Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112205934
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112205934.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: Y.

X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, O., zastúpený: KADUC & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 290 762,
Vajanského 40, Trnava, proti žalovanej: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, O., zastúpená:
EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, Hornopotočná 1, Trnava, o zaplatenie
7.125,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.3.2012, doručenou súdu dňa 20.3.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť mu dohodnutý úrok za pôžičku v sume 7.125,50 eur s úrokom z omeškania vo výške
0,03% za každý kalendárny mesiac omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sa ústne dohodol s T. O., ktorý je synom žalovanej, na požičaní sumy
900.000,- Sk (29.874,50 eur), pričom účel pôžičky žalobca nepoznal. Žalobca súhlasil s požičaním
tejto sumy, nakoľko mal peniaze uložené na účte, ich predčasným výberom z účtu prišiel o koncovú
prémiu, bolo poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu podmienené jednorazovým úrokom z pôžičky vo

výške 8.298,50 eur, na čom sa ústne s T. O. dohodli. Žalobca odovzdal peniaze synovi žalovanej v celej
výške 900.000,- Sk dňa 11.12.2008. Medzi účastníkmi tejto ústnej dohody nebola dohodnutá doba do
kedy má byť požičaná suma žalobcovi vrátená, ústne sa však dohodli na tom, že do doby kým bude
vrátená celá suma peňazí, T. O. prevedie na žalobcu vlastníctvo k bytu č. X, v X. - W. P., nachádzajúci sa
nauliciU.X,na1.poschodí,súp.č.XX,ktorýjevedenýnaLVč.XXXX Správykatastraprehlavnémesto
X., a ktorý byt v tej dobe T. O. vlastnil. Dňa 8.1.2009 Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava
vydalo rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

zdôvodu,žebolozistené,ženapovolenievkladuvlastníckehoprávakpredmetnémubytubolinaSpráve
katastra ešte ďalšie 3 návrhy. Dňa 11.12.2008 v čase, kedy uzavrel žalobca kúpnu zmluvu týkajúcu sa
tohto bytu s T. O., však podľa výpisu z LV bol T. O. vlastníkom predmetného bytu. T. T. O. už so žalobcom
nekomunikoval, až v apríli 2009 sa na neho nakontaktovala žalovaná s požiadavkou o schôdzku u
notárky JUDr. Dubasovej. Dňa 23.4.2009 sa stretli u notárky, kde mu žalovaná predložila už spracovaný
návrh uznania dlhu, v ktorom bol uvedený úrok vo výške 7.125,50 eur, teda úrok, ktorý bol oproti výške
ústne dohodnutého úroku so synom žalovanej už znížený. Žalobca súhlasil aj s takto určenou výškou

úroku, pričom žalovaná požadovala oproti podpisu uznania dlhu to, aby žalobca zobral späť svoj návrh
na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Po podpísaní dohody o uznaní dlhu
medzi stranami, podpísal žalobca aj späťvzatie svojho návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva,
v dôsledku čoho došlo dňa 4.5.2009 k zastaveniu konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytuna U. ulici v X.. Žalobca sa so žalovanou ústne dohodli aj na splátkovom kalendári ohľadom splácania
dlhu. Tento dlh bol po viac ako roku v celej výške 900.000,- Sk splatený, okrem dohodnutého úroku vo
výške 7.125,50 eur.

3. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 9.7.2012 spolu s prílohami a Platobným rozkazom č.k.
14C/48/2012-20 vydaným dňa 19.6.2012. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote
odpor v ktorom uviedla, že v priebehu roka 2008 uzatvoril žalobca a jej syn T. O. ústnou formou dohodu o
poskytnutí bezúročnej pôžičky. Táto bola poskytnutá bezúročne práve preto, že bola medzi nimi dohoda,

že bezprostredne po prevode vlastníctva k bytu č. 4 v Bratislave na U. ulici č. X na T. O., uskutoční sa
predaj tohto bytu a výnos z predaja si rozdelia medzi sebou na polovicu. Zmluva o prevode vlastníctva
bytu medzi G. L. s T. O. bola skutočne uzatvorená a príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho
práva v prospech T. O. dňa 3.11.2008. T. O. sa však stal obeťou podvodu, pretože odo dňa 25.7.2007 až
do dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech T. O. koncom roka 2008, boli uzatvorené ďalšie
štyri zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu a na Okresnom súde Bratislava IV. je vedené

konanie o určenie vlastníckeho práva k tomuto bytu pod č.k. 6C/100/2009. Súd poskytol predbežnú
ochranu vydaním uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 2.2.2009 v konaní sp.zn.
7C/7/2009 a zakázal T. O. byt užívať a disponovať s ním akýmkoľvek spôsobom až do právoplatného
ukončenia konania vo veci samej, čím mu bolo znemožnené pristúpiť k predaju predmetného bytu. Z
tohto dôvodu nedošlo k výnosu z predaja bytu pre žalobcu, ktorý využil neinformovanosť žalovanej pri

odôvodňovaní účelu poskytnutia bezúročnej pôžičky pre jej syna, a úmyselne jej zatajil, že bola dohoda
medzi ním a jej synom taká, že táto pôžička bude bezúročná, z dôvodu úmyslu následného predaja bytu
za účelom získania peňažného profitu pre oboch. Preto došlo k podpisu listiny, kde pred notárom svojim
podpisom žalovaná prehlásila, že ona bola tá, ktorá si od žalobcu požičala v roku 2008 sumu vo výške
900.000,- Sk a že súhlasí s jednorazovým úrokom 7.125,50 eur. Medzitým došlo k splateniu pôžičky,

avšak bez vyplatenia požadovaného úroku, keď žalovaná považuje podpísanú zmluvu za neplatnú s
poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedka T. O., oboznámil sa
so Zmluvou uzavretou medzi stranami sporu, s výpismi z účtu preukazujúce splácanie pôžičky a zistil

nasledovný stav veci.

5. Žalobca uviedol, že ho v decembri 2008 oslovil T. O. s požiadavkou, či by mu mohol požičať sumu
900.000,- Sk, zároveň sa ponúkol, že okrem vrátenia požičaných peňazí, mu k tomu dá ešte sumu
250.000,- Sk (8.198,50 eur) ako úrok. To, na aký účel potrebuje peniaze, nezisťoval. Žalobca chcel

vedieť akú bude mať záruku, že mu peniaze vráti, preto mu pán O. prisľúbil, že na neho prepíše byt v
X., W. P., na ulici U. X a dohodli sa, že kým mu peniaze nevráti, žalobca bude vlastníkom tohto bytu. Z
toho dôvodu bola dňa 11.12.2008 spísaná kúpna zmluva, predmetom ktorej bol byt vo vlastníctve T. O.
v X. na U. ulici č. 8. H. týždeň po tom, ako ho pán O. požiadal o pôžičku, odovzdal mu priamo k jeho
rukám sumu 900.000,- Sk u seba v kancelárií, bez prítomnosti iných osôb. V čase požičania peňazí sa

nedohodli na dobe, kedy mu pôžičku vráti, ani na tom akým spôsobom mu pôžičku vráti, aj ohľadom
výšky úroku sa dohodli ústne, keď výšku úrokov mu navrhol pán O. a on s ňou súhlasil. Po odovzdaní
peňazí podpísali kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt na U. ulici X za kúpnu cenu 1.700.000,- Sk,
pričom dohoda medzi nimi bola taká, že pán O. mu z tých peňazí, teda zo sumy 1.700.000,- Sk, vráti
pôžičku 900.000,- Sk a dohodnutý úrok, následne keď mu vráti peniaze, byt sa napíše naspäť na neho.

