Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216359
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116216359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Tatra banka,

a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO. 00686930, zast. advokátska kancelária MCGA legal,
s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36715662, proti žalovanému C. W., T.. XX. XX. XXXX, N.
XX, XXX XX H. H., o zaplatenie 2 224,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dourčenou súdu dňa 02. 09. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2
224,80 Eur s príslušenstvom ako plnenia z titulu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na

bežnom účte žalovaného.

2. Žalovaný bol v konaní nečinný.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výpisom z bankovej knihy, zmluvou o bežnom
účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, výpoveďou
zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 01. 04. 2003 v zmysle § 708 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v spojení so všeobecnými obchodnými
podmienkami a obchodnými podmienkami. V článku 5 zmluvy bolo dojednané poskytnutie úveru formou
voliteľného prečerpania na bežnom účte. Konečná splatnosť nastala dňom podania žiadosti o zrušenie
bežného účtu alebo o zrušenie balíka služieb k bežnému účtu, ktorý obsahuje aj produkt voliteľného

prečerpania. Pohľadávka v zmysle bodu C ods. 1 obchodných podmienok mala byť započítaná voči
dlžníkovi pohľadávke z účtu v momente vzniku pohľadávky v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryje. V
zmysle bodu 2.5.2 VOP bol žalobca oprávnený vyzvať na vyrovnanie nepovoleného prečerpania a v
zmysle bodu 2.5.3 VOP mal právo účtovať úroky z nepovoleného prečerpania.

5. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť.

6. Na výzvu súdu, aby špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená pohľadávka, či táto istina predstavuje
len peňažné prostriedky, ktorý žalovaný skutočne čerpal a neuhradila, alebo sú v nej zahrnuté úroky,
úroky z omeškania a poplatky a tiež na výzvu, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere formou
povoleného prečerpania s náležitosťami v zmysle § 3 ods. 6 zákona 258/2001 Z. z., resp. § 1 ods.4, 5 zákona 129/2010 Z. z., žalobca svojím podaním zo dňa 11. 11. 2016 uviedol, že so žalovaným
nebolo dojednané povolené prečerpanie. Tiež uviedol, že do dňa podania vyjadrenia nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť. Z účtu žalovaného boli odpočítavané ako debetné položky platby kartou, výbery

z bankomatov, splátky poskytnutého úveru, úroky a poplatky. K vyjadreniu doložil ako špecifikáciu sumy
upozornenie zo dňa 27. 03. 2014, podľa ktorého nepovolené prečerpanie na účte v sume 2 120,76 Eur
predstavuje sumy v omeškaní z titulu kreditnej karty v sume 280,61 Eur, spotrebiteľského úveru v sume
347,97 Eur, ďalšieho spotrebiteľského úveru v sume 330,52 Eur.
Tiež pripojil výzvu na zaplatenie zo dňa 10. 03. 2014 (t. j. cca 2 týždne pred predchádzajúcim

upozornením, z ktorého vyplýva, že výška sumy v prečerpaní k 08. 03. 2014 predstavuje sumu 117,61
Eur, z toho poplatok za upomienku 30,-- Eur.

7. Z pripojeného výpisu z účtu nebolo zistené, že by v tomto medziobdobí, t. j. medzi 10. 03. 2014 a 27.
03. 2014 realizoval žalovaný nejaké výbery alebo platby.

8. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 2 224,80 Eur z titulu nepovoleného prečerpania finančných
prostriedkov na účte žalovaného.

9. Čo sa týka právne kvalifikácie, žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle článku V. zmluvy bolo dojednané
poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Z pripojenej zmluvy o bežnom účte,

jej článku V., takéto dojednanie nevyplýva.

10. Na výzvu súdu vo svojej odpovedi zo dňa 11. 11. 2016 žalobca uviedol, že si uplatňuje dlh, ktorý
vznikol „v súvislosti so zmluvou o bežnom účte,“ pričom v zmysle zmluvy nebolo dojednané povolené
prečerpanie.

