právnickými a fyzickými osobami
prichádzajúcimi s mandantom do právnych vzťahov, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o

právnych úkonoch, príprava podkladov, spracovanie právnych rozborov a analýz, správa majetku
mandanta a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci (v ďalšom texte tiež „právne služby“).
Z uvedeného článku zmluvy je zrejmé, že bola koncipovaná všeobecne a nevzťahovala sa na konkrétne
konanie, pretože zmluva bola uzavretá na poskytovanie právnych služieb v právnych veciach na
základe jednotlivo udelenej plnej moci, najmä na zastupovanie pred súdmi. Nie je pravdou tvrdenie
žalovanej, že v čase prevzatia právneho zastúpenia nemala vedomosť o tom, že bude potrebné začať

viesť i ďalšie súdne konania, okrem konania 15Ro/223/2009 vedeného na OS Trebišov. Žalobkyňa
upozornila manžela žalovanej, že bude potrebné podať odporovacie žaloby, ktorý s takýmto postupom
súhlasil. Žalobkyňa poskytnutý preddavok mohla použiť na ktorékoľvek zo súdnych konaní, v ktorých
žalovanú zastupovala. Ako advokátska kancelária nie je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní
právnych služieb na konkrétne úkony alebo konania. Ide o základnú všeobecnú zmluvu o poskytovaní

právnych služieb bežnú v advokátskej praxi. Žalobkyňa poskytnuté právne služby riadne vyúčtovala a
vyfakturovala. Z predmetného vyúčtovania je zrejmé, že žalobkyňa zohľadnila poskytnutý preddavok, i
sumu vymoženú z exekúcie. Nie je preto možné stotožniť sa s názorom, že právny úkon vyúčtovania
nie je zrozumiteľný a určitý vo vzťahu k predmetu zmluvy. Z vyúčtovania vyplýva, že boli vykonané
úkony právnej moci pre žalovanú a jej manžela v celkovej hodnote 39.007,26 eur, uhradené súdne

poplatky vo výške 465,20 eur, ako i zohľadnenie poskytnutého preddavku. Je nelogické a nespravodlivé,
aby žalovaná žiadala započítanie preddavku, keď nerozporuje, že právne služby jej boli poskytnuté a
že tieto právne služby neuhradila. Zo strany žalovanej ide o účelové konanie. Poskytnutý preddavok
bol použitý tak, ako to ustanovuje zmluva, a to na právne zastupovanie žalovanej. Po tom, čo
žalovaná zmluvu vypovedala, žalobkyňa vyhotovila záverečné vyúčtovanie dňa 11. mája 2011, kde

preddavok zohľadnila. Z predmetnej faktúry vyplýva, že preddavok nebol použitý na súdne konanie
pred Okresným súdom Trebišov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou, že poskytnutý
preddavok nemožno započítať. Preto konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP týkajúci sa obsahových
náležitostí odôvodnenia rozsudku. Hoci súd nie je povinný sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami

strán sporu, ale iba s tými, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný charakter, takýmto tvrdením bola
aj právna argumentácia žalobkyne, že v prejednávanej veci nie je možné, aby žalovaná poskytnutý
preddavok svojvoľne započítala do tohto konania. Započítať možno len pohľadávku a v danom prípade
poskytnutý preddavok nemôže byť s pohľadávkou stotožnený. Žalovaná o vrátenie poskytnutého
preddavku nikdy nepožiadala, nerozporovala účel, na ktorý bol preddavok použitý. Žalovaná nie je

oprávnená započítavať poskytnutý preddavok do tohto konania, najmä ak v celkovom vyúčtovaní bol
už zohľadnený. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa štandardy v súlade s § 220 ods.
2 CSP, keďže absentuje presvedčivé zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, posúdenie skutkových
tvrdení a právnych argumentov strán.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Je spravodlivé zohľadniť poskytnutý preddavok vo výške 4.000,- eur, keďže vzhľadom na
časové a logické dôvody možno predpokladať, že preddavok bol použitý výlučne na predmetné
konanie o náhradu škody. V čase jeho poskytnutia nebolo vedené žiadne ďalšie konanie, ktorého
stranou by bola žalovaná, preto zohľadnenie preddavku vo vzťahu k inému konaniu označila žalovaná

za svojvoľné a účelové. Po zániku zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyňa obdržala
konečné vyúčtovanie spolu s faktúrou na uplatňovaný nárok. Vo vyúčtovaní však žalobkyňa poskytnutý
preddavok nezapočítala do konania, na ktorý bol poskytnutý, ale len celkovú sumu vyúčtovania všetkých
poskytnutých právnych služieb ponížila o zaplatený preddavok, čo je nelogické a zmätočné. Preddavok
bol pritom poskytnutý na konanie o náhradu škody v súlade s článkom II. bod 1 ako i článkom IV. zmluvy,

upravujúci odmenu mandatára. Z vyúčtovania nevyplývalo, či a akým spôsobom došlo k čiastočnému
zániku konkrétneho záväzku splnením práve v dôsledku úhrady preddavku. Právny úkon, ktorým je aj
vyúčtovanie, musí taktiež spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti podľa § 37 ods. 1 O. z., k čomu v
danom prípade nedošlo. Zohľadnenie preddavku učinené žalobkyňou nie je určité vo vzťahu k predmetuzmluvy (podľa článku II. bod 1 zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola jej predmetom činnosť
mandatára spočívajúca v poskytovaní právnych služieb mandantovi v právnych veciach podľa jednotlivo
udelenej plnej moci). Ak bol preddavok na konkrétnu činnosť právnej služby žalobkyne použitý, takýto

postup mal byť konkretizovaný vo vyúčtovaní uplatneného nároku na odmenu, prípadne ďalších náhrad.
Ak žalobkyňa tvrdí, že poskytnutý preddavok v súvislosti s jej nárokom na odplatu zohľadnila, nesie
v uvedenom smere dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ale neuniesla. Disponovanie s preddavkom
bolo potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska jeho preukázania, ale i opodstatnenosti nakladania s ním,
a to podľa zmluvných a zákonných dojednaní. Predmetnú zmluvu koncipovala žalobkyňa a preto

ustanovenia, ktoré sú sporné, treba vykladať na jej ťarchu v zmysle ustálenej súdnej praxe. Žalovaná
nedisponuje právnym vzdelaním a mohla len ťažko predpokladať správanie žalobkyne vo vzťahu k
poskytnutému preddavku. Žalobkyňa bola preto povinná svoje tvrdenie o tom, že preddavok mohol byť
započítaný aj na iné konanie, preukázať, k čomu nedošlo (žalobkyňa svoje tvrdenie nepreukázala ani
jediným dôkazom). Tvrdenie žalobkyne, že predmetná zmluva sa vzťahovala na zastupovanie v konaní
pred súdmi, teda nevzťahovala sa na konkrétne konanie, je účelové. Ak by bolo tvrdenie pravdivé, aj

zmluva by bola koncipovaná iným spôsobom. Práve toto tvrdenie mala žalobkyňa preukázať príslušnými
dôkazmi, k čomu nedošlo. Žalobkyňa ako osoba znalá práva by takéto ustanovenie do zmluvy zahrnula.
Advokátska kancelária nie je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní právnych služieb v písomnej
forme, ale práve pre jej ochranu by tak urobiť mala a mala by v nej špecifikovať všetky dojednania.
Žalovaná označila argument žalobkyne, že (žalovaná) nebola oprávnená započítať preddavok do

tohto konania, za absurdný, pretože predmetom sporu je zaplatenie určitej sumy peňazí a žalovaná
preukázala, že suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje v konaní je nedôvodná, pretože jej veľká časť už
bola uhradená, a to vo forme preddavku. Ďalšie tvrdenie žalobkyne, že žalovaná nežiadala o vrátenie
preddavku,jeirelevantnéanelogické,keďžežalovanánemaladôvodžiadaťvráteniepreddavku,pretože
vedela, že aj po zohľadnení bude mať voči žalobkyni ešte dlh, ktorý predstavuje sumu, ktorú uznala ako

dlh v rámci tohto konania.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na podanom odvolaní v plnom
rozsahu. Bola oprávnená započítať poskytnutý preddavok na ktorékoľvek súdne konanie, pretože
zmluva bola koncipovaná všeobecne na zastupovanie v konaní pred súdmi. Preddavok bol použitý

v súlade so zmluvou, nie svojvoľne. Žalobkyňa upozornila manžela žalovanej, že na uspokojenie
ich peňažného nároku je potrebné podať odporovacie žaloby, ktorý s takýmto postupom súhlasil.
Vyúčtovanie je v súlade s bežnou advokátskou praxou, kde sa uvádza príslušné konanie, jednotlivé
úkony právnej pomoci (základ, režijný paušál a daň z pridanej hodnoty), pričom je z neho zrejmé
i zohľadnenie poskytnutého preddavku. Žalobkyňa nebola povinná preddavok zohľadniť vo vzťahu

ku konkrétnemu konaniu. V spore uniesla dôkazné bremeno. Žalovaná nie je oprávnená započítať
poskytnutý preddavok, ktorý nemožno stotožniť s pohľadávkou. O pohľadávku žalovanej by šlo len v
prípade, ak by žalobkyňa nevykonala úkony právnej pomoci v rozsahu poskytnutého preddavku alebo
by právne služby nevykonala vôbec. Z vyúčtovania je zrejmé, že celkový dlh žalovanej predstavuje
oveľa vyššiu sumu. Pred začatím súdneho konania žalovaná nerozporovala použitie preddavku, ani pri

vyúčtovaní, či ukončení právneho zastúpenia.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne

rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

7. Preddavok (záloha) predstavuje čiastočné peňažné plnenie pred uskutočnením dohodnutého
zmluvného plnenia. Pretože úhrada služieb prostredníctvom zálohového plnenia je úhradou predbežnou
a nie konečnou, imanentnou potrebou uvedeného spôsobu platenia úhrad je aj výpočet skutočnej

výšky plnenia a jeho porovnanie s poskytnutým preddavkom (zálohou). Tento postup sa nazýva
vyúčtovanie služieb (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS ČR“, sp.
zn. 26Cdo/1261/2015). Výška doplatku služieb môže byť preto ustálená až vo vyúčtovaní, ktorépredstavuje jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, spĺňajúci i požiadavku určitosti a
zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 O. z.).

8. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval (i v zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave z 15. februára 2017 č. k. 10Co/754/2015-340), že z písomného vyúčtovania žalobkyne zo dňa
11. mája 2011 adresovaného žalovanej nevyplýva či a akým spôsobom došlo k čiastočnému zániku
konkrétneho záväzku splnením, v dôsledku úhrady preddavku. Nakladanie s preddavkom nemôže byť
svojvoľné vzhľadom na jeho uhradzovaciu funkciu, v prípade vzniku nároku na odmenu a iné náhrady,

majúcu za následok čiastočný zánik záväzku splnením. Vo vyúčtovaní žalobkyne zaplatený preddavok
vo výške 4.000,- eur nebol žalobkyňou priradený k žiadnej konkrétnej právnej veci a poskytnutej
právnej službe označenej v tomto vyúčtovaní. Paušálne odpočítanie preddavku od celkového súčtu
odmien, hotových výdavkov, náhrad za stratu času v jednotlivých právnych veciach, nepredstavuje určité
stanovenie výšky doplatku za konkrétne právne služby. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval
neunesenie dôkazného bremena žalobkyne, pokiaľ ide o skutočnú výšku doplatku záväzku žalovanej

po prijatí preddavku. Ak by príjemca právnej služby nemal právo na vyúčtovanie preddavku, vo vzťahu k
záväzkuzaplatiťkonkrétnuodmenualeboinúnáhradu,nemalbyprostriedokktomu,abymoholvýsledok
vyúčtovania a teda opodstatnenosť skutočnej výšky dlhu (odmeny a iných náhrad) spochybniť.

9. Je preto spravodlivé, aby dlžník mohol namietať trvanie a zánik konkrétneho záväzku v určitej

výške, podľa zmluvných i zákonných dojednaní, i s prihliadnutím na inštitút plynutia lehôt. Vzhľadom na
dohodnutý spôsob odmeny, ako i na to, že konkrétna výška odplaty, ako i prípadná náhrada nákladov
účelne vynaložených pri plnení záväzku, v čase uzavretia zmluvy nebola známa, vznikla potreba
vykonať vyúčtovanie, špecifikujúce splnenie záväzku a výšku odplaty žalobkyne, príp. iných náhrad, s
prihliadnutím na predbežnú úhradu (preddavok).

10. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

11. V spore o zaplatenie služby (vrátane právnej služby) nesie veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom

ako žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí služby a že žalovaný za poskytnutú službu nezaplatil. Ak
sa chce žalovaný úspešne brániť, musí tvrdiť, že za službu zaplatil. V posudzovanej veci bolo nesporné
uzavretie zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ako aj poskytnutie preddavku žalovanou vo výške
4.000,- eur. Ak žalobkyňa tvrdila, že poskytnutý preddavok v súvislosti s jej nárokom na odplatu za
poskytnutie právnej služby alebo na iné náhrady použila (spotrebovala), niesla v uvedenom smere

dôkazné bremeno. Z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, na akú konkrétnu odplatu (iné
náhrady) za právnu službu bol poskytnutý preddavok vo výške 4.000,- eur použitý, dôkazné bremeno
neuniesla a nepreukázala tak ani skutočnú výšku doplatku za odplatu a iné náhrady uplatňované v
danom spore.

12. Poukaz žalobkyne, že zmluva o poskytovaní právnych služieb sa nevzťahovala na konkrétne
konanie, bol bez právneho významu. Podľa článku II. bod 1 zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 1.
júla 2009, uzavretej medzi stranami konania, bola predmetom zmluvy činnosť mandatára spočívajúca
v poskytovaní právnych služieb mandantovi v právnych veciach podľa jednotlivo udelenej plnej moci.
Podľa článku IV. predmetnej zmluvy sa strany dohodli na zmluvnej odmene, pričom podľa bodu 8 sa

dohodli i na poskytnutí preddavku za poskytovanie právnych služieb (v konaní poskytnutie preddavku
vo výške 4.000,- eur sporné nebolo). Záväzku žalovanej zaplatiť preddavok za poskytovanie právnych
služieb, zodpovedal potom záväzok žalobkyne, zaplatený preddavok použiť na úhradu vzniknutého
nároku na odmenu, hotové výdavky a náhradu za stratu času (podľa článku IV. bod 5 zmluvy po
vystavení faktúry mandantovi), odpočítaním uhradeného peňažného plnenia od konkrétneho nároku na

odplatu alebo ďalšie plnenia vyplývajúce zo zmluvy, prípadne zo zákona. V písomnom vyúčtovaní bola
vyčíslená aj výška odplaty za poskytnutie právnych služieb v konaní na Okresnom súde Trebišov sp. zn.
15Ro/223/2009 sumou 5.769,42 eur (bod 13), avšak preddavok nebol žalobkyňou priradený k žiadnej
konkrétnej právnej veci označenej v písomnom vyúčtovaní (v celkovom počte 19).13. Možno súhlasiť so žalobkyňou, že poskytnutý preddavok mohla použiť na ktorékoľvek zo súdnych
konaní, v ktorých žalovanú zastupovala, avšak žalobkyňa nepreukázala, že tak urobila. Žaloba

nebola súdom prvej inštancie zamietnutá pre „započítanie“ preddavku žalovanou, ale pre neunesenie
dôkazného bremena žalobkyňou.

14. Ak žalobkyňa poukazovala na nespravodlivé poskytnutie ochrany žalovanej, ktorá nesplnila svoj
zmluvnýzáväzok,jepotrebnézdôrazniť,ževzhľadomnaodplatnéposkytovanieprávnychslužiebjeplne

legitímne zo strany klienta, tak ako pri poskytovaní akýchkoľvek iných služieb, poznať a mať preukázané
za akú konkrétnu činnosť poskytnutej právnej služby bol preddavok použitý (štandardne realizované vo
vyúčtovaní uplatňovaného nároku) a v prípade potreby vyjadriť svoj nesúhlas či nespokojnosť pri plnení
konkrétneho zmluvného záväzku poskytovateľa právnej služby. Uvedený záver nepopiera žiadnym
spôsobom nárok poskytovateľa právnej služby na odmenu ako i ďalšie zmluvné či zákonné plnenia.

15. Podľa článku IV. bod 5 zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi stranami konania až
vystavením faktúr vznikol nárok na odmenu, hotové výdavky a náhradu za stratu času a nasledovalo
vykonanie vyúčtovania predbežnej úhrady (faktúra tak nemohla preukazovať zohľadnenie alebo
nezohľadnenie preddavku).

16. Nedôvodná bola i odvolacia námietka žalobkyne o nevysporiadaní sa súdom prvej inštancie
s jej námietkou o nemožnosti svojvoľného započítania poskytnutého preddavku žalovanou. Dôvod
zamietnutia žaloby spočíval v neunesení dôkazného bremena žalobkyňou, nie v priradení poskytnutého
preddavku žalovanou ako dlžníčkou, k úhrade uplatňovaného nároku žalobkyňou. V konaní nebolo
sporné, že žalovaná preddavok riadne uhradila a jeho vrátenie späť nežiadala. Mala však právo

na vyúčtovanie preddavku, špecifikujúce čiastočné splnenie konkrétneho záväzku voči žalobkyni,
konkrétnej odplaty, prípadne inej náhrady, s prihliadnutím na uhradzovaciu funkciu preddavku.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval
právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne

závery, ktoré adekvátne vysvetlil.

18. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred

všeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnyminázormi
(sp. zn. I. ÚS 50/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne o nedostatočnom
a nepresvedčivom zdôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

vo veci samej ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej
žalovanej. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

20. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na
to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Aby čiastočný úspech založil nárok

na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby nastal prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma, opodstatňujúca záver o prevažnom
úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. Pomer úspechu a
neúspechu strán v konaní predstavoval v danom spore vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 84,24 % (vzhľadom na prevažujúci úspech žalovanej v rozsahu 92,12 %,

správne kvantifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie). O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.21. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak,
že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

22. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.