Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010823
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112010823.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2015,
v trestnej veci obž. G. H. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1T/67/2012 zo dňa 06.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného G. H. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.1T/67/2012zodňa06.02.2015bolobžalovanýG.H.uznaný
za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

ako štatutárny zástupca a osoba oprávnená podať v mene spoločnosti H., s.r.o., L. XXX/XX, M., po
vykonaní zrážok zákonných odvodov a poistného z miezd zamestnancov spoločnosti vo výške

10.265,17 Eur za mesiace december 2005 až január 2007, september 2007 až november 2009,
okrem novembra 2008, určených na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie pre Sociálnu
poisťovňu, pobočka Prešov,

340,24 Eur za mesiace marec 2007 až január 2008, máj 2008 až november 2009, okrem mesiacov
november a december 2008, určených na zdravotné poistenie zdravotnej poisťovni Union, a.s.
Bratislava,

1.142,40 Eur za mesiace november 2005, august 2006 až jún 2009, okrem mesiacov november a

december 2006 a november 2008, určených na zdravotné poistenie Zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s.,
pobočka Prešov,

3.541,35 Eur za mesiace november 2005 až november 2009, okrem novembra 2008, určených na
zdravotné poistenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov,

rozhodol o tom, že tieto sumy nebudú odvedené zákonným príjemcom, ale že budú použité na iné účely
a to napriek tomu, že v dobe splatnosti zákonných odvodov za mesiace november 2005 až október
2008 mal dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu odvodov a v dobe splatnosti odvodov za
mesiace december 2008 až november 2009 z celkovej sumy odvodov 2.905,40 Eur mohol uhradiť
minimálne 1.341,41 Eur, celkom tak za uvedené obdobia zadržal a neodviedol uvedeným príjemcom
splatné odvody vo výške najmenej 15.289,16 Eur.Za to bol obžalovanému uložený podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, §
38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň uložený
probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
dlh na poistnom.

Podľa § 288 Tr. por. boli poškodení Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A,
IČO:36284831,zastúpenásplnomocnencompoškodenéhoMgr.Z.G.,Všeobecnázdravotnápoisťovňa,

a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 35937874 zastúpená splnomocnencom poškodeného
JUDr. L. O., Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8, zastúpená splnomocnencom
poškodenéhoJUDr.Q.T.aDôverazdravotnápoisťovňaa.s.sosídlomBratislava,Einsteinovač.25,IČO:
35442436, zastúpená splnomocnenom poškodeného Mgr. D. L. s nárokmi na náhradu škody odkázaní
na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a okresný prokurátor. V dôvodoch odvolania obžalovaný mimo iného
uvádza, že trvá na pôvodných dôvodoch odvolania. Zo spáchania zločinu sa necíti byť vinným. Obžaloba
vpriebehuprípravnéhokonaniaaninahlavnompojednávaníneprodukovaladôkaz,ktorýbyhousviedčal

zo spáchania tohto zločinu. Nebolo preukázané, že spoločnosť v čase splatnosti poistného mala
finančné prostriedky, z ktorých by mohla platby poistného realizovať. Aj keď znalkyňa uviedla, že
podľa účtovníctva boli v pokladni spoločnosti vedené finančné prostriedky, ktoré postačovali na úhradu
poistného, nechápe, ako je možné, že vykazované zostatky v pokladni v rozhodnom období boli až vo
výške 4 mil. Sk. Je potom nelogické, ak mal mať obžalovaný v pokladni hotovosť od jedného do štyroch

mil. Sk, ako to vyplýva z prílohy znaleckého posudku, aby mal problém uhradiť odvody na poistné vo
výškepártisícSk.Zdôrazňuje,žebypotomnepotrebovalpôžičkuvovýške200tisícSkodfyzickejosoby,
prektorúbolajprávoplatneodsúdený.Znaleckýposudokjelenjednýmzdôkazov,pričomnepreukazoval
reálnu existenciu peňazí v pokladni, len účtovný stav, ktorý ale reálnemu stavu absolútne nezodpovedal.
Existencia finančných prostriedkov v pokladni bola iba účtovnou fikciou. Ani po zrušení veci krajským

súdom a doplnení znaleckého dokazovania, neboli produkované dôkazy usvedčujúce ho zo spáchania
trestného činu Ak obžalovaný nesie zodpovednosť ako štatutár spoločnosti za účtovníctvo, potom nech
je postihnutý za jeho nesprávne vedenie. Opätovne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného
spod obžaloby oslobodiť.

Okresný prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu
o vine. V dôvodoch svojho odvolania poukazuje na účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a na
to, že obžalovaný sa opakovane dopustil rovnakej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 12/06 zo dňa 15.12.2006. Išlo o rovnakú činnosť - neodvádzanie
zákonných odvodov, kde mu bolo uznesenie o vznesení obvinenia doručené 8.12.2005. Napriek tomu

obžalovaný pokračoval v páchaní tejto trestnej činnosti aj po tomto doručení obvinenia a to aj počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Zastáva názor, že predchádzajúce záznamy v registri
trestov, síce zahladené, nedovoľujú vyvodiť záver o doterajšom riadnom vedení života obžalovaného.
Uložený podmienečný trest iba na dolnej hranici trestnej sadzby ako trest samostatný nie je postačujúci
na nápravu obžalovaného. Na naplnenie účelu trestu popri treste odňatia slobody mal byť obžalovanému

uložený aj trest zákazu činnosti a to vo vzťahu k podnikateľskej činnosti, resp. zákazu vykonávať
funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločností. Domnieva sa, že obžalovanému mal byť taktiež
uložený prísnejší - nepodmienečný trest, hoci aj pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby. Pri
hodnotení osoby obžalovaného a jeho postoja k páchaniu protiprávnej činnosti nemožno nezohľadniť, že
teraz posudzovanú trestnú činnosť obžalovaný páchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia

pre rovnakú činnosť, aj keď toto odsúdenie je už zahladené. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a vec vrátiť okresnému súdu v tejto časti, alebo uložiť prísnejší trest v zmysle jeho vyššie
uvedeného návrhu.Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel
k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd v tejto trestnej veci už raz konal a rozhodoval, pričom vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, bol posúdený ako zločin

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto
skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu
veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne prvostupňový súd
vyvodil skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch dokazovania. Okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v §
2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a

keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom
rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli

zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Na podklade vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa jednoznačne a bez najmenších
pochybností preukázané, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. K tomuto

záveru dospel na základe výpovedí jednotlivých splnomocnencov poškodených poisťovní, pretože
spoločnosťH.s.r.o.,vktorejjeobžalovanýkonateľ,sineplnilasvojezáväzkyvočijednotlivýmzdravotným
poisťovniam, ako aj Sociálnej poisťovni, výšku ktorých obžalovaný nespochybnil a potvrdil, že on riadil v
tom čase chod firmy, ako aj rozhodoval o úhradách, pričom mal vedomosť o neuhrádzaní týchto platieb,
nakoľko mu to povedali účtovníčky, avšak odvody neplatil, nakoľko nemal z čoho platiť. Uvedené je

však v rozpore s výpoveďou svedkyne Ing. K. H., ktorá externe viedla účtovníctvo firmy obžalovaného,
ako aj so závermi znalkyne Ing. K. R. PhD., ktorá konštatovala, že spoločnosť H. s.r.o. mala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu odvodov vo výške uvedenej v znaleckom posudku a jeho dodatkoch.
Z predložených pokladničných kníh v tuzemskej mene boli spoločnosťou vykázané disponibilné zostatky
finančných prostriedkov v takej výške, ktoré boli plne postačujúce na úhradu odvodových povinností

za časť zrazenú z miezd zamestnancov. Znalkyňa zároveň konštatovala, že nezistila, aby niečo nebolo
riadne zaúčtované, nestretla sa ani s jedným schodkom, navyše bola predložená aj súvaha, podpísaná
účtovníčkou a štatutárnym zástupcom spoločnosti, pričom za vedenie pokladne zodpovedal štatutárny
orgán. Záverom znalkyňa uviedla, že nepripúšťa skutočnosť, aby odvody neboli platené z dôvodu, že
neboli peniaze. S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Zároveň aj z predložených výpisov z

účtov vedených vo VÚB a s. je zrejmé, že v rozhodnom období dochádzalo zo strany obžalovaného k
početným výberom hotovosti a to nie zriedka v státisícových sumách. Ekonomická situácia spoločnosti
slúži v tomto prípade iba ako informácia - oboznámenie sa s ekonomickou pozíciou firmy. Vo vzťahu k
možnosti, resp. nemožnosti plnenia si zákonných odvodových povinností je dôležitá finančná situácia.
Vo firme obžalovaného za sledované obdobie bol stav pokladnice vo výške disponibilných finančných

prostriedkov v takých sumách, ktoré boli dostatočné na úhradu odvodov pre jednotlivé poisťovne.
Denné zostatky, ktoré ostali spoločnosti po skončení dňa nepoužité, to znamená po tom, čo spoločnosť
uhradila všetky svoje výdavky, ktoré považovala za nevyhnuté, signalizujú priaznivú finančnú situáciu
spoločnosti, pričom aj po úhrade neuhradených odvodov v deň ich splatnosti by spoločnosti ostali ešte
voľné finančné prostriedky. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise tiež vyplýva,

že obžalovaný mal vedomosť o tom, že má pozdĺžnosti na poistnom, ktoré svojím zamestnancom
zrazil, a aj napriek kladnému zostatku v pokladni, zrazené poistné zdravotným poisťovniam a Sociálnej
poisťovni, v rozpore so zákonom, neodviedol. Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného o tom, že reálny stav
hotovosti v pokladni nezodpovedal účtovnému stavu. Bol to práve obžalovaný, ktorý zodpovedal za to,
aby jeho účtovné doklady, ako aj stav v pokladni, odzrkadľoval jeho reálny ekonomický a finančný status

a bol pritom vedený v súlade so zákonmi o účtovníctve.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú
reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možnovyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku okresného
súdu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú
myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených

zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému
skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedené hodnotenie
dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Správne sú aj závery okresného súdu ohľadne rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/41/2010

zo dňa 20.5.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/86/11zo dňa 19.1.2012,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaný zrazil svojim
zamestnancompoistnépodľazákona,ktorénáslednezadržalaneodviedolurčenémupríjemcovi,pričom

uvedeného konania sa dopustil vo väčšom rozsahu (§ 125 ods. 1 Tr. zákona).

Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného,
ktorý bol v minulosti 3 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch, sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Mesto Lipany vo svojej správe o povesti obžalovaného uviedlo, že obžalovaný je občanom

ich mesta, no dlhodobo sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a žije v obci G..

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovaných a jednak závažnosti činu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je zvlášť
narušená, ako aj na okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok odvolací súd má za to, že

uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t. j. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej
prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého
trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení
s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obž. G. H.

podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 5
rokov. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Zaúčelomposilneniavýchovnéhoúčinkunaobžalovanéhomubolavskúšobnejdobeuloženápovinnosť

spočívajúca v príkaze zaplatiť dlh na poistnom.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy,
ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil,
o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo

neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s
takto uvedeným hodnotením dôkazov. Bol to práve obžalovaný, ktorý zodpovedal za riadne vedenie
účtovníctva spoločnosti, teda aj jej pokladne. Z ust. § 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka

vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so
zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol
byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby

záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil,
ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že
konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne
(dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne. Obžalovaný nielenže

vedelotom,žespoločnosťH.s.r.o.neodvádzazrazenépoistné,aležeajtakétokonaniejetrestné,keďže
bol ešte ako fyzická osoba - podnikateľ v roku 2006 odsúdený za obdobné konanie, ktorého sa dopúšťal
v období od roku 1998 až do mája roku 2004 a aj napriek tomu, nevykonal žiadne relevantné kroky
smerujúce k predídeniu takejto situácie. Neobstojí ani obrana obžalovaného, že finančné prostriedkyv pokladni reálne neexistovali. O opaku svedčia práve výbery obžalovaného z jeho účtov v bankách,
ktoré, ak tomu neprislúchal príslušný náklad, resp. úhrada nejakého záväzku, museli byť zaúčtované
ako príjem pokladne. Obžalovaný taktiež podával ročné daňové priznania a súvahy, kde aj stav a výška

hotovosti nachádzajúca sa v pokladni bola jedným z kritérií a podkladov na ich vypracovanie. Znalkyňa
jednoznačne konštatovala, že stav disponibilných finančných prostriedkov firmy bol ešte priaznivejší z
dôvodu, že neboli brané do úvahy valutové pokladnice a bankové účty.

Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora krajský súd zastáva názor, že ukladanie

nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo vzhľadom na jeho pomery a závažnosť
súdenej trestnej činnosti neprimerane prísne. Taktiež uloženie trestu zákazu činnosti a to vo vzťahu k
podnikateľskej činnosti, resp. zákazu vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločností,
by bolo kontraproduktívne a to vzhľadom na uloženie povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na
poistnom. Uložením takéhoto druhu trestu by pre obžalovaného došlo k podstatnému sťaženiu možnosti
splnenia uloženej povinnosti, t.j. úhrady dlhu na poistnom.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.