Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223802
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115223802.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: Spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov K-3335, so sídlom Krosnianska 35, Košice, zastúpený
Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanej: C., bytom F., v
spore o nahradení prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nahrádza súhlas žalovanej so zmenou distribučnej sadzby a s pridelením tarify za distribúciu
elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti pre odberné miesta nebytových priestorov, spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu so súpisným číslom XXX., F.,XX F.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou na súd dňa 7.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú podpísať mu
Čestné vyhlásenie vlastníka bytu alebo odberateľa elektriny za účelom zmeny distribučnej sadzby s
Východoslovenskou distribučnou spoločnosťou, a.s., Košice, ktoré je nevyhnutné k zmene distribučnej
sadzby a pridelenie tarify za distribúciu odberu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, ktoré
je ekonomicky výhodnejšia pre všetkých členov spoločenstva K - 3335 Košice so zaradením platieb
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovdonižšejtarifyvsúladesozákonom251/2012Z.z.oenergetike.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2013 bola na Zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov
K-3335 vznesená pripomienka, že je potrebné hľadať možnosti ako znížiť poplatky za služby spojené s
bývaním. Dodávateľ elektrickej energie mu zaslal tlačivo vo forme prílohy k žiadosti Čestné vyhlásenie
vlastníka bytu alebo odberateľa elektriny v domácnosti o zmenu distribučnej sadzby a pridelenie tarify za
distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti. Cieľom bolo, aby odber elektrickej energie
spotrebovanej v spoločných častiach a spoločných zariadeniach nebol účtovaný ako u podnikateľských
subjektov, ktorý je podstatne vyšší, pretože spoločenstvá nie sú podnikateľské subjekty, ale aby platby

za spotrebu elektrickej energie boli účtované ako ober elektriny v domácnosti, čo by znamenalo zníženie
platieb za elektrickú energiu cca ročne + 200,- Eur pre spoločenstvo. 9 vlastníkov bytov nepredložilo
vyplnenú prílohu pre zmenu platieb za elektrickú energiu, preto sa zmena neuskutočnila. Bez vyplnenia
tejto prílohy všetkými vlastníkmi v Spoločenstve vlastníkov bytov nie je možné podať za spoločenstvo
žiadosť na zmenu distribučnej sadzby a pridelenie tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov v
domácnostiach. Nedalo sa to riešiť, ani prijatím uznesenia, pretože dodávateľ VSD žiadosť v tejto forme
neprijme, resp. zamietne. Opätovne sa zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov k tejto

problematike vrátilo na svojom 49. zhromaždení, a to dňa 19.5.2015 v bode svojho programu č. 4
a prerokovalo návrh na zmenu distribučnej sadzby. Pri ročnom vyúčtovaní hospodárenia za rok 2014
boli spolu s vyúčtovaním každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru odovzdané aj čisté tlačivá -
Čestné vyhlásenia vlastníkov bytu alebo odberateľa elektriny v domácnosti. Vlastníci bytov a nebytovýchpriestorov prehodnotili svoje stanoviská a vrátili Čestné vyhlásenia v priebehu jedného týždňa, okrem
žalovanej. Pri preberaní vyúčtovania za rok 2014 prehlásila, že ona čestné vyhlásenie nepodpíše. K
tejto problematike sa žalovaná vyjadrila písomne s tým, že spoločné priestory sú prenechané aj na

podnikateľské účely (zriadené kaderníctvo). Žalovaná dostala od spoločenstva vysvetlenie a bola je
predložená Žiadosť o vyjadrenie k rekonštrukcii, že uvedená prevádzka je samostatne napojená na
odber elektrickej energie, a táto skutočnosť bola prejednaná s dodávateľom elektrickej energie, v tom
čase VSD spoločnosť spracovala projektovú dokumentáciu pre samotný odber a po jej ukončení sama
bude realizovať spotrebu elektrickej energie v kaderníctve. Táto skutočnosť nemá vplyv na zmeny

distribučnej sadzby a pridelenie tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov domácnosti.

3. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.12.2015 uviedla, že Ústava Slovenskej
republiky jej zaručuje právo nepodpísať čestné vyhlásenie.

4. Uznesením zo dňa 28.5.2018 súd pripustil zmenu žaloby na základe podania žalobcu zo dňa

28.4.2017 tak, že ,,Súd nahrádza súhlas žalovanej so zmenou distribučnej sadzby a s pridelením tarify
za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti pre odberateľov elektriny v domácnosti
pre odberné miesta nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu so
súpisným číslom 695, Krosnianska 33,35 Košice.“

5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 17.6.2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe. Spoločenstvo vzniklo v

roku 1996, a pri vzniku podpísalo zmluvu s Východoslovenskými elektrárňami. Keďže spoločenstvá
sa v tom čase brali ako podnikateľský subjekt, tak od začiatku platili ako podnikateľský subjekt za
energiu spoločných priestorov bytového domu. V roku 2011 sa dozvedeli, že existuje možnosť zmeny
distribučnej sadzby z podnikateľskej na domácnosť za spoločné priestory. Podmienkou elektrárne
na zmenu distribučnej sadzby je žiadosť spoločenstva so všetkými nacionáliami, Čestné vyhlásenie

vlastníkov každého jedného, že v byte nepodniká, a ani nepoužíva elektrinu na podnikane a Čestné
vyhlásenie spoločenstva vlastníkov bytov na to, že v spoločných priestorov sa nepodniká. Tieto kritéria
sa musia splniť, aby im elektrárne zmenili distