Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318011056
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318011056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Fitta a

prísediacich Soni Korčilovej a Mgr. Michala Balacenka, v trestnej veci obžalovaného A. T. pre zločin
výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno g) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
06.2.2019 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
A. T.: U..: XX.XX.XXXX H. R., F. R. E., O. G., F..Č.. H. Ú. R.,

sa uznáva za vinného, že

vystupujúc pod menom „A. T." od presne nezisteného času v mesiaci apríl až máj 2018 a z
presne nezisteného miesta kontaktoval prostredníctvom sociálnych sieti: www.facebook .com. mobilnej
aplikácie snapchat a sociálnej siete www.instagram.com maloletú M.. T.., U.. XX.XX .XXXX, pričom
s touto viedol komunikáciu sexuálneho a vulgárneho charakteru a neskôr od maloletej žiadal fotky

obnažených častí tela a genitálií, ktoré mu poslala, avšak neskôr si obvineného postupne ako ju
kontaktoval cez vyššie uvedené sociálne siete blokovala, obvinený si následne zakladal aj falošné účty,
kde na sociálnej sieti www.instagram.com si vytvoril aj účet pod jej menom
a s jej fotografiou, kde sa potom vyhrážal maloletej, že ak sa mu neospravedlní do 24.05.2018 do 20.00
hod., tak zverejní na sociálnej sieti www.instagram.com prostredníctvom
jej falošného účtu, ktorý vytvoril všetky fotografie, ktoré mu maloletá zaslala, tento čas neskôr obvinený
zmenil na 25.05.2018 do 20.00 hod., okrem iného sa obvinený 2-krát dotazoval maloletej, či pôjdu spolu
von, obvinený maloletej zasielal fotografie svojho pohlavného údu, čím týmto konaním zneužil maloleté

dieťa,

t e d a

O využil dieťa na výrobu detskej pornografie a čin spáchal na dieťati mladšom ako dvanásť rokov a
závažnejším spôsobom konania- využitím neskúsenosti,
O prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov

osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nebol
dieťaťom,
O vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že zvádzal ju
k nemravnému životu,
O pornografiu ponúkal dieťaťu,
O iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a lO zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno g) Trestného zákona v súbehu s prečinom sexuálneho
zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §

211 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a zločinom ohrozovanie mravnosti podľa § 372 ods.1 Tr. zák.,

O zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odstavec 2, odstavec 3 Trestného zákona,
§ 36 písmeno j, písmeno l Trestného zákona, § 41 odstavec 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu

odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odstavec 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odstavec 2 písmeno c) trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. T., ako aj oboznámením
sa so spisovým materiálom na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou

tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré súd začal s prejednaním trestnej veci dotazom u procesných strán, to
je u prokurátora a u obžalovaného zistil, že prokurátor nemal záujem s poukazom na § 253 ods. 3 Tr.
poriadku uzavrieť dohodu o vine a treste. Obžalovaný taktiež uviedol, že nemá záujem konať o dohode

o vine a treste.

Poškodená D.. G. T. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o nároku na náhradu škody uviedla,
že žiadnu škodu neuplatňuje.

Obžalovaný A. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po poučení o možnosti urobiť
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, na čo obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti byť vinný zo žalovaného skutku.

Vzhľadom na uvedené vyhlásenie obžalovaného, boli mu súdom položené otázky v zmysle § 333 ods.

3 písm.) c), d), f) g) a h) Trestného poriadku, na ktoré odpovedal nasledovne:

1.Obžalovaný na otázku, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu,
odpovedal: áno.

2.Na otázku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, možnosti zvoliť si obhajcu
a radiť sa s ním o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno.

3.Obžalovaný na otázku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, uviedol: áno.

4.Na otázku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou za tento trestný čin, uviedol: áno.

5.Na otázku či sa priznal dobrovoľne a priznal vinu dobrovoľne za tento skutok, obžalovaný uviedol: áno.

S poukazom na vyššie uvedené súd vyzval prokurátora Okresnej prokuratúry pre Bratislavu III ako

aj prítomnú poškodenú k stanovisku vyhláseniu obžalovaného A. T., na čo okresný prokurátor preBratislavu III uviedol, že navrhuje, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň, aby sa
dokazovanie o priznaných skutkoch nevykonávalo.

K tomuto stanovisku sa pripojila aj prítomná poškodená, ktorá uviedla, že súhlasí s tým, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine a aby sa dokazovanie o priznaných skutkov nevykonávalo.

Následne súd rozhodol uznesením v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku a prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a zároveň rozhodol, že dokazovanie o priznaných skutkov sa vykonávať nebude.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že bolo prijaté na základe vyššie uvedeného uznesenia vyhlásenie u
obžalovaného o jeho vine obmedzil dokazovanie už iba na okolnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie
o druhu a výške trestu pre obžalovaného.

Súd konštatuje, že obžalovaný aj napriek tomu, že učinil vyhlásenie vo vzťahu ku skutkov, ktoré sú

opísané v obžalobe a pre ktoré sa proti nemu vedie trestné stíhanie a to, že sa cíti vinný z týchto skutkov
je samozrejme usvedčovaný z ich spáchania aj dôkazmi, ktoré boli vykonané už v rámci prípravného
konania a obžalovaný svojím úmyselným konaním v zmysle § 15 písmeno a) Tr. poriadku, nakoľko chcel
spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý tento zákon chráni.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie podľa
§ 368 odstavec 1, odstavec 2 písmeno a) písmeno b) Tr. zákona poukazom na § 138 písmeno g)
Tr. zákona v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odstavec 1 písmeno a) Trestného zákona a zločinu
ohrozovania mravnosti podľa § 372 odstavec 1 Trestného zákona, ako aj zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona,
a to tým, že využil dieťa na výrobu detskej pornografie a čím spáchal na dieťati mladšom ako 12 rokov
a to závažnejším spôsobom konania, pretože využil jeho neskúsenosť, ďalej tým, že prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle
páchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nebol dieťaťom, ďalej tým, že vydal

úmyselne osobu mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému
životu, ponúkal dieťaťu pornografiu a v neposlednom rade iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal
a čím spáchal na chránenej osobe.

Vzhľadom k tomu, že dokazovanie sa obmedzilo už iba na okolnosti, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o

druhu a výške trestu, nakoľko obžalovaný učinil vyhlásenie v tom duchu, že priznal spáchanie skutkov v
celomrozsahuvzmyslepodanejobžaloby.Oboznámilsúd odpisregistratrestovobžalovaného,ktorýbol
ajaktualizovanýkudňu05.02.2019avýpiszevidenciepriestupkovvzťahujúcisakosobeobžalovaného.

Z oboznamovaných okolností vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, pričom bol však v

posledných troch rokoch postihnutý v priestupkovom konaní a to 2x počas roka 2017 v oboch prípadoch
pre drobnú krádež za čo bol postihnutý v blokovom konaní v jednom prípade pokutou 20 Eur a v druhom
prípade pokutou 30 Euro.

Súd zvažoval u obžalovaného aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti tak ako má na mysli §

38ods.2Tr.zákona,pričomustálil,žeuobžalovanéhonieježiadnapriťažujúcaokolnosť,ktorútaxatívne
zákon vymedzuje v ust. § 37 Tr. zákona, pričom však je možné vzhliadnuť u obžalovaného poľahčujúcu
okolnosť, ktorú taxatívne vymedzuje § 36 písmeno j), písmeno l) Tr. zákona a to, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento trestný čin
úprimne oľutoval.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný bol stíhaný pre viacero skutkov z ktorých aj viacero bolo
kvalifikovaných ako zločin bolo na mieste uloženie úhrnného trestu za použitia tzv. asperačnej zásady
v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona s tým, že horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného
činu sa zvýšila o jednu tretinu. Za týchto okolností teda obžalovanému súd vymeriaval trest v rozpätí

trestnej sadzby 7 až 16 rokov nakoľko základná trestná sadzba podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona
za výrobu detskej pornografie je 7 až 12 rokov.Pri takto upravenej trestnej sadzbe súd s poukazom na okolnosti predmetnej veci s prihliadnutím na
samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici
trestnej sadzby a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov pre výkon ktorého

bol s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písmeno a) Tr. zákona zaradený pre jeho výkon do ústavu pre
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu
odňatia slobody. Obžalovaný síce žiadal súd aby ho pre výkon trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pričom však súd konštatoval, že na takýto postup v danom prípade
neexistoval žiadny zákonný dôvod preto o zaradení do ústavu pre výkon trestu rozhodol tak ako je vyššie

zdôvodnené.

Zároveň súd vzhľadom na závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie
odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. Natálie Dimovej a MUDr. Ivana Andrého uložil obžalovanému
aj ochranné opatrenie vo forme ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou v zmysle §
73 ods. 2 písmeno c) Tr. zákona, nakoľko znalci uviedli, že deviantná aktivita obžalovaného môže byť v

budúcnosti rizikovým kriminogenéznim činiteľom a táto skutočnosť smeruje k tomu, že znalci odporúčali
u obžalovaného nariadiť ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Súd mám za to, že trest ktorý bol uložený obžalovanému aj keď na spodnej hranici trestnej sadzby je
adekvátny k okolnostiam predmetnej trestnej veci a splní svoj účel tak ako má na mysli ust. § 34 ods.

1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení

rozsudku.