Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206630
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206630.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu: K..

E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, T. F., právne zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar
Burdovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 2583, za účasti intervenientov: 1./ Y. V., nar. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX N. I. a 2./ L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX
XX N. I., obaja intervenienti právne zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov 65/6, proti žalovaným: 1./ K.. E. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/X, F., 2./ CREDITORS s.r.o., so sídlom Mozartova 27, Bratislava, IČO: 43 891 870,
právne zastúpený: HARGAŠ LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laskomerského 149/6,

Bratislava, IČO: 47 251 361, 3./ TREKY s.r.o., so sídlom Socovce 15, IČO: 50 343 696, 4./ K.. K. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, F. - T., žalovaní 1./ a 4./ právne zastúpení: ConsiLior Iuris s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o určenie neplatnosti
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaným 1./ až 4./ s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.09.2017 sa žalobca domáhal určenia, že dobrovoľná

dražba, ktorej predmetom bol byt č. XX na T. T., vchod XX, bytového domu súpisné č. XXXX,
postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidovaný na katastrálnej mape, parcelné č. 5269/76,
spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 7200/398880-ín,
ktoré nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie N. Y. (ďalej aj len „nehnuteľnosti“) a ktorého vlastníkom v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1-ica k celku je žalobca, vykonaná žalovaným 2./ ako dražobníkom dňa 28.06.2017
o 12.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, Rajská č. 3, Bratislava, na návrh žalovaného

1./, je neplatná. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právnym titulom dedenia po svojich rodičoch K..
E. V. Z.. (6D/682/2014) a E. V., rod. Č. (4D/326/2014) do podielového spoluvlastníctva spolu so
svojím bratom, žalovaným 4./, každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku na uvedených
nehnuteľnostiach. Tieto nehnuteľnosti prebrali žalobca a žalovaný 4./ spolu s ťarchou na nich viaznucou,
a to záložným právom zriadeným v prospech záložného veriteľa U. Ú. F., E..L.., L. L. Y. W. X, F., na
základe Záložnej zmluvy, kde dlžníkom záložného veriteľa bol Y. V.. Dňa 24.08.2015 zaplatil žalovaný
1./ zostatok nesplateného predmetného úveru vo výške 9.924,67 eur, z čoho 8.035,44 eur bola istina a

592,15 eur boli úroky. Následne došlo z úverového účtu k vráteniu nepoužitých prostriedkov vo výške
1.297,08 eur, išlo o prostriedky vyplatené nad rámec dlžnej sumy. Ako vyplýva z výpisu z úverového
účtu pod poradovým č. 1/2015 ku dňu 25.08.2015 bol zostatok istiny úveru 0 eur a nezaplatené položky
0 eur, t.j. úver bol zaplatený úplne. Žalovaný 1./ teda dňa 24.08.2015 prevzal na seba záväzok dlžníkaY. V. a dobrovoľne za neho plnil. Záložné právo ako podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného
veriteľa trvá len do doby, pokiaľ pohľadávka nie je dlžníkom dobrovoľne splnená, ani nezanikla iným
spôsobom. Bez základného hlavného záväzku právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny

vzťah. Dňa 31.08.2015 uzatvoril žalovaný 1./ ako postupník so U. Ú. F. ako postupcom Zmluvu o
postúpení pohľadávky. Z uvedeného časového sledu je nesporné, že v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávky už pohľadávka neexistovala. Má za to, že záložný vzťah zanikol zaplatením
zostatku nesplateného predmetného úveru, t.j. dňa 24.08.2015 a z uvedeného dôvodu Zmluva o
postúpení pohľadávky uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a E. V., teda žalovaným

1./ dňa 31.08.2015 je absolútne neplatná. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje prevod pohľadávky
na žalovaného 1./ je neštandardný postup banky, keď pohľadávka bola prevedená na jednotlivú
fyzickú osobu, ktorá je synom žalovaného 4./. Žalobca je presvedčený, že žalovaný 1./ nemohol mať
legálnym spôsobom vedomosť o existencii a výške tejto pohľadávky. Napriek skutočnosti, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu, ktorý tvorí záloh vyššie označenej záložnej zmluvy, o
postúpenípohľadávkysadozvedelažnazákladepísomnéhonávrhunauzavretiedohodyžalovaného1./

zo dňa 11.04.2016. V tomto momente sa žalobca dozvedel o výške príslušenstva aj s tým, ktoré žalovaný
vyčíslil na sumu 16.101,56 eur. V mesiaci august 2016 obdržal žalobca od žalovaného 2./ oznámenie o
začatí výkonu záložného práva a následne žalovaný 2./ doručil žalobcovi oznámenie o aktuálnej výške
pohľadávky v nasledovnom vyčíslení, a to istina vo výške 10.762,87 eur, príslušenstvo 17.739,75 eur a
náklady dražby 3.704,45 eur. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného 2./, aby mu oznámil mechanizmus

výpočtu príslušenstva istiny. Avšak tak ako žalovaný 1./ a žalovaný 2./ odmietal žalobcovi poskytnúť
špecifikáciu výpočtu, akým dospel k niekoľkonásobnému zvýšeniu pohľadávky, a to v priebehu jedného
roka. Na návrh žalovaného 1./ vyhlásil žalovaný 2./ na deň 28.06.2017 opakovanú dobrovoľnú dražbu
na predmet dražby, a to nehnuteľnosti vyššie opísanej. Vlastnícke právo predmetu dražby prešlo na
žalovaného 3./ dňa 28.06.2017 udelením príklepu. Žalobca mal za to, že v danom prípade došlo k

šikanóznemu špekulatívnemu a nezákonnému výkonu záložného práva, keď takýto postup je zneužitím
práva, ktorému súd nemôže poskytovať právnu ochranu. K nekalosti konania žalovaných 1./ a 2./ svedčí
aj tá skutočnosť, že v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky medzi veriteľom U., a.s. a
žalovaným 1./ táto pohľadávka neexistovala. Záložný vzťah zanikol zaplatením zostatku nesplateného
úveru, t.j. dňom 24.08.2015, výška príslušenstva istiny bola nepreskúmateľná a splatenie zostatku

úveru žalovaným 1./ zakladá právny vzťah medzi žalovaným 1./ a dlžníkom. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, že pri vykonávaní opakovanej dražby dňa 28.06.2017 boli porušené ustanovenia § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaný 1./ ako navrhovateľ dražby
nemohol vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona, pretože
pohľadávka neexistovala, pričom žalovaný 1./ bol podľa § 33 ods. 2 uvedeného zákona zodpovedný za

pravosť výšky a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Z uvedeného dôvodu
má žalobca za to, že dobrovoľná dražba realizovaná dňa 28.06.2017 žalovaným 2./ na návrh žalovaného
1./ je neplatná.

2. Uznesením zo dňa 04.10.2017 č. k. 20C/37/2017-8 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe

a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný 3./ sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný 2./ vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom
návrhupoukazujejedinenaporušenieust.§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,pretožežalovaný
1./ ako navrhovateľ dražby nemohol vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pretože pohľadávka

podľa názoru žalobcu neexistovala, pričom žalovaný 1./ bol podľa § 33 ods. 2 zodpovedný za pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Uvedené tvrdenia žalobcu sú
nepravdivé, pretože pohľadávka jednoznačne existovala, nebola uhradená ani zo strany dlžníka, ani
zo strany žalobcu. Žalovaný 1./ ako navrhovateľ dražby aj v Zmluve o vykonaní opakovanej dražby zo
dňa 04.11.2016 na strane 11 v bode 5 a 6 písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, ako aj

pravosť,výškuasplatnosťpohľadávky,ktorousanavrholvýkonzáložnéhopráva.Nazákladeuvedeného
vcelomrozsahunesúhlasížalovaný2./stvrdeniamižalobcuanavrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.

3. Žalovaní 1./ a 4./ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že Y. V. nar. XX.XX.XXXX so svojou manželkou L.
V., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníci uzavreli dňa 03.02.2006 s U., a.s. ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí

úveru „Hypopôžička“ č. Ú 05251-06, na základe ktorej im banka poskytla úver vo výške 300.000 Sk na
dobu 216 mesiacov od poskytnutia úveru s úrokovou sadzbou 8,3 % ročne, pričom čerpanie úveru bolo
dohodnuté na deň 13.02.2016 a prvá splátka bola stanovená na deň 20.03.2006 vo výške 2.780 Sk. Na
zabezpečenie úveru dlžníkov bolo starými rodičmi Y. V., E. a E. V. zriadené záložné právo k bytu č. XXnachádzajúceho sa na X.T. F. H. L. Č.. XXXX, postaveného na ulici W. H.. E. L., U. XX, postaveného
na pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 5296/76, zapísaný na
LV č. XXXX, pre katastrálne územie N. Y., ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Žalobca spolu so žalovaným 4./ sa stali na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi K.. E. V.
zo dňa 09.12.2014 a na základe osvedčenia po poručiteľke E. V. zo dňa 16.06.2015 spoluvlastníkmi
predmetného bytu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica k celku. Na predmetnom byte
viazlo záložné právo v prospech žalovaného 1./ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré bolo
zapísané aj na liste vlastníctva pod V 252/2006. Žalovaný 1./ pristúpil k výkonu záložného práva na

uspokojenie jeho pohľadávky voči Y. V. a jeho manželke L. a k tomuto postupu bol donútený nečinnosťou
dlžníkov. Dlžníci nesplácali celý úver riadne ako sa zaviazali voči banke a už banka U., a.s., počas
trvania úverového vzťahu viackrát vyzývala dlžníkov ako aj záložcov na riadne splácanie úveru avšak
bezvýsledne. Taktiež banka viackrát pristúpila k výkonu záložného práva. Ani po smrti záložcov nebol
úver splácaný riadne a dlh voči U., a.s. rástol, pričom dlžníci Y. V. so svojou manželkou L. V., ani žalobca
nevykonali žiaden úkon smerujúci k tomu, aby splnili svoju zmluvnú povinnosť uhradiť splatný dlh voči

U., a.s. a zamedzili tak výkonu záložného práva a teda škode, ktorá by tým vznikla žalovanému 4./
ako záložcovi. U., a.s. pristúpila na základe oznámenia o začatí realizácie výkonu záložného práva
zo dňa 26.06.2015 k výkonu záložného práva a oznámila záložcom ako aj dlžníkom, že vykoná
záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Opäť žiaden z povinných nevykonal žiaden úkon, aby tomuto
postupu zamedzil. Naopak, žalovaný 4./ znášal všetky náklady spojené s bytom a ostatným majetkom

zdedeným po rodičoch, pričom jeho brat, žalobca, ako spoluvlastník sa o tieto veci nezaujímal, nebol
ochotný uhrádzať žiadne náklady súvislosti s bytom. Žalovaný 4./ bol nútený dochádzať z Bratislavy do
Liptovského Mikuláša za účelom drobných udržiavacích prác na byte, ktoré vyžadoval správca, pričom
žalobca nebol ochotný sa pri týchto úkonoch zúčastňovať, hoci nepochybne býval bližšie a vznikli by mu
menšie náklady. Vzhľadom na to, že výkon záložného práva bol neodkladný a žiaden z dlžníkov vo veci

nekonal a nekonal ani žalobca ako otec dlžníka, jediným spôsobom ako zamedziť dražbu bolo odkúpiť
pohľadávku od banky. Z tohto dôvodu žalovaný 1./ oslovil banku so žiadosťou odkúpenia pohľadávky
a túto aj odkúpil. Podmienkou banky, ktorá je premietnutá aj do zmluvy o postúpení pohľadávky bolo,
aby cena za postúpenie pohľadávky bola zaplatená pred podpisom zmluvy najneskôr do 25.08.2015.
Preto je zavádzajúce a účelové tvrdenie žalobcu, že pohľadávka bola postúpená až 31.08.2015 a dňa

25.08.2015 podľa výpisu z účtu, ktorý založil žalobca do spisu, bola pohľadávka dlžníkov splatená, teda
žalovaný 1./ nemohol nadobudnúť žiadnu pohľadávku. Z výpisu z účtu, ktorý predložil žalobca do spisu
vyplýva len to, že dňa 25.08.2015 žalovaný 1./ zaplatil U., a.s., cenu za postúpenie pohľadávky, preto si
banka interne vynulovala účet dlžníkov Y. V. a L. V., nakoľko už voči nim neeviduje žiadnu pohľadávku,
pretože ju eviduje žalovaný 1./ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Týmto sa žalovaný 1./ stal

ich veriteľom a uvedené zakladá zmenu v osobe veriteľa a z tohto dôvodu U., a.s. ďalej neeviduje
pohľadávku voči dlžníkom. Uvedené akceptoval aj Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
keď na základe návrhu na vykonanie záznamu zo dňa 24.09.2015, ktorého prílohou bola zmluva o
postúpení pohľadávky, vykonal zápis žalovaného 1./ ako záložného veriteľa do katastra nehnuteľností.
Po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky U., a.s., oznámila dlžníkom ako záložcom, že došlo k

postúpeniu pohľadávky na osobu žalovaného 1./. Na tieto oznámenia nikto nereagoval, ani postúpenie
pohľadávky nikto nerozporoval, pričom nepochybne o týchto skutočnostiach dlžníci vedeli, nakoľko L. V.
toto oznámenie prevzala 11.09.2015, žalobca si túto zásielku neprevzal. Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 31.08.2015 je pohľadávka voči dlžníkom vyčíslená nasledovne, istina 8.035,44 eur, úroky 545,84
eur, pokuty 0,68 eur, náklady 951,95 eur a poplatky 390,76 eur, teda spolu 9.924,67 eur. Táto suma

bola dohodnutá ako cena za postúpenie pohľadávky. Preto táto suma aj korešponduje s výpisom z účtu,
ktorý do spisu založil žalobca. Vzhľadom na postup U., a.s., že bolo potrebné pre uzatvorenie zmluvy o
postúpenie pohľadávky zaplatiť za postúpenie pohľadávky dohodnutú cenu a následne uzavrieť zmluvu,
U., a.s., doručila všetky doklady týkajúce sa pohľadávky žalovanému 1./ až po uzavretí zmluvy. Z týchto
dokladov žalovaný 1./ zistil, že U., a.s., vyhlásila úver za splatný listom zo dňa 11.03.2010 označeným

ako Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom. Tento list bol doručený obom dlžníkom ako aj obom
záložcom. K tomuto dátumu bol teda úver vyhlásený za splatný a dlžníci boli povinní splatiť celú časť
poskytnutého úveru. Z tohto listu je zrejmá aj výška dlžnej istiny. Od U., a.s., žalovaný 1./ obdržal prehľad
zaplatených splátok, z ktorého vyplýva, kedy bola ktorá splátka zaplatená, U., a.s., poskytla taktiež
CenníkplatnýkudňuuzavretiapredmetnejúverovejzmluvyaVšeobecnéobchodnépodmienky.Ztýchto

dokladov žalovaný 1./ zistil, že ako veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 8,3 %
ročne vyplývajúce zo zmluvy o úvere Hypopôžička a úroku z omeškania vo výške 2 % mesačne z dlžnej
splátky v zmysle Cenníka platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa § 524 ods. 4
Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s týmspojené, preto žalovaný 1./ bol toho názoru, že bez ohľadu na to, či si banka voči dlžníkovi uplatňovala
všetky nároky, ktoré z uzavretého vzťahu vyplývali postúpením pohľadávky, tieto nároky prešli na neho
ako na nového veriteľa a bol oprávnený si ich uplatňovať. Ako vyplýva z prehľadu splátok po vyhlásení

splatnosti úveru boli U., a.s., uhrádzané splátky, tieto splátky žalovaný 1./ započítal na príslušenstvo
pohľadávky, v súlade s ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že dlžníci pri
uhrádzaní splátok neurčili, či uhrádzajú istinu splatného úveru, bolo túto nutné započítať najprv na
príslušenstvo. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, teda spravuje sa vždy Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov. Toto ustanovenie bolo prelomené všeobecnou úpravou obsiahnutou

v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, avšak táto
zákonná úprava bola zakomponovaná do § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka až zákonom č. 102/2014
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť až 01.04.2015. Teda v čase platenia
splátok dlžníkom nemala banka inú možnosť ako započítavať platby na príslušenstvo pohľadávky ako
jej to ukladá ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto zákonnej zmene nie sú upravené žiadne
prechodné ustanovenia, ktoré by ustanovovali, že toto ustanovenie je nutné použiť aj na právne vzťahy

uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona a retroaktivita je neprípustná. Z tohto dôvodu žalovaný 1./
vyčíslil pohľadávku a príslušenstvo tak, ako je uvedené v oznámení o aktuálnej výške pohľadávky, ktorú
zaslal žalovaný 2./ ako dražobník. Žalovaní 1./ a 4./ vo svojom vyjadrení poukázali aj na konanie vedené
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/208/2016, v ktorom žalobca žiada o vydanie
neodkladné opatrenie. Tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel, avšak Uznesením Krajského súdu

v Žiline zo dňa 20.04.2017 sp. zn. 8Co/94/2017 uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcu zamietol okrem iného aj z dôvodu, že žalobca nie je oprávnený namietať výšku pohľadávky na
vymoženie, ktorej žalovaný vykonáva záložné právo. Žalobca ako záložca nie je totožný s obligačnými
dlžníkmi,ktorýmisúY.V.aL.V.,apretosúdvsúladespokynomodvolaciehosúduskúma,čižalobcaako

záložca je oprávnený výšku vymáhanej pohľadávky namietať. Súd mal za to, že žalobcovi ako záložcovi
z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere, ktorými sú na strane H. Y. V. a
L. V., uvedené právo neprislúcha. Pritom nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že došlo k zániku
záložného práva, pretože pohľadávka zanikla ešte pred jej postúpením, nakoľko pohľadávka bola riadne
postúpená na žalovaného 1./, ktorý po viacerých neúspešných pokusoch o urovnanie pristúpil k výkonu

záložného práva. Žalovaní 1./ a 4./ majú za to, že nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách. Taktiež nie je spochybňovaná platnosť záložnej zmluvy, preto nie je dôvod na
určenie neplatnosti predmetnej dražby. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by mu žalovaný 1./ odmietal
poskytnúť špecifikáciu výpočtu príslušenstva a istiny, spôsob výpočtu mal žalobca preukázanú už v
konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/208/2016. Je nepochybné,

že pohľadávka v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky existovala a že záložný vzťah
nezanikol. Žalovaný 1./ vstúpil do práv veriteľa, teda aj do práv vyplývajúcich zo záložného práva. Nie
je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že splatenie zostatku dlhu žalovaným 1./ zakladá právny vzťah medzi
žalovaným 1./ a dlžníkom, nakoľko nedošlo v tomto prípade k plneniu za iného, teda za dlžníka, ale došlo
k postúpeniu pohľadávky a k zaplateniu ceny za toto postúpenie. Interné zúčtovanie tejto platby bankou

je jej internou záležitosťou a nemá vplyv na práva a povinnosti medzi účastníkmi právneho vzťahu.
Pokiaľ žalobca namieta, že výška príslušenstva a istiny nie je preskúmateľná, je potrebné uviesť, že
toto právo prislúchalo len dlžníkom v rámci zodpovednosti za škody žalovaného 1./ v súlade s ust. §
33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorí ku dnešnému dňu nevyvinuli žiadnu aktivitu a nikdy
výšku pohľadávky nenamietali.

4. Uznesením zo dňa 26.10.2017 sp. zn. 20C/37/2017-225 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
vydreniam žalovaných, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 22.11.2017 uviedol, že zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej dňa 31.08.2015 medzi U., a.s., ako postupcom a žalovaným 1./ ako postupníkom

nepochybne vyplýva, že bola postúpená celá pohľadávka vrátane príslušenstva, bola v zmluve v plnej
výške vyčíslená, preto si žalovaný 1./ nemôže konštruovať príslušenstvo pohľadávky inak, ako mala
zaevidované banka. V prípade, ak by sa prevádzala nominálne vyššia pohľadávka ako je hodnota
odplaty za ňu, muselo by to byť v zmluve uvedené. Banka nemôže „neevidovať“ nejakú časť pohľadávky,
prípadne ju nevymáhať. Rovnako si banka nemohla interne vynulovať účet v prípade, že by existovala

pohľadávka k príslušenstvu nad rámec toho, čo bolo postúpené. Banka by to musela naďalej viesť
vo svojom účtovníctve. Takisto interné vynulovanie predtým, ako bola pohľadávka zaplatená v plnej
výške je nemožné. Argumentácia akceptácie postúpenia katastrálnym odborom Okresného úradu
Liptovský Mikuláš je zavádzajúce, nepotvrdil totižto týmto úrad platnosť úkonu. Ak bola postúpenápohľadávka, ktorej výška je vyčíslená v zmluve o postúpení pohľadávky a zároveň prešlo k nej aj
záložné právo, potom záložné právo zabezpečuje len to, čo je ako výška pohľadávky uvedené v
zmluve o postúpení pohľadávky. Uvedený právny úkon nemôže zabezpečovať to, čo si žalovaný 1./

k tomu primyslel nad rámec tejto zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných 1./ a 4./, že dlžníci
nevyvinuli žiadnu aktivitu a nikdy výšku pohľadávky nenamietali. Právna zástupkyňa dlžníkov Y. V. a L. V.
zaslala JUDr. Katarína Gešková, PhD. zaslala dňa 31.10.2016 žalovanému 1./ a právnemu zástupcovi
žalovanému 4./ námietku proti výške pohľadávky a tiež 31.10.2016 zaslali žalovanému 2./ námietku proti
výške pohľadávky. Presnú špecifikáciu predmetnej pohľadávky však do dnešného dňa od žiadneho zo

žalovaných neobdržala.

5. Uznesením zo dňa 11.12.2017 sp. zn. 20C/37/2017/-237 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k
replike žalobcu, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní 2./
a 3./ nevyužili svoje právo na dupliku, žalovaní 1./ a 4./ v duplike doručenej súdu dňa 21.12.2017 uviedli,
že žalobca opäť nesprávne tvrdil určité skutočnosti, nakoľko žalovaný 1./ nevymáhal svojvoľne určenú

pohľadávku, ale ako už uviedli v predchádzajúcom vyjadrení, žalovaný 1./ pri vyčíslení vymáhanej
pohľadávky postupoval v intenciách ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1./ a 4./ citovali
veľký komentár k Občianskemu zákonníka podľa autorov Sedláčková, Števček a kol. v časti, pokiaľ
ide o akcesorické právo, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, ktoré vznikli a
trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom kontrahenti nemusia v zmluve o postúpení

pohľadávky osobitne definovať jej príslušenstvo a vymedzovať všetky práva spojené s pohľadávkou
za účelom ich nadobudnutia postupníkom v rámci cesie. K prechodu príslušenstva a práv spojených s
pohľadávkou, vrátane práv vyplývajúcich z jej zabezpečenia, dochádza účinnosťou postúpenia samotnej
pohľadávky.Osobitnejepotrebnézdôrazniť,žetietoakcesoricképrávaniesúpopripohľadávkeosobitne
prevádzané. Právny režim ich nadobudnutia postupníkom zodpovedá bez ďalšieho prechodu ex lege,

na ktorý sa nevzťahujú niektoré osobitné ustanovenia o prevode práv na základe zmluvy. Banka po
postúpení pohľadávky poskytla žalovanému 1./ potrebné doklady týkajúce sa príslušenstva pohľadávky
až po jej postúpení. Vyčíslenie, ktoré je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky predstavuje
dohodnutú cenu za jej postúpenie. Žalovaný 1./ ako uvádza odborná literatúra nie je viazaný cenou za
postúpenie,resp.vyčíslenímbankyvčasepostúpenia,aleskutočnýmstavom,ktorývyplývazpodkladov,

ktoré mu po postúpení pohľadávky boli poskytnuté. Žalobca si nesprávne právne vykladá skutkový
stav v súvislosti s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne žalobca uvádza, že nie je
možné interne vynulovať účet v súvislosti s postúpením pohľadávky z U., a.s., na žalovaného 1./ v tejto
súvislosti opätovne žalovaní 1./ a 4./ poukázali na ust. III. ods. 3.1.1. zmluvy o postúpení pohľadávky,
kde sa zmluvné strany dohodli na splatnosti odplaty za postúpenie pohľadávky do 25.08.2015, pričom

predmetná zmluva bola podpísaná dňa 31.08.2015. Žalobca vyššie citované ustanovenia neberie do
úvahy, nakoľko opakovane uvádza vo vyjadreniach v súvislosti s predčasným splatením postúpenej
pohľadávky.

6. Po uskutočnenom prvom pojednávaní vo veci, podaním doručeným súdu dňa 09.03.2018, oznámili

intervenienti Y. V., nar. XX.XX.XXXX a L. V., nar. XX.XX.XXXX, prostredníctvom právnej zástupkyne,
ich vstup do konania podľa § 81 a nasl. CSP na strane žalobcu. Právny záujem na výsledku sporu
odôvodnili intervenienti tým, že sú v postavení dlžníkov v zmysle zmluvy o poskytnutí úveru medzi
U., a.s., a nimi ako dlžníkmi zo dňa 01.02.2006. Uviedli, že rozsudok súdu o neplatnosti dražby ako
aj rozhodnutie súdu o otázkach prejudiciálnych, najmä o existencii pohľadávky a platnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky, sa významným spôsobom prejaví v ich právnej sfére. Od tohto konania je závislé
aj ich právne postavenie, najmä v otázke, či majú ešte postavenie dlžníkov, či pohľadávka zanikla,
kto je ich veriteľom, či je dražba platná, či majú nejaké povinnosti voči záložcom a iné. Intervenienti
sa ďalej vyjadrovali k samotnému sporu, k argumentom strán sporu, ktoré doposiaľ uviedli v spore.
Intervenienti odvodzujú neplatnosť dražby od skutočnosti, že dražbu navrhla osoba, ktorá nebola ani

nie je záložným veriteľom. K dražbe teda došlo v rozpore s § 7 zákona o dobrovoľných dražbách,
pretože sa konala na podnet osoby, ktorá nemá vôbec oprávnenie dražbu iniciovať. Navrhovateľovi
predmetnej dražby nepatrí pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, výkon ktorého sa
realizoval prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Tým boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách. Intervenienti uvádzali to, čo uviedol aj žalobca v žalobe, že pohľadávka zanikla splnením, v

dôsledku plnenia žalovaného 1./ zanikol dlh Y. V. a jeho manželky L. V. voči U., a.s. Namietali platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, Ide o absolútnu neplatnosť, ktorú súd má povinnosť skúmať ex offo.
Uviedli, že zmluva je neplatná pre rozpor s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom a poukázali na ust.
Obchodných podmienok U., a.s., ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, konkrétne na ust. článku VII.bod 39 Obchodných podmienok, že banka je oprávnená postúpiť celú svoju pohľadávku vyplývajúcu
z úverovej zmluvy na ručiteľa aj pred splatnosťou v prípade ak, z tohto odvodzujú, že je možné
postúpiť pohľadávku len na ručiteľa, a to aj pred splatnosťou pohľadávky. Z tohto dojednania vyplýva,

že zmluvné strany jednoznačne vylúčili možnosť postúpiť pohľadávku na akúkoľvek inú osobu ako je
ručiteľ. Zmluva o postúpení pohľadávky teda odporuje dohode veriteľa s dlžníkom, a preto je neplatná.
Takisto neplatnosť odvodzujú aj z toho, že zmenou veriteľa došlo k zmene obsahu pohľadávky. Zmena
v osobe veriteľa v tomto prípade znamená výraznú zmenu v kvalite záväzkového vzťahu. Táto zmena
nie je len hypotetická, ale k nej skutočne došlo, prejavilo sa to v zhoršení postavení dlžníkov, a to

v bezdôvodnom zvýšení pohľadávky, pretože žalovaný 1./ ako nový veriteľ po postúpení pohľadávky
vymáhal sumu vo výške 34.787,95 eur ku dňu 27.06.2017, čo je suma o 350 % vyššia, ako je skutočná
výška pohľadávky. Intervenienti poukazovali na to, že nový veriteľ ako aj dražobná spoločnosť, t. j.
žalovaný 2./, odmietli vyčísliť pohľadávku a pohľadávku doposiaľ nešpecifikovali a za takéhoto stavu sa
neštítili iniciovať dražbu v prospech šikanózne vyčíslenej pohľadávky. Poukázali na to, že pohľadávka
bolapostúpenánaneregulovanýsubjektadošlotýmkvýraznejnerovnováhemedzizmluvnýmistranami,

pretože nový veriteľ nepodlieha žiadnej regulácii ako podlieha napr. banka. Poukázali tiež na rodinné
vzťahy a neprirodzené motivácie, keď žalovaný 1./ je prirodzene motivovaný postupovať nekalo, pretože
jednýmzozáložcovjejehootec,žalovaný4./,atedaajonsamôžedomáhaťoddlžníkovnárokuvovýške
polovice pohľadávky, preto aj žalovanému 4./ vyhovuje, aby bola pohľadávka čo najvyššia. Žalovaný 4./
je však nečinný, aj z tohto dôvodu je postúpenie špecifické a nekalé, keďže neprevládajú prirodzené

ekonomické motivácie vymôcť dlh, ale mimoprávne motivácie vyťažiť z dlhu čo najviac. Intervenienti
poukázali na neplatnosť z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, kedy je možné postúpiť
pohľadávku až vtedy, čo banka písomne vyzve klienta, ktorý je nepretržite viac ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke a tento svoj dlh nesplní, môže
postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu

klienta. V tejto súvislosti poukázali intervenienti na to, že bolo doručované neoprávneným subjektom.
Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola odosielaná od spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s..Doručovaniebolovykonanévrozporesobchodnýmipodmienkami.Intervenientiuviedli,žeY.V.ako
dlžníkneprevzalzásielkuosobne,pretožeprevzalajehomanželkaL.V.,pretoY.V.nemalanimožnosťsa
oboznámiť s informáciou, že mu bola výzva doručená. Výzva sa vôbec nedostala do jeho právnej sféry.

Intervenienti zároveň poukázali na to, že zmluva o poskytnutí úveru Hypopôžička ako spotrebiteľský
úver je bez úrokov a bez poplatkov. Preto zvyšok dlhu je cca vo výške 1.000 eur a nie vo výške, v akom si
vyčísľuje žalovaný 1./ príslušenstvo tohto dlhu. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby veriteľ vykonal výkon
záložného práva na pohľadávku vo výške 1.000 eur predajom bytu v hodnote 50.000 až 60.000 eur.

7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: Zmluvou o
poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 05251-06 zo dňa 03.02.2006, Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. Z 05251-06 zo dňa 03.02.2006, Osvedčením o dedičstve zo dňa 16.06.2015 sp.
zn. 4D/326/2014, Osvedčením o dedičstve zo dňa 09.12.2014 sp. zn. 6D/682/2014, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.09.2016, posledným pokusom o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru

zo dňa 25.07.2009, oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 05.10.2010, oznámením a
žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 01.04.2011, oznámením o neplatení úveru zo dňa 28.04.2011,
oznámením o začatí realizácii záložného práva zo dňa 26.06.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 31.08.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015, výzvou na splatenie
úveru s príslušenstvom zo dňa 11.03.2010, výpisom z účtu Hypopôžička, produktmi vydávanými v

spolupráci s Consumer Finance Hoding, obchodnými podmienkami U., a.s., pre poskytovanie úverov
na bývanie, výpisom z účtu U., a.s., zo dňa 25.08.2015, návrhom na uzavretie dohody zo dňa
11.04.2016, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.08.2016, oznámením o aktuálnej
výške pohľadávky zo dňa 30.08.2016, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.06.2017,
notárskou zápisnicou zo dňa 28.06.2017 sp. zn. N 994/2017, NZ 22492/2017, NCRIs 22997/2017,

námietkami proti výške pohľadávky zo dňa 31.10.2016, vyčíslením príslušenstva pohľadávky zo dňa
01.03.2017, pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/208/2016, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný 4./ sú pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi vydražených nehnuteľností, každý
z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku, žalovaný 1./ je záložným veriteľom, žalovaný
2./je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti o. i. organizovanie dobrovoľných dražieb, a žalovaný
3./ je vydražiteľom predmetných nehnuteľností. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre mesto LiptovskýMikuláš a kat. úz. Liptovský Mikuláš, vyplýva, že žalovaný 3./ je výlučným vlastníkom vydražených
nehnuteľností titulom Notárskej zápisnice N 994/2017, NZ 22492/2017, NCRIs 22997/2017, na základe
vykonaného záznamu pod č. Z 2369/2017. Priebeh opakovanej dražby bol osvedčený Notárskou

zápisnicou zo dňa 28.06.2017 č. N 994/2017, NZ 22492/2017, NCRIs 22997/2017, osvedčujúcou
priebeh dražby, dobrovoľná dražba začala dňa 28.06.2017 o 12:00 hod., v notárskom úrade notára
JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Bratislave. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol žalovaný 1./
a dražobníkom žalovaný 2./. Pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi vydražených nehnuteľností boli
žalobca a žalovaný 4./. Vydražené nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom pôvodne v prospech

banky VÚB, a.s., neskôr po uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 31.08.2015 v prospech
žalovaného 1./. Podľa oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.06.2017, žalovaný 2./ ako
dražobník vyhlásil opakovanú dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti (2. kolo) na deň 28.06.2017 o 12:00 hod
na Notárskom úrade JUDr. Ondrej Ďuriač, Rajská 3, Bratislava. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej
dražby bola 49.900 eur a cena dosiahnutá vydražením bola 49.900 eur. Vydražiteľom sa stal žalovaný
3./. Hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. 203/2016 zo dňa 26.08.2016,

vypracovaného znalcom K.. Y. M., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pre odbor
Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, pre účely dražby, a to vo výške 49.900 eur.

9. Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. K.. E. V., Z.. zo dňa 09.12.2014, v konaní vedenom pod sp. zn.
6D/682/2014, nadobudli dedičia K.. E. V. (žalobca) a K.. K. V. (žalovaný 4./), okrem iného, aj vlastníctvo

k draženým nehnuteľnostiam, a to každý vo veľkosti 1-ina k celku, pričom v časti C) listu vlastníctva
bolo zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa U., a. s. na zabezpečenie úveru. Podľa
osvedčenia o dedičstve po neb. E. V. zo dňa 16.06.2015, v konaní vedenom pod sp. zn. 4D/326/2014,
nadobudli K.. K. V. (žalovaný 4./) E. K.. E. V. (žalobca) vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k
uvedenému bytu, a to každý vo veľkosti 1-ina k celku, pričom v časti C listu vlastníctva bolo zapísané

záložné právo v prospech záložného veriteľa U., a. s. na zabezpečenie úveru.

10. U., a.s. ako veriteľ a Y. V. a L. V. ako spoludlžníci uzatvorili dňa 03.02.2006 zmluvu o poskytnutí
úveru HypoPôžička číslo U 05251-06, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 300.000 Sk, s
výškou mesačnej splátky 2.780 Sk a výškou úrokovej sadzby 8,30 % ročne. Podľa údajov o úvere, išlo

o účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
Z 05251-06, uzavretou dňa 03.02.2006 medzi U., a. s. ako záložným veriteľom a K.. E. V., Z.. a E. V.
ako záložcami zriadené záložné právo na zabezpečenie úveru, poskytnutého Y. V. a L. V. na základe
zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 05251-06 zo dňa 03.02.2006 vo výške 300.000 Sk, pričom
zálohom boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov.

11. U., a. s. vyhlásila úver za splatný listom zo dňa 11.03.2010 v dôsledku nesplácania úveru riadne a
včas a pristúpila k výkonu záložného práva, a to na základe oznámenia o začatí realizácie záložného
práva zo dňa 05.10.2010. Začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predchádzala
výzva zo strany U., a.s. zo dňa 25.07.2009 adresovaná dlžníkovi Y. V., ktorý bol vyzvaný na úhradu

omeškaných splátok úveru vo výške 368,40 eur a tiež výzva zo strany U., a.s. zo dňa 11.03.2010.
Dňa 01.04.2011 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. oznámila E. V., že predpísané
mesačné splátky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečil svojou nehnuteľnosťou, nie sú splácané v súlade s
ustanoveniami zmluvy a dlžník má neuhradené splátky vo výške 368,34 eur. Dňa 28.04.2011 U.F., a. s.
oznámila E.A. V. a E. V., že úverová zmluva, plnenie záväzkov z ktorej zabezpečila svoju nehnuteľnosť,

sa nespláca a dlh ku dňu 28.04.2011 predstavuje sumu 9.812,45 eur. Dňa 07.07.2011 U., a.s. oznámila
začatie realizácie záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo
Z 05251-06 na vymoženie pohľadávky vo výške 11.167,21 eur s príslušenstvom, formou dobrovoľnej
dražby. Dňa 26.06.2015 U., a.s. oznámila začatie realizácie záložného práva na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo Z 5251-06, na vymoženie pohľadávky vo výške 9.809,31

eur formou dobrovoľnej dražby.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2015 uzavretou medzi U., a.s. ako postupcom a
žalovaným 1./ ako postupníkom, došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky voči dlžníkom Y. V. a L.
V. zo zmluvy o poskytnutí HypoPôžičky zo dňa 03.02.2006, na základe ktorej pôvodný veriteľ dlžníkom

poskytol úver, čím sa žalovaný 1./ stal ich veriteľom a súčasne vstúpil do práv záložného veriteľa, čo bolo
aj zapísané v katastri nehnuteľností. Pohľadávka bola postúpená vrátane jej príslušenstva a a všetkých
práv s ňou spojených. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkom, Y. V. (neprevzal zásielku) a L.V. dňa 11.09.2015, ako aj právnym nástupcom záložcov, žalobcovi a žalovanému 4./, ktorý zásielku s
oznámením o postúpení pohľadávky neprevzali.

13. Podľa výpisu z účtu spotrebného úveru - vlastné bývanie Y. V. predstavovala zaplatená istina spolu
10.280,16 eur, zaplatené úroky 7.325,24 eur, poskytnutá výška úveru 10.280,16 eur a zostatok istiny
úveru k 25.08.2015 predstavoval 0 eur. Dňa 24.08.2015 bola vykonaná úhrada vo výške 9.924,67 eura,
z toho istina 8.035,44 eura, úroky 592,15 eura a nad rámec splátky suma 1.297,08 eur.

14. Dňa 19.08.2016 žalovaný 2./ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva, zriadeného na
zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 05251-06 zo dňa
03.02.2006 medzi pôvodným veriteľom U., a. s. a dlžníkmi Y. V. a L. V., a to formou dobrovoľnej dražby.
Dňa 30.08.2016 žalovaný 2./ oznámil žalobcovi výšku vymáhanej pohľadávky v sume 32.207,07 eur,
pozostávajúcej z istiny vo výške 10.762,87 eur, príslušenstva vo výške 17.739,75 eur a nákladov dražby
vo výške 3.704,45 eur.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/208/2016 súd zistil, že
žalobca sa návrhom domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný v tomto spore
žalovaný 1./ povinný zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uznesením
zo dňa 14.11.2016 sp. zn. 10C/208/2016-65 súd vyhovel návrhu a uložil žalovanému povinnosť zdržať

sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve
navrhovateľa vo veľkosti 1/2 k celku k sporným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania žalovaného
vo veci konal Krajský súd v Žiline a Uznesením zo dňa 20.04.2017 sp. zn. 8Co/94/2017-138 rozhodol,
že uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie
konanie. Na základe predmetného zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie opätovne rozhodoval

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, že tento návrh Uznesením zo dňa
23.06.2017 sp. zn. 10C/208/2016-150 zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
okrem iného uviedol, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2015 mal súd osvedčené, že
U.X. Ú. F., a.s., ako postupca postúpila na žalovaného pohľadávku voči Y. V. a L. V. z Úverovej zmluvy č.
Ú05251-06. Pohľadávka bola postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.

Postúpenie pohľadávky na žalovaného bolo obligačným dlžníkom postupcom riadne oznámené. Súd
poukázal na ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca neosvedčil tvrdenia o
nedostatku legitimácie žalovaného na výkon záložného práva. Žalobca namietal výšku pohľadávky, pre
vymoženie ktorej žalovaný vykonáva záložné právo, avšak v tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca ako
záložca nie je totožný s obligačnými dlžníkmi, preto súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu skúmal,

či žalobca ako záložca je oprávnený namietať výšku vymáhanej pohľadávky. Súd mal v konaní za to, že
žalobcovi ako záložcovi z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere, ktorými
sú na strane dlžníkov Y. V.K. a L. V. uvedené právo neprislúcha.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, tento zákon upravuje

dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a
zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, dražbou verejné konanie,

ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

19. Podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá
sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľzodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

21. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník

a dotknutá osoba podľa odseku 2.

22. Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Ako základnú otázku súd v predmetnej veci riešil otázku procesnú,
keďže žalobca v konaní podal určovaciu žalobu. V prípade žaloby o určenie neplatnosti dražby, ide o

určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP vyplývajúcu z osobitného hmotnoprávneho predpisu, ktorým
je zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, kedy procesný zákon nevyžaduje preukazovanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak ako je to pri žalobách o určenie, či tu právo
je alebo nie je, podaných podľa § 137 písm. c/ CSP. Po zmene procesnej úpravy žalobca v konaní
nepreukazuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je

tak bez preukazovania naliehavého právneho záujmu procesne prípustná podľa § 137 písm. d/ CSP.

23. Po vyriešení tejto procesnej otázky súd v konaní sa zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu
z hľadiska hmotnoprávneho. Z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že dobrovoľná
dražba je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k

prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa
vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby. Platí pritom, že pokiaľ súd v osobitnom konaní nevyhlási
dražbu za neplatnú za splnenia podmienok stanovených v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
nemôže nikto spochybňovať nadobudnutie vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou. Pre zachovanie
právnej istoty vydražiteľa, zákon stanovuje konkrétnu lehotu na uplatnenie práva domáhať sa určenia

neplatnosti dražby, po uplynutí ktorej toto právo zaniká. Žaloba o neplatnosť dražby musí byť podaná v
trojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa príklepu. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 28.06.2017, žalobou podanou dňa 27.09.2017, teda v zákonnej lehote.
Zákonná úprava presne vymedzuje, že stranami sporu o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby
(v súdenom prípade žalovaný 1./), dražobník (žalovaný 2./), vydražiteľ (žalovaný 3./), predchádzajúci

vlastník (žalobca a žalovaný 4./ ako podieloví spoluvlastníci vydražených nehnuteľností), pričom žalobca
je zároveň osoba totožná s dotknutou osobou, ktorá namieta neplatnosť dražby. Na stranu žalobcu
vstúpili do konania intervenienti, dlžníci z úverového vzťahu, založeného zmluvou o poskytnutí úveru
HypoPôžička č. U 05251-06 zo dňa 03.02.2006.

24. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách pritom vyplýva, že dotknutá osoba môže
namietať buď platnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách;
nie je vylúčené súčasné namietanie platnosti záložnej zmluvy a porušení zákona o dobrovoľných
dražbách. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ďalej vyplýva, že musí ísť o taký
namietaný nedostatok, ktorým je domáhajúca osoba priamo dotknutá na svojich právach. Z uvedeného

vyplýva, že nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ale iba také,
ktoré je v príčinnej súvislosti s konkrétnym porušením práv dotknutej osoby. Uvedený výklad odôvodňuje
záver o tom, že žalobca v konaní o určenie neplatnosti dražby má predovšetkým povinnosť tvrdenia,
ktoré v sebe zahŕňa uvedenie konkrétneho dôvodu, pre ktorý by mala byť dražba neplaná a súčasne
uvedenie konkrétneho porušenia práva žalobcu, teda povinnosť tvrdenia nemôže byť založená iba na

všeobecnom tvrdení neplatnosti dražby. Žalobca sa v konaní domáhal neplatnosti dražby tvrdiac, že
boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Nárok na podanie takejto žaloby mu malo
vyplynúť z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca poukázal na porušenie ust. § 7 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď žalovaný 1./ podľa názoru žalobcu nemohol vyhlásiť pravosť,výšku a splatnosť pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia, pretože pohľadávka neexistovala, pričom
zároveň do istej miery rozporuplne s predchádzajúcim tvrdením uviedol, že žalovaný 1./ bol podľa §
33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zodpovedný za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky,

pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Z uvedených dôvodov považuje žalobca žalobu za neplatnú.
Zodpovednosť za konanie možno pričítať len subjektu, ktorý je na určité konanie oprávnený a teda
je nositeľom určitého hmotnoprávneho postavenia. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný 1./ nie je
záložným veriteľom, pretože pohľadávka neexistovala a zároveň tvrdí, že žalovaný 1./, pokiaľ urobil
vyhlásenie o pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, je za toto vyhlásenie zodpovedný. Už tu videl súd

rozpor v žalobcom tvrdených skutočnostiach, ktoré majú byť dôvodom neplatnosti dražby. Naproti tomu
akékoľvek dotknutie na svojich právach žalobca v žalobe neuviedol, ani v konaní netvrdil. Samotný
žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - zmluvu postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2015, uzavretú
medzi U., a.s. ako postupcom a žalovaným 1./ ako postupníkom, ktorá spoľahlivo vyvracia tvrdenia
žalobcu o neexistencii pohľadávky a o tom, že žalovaný 1./ prevzal na seba záväzok dlžníka Y. V. a
dobrovoľne za neho plnil. Postúpenie pohľadávky je inštitútom odlišným od prevzatia dlhu a má celkom

iný právny základ. Vzhľadom na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno tvrdiť, že došlo k
zániku dlhu splnením, pričom dlh mal splniť žalovaný 1./. Pokiaľ sa týka výpisu u úverového účtu dlžníka
Y. V. zo dňa 25.08.2015, z ktorého má byť zrejmé, že dlh bol vyplatený a v celom rozsahu zanikol, tento
výpis nepreukazuje zánik pohľadávky dlžníka Y. V. voči pôvodnému veriteľovi, U., a.s. Údaje v tomto
výpise ku dňu 25.08.2015 vysvetľuje článok III. Zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého splatnosť

odplaty za postúpenie pohľadávky je dohodnutá do 25.08.2015, a to spôsobom bezhotovostného
prevodu na účet postupcu. Takýmto spôsobom si splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávky dojednali
zmluvné strany. Zo strany žalovaného 1./ teda došlo k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky
podľa zmluvného dojednania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal pochybnosti o existencii
pohľadávky žalovaného 1./, ktorý sa stal záložným veriteľom zo zmluvy poskytnutí úveru HypoPôžička č.

U 05251-06 zo dňa 03.02.2006 práve uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom,
U., a.s. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nedostatku legitimácie žalovaného 1./ na výkon záložného
práva. Napokon uvedené skutočnosti už boli konštatované aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/208/2016.

25. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na rozpor zmluvy o postúpení pohľadávky s dobrými mravmi
súd poukazuje na to, že súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb,
kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.

šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív
dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať
subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Aplikujúc uvedené právne závery na
zistený skutkový stav, súd nevidel v prípade uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky jej rozpor s

dobrými mravmi. Súd poznamenáva, že prvýkrát sa dlžníci Y. V. a L. V. dostali do omeškania s úhradou
splátok úveru ešte v roku 2009. Následne na to pôvodný veriteľ oznámil dlžníkom v roku 2010 začatie
výkonu záložného práva. Od uvedeného času až do postúpenia pohľadávky dlžníci neusporiadali
svoje vzťahy s pôvodným veriteľom tak, aby zabránili realizácii záložného práva. Vzhľadom na časové
súvislosti prejednávanej veci a zistené skutkové okolnosti, súd nevzhliadal rozpor zmluvy o postúpení

pohľadávky s dobrými mravmi, keď navyše podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalovaný 1./ pri preukazovaní
toho, ako dospel k celkovej sume pohľadávky, sa odvolal na dojednania zmluvy o úvere a príslušenstvo
pohľadávky vyčíslil podľa zmluvných dojednaní (úrok 8,3 % ročne) a cenníka U.F., a.s. platného v čase
uzavretia zmluvy (úrok z omeškania 2 % mesačne z dlžnej sumy). Preto nemožno uzavrieť, že by

bola zmluva o postúpení pohľadávky zo strany žalovaného 1./ uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. S
pohľadávkou prešli na žalovaného 1./ všetky práva s ňou spojené. Vyčíslenie príslušenstva pohľadávky,
ktoré uskutočnil žalovaný 1./ by mal právo uskutočniť aj pôvodný veriteľ, U., a.s., keďže žalovaný 1./
vychádzal iba zo zmluvy o úvere a cenníka U., a.s. platného v čase uzavretia zmluvy. Tvrdenie žalobcu,
že konanie žalovaného 1./ a 4./ bolo zamerané na jediný cieľ, získanie väčšieho podielu z dedičstva,

vyššieho výplatku z dedičstva, ako by mu patril, neobstojí. Žalobcom prezentované narušené rodinné
vzťahy ešte nemôžu byť dôvodom na to, aby sa konanie jednej strany sporu dalo považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Iné dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany žalobcu
tvrdené neboli, preto súd túto zmluvu považoval za platný právny úkon.26. Pohľadávka bola postúpená na žalovaného 1./ spolu s príslušenstvom a všetkými právami s
ňou spojenými. Podľa zákonného ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, teda aj záložné právo
zabezpečujúce postupovanú pohľadávku. Pokiaľ žalovaný 1./ pristúpil k výkonu záložného práva, mal
na to legitimitu. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať,
že úhradu svojej pohľadávky vymôže z ostatného majetku dlžníka. Dlžníci dlhodobo nesplácali úver
riadne a včas. K vyhláseniu úveru za splatný došlo listom zo dňa 11.03.2010. K realizácii záložného

práva nakoniec pristúpil už v roku 2009 a 2011 pôvodný veriteľ, U., a.s. Od tohto času sa dlžníkom
nepodarilo nájsť nejaké iné riešenie, aby sa vyhli dražbe a žalovaný 1./ bol nútený pristúpiť k návrhu na
dražbu a k samotnej dražbe. Od oznámenia o začatí výkonu záložného práva do samotného návrhu na
dražbu a vykonania dražby uplynulo niekoľko rokov. Dlžníci neurobili nič, aby túto situáciu zvrátili. Preto
nemožno v nijakom prípade vzhliadať rozpor s dobrými mravmi, čo sa týka pristúpenia k samotnému
výkonu záložného práva.

27. Žalobca namietal porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, a to konkrétne ustanovenia § 7 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách. Namietal vyhla´senie zˇalovane´ho 1./ ako za´lozˇne´ho veritelˇa
o pravosti, vy´sˇke a splatnosti pohlˇada´vky ako pra´vneho za´kladu pre uzˇ vykonanu´ opakovanu´
dobrovolˇnu´ drazˇbu s poukazom na to, zˇe zˇalobcovi nie je zrejme´, aky´m spo^sobom zˇalovany

´ 1./ dospel k ním deklarovanej celkovej vy´sˇke dlhu. Podľa názoru súdu, ak by aj vy´sˇka pohlˇada
´vky nebola stanovena´ spra´vne, nezaklada´ to neplatnostˇ drazˇby, ale len mozˇnostˇ žalobcu doma
´hatˇ sa na´hrady sˇkody. Podlˇa ust. § 7 ods. 2 za´kona o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch je navrhovatelˇ
drazˇby povinny´ pi´somne vyhla´sitˇ, zˇe predmet drazˇby je mozˇne´ drazˇitˇ. Ak je navrhovatelˇom
drazˇby za´lozˇny´ veritelˇ, je povinny´ pi´somne vyhla´sitˇ aj pravostˇ, vy´sˇku a splatnostˇ pohlˇada´vky,

pre ktoru´ sa navrhuje vy´kon za´lozˇne´ho pra´va. Z uvedene´ho vyply´va, zˇe v pri´pade predmetnej
opakovanej drazˇby pra´vnym za´kladom pre jej realiza´ciu bolo pi´somne´ vyhla´senie za´lozˇne´ho
veritelˇa, zˇalovane´ho 1./ o pravosti, vy´sˇke a splatnosti pohlˇada´vky, pre ktoru´ navrhuje vy´kon
za´lozˇne´ho pra´va, pricˇom za spra´vnostˇ predmetne´ho vyhla´senia zodpoveda´ za´lozˇny´ veritelˇ
titulom osobitnej zodpovednosti, tak ako to vyply´va z ust. § 33 ods. 2 citovane´ho za´kona, podlˇa

ktore´ho za´lozˇny´ veritelˇ zodpoveda´ tiezˇ za pravostˇ, vy´sˇku a splatnostˇ pohlˇada´vky, pre ktoru´
sa navrhuje vy´kon za´lozˇne´ho pra´va s ty´m, zˇe pokialˇ porusˇeni´m tejto povinnosti vznikne sˇkoda,
zodpovednosti za taku´to sˇkodu sa nemozˇno zbavitˇ. Podlˇa na´zoru su´du v su´lade s citovany´mi
za´konny´mi ustanoveniami ide o legiti´mny titul na zacˇatie vy´konu dobrovolˇnej drazˇby, ktory´ su
´cˇasne predstavuje popri podanom na´vrhu tiezˇ jednu z obligato´rnych podmienok pre zacˇatie vy

´konu dobrovolˇnej drazˇby. Žalovaný 2./ ako vykona´vatelˇ drazˇby nema´ mozˇnostˇ a ani za´konnu´
povinnostˇ overovatˇ pravostˇ, vy´sˇku a splatnostˇ pohlˇada´vky, pre ktoru´ drazˇbu vykona´va a musi
´ vycha´dzatˇ z prezumpcie jej spra´vnosti, kedˇzˇe za´kon expresis verbis taku´to povinnostˇ drazˇobni
´kovi neuklada´. Stanovuje len povinnostˇ navrhovatelˇovi drazˇby urobitˇ take´to vyhla´senie v zmluve
o vykonani´ drazˇby, a žalovaný 1./ ako navrhovatelˇ drazˇby si tu´to povinnostˇ v súdenom prípade

splnil. Vzhlˇadom na citovanu´ za´konnu´ u´pravu preto podlˇa na´zoru su´du nemozˇno namietatˇ
neplatnostˇ drazˇby z do^vodu pri´p. nespra´vnosti vyhla´senia za´lozˇne´ho veritelˇa o pravosti, vy´sˇke
a splatnosti pohlˇada´vky, pre ktoru´ navrhoval vy´kon za´lozˇne´ho pra´va. Na´mietku žalobcu, zˇe
pokialˇ je stanovena´ vy´sˇka pohlˇada´vky nespra´vna, ma´ ta´to skutocˇnostˇ za na´sledok neplatnostˇ
neplatnostˇ drazˇby, potom súd vyhodnotil ako nedo^vodnu´.

28. Navyše podmienkou pre podanie u´spesˇnej zˇaloby o neplatnostˇ drazˇby je to, že žalobca je
priamo dotknutý na svojich pra´vach. Ako už súd uvádzal, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách, ale iba také, ktoré je v príčinnej súvislosti s konkrétnym porušením
práv dotknutej osoby, cˇo v tomto spore tvrdené nebolo. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno

ohľadne tvrdenia, akým spôsobom mal byť tvrdeným porušením zákona o dobrovoľných dražbách
dotknutý na svojich konkrétnych právach a ktorých. Súd poukazuje na to, že žalobca ako záložca nie
je totožný s obligačnými dlžníkmi a žalobcovi ako záložcovi z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného
vzťahu zo zmluvy o úvere, ktorým sú na strane dlžníkov Y. V. a L. V., uvedené právo namietať výšku
pohľadávky ani neprislúcha. Napriek tomu, že dlžníci vstúpili do konania ako intervenienti a teda sú

v priamom vzťahu k žalovanému 1./ ako záložnému veriteľovi a mohli by byť dotknutí na svojich
právach jeho úkonmi a v konaní sa pripojili k argumentácii žalobcu, súd zotrváva na svojich záveroch
o nemožnosti namietať neplatnosť dražby z dôvodu obsahovej nesprávnosti vyhlásenia navrhovateľa
dražby o výške pohľadávky. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je predmetné vyhlásenie obligato´rnou podmienkou pre zacˇatie vy´konu dobrovolˇnej drazˇby (ktorá v tomto prípade bola splnená), avšak
nesprávnosť jeho obsahu nemôže byť sama o sebe dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby, a to
aj opätovne s poukazom na § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a možnosť domáhať sa

náhrady škody. V takomto prípade sa predmetný zodpovednostný vzťah nedotýka práv a oprávnených
záujmov vydražiteľa, ktorý by bol, v prípade vyhlásenia neplatnosti dražby jedine z dôvodu nesprávnosti
vyhlásenia navrhovateľa dražby o výške pohľadávky, neprimerane dotknutý na svojich právach. Aj z
týchto dôvodov bola v zákone o dobrovoľných dražbách upravená osobitná zodpovednosť záložného
veriteľa za škodu, ktorá vznikne porušením jeho povinnosti vyhlásiť správne pravosť, výšku a splatnosť

pohľadávky pre účely dražby.

29. Pokiaľ sa týka argumentácie intervenientov nad rámec dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, súd
vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, len na okraj poznamenáva, že procesná obrana
intervenientov (rovnako ako procesná obrana žalobcu) neodôvodňuje vyhlásenie dražby za neplatnú.
K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky intervenienti uviedli, že podľa obchodných podmienok

U., a.s. pohľadávka mohla byť postúpená iba na ručiteľa, že zmenou v osobe veriteľa došlo k zmene
obsahu pohľadávky, a tiež že pre postúpenie pohľadávky neboli splnené zákonné podmienky, pretože
bolo porušené ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. K týmto argumentom
súd uvádza, že výklad intervenientov o tom, že pohľadávka môže byť postúpená iba na ručiteľa
nie je správna. Podľa čl. VII bod 39 obchodných podmienok U., a.s., banka je oprávnená postúpiť

celú pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na ručiteľa aj pred jej splatnosťou v tam uvedených
prípadoch. Z uvedeného nevyplýva, že by bola banka oprávnená postúpiť pohľadávku iba a jedine
na ručiteľa. Uvedené ustanovenie iba konkretizuje, kedy je možné pohľadávku postúpiť aj pred jej
splatnosťou (keďže podľa zákona o bankách je banka oprávnená postúpiť pohľadávku iba v prípade, ak
je klient v omeškaní s plnením záväzku dlhšie ako 90 dní) a že pred splatnosťou je možné ju postúpiť

na ručiteľa v špecifikovaných prípadoch. Toto ustanovenie však nevylučuje postúpenie pohľadávky na
iný subjekt. Takýto záver z ustanovenia obchodných podmienok U., a.s. nevyplýva. Rovnako nie je
správny záver prezentovaný intervenientmi, že postúpením pohľadávky došlo k zmene obsahu záväzku.
Žalovaný 1./ si uplatnil istinu a príslušenstvo pohľadávky vychádzajúc z podkladov, poskytnutých mu U.,
a.s. v rámci postúpenia pohľadávky. Na základe samotnej zmluvy a cenníka U., a.s. vyčíslil príslušenstvo

pohľadávky. Preto nie je možné hovoriť o zmene obsahu záväzku v dôsledku postúpenia pohľadávky.
Pokiaľ urobil žalovaný 1./ na základe podkladov od U., a.s. výpočet nesprávne, je to dôvodom na
vyvodenie zodpovednosti voči nemu, ktorú má aj v zmysle už cit. ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, avšak táto skutočnosť, ako už súd uvádzal, sama o sebe nie je dôvodom na vyhlásenie dražby
za neplatnú. Príslušenstvo pohľadávky žalovaný 1./ špecifikoval už v konaní vedenom na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/208/2016 a rovnako ho špecifikoval aj v tomto konaní odvolávajúc
sa na podklady od U., a.s. Za takýchto okolností nemohlo teda dôjsť k zmene obsahu záväzku a
zhoršeniupostaveniaintervenientovakodlžníkov.Pokiaľsatýkatvrdenéhoporušenia§92ods.8zákona
o bankách, U., a.s. splnomocnila na úkony voči klientom obchodnú spoločnosť Consumer Finance
Holding,a.s.tak,akotovyplývazbodu3obchodnýchpodmienokU.,a.s.,pretobolauvedenáspoločnosť

oprávnená uskutočňovať úkony v mene banky a pokiaľ ide o skutočnosť, že táto spoločnosť mala
zároveň postavenie ručiteľa, ide o vzťah medzi U., a.s. a ručiteľom, ktorý nemá dôsledky na dlžníkov.
Pokiaľ sa týka výzvy na úhradu dlhu, uskutočnenej sprostredkovateľom, nemôže sa tento úkon nijako
dotknúť práv a záujmov dlžníkov. Intervenienti spochybnili tiež doručenie výzvy na zaplatenie úveru
dlžníkom. Z predložených listín, založených v spise je však preukázané, že dňa 15.03.2010 prevzala

uvedenú výzvu dlžníčka L. V. a toho istého dňa aj dlžník Y. V. v zastúpení manželkou. Pokiaľ intervenienti
spochybňovali doručenie výzvy dlžníkom preto, že L. V. nebola účastníčkou zmluvy o úvere, takéto
tvrdenie intervenientov nebolo v konaní preukázané. Rovnako nebolo preukázané, že by si úver mali
reálne zobrať záložcovia, starí rodičia Y. V.. Naopak zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že L. V.
bola zmluvnou stranou zmluvy o úvere na strane dlžníka tak ako aj jej manžel Y. V.. Iné skutočnosti

neboli v konaní preukázané a zostali len v rovine tvrdení.

30. Podľa názoru intervenientov zmluva o poskytnutí úveru HypoPôžička číslo U 05251-06 je
spotrebiteľským úverom a keďže neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, je potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pri takomto

výklade je potom zvyšok dlhu intervenientov vo výške cca 1.000 eur. Nad to všetko intervenienti uviedli,
že v zmluve o úvere sú početné neprijateľné podmienky, preto je neplatná ako celok. Podľa bodu
2. Zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 03.02.2006, sa banka zviazala poskytnúť dlžníkom peňažné
prostriedky ako účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z. z. o bankách, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z vymedzeného účelu,

uvedeného v sporenej zmluve o poskytnutí úveru, vyplýva, že táto zmluva je vylúčená z pôsobnosti
uvedeného zákona. Pokiaľ intervenienti tvrdili, že rekonštrukcia nehnuteľnosti je v zmluve uvedená
účelovo a nikdy nebol tento účel naplnený, opätovne súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia neboli
nijako preukázané a doposiaľ zo strany intervenientov ako dlžníkov ani vo vzťahu k záložným veriteľom
namietané neboli. Pokiaľ intervenienti považovali uvedený účel len za formálny, takéto tvrdenie je

nevyhnutné podporiť dôkazne, čo sa však nestalo. Preto súd nevzhliadal skutočnosti odôvodňujúce
považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Nakoniec súd zdôrazňuje, že dražbu je
možné vyhlásiť za neplatnú len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
na základe návrhu osoby, ktorá o sebe tvrdí, že týmto porušením bola dotknutá na svojich právach.
Intervenienti vo svojej obrane tvrdili skutočnosti, ktoré sa netýkajú porušenia zákona o dobrovoľných
dražbách a boli by tvrdeniami vhodnými do iného konania iniciovaného či už z ich strany alebo zo strany

veriteľa ohľadom ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného
zmluvou o poskytnutí úveru.

31. Dražba má byť efektívnym prostriedkom na vymoženie pohľadávky veriteľa, na druhej strane má
zabezpečiť aj primeranú ochranu dlžníka a záložcu, že v prípade, ak sa uhradí dlh, vyhnú sa dotknuté

subjekty strate vlastníctva k predmetu dražby. Inštitút dobrovoľnej dražby ako súčasť reformy záložného
práva má prioritne zabezpečiť záložnému veriteľovi výkon záložného práva, a teda uspokojenie jeho
pohľadávky. Nakoľko nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani na
základe skutkových tvrdení žalobcu, tvrdení intervenientov, ani na základe iných okolností, ktoré by zistil
súd, a ktoré by súčasne mali za následok zásah do práv žalobcu a umožňovali by vyhlásiť dražbu za

neplatnú, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd
žalobu zamietol, žalovaní 1./ až 4./ boli v konaní plne úspešní. Súd preto priznal žalovaným 1./ až 4. /

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané,

nerozlučné spoločenstvo. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.