Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215202967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215202967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého P. K. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťa rodičov: Ing. K. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v M. na L. č. XX zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Husárom so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Vojenskej č. 14 a Ing. P. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. pri B. na M. č. X zastúpeného
advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Hlavnej č. 25 v
konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.7.2018 č.k.

27P 193/2015-452 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.7.2018 č.k. 27P 193/2015-452 zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie zo 16.12.2010 č.k. 16C 168/2010-9 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od
povinného otca pre maloletého P. K. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 330 Eur
mesačne od 10.2.2015 opakovane do budúcna, z toho sumu 270 Eur je otec povinný poukazovať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu a sumu 60 Eur mesačne je povinný prispievať
na tvorbu úspor maloletému dieťaťu na účet dieťaťa zriadený na tento účel v Tatrabanke, a.s. č.ú.

XXXXXXXXXX/XXXX. Dlžné výživné pre maloletého P. 2.854,43 Eur za obdobie od 10.2.2015 do
30.6.2018 zaviazal otca zaplatiť matke vo výške 2.447,78 Eur a na uvedený účet maloletého dieťaťa
zriadenýnaúčeltvorbyúspornaúčetTatrabanka,a.s.vsume406,65Eurdo90-tichdníodprávoplatnosti
rozsudku súdu. Návrh matky na zvýšenie výživného od 1.9.2014 do 9.2.2015 zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, v ktorom vymedzil odvolacie

dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. S poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie uviedol, že tvrdenie súdu vo vzťahu k jeho ďalej vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru nar.
27.3.2013 s partnerkou L. U. je kontroverzné, dôrazne voči nemu ohradzuje a nesúhlasí s ním, pretože
je v rozpore so základnými morálnymi a etickými normami spoločenského života a súd sa má riadiť
pri stanovovaní výšky výživného zákonom, ktorý vymedzuje základné podmienky správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ktorými sa súd prvej inštancie neriadil. Matka vyčíslila náklady
na dieťa vo výške 190 Eur mesačne, ako je to zrejmé zo zápisnice z pojednávania a na otázku súdu, ako

sa zvýšili náklady na maloleté dieťa od posledného rozhodnutia a čo chýba maloletému, aby dosahoval
životnú úroveň druhého rodiča, teda otca, matka neuviedla ani jeden hmotný alebo nehmotný statok,
ktorý by chýbal maloletému P.. Rovnako zdôraznil, že býva v nájomnom byte spolu so svojou družkou
a maloletou dcérou a realizuje riadne rozšírený styk so synom P., ktorému vytvára vhodné rodinnéprostredie a vzhľadom na nezodpovedné správanie matky zabezpečuje mu všetky potreby, ktoré mu
matka v čase styku s otcom nezabezpečí. Je spoluvlastníkom štvorizbového bytu, ktorý užíva matka
so synom, pričom v snahe zabezpečiť synovi bezkonfliktné prostredie, nepožaduje od matky žiadne

finančné prostriedky za užívanie celého bytu, čím vlastne zabezpečuje bývanie svojmu synovi. Súd
nezohľadnil tú skutočnosť, že matka mu maloletého syna odovzdáva na styk nezbaleného, preto mu
zakupovalazakupujeoblečenieaobuv,hračkyašportovépotreby,abysnímmoholstráviťplnohodnotný
čas a dieťa nestrádalo. Nemôže obstáť tvrdenie súdu, že tieto veci nie je povinný zakupovať a dieťa ich
nemôže riadne užívať, pretože po styku s otcom ich nemá k dispozícii, pretože maloletý každú jednu

vec mohol a môže zobrať so sebou, čo však odmieta s tým, že doma matka rozhoduje, aké šatstvo
a obuv bude nosiť, či a aké športové potreby bude využívať. Zdôraznil, že k zmene pomerov došlo aj
tým, že sa z terajšieho vzťahu mu narodila maloletá G., ktorá má takisto svoje potreby a v tomto roku
nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Je pravdou, že matka tohto dieťaťa má povinnosť prispievať
na jeho výživu, ale takisto má povinnosť prispievať na výživu aj matka maloletého P., čo súd nezohľadnil.
Pri výške výživného, ktorú doposiaľ uhrádza vo výške 250 Eur mesačne a 50 Eur na tvorbu úspor a

zabezpečenie bývania maloletému, ako aj zakupovanie oblečenia i obuvi, ktoré má maloletý k dispozícii
a stanovení výšky výživného zo strany matky pri zohľadnení aj jej osobnej starostlivosti, čo len 200 Eur
mesačne znamená, že náklady na výchovu a výživu maloletého by mesačne predstavovali 450 Eur, čo
je nadštandard, ktorý v jeho rodine nemá zabezpečený ani on sám a zďaleka táto suma nezodpovedá
potrebámmaloletéhotak,akotouviedlamatka.Vzhľadomnato,že niejepovinnýznášaťvšetkynáklady

spojené s bývaním matky, ako aj jej náklady na vlastné živobytie, navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla krajskému súdu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť
ako skutkovo a právne správne. Skutočnosti, ktoré otec v odvolaní uvádza, označila za účelové a

zavádzajúce , otec v odvolaní neuvádza ani jeden argument a nenavrhuje žiaden nový dôkaz, ktorým
by sa mala situácia odlišovať od situácie počas prvostupňového konania. Otec sa snaží poukázať na
svoje zvýšené životné náklady, ale tie isté zvýšené náklady má aj ona, ktorá má takmer o 1.300 Eur
mesačne nižší príjem, ako je príjem otca, ktorý nie je jediným príjmom do otcovej domácnosti, nakoľko
sa na nej podieľa aj jeho družka s priemerným príjmom 700 Eur, z ktorého vychovávajú spoločnú

dcéru G.. Podľa tvrdenia otca maloletá G. mala nastúpiť v septembri 2018 do prvého ročníka základnej
školy, ale ukázalo sa to ako lož, nakoľko ešte stále navštevuje predškolské zariadenie. Otec v odvolaní
výslovne klame, keď do svojich nákladov zahŕňa náklady na vzdelávanie, pretože tieto sú (ako už bolo
na prvostupňovom konaní dôkazne preukázané) preplácané jeho zamestnávateľom. Rovnako nemôže
obstáť argument, že otec musí platiť svoje úvery a uprednostniť tieto splátky pred výživným. Navyše,

všetky úverové zmluvy (vymenoval ich na pojednávaní asi päť na rôzne účely v bankách aj nebankových
spoločnostiach) podpisoval v období po podaní návrhu na zvýšenie výživného z roku 2015. Otec sa tak
umelo snaží zvýšiť svoje mesačné náklady na úkor syna. Taktiež je zavádzajúce, že vyčíslila náklady
na dieťa 190 Eur, pretože súčasťou spisu je rozsiahly rozpis nákladov, pričom táto suma je iba jedna
zo všetkých položiek, ktoré tvoria celkové náklady na dieťa. Tiež stále platí, že do jej domácnosti si syn

nemôže zobrať nič, čo mu otec zakúpi. Počas ôsmych rokov to bolo iba zopár vecí, ktoré vymenovala
a prvostupňový súd ich započítal do výdavkov otca a odpočítal z dlžného výživného. Zdôraznila aj to,
že posledná úprava výživného bola pred takmer ôsmymi rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov na
strane rodičov, hlavne otca v jeho príjme, ako aj na strane maloletého, ktorý v období poslednej úpravy
výživného navštevoval škôlku a dnes je žiakom piateho ročníka základnej školy. Tiež uviedla, že súdom

určené dlžné výživné 2.854,43 Eur, aj napriek vykonateľnosti rozsudku, otec neuhradil. S prihliadnutím
na vyššie uvedené navrhla, aby bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdené.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľasprávnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po oboznámení sa o obsahom preskúmavaného spisu a porovnaním každého dôkazu
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia zhrnul všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z výpovedí účastníkov, ako aj listinných
dôkazov a nezistil, že by súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek závažnú skutočnosť tvrdenú účastníkmi
konania, resp. že by zhrnul podstatný obsah ich výpovedí do formy, ktorá by nezodpovedala ich

prednesu. Na základe toho teda nie je možné uzavrieť, že úvaha súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov
nemala podklad vo vykonanom dokazovaní. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho
vyživovacej povinnosti k maloletému P.. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde
prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o

výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny
základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníkanasúdnuochranu,resp.právonaspravodlivésúdnekonanie.Vtomtoprejednávanomprípade
súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne

právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

7. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že v prípade určenia
výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu maloletého dieťaťa,
keď je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov
ako oznámenie FMVZ pod č. 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého

dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní
potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa
vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj potreby prospešné pre jeho budúci všestranný
vývoj, ako sú záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa, príprava na budúce povolanie, ale i
potreby nepravidelné alebo náhodné. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni

vzdelávania sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, inak ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dieťa má však právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo,

aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej
úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napríklad zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia,
zabezpečením lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré si vyžadujú zvýšené
výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania.

8. V súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine je otec okrem osobnej starostlivosti povinný
počas styku s maloletým P. postarať sa o jeho osobné potreby naturálnym plnením, ktoré výdavky sa
zásadne nezapočítavajú do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané
na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú
vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujmu poskytnúť

mu širší rozhľad.9. Skutočnosť, že otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, nie je bezprostredne relevantné
pre rozhodnutie o výživnom, má len informatívny charakter z pohľadu jej podielu na úhrade nákladov
spoločnej domácnosti, pretože partnerke otca vyživovacia povinnosť k jeho synovi zásadne nevzniká.

10. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že výživné určené pre maloletého P. v plnej miere zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej G. nar. XX.X.XXXX a rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých osôb,
ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť tak, aby neboli dotknuté práva týchto osôb.

11. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že
zvýšenie výživného pre maloletého P. z 200 Eur na 250 Eur mesačne (zvýšenie o 1,6 Eur na
deň) a zvýšenie výživného na tvorbu úspor z 50 Eur na 60 Eur mesačne (zvýšenie o 0,33 Eur na

deň) je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich
vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje
odôvodnené potreby maloletého P., ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu narodenému z jeho terajšieho vzťahu. Odvolací súd marginálne však poznamenáva,
že formulácia úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, je nešťastná,

ak u otca vyvolal dojem, že súd týmto výrokom zasiahol do jeho výsostne osobných práv mať dieťa s
terajšou partnerkou, čo v tomto význame zjavne nemal ani súd prvej inštancie v úmysle danej situácie,
keď príjem otca je dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom v
rozsahu, ktorý zodpovedá ich odôvodneným potrebám so zreteľom na jeho životnú úroveň.

12. Odvolací súd uzatvára: od posledného rozhodnutia o výživnom pre maloletého P. rozhodnutím zo
16.12.2010 (sp. zn. 16C 168/2010) ubehli ku dňu určenia počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti
určeného súdom prvej inštancie viac ako štyri roky, ktorá doba korešponduje s ustálenou súdnou praxou,
že k podstatným zmenám pomerov u dieťaťa dochádza spravidla v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s
vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby

dieťaťa aj v kratšom časovom horizonte (zhoršený zdravotný stav, špeciálne záujmové aktivity a pod.),
počasktoréhosarozsahodôvodnenýchpotriebmaloletéhoP.postupnezvyšoval,pričomvýraznázmena
pomerov za štyri roky ani raz nebola premietnutá do podielu otca na výživnom, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému P. od podania návrhu
matky t.j. 10.2.2015 je správne a zákonné. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o výške

výživného (bežné výživné a výživné na tvorbu úspor), keď dôsledne vychádzal zo zmeny pomerov na
strane otca, ktorého príjem dosahovaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného 1.298,24 Eur sa
zvýšil a v rozhodnom období, t.j. od počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti do rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa pohyboval od 1.783,53 Eur do 2.371,55 Eur, teda bol nepochybne dostatočný na to,
aby v takomto rozsahu plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému P. berúc do úvahy aj jeho ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

13. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v súčasnosti je prelomená zásada spotrebného charakteru
výživného, takže je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, ako je oprávnené dieťa preukázateľne
schopné za mesačné obdobie spotrebovať, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného

rodiča dovoľujú. V tomto prípade príjem otca odôvodňuje priznať právo tvoriť z výživného úspory, teda
určiť výživné v takom rozsahu, aby bolo možné vyčleniť časť výživného na tvorbu úspor, preto odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý z výživného 330 Eur
mesačne vyčlenil 60 Eur na tvorbu úspor s režimom osobitného účtu dieťaťa.

14. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom, keď započítal do plnenia
vyživovacej povinnosti otca peňažné plnenie, ako aj vecné plnenie, ktoré mali charakter osobnej potreby
dieťaťa a jeho rozhodnutie o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom je rovnako správne a spravodlivé.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa& §

387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody tak, aby sa vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami uvedenými otcom v odvolaní podľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP.16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).