11. Súd posudzoval tzv. „nepovolené prečerpanie“, ktoré je základom tohto sporu. Zmluva o bežnom
účte bola uzatvorená v roku 2003, keď slovenský právny poriadok tento inštitút nepoznal. Od 11. júna
2010 definuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch inštitút „prekročenia“, ktorý v zmysle
§ 2 písm. f) predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi

disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. Tento zákon v § 18 upravuje informačné
povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho výške, úrokovej sadzbe a sankciách). V
prípade prekročenia ide o špecifickú formu spotrebiteľského úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí
peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte. Tento zákon však náležitosti tejto zmluvy

neupravuje, obsahuje len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa ako je uvedené vyššie. § 9 ods.
1 a 2 a § 10 ods. 1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č.
129/2010 a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (§ 27),

pričom pri úprave prekročenia bola transpozícia neúplná. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 stanovuje,
že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1
písm. e) smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo
referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica
tedajednoznačnevyžadujevprípadeprekročeniadohodustránoúrokuužvzmluveobežnomúčte.Hoci

nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôže priamo aplikovať smernicu na horizontálne
vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi, musí však vykladať vnútroštátne právo eurokonformne,
teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (k tomu rozhodnutie ESD vo veci
Marleasing, C-106/89).

12. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci veriteľa spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že tento zákon nevytvára
„zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale vždy ide o zmluvu o úvere, pôžičke,
prípadne iný zmluvný typ upravený v O.z., Obch. z. alebo inom zákone, prípadne o inominátnu zmluvu s

prvkami niektorého z uvedených zmluvných typov. Tieto zákony obsahujú aj podstatné náležitosti týchto
zmlúv, bez ktorých nemôže byť konkrétna zmluva platne uzavretá. Náležitosti upravené zákonom č.
129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy,
ale len osobitnú sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Preto i v prípadeprekročenia treba vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán spravovaný,
prípadne určiť, že ide o tzv. „inominátnu“ zmluvu.

13. V zmysle uvedeného najviac korešponduje prekročeniu poskytnutých peňažných prostriedkov nad
rámec zostatku na bežnom účte úprava § 710 Obch. z. s odkazom na § 497 a nasl. Obch.z., t.j. úprava
zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obch.z. sú podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka
vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia (ktoré predstavuje v zmysle

uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom účte dojednané do akej
sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s
úrokom.Takdosiahneeurokonformnývýkladzákonasozachovanímzmysluaúčeluinštitútuprekročenia
stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len
na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným
sadzobníkom a výveskou) a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zákona č.

129/2010 Z. z. Takýto výklad by bol v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva ako
je zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie subjektov.

14. Žalobca v konaní nielenže nepreukázal právny nárok vzniku dlhu, ani nepreukázal existenciu
samotného dlhu z titulu nepovoleného prečerpania.

15. Svojím charakterom by nárok žalobcu mohol byť nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, t. j.
plnenia bez právneho dôvodu. Samotné prečerpanie v zmysle výpisu z účtu predstavovali poplatky,
úroky, ohľadom výšky ktorých dojednanie žalobca nepreukázal, ani jeho zástupca na pojednávaní sa
k tomuto nevedel vyjadriť.

16. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že žalovaná suma predstavuje
dlh, ktorý vznikol v súvislosti so zmluvou o bežnom účte. Na výzvu súdu, aby špecifikoval uplatnenú
pohľadávku, podaním zo dňa 11. 11. 2016 uviedol, že žalovanému boli z účtu odpočítavané debetné
položky, platby kartou, výbery z bankomatov, splátky poskytnutého úveru, úroky a poplatky.

17. Takáto špecifikácia pre súd bola nedostatočná a nezrozumiteľná.

18. Pre neunesenie dôkazného bremena potom súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu v spore s tým, že žalovanému trovy
žiadne nevznikli, keďže bol v konaní nečinný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.