Po podpísaní kúpnej zmluvy ho pán O. kontaktoval až v marci alebo apríli nasledujúceho roka, kedy
mu oznámil, že chce zobrať späť návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytu z dôvodu, že
sa dozvedel o tom, že na tomto byte viazne plomba. Z. odmietol podpísať späťvzatie návrhu na vklad
vlastníckeho práva, ktoré mu pán O. priniesol domov na podpis, pretože by nemal byt ani peniaze. Pán
O. ho kontaktoval a chcel aby sa stretli u notárky, kde by bola spísaná dohoda o dlhu, následne ho

kontaktovala žalovaná, s ktorou sa dohodli na stretnutí u notárky, kam žalovaná prišla s už vypracovanou
dohodou o uznaní dlhu. Na tom, čo má žalovaná uviesť do zmluvy sa žalobca dohodol so žalovanou
telefonicky a kázal jej dopísať do zmluvy aj úroky vo výške 7.125,50 eur, pretože to bol prepočet tých
úrokov z pôžičky, na ktorých sa s pánom O. dohodli pri požičaní peňazí. Zmluvu podpísali u notárky
JUDr. Dubasovej, následne podpísal aj späťvzatie návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k

bytu. Pôžička mu bola splatená dňa 18.11.2010, kedy bola poukázaná posledná splátka, dlžná suma
vo výške 29.874,50 eur mu bola poukazovaná celkom v piatich splátkach, z toho 4 splátky zaplatil pán
O., a jednu z týchto splátok zaplatila žalovaná. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.6.2013,
právny zástupca žalobcu uviedol, že v podpísanej zmluve žalovaná potvrdila existenciu pôžičky ako ajexistenciu, respektíve vznik záväzku spočívajúcom v úroku za poskytnutú pôžičku, ako aj dodatočného
úrokuvprípadeomeškania.Podstatnéaprávnerelevantnétedaje,ženazákladezmluvyjenepochybné,
že záväzok žalovanej, ktorého sa žalobca domáha touto žalobou, existuje a je platný. Týmto právnym

úkonom tak žalovaná jasne, zrozumiteľne a určito prejavila vôľu, ktorá bez pochybností preukazuje, že
existuje záväzok (bez ohľadu na to, kto sa k tomuto záväzku zaviazal), a to dlh voči žalobcovi a súčasne,
že za splnenie tohto záväzku žalovaná zodpovedá.

6. Žalovaná potvrdila, že písomné podanie nazvané ako zmluva, ktoré bolo dňa 23.4.2009 podpísané

u notárky JUDr. Dubasovej spísala ona, 30 minút pred tým ako sa so žalobcom u notárky stretli, pretože
jej to kázal žalobca, pričom si stanovil podmienky a výslovne jej uviedol, aby tam napísala úroky vo
výške 7.125.50 eur a výšku pôžičky 900.000,- Sk, tiež chcel, aby išli uznanie dlhu podpísať k notárovi.
Ona vôbec nevedela o tom, čo je medzi žalobcom a jej synom T. O.. Syn ju požiadal, aby išla za
žalobcom, ktorý aby podpísal späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva, a pretože syn bol na
školení v novom zamestnaní, išla namiesto neho k notárovi. Žalovaná osobne si od žalobcu nepožičala

sumu 900.000,- Sk, nedohadovala sa so žalobcom ohľadom výšky úroku z pôžičky a o tom, že si túto
sumu požičal jej syn sa dozvedela až o hodne neskôr. Poukázala na to, že právny titul na základe
ktorého sa žalobca domáha zaplatenia úroku bol spísaný za okolností, kedy nemala informácie o tom,
že si jej syn požičal taký obnos peňazí a žalobca v ten deň, kedy bola zmluva medzi ňou a žalobcom
podpísaná, zahmlieval skutočný úmysel a situáciu, za ktorej bola poskytnutá pôžička zo strany žalobcu

jejsynovi.Keďžalobcazistil,žeprišlokvydaniupredbežnéhoopatrenia,ktorýmboloznemožnenésynovi
žalovanej nakladať s bytom, pochopil že nebude mať výnos z predaja bytu, oslovil žalovanú a využil jej
časovú tieseň a prekvapenie z tých skutočností, ktoré jej predostrel a v rozpore s dobrými mravmi jej dal
podpísať zmluvu pred notárom, v ktorej bol zakomponovaný aj jednorazový úrok, ktorý mal byť zrejme
časťou výnosu z kúpnej ceny za predaj bytu, ktorý bol dohodnutý so synom žalovanej. S poukazom

na § 39 Občianskeho zákonníka preto namietala, že právny úkon -zmluva spísaná ohľadom uznania
dlhu u notára bez uvedenia dátumu, odporovala dobrým mravom. Žalovaná nespochybnila, že došlo k
požičaniu samotnej istiny, ale zdôraznila, že nie jej, ale jej synovi T. O., pričom ústne došlo k dojednaniu
bezúročnej pôžičky.
Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalobca požaduje od žalovanej zaplatiť sumu 7.125,50

eur titulom jej záväzku obsiahnutom v listinnom dokumente zo dňa 23.4.2009 označenom ako Zmluva
s tým, že vôľa, ktorú žalovaná prejavila pri podpise tohto dokumentu bola slobodná, že záväzok z nej
vyplývajúci existuje a že neexistovala časová a ani iná tieseň pri podpise, dokonca, že v samotnom
zmluvnom vzťahu o pôžičke sa v prípade žalovanej jednalo o status spoludlžníčky. V predmetnom
dokumente však chýbajú všetky bežné náležitosti zmlúv o pôžičke, ktoré zakotvujú slobodu a vážnosť

prejavu vôle, a preto je potrebné skúmať, či právny úkon obsahujúci záväzok žalovanej, splnenie ktorého
sa žalobca domáha, nemá vady, ktoré by mali za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaná
nebola tá, ktorá si od žalobcu požičala v roku 2008 predmetnú istinu a taktiež nebola nikdy účastná pri
rozhovoroch žalobcu a jej syna, preto nemohla ani vedieť o ďalších dojednaniach týkajúcich sa údajného
jednorazového úroku v prospech žalobcu, ktorý využil jej neinformovanosť a vyhovela nátlaku žalobcu,

keď v časovom strese napísala v 4 riadkoch to, čo jej žalobca nadiktoval a aj tzv. zmluvu následne
podpísala. Tento právny úkon sa prieči dobrým mravom, pretože žalobca žalovanej prikázal, aby do
zmluvy uviedla, že si od neho požičala v roku 2008 finančnú hotovosť a aby tam uviedla svoj súhlas s
vysokým jednorazovým úrokom, i keď to nebola pravda, keď ani samotný žalobca na pojednávaniach
nerozporoval a zároveň potvrdil, že peniaze požičal jej synovi. Podpísaním zmluvy tak vznikol záväzok

osobe, ktorá nikdy nebola účastníčkou pôvodnej dohody, nemala o nej ani vedomosť a nikdy neprevzala
peniaze od žalobcu. Žalobca tak žalovanú psychicky donútil nadiktovaním obsahu zmluvy k právnemu
úkonu, ktorý by inak nevykonala a preto odporkyňa prejavila vôľu len zdanlivo, nie vážne, v skutočnosti
vážnosť vôle neexistovala.

7. Svedok T. O., syn žalovanej uviedol, že v roku 2008 sa stretli so žalobcom a povedal mu, že má byt
v osobnom vlastníctve v Bratislave, na ktorý si požičal peniaze a potrebuje vyplatiť sumu 900.000,- Sk,
v opačnom prípade by o byt mohol prísť. Zároveň mu povedal, že je tu možnosť zarobiť z predaja tohto
bytu. Potom podpísali kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa dohodli, že mu žalobca poskytne finančné
prostriedky a on na neho prevedie vlastníctvo k bytu do doby, kým mu vyplatí požičanú sumu peňazí.

Taktiež sa dohodli, že byt predajú a sumu z predaja si rozdelia, pričom predaj bytu mal na starosti on.
O úrokoch z pôžičky ani o čase vrátenia pôžičky sa nedohadovali, pretože nevedeli kedy sa im podarí
nehnuteľnosť predať. Vlastníctvo k tomuto bytu svedok nadobudol niekedy v septembri alebo v novembri
2008 a kúpnu zmluvu so žalobcom podpísali v novembri alebo decembri 2008. Následne sa dozvedel,že konanie o vklad vlastníckeho práva na katastri bolo prerušené, z dôvodu podvodného konania
predchádzajúcich vlastníkov. Bezodkladne po doručení rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia
o zákaze nakladať s bytom, oznámil túto skutočnosť žalobcovi s tým, že vznikol problém ktorý im bráni

predať byt, a práve preto ho žiadal o podpísanie späťvzatia návrhu na povolenie vkladu, aby ako vlastník
bytu mohol podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Z dôvodu, že žalobca späťvzatie nepodpísal,
svedok nemohol takýmto spôsobom konať. Žalobcu opakovane žiadal o podpísanie späťvzatia, stretol
sa s ním aj osobne u neho doma, žalobca však odmietol. Tiež mu oznámil, že ohľadom tohto bytu a
vlastníckych vzťahov k bytu sú nevyjasnené skutočnosti, o ktorých v čase kúpy bytu nevedel. O obsahu

zmluvy, ktorú spísala žalovaná u notára so žalobcom sa dozvedel v deň podpisu tejto zmluvy, keď prišiel
domov zo školenia a keď mu mama oznámila, že ju žalobca volal k notárovi, aby priniesla priznanie
toho, že ona si požičala peniaze. Svedok bol prekvapený, že tam boli uvedené aj úroky, nakoľko sa so
žalobcom konkrétne o úrokoch nerozprávali. Žalovaná mu povedala, že ju žalobca vyzval aby prišla k
notárovi s tým, že je ochotný podpísať za týchto podmienok späťvzatie návrhu na vklad. Svedok uviedol,
že on matke neoznámil, že si od žalobcu požičal peniaze. Požičaná suma bola splácaná z účtu svedka,

jedna splátka bola zaplatená z účtu mamy, pretože v jednom období nemal peniaze na splátku, preto
požiadal mamu aby zaplatila splátku žalobcovi v jeho mene s tým, že túto sumu mame vrátil.

8. Zo Zmluvy bez uvedenia dátumu súd zistil, že bola uzavretá medzi O. O. ako dlžníkom a Y. X. ako
veriteľom, v ktorej dlžník prehlasuje, že si v roku 2008 požičala od veriteľa sumu 90.000,- Sk a súhlasila

s úrokom 7.125,50 eur ako aj s úrokom 0,03% z omeškanej sumy za každý kalendárny mesiac, ak
nebudú peniaze vrátené do konca júna. Pravosť podpisov oboch účastníkov zmluvy boli osvedčené dňa
23.4.2009 u notárky so sídlom v Trnave JUDr. Ingrid Dubasovej.

9. Predmetom tohto konania je uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutého úroku z pôžičky

vo výške 7.125,50 eur spolu s príslušenstvom od žalovanej.

10. Žalobca uvádzal v žalobe, že ho o poskytnutie pôžičky požiadala žalovaná, tejto požiadavke vyhovel
a nakoľko vybral peniaze z termínovaného účtu v dôsledku čoho prišiel o konečnú prémiu, preto si
dohodol so žalovanou jednorazový úrok vo výške tejto prémie v sume 7.125,50 eur, s čím žalovaná

súhlasila a následne dňa 23.4.2009 uznala svoj dlh a spísanie písomnej zmluvy o poskytnutí pôžičky
zo dňa 23.4.2009 bolo potvrdené overenými podpismi pred notárom. Naproti tomu na pojednávaniach v
priebehu konania sa žalobca vyjadroval, že o poskytnutí pôžičky sa ústne dohodol so synom žalovanej T.
O.,ktorémupeniazedňa11.12.2008odovzdalbezprítomnostiďalšíchosôbaktorýsaponúkol,žeokrem
vrátenia požičaných peňazí, mu k tomu dá ešte sumu 250.000,- Sk (8.298,50 eur) a na dobu trvania

pôžičky na neho prevedie byt ktorý vlastní. Pri tejto dohode doba vrátenia peňazí ani spôsob vrátenia
peňazí dohodnutá nebola. Žalobca ďalej potvrdil, že žalovanej telefonicky kázal dopísať do zmluvy ktorú
spisovala aj výšku úrokov 7.125,50 eur, čo bol prepočet tých úrokov, na ktorých sa s jej synom dohodli.
Žalovaná uviedla, že žalobca poskytol pôžičku na kúpu bytu na základe ústnej dohody jej synovi T. O.,
pričom išlo o bezúročnú pôžičku, nakoľko mali takú dohodu, že T. O. tento byt predá a zisk si rozdelia

medzi sebou. Byt ktorý jej syn nadobudol v novembri 2008 nemohol predať, nakoľko bolo nariadené
predbežné opatrenie o zákaze nakladať s bytom, preto žalobca nemal žiaden výnos z predaja. Z toho
dôvodujužalobcažiadal,abynapísalazmluvu,ktorouprehlási,žesiodžalobcupožičalasumu900.000,-
Sk a v ktorej uvedie aj úrok z pôžičky v sume 7.125,50 eur s ktorým úrokom súhlasí, keď jej výslovne
kázal čo má v zmluve uviesť a aj akú výšku úrokov má uviesť. Pritom využil jej neinformovanosť, keď do

tej doby o pôžičke medzi žalobcom a jej synom nemala žiadnu vedomosť. Z týchto dôvodov ani nemala
vôľu požičať si peniaze od žalobcu, keď tieto si požičal jej syn a nemala vôľu ani platiť úroky, keď si nič
od žalobcu nepožičala.
Svedokpotvrdil,žeodžalobcusipožičalsumu900.000,-Sknakúpubytu,výnoszpredajaktoréhosimali
so žalobcom rozdeliť. Poprel, že by boli dohodnuté úroky z pôžičky, vrátenie peňazí žalobcovi garantoval

tým, že na neho previedol na čas trvania pôžičky byt kúpnou zmluvou uzavretou v deň odovzdania
peňazí, dňa 11.12.2008.

11. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, vyjadrenia žalobcu sa značne rozchádzajú, keď v žalobe
spočiatku tvrdil, že peniaze si od neho požičala žalovaná za dohodnutý úrok 7.125,50 eur, naproti tomu v

priebehu konania toto svoje tvrdenie zmenil keď uvádzal, že peniaze požičal a aj fyzicky odovzdal synovi
žalovanej, T. O., ktorý mu sám ponúkol, že za pôžičku mu dá 250.000,- Sk (8.298,50 eur). Žalovaná
tvrdila, že peniaze boli požičané jej synovi, keď išlo o bezúročnú pôžičku a tieto skutočnosti potvrdil aj
svedok T. O.. Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že medzi stranami sporu nebolo sporné, žežalobca požičal sumu 900.000,- Sk (29.874,50 eur) synovi žalovanej T. O., ktorý pôžičku medzičasom
aj splatil. Nebolo sporné ani to, že dňa 23.4.2009 bola na Notárskom úrade JUDr. Dubasovej podpísaná
Zmluva medzi žalobcom a žalovanou a nebolo sporné ani to, že zmluvu napísala žalovaná, pričom do jej

obsahu uviedla to, čo jej tam kázal uviesť žalobca, a to výšku úroku 7.125,50 eur ako aj výšku pôžičky,
keď túto skutočnosť priamo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi. Sporné medzi stranami však bolo,
či bol dohodnutý úrok za pôžičku a ak áno v akej výške, keď aj ohľadom samotnej výšky dohodnutého
úroku sa tvrdenia žalobcu rozchádzajú. Z týchto dôvodov, všetky vyššie uvedené rozdiely v tvrdeniach
žalobcu spôsobujú, že súd považoval jeho vyjadrenia za nedôveryhodné, vzbudzujúce pochybnosti o

existencii nároku žalobcu na požadovaný úrok z pôžičky a vedú k pochybnostiam, či vôbec nejaký úrok
bol dohodnutý, čo žalobca v tomto konaní jednoznačne nepreukázal. Dôkazná povinnosť je pritom na
strane žalobcu. Tieto tvrdenia žalobcu o dohodnutom úroku, ktoré menil a prispôsoboval v závislosti od
dokazovania vo veci, považoval súd za účelové.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto

zmluvy je dohoda o prenechaní veci, teda o reálnom odovzdaní veci, o druhovom určení veci, o
povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený
konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno jednoznačne a nezameniteľne
určiť. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie úroku vo výške 7.125,50 eur voči žalovanej zo
zmluvy, ktorú spoločne podpísali pred notárom dňa 23.4.2009. Ako je však z obsahu tejto zmluvy zrejmé,

tomuto listinnému dokladu chýbajú náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Táto zmluva je nejasná, neurčitá a neúplná, je v nej obsiahnuté iba prehlásenie, že si
žalovaná požičala sumu 900.000,- Sk a že súhlasí s úrokom 7.125,50 eur. Súd musí skonštatovať,
že z tejto zmluvy nevyplýva podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, a síce dohoda o prenechaní veci,
teda z nej nevyplýva, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, sumy 900.000,- Sk žalovanej,

ako ani ďalšia podstatná náležitosť, a to dohoda o určení času vrátenia pôžičky, keď v predmetnej
zmluve nie je uvedený žiaden dátum ani iným spôsobom nie je určený čas vrátenia, len odkaz na koniec
mesiaca jún bez uvedenia konkrétneho roku v súvislosti s úrokom (asi) z omeškania. Rovnako tak chýba
konkrétna dohoda o úroku z pôžičky. Zmluva nie je datovaná, nie je pomenovaná. Súdu je z vykonaného
dokazovania zrejmé, že žalovaná si od žalobcu žiadnu sumu peňazí nepožičala, tiež sú súdu známe

okolnosti, ako došlo k spísaniu tejto dohody, keď sám žalobca potvrdil, že žalovanej telefonicky kázal
dopísať do zmluvy výšku pôžičky a výšku úrokov 7.125,50 eur, na ktorých sa s pánom O. dohodli
pri požičaní peňazí. Takýto spôsob spísania dohody, keď žalobca žalovanej nakázal, čo má uviesť v
zmluve aj pokiaľ sa to týka výšky úrokov, vylučuje akúkoľvek dohodu, a je teda zrejmé, že v spísanej
dohode žalovaná nevyjadrila svoju slobodnú a vážnu vôľu požičať si od žalobcu peniaze a zaplatiť mu

za pôžičku úrok, keď len spísala, čo jej žalobca nakázal. Žalovaná teda nikdy neprejavila vôľu požičať si
od žalobcu peniaze, tieto si požičal jej syn ako bolo v konaní preukázané, a to aj samotnou výpoveďou
svedka T. O.. Súd považoval Zmluvu podpísanú jej účastníkmi dňa 23.4.2009 za absolútne neplatnú,
keď dospel k názoru, že spísanie zmluvy sa prieči dobrým mravom, keď žalobca prikázal žalovanej,aby do zmluvy uviedla, že si od neho požičala finančnú hotovosť a aby tam uviedla aj svoj súhlas s
vysokým, jednorazovým úrokom, i keď to nebola pravda, o čom žalobca vedomosť mal. Predmetný
právny úkon, spísanie zmluvy, taktiež aj obchádza zákon z toho dôvodu, že žalobca sa týmto úkonom

snažil docieliť vznik osobitnej situácie, keď chcel docieliť to, aby záväzok vznikol osobe, ktorá nebola
účastníčkou pôvodnej dohody o pôžičke, čo vyplynulo aj zo samotného dokazovania, keď sám žalobca
uviedol, že pri odovzdávaní peňazí pánovi O. nebol nikto, okrem nich dvoch, prítomný. Prejav vôle
žalovanej, vyjadrený v zmluve, preto nie je možné považovať za slobodný a vážny. Ak potom neexistoval
vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, neexistoval ani záväzok žalovanej

zaplatiť úrok z pôžičky, ktorú so žalobcom nikdy neuzavrela, keď ako je v § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uvedené, úroky možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke, ku ktorej ako mal súd preukázané,
medzi žalobcom a žalovanou nedošlo. Ak si teda žalovaná peniaze nepožičala, nemala za čo žalobcovi
zaplatiť úrok.

19. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený

čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

20. Žalobca v konaní uviedol (vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.6.2013), že nie
je zrejmé, či zo strany žalovanej došlo pri prejavenej vôli spočívajúcej v podpísaní zmluvy k uznaniu
dlhu, k pristúpeniu k záväzku pána O., prípadne k prevzatiu jeho dlhu, takže sa súd zaoberal aj týmito

skutočnosťami. Súd pritom dospel k záveru, že zo strany žalovanej nemohlo dôjsť k uznaniu dlhu. Ako
je zrejmé z citovaného ustanovenia, dlžník uznáva svoj dlh, už existujúci, ktorý však žalovaná voči
žalobcovi nemala (v konaní preukázané svedkom a potvrdené aj žalobcom). Ako bolo zdôvodnené
vyššie, žalovaná v spísanej zmluve neprejavila svoju vôľu požičať si peniaze, tieto údaje jej boli
nadiktované žalobcom, preto jej ani nevznikol žiaden dlh voči žalobcovi ktorý by mohla písomne uznať.

Nemohla uznať ani dlh z titulu úroku z pôžičky, keď aj tu platí, že ani z tohto titulu nemala dlh voči
žalobcovi, nakoľko neexistovala titul vzniku povinnosti zaplatiť úrok, a to samotná pôžička.

21. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

22. Podľa § 531 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho
dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.

23. Podľa § 533 veta prvá Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s
veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a
obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

24. Súd ďalej dospel aj k tomu, že podpísaním zmluvy zo strany žalovanej nemohlo ísť ani o ručenie za

záväzok jej syna, pretože v zmysle citovaného ustanovenia, ručiteľ berie na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník, pričom zo strany dlžníka, syna žalovanej, bol dlh z titulu pôžičky
uspokojený a pokiaľ ide o úrok vo výške 7.125,50 eur, v tomto smere bol nárok žalobcu spochybnený
tvrdením svedka, že na úroku sa so žalobcom nedohodli a žalobca svoje odlišné tvrdenie o existencii
dohody o úroku, súdu ničím nepreukázal. Navyše, v zmluve sa uvádza, že zaplatiť úrok je povinnosťou

žalovanej, k tomuto však súd svoj názoru už vyjadril, a síce, že takáto povinnosť žalovanej z ničoho
nevyplýva. Rovnako súd dospel k záveru, že nemohlo ísť ani o pristúpenie k záväzku v zmysle § 533
alebo k pristúpeniu k dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka, a to pre neexistenciu záväzku dlžníka
T. O., platiť úrok z pôžičky, keď takýto záväzok v konaní preukázaný nebol.

25. Súd opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania a o skutočnosti ktoré mal preukázané, s
prihliadnutím na všetky okolnosti tejto veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a z toho
dôvodu ju vo výroku I. zamietol.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaná bola vo veci plne úspešná, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovanej
100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 100 % (100 % - 0 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď
nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto

dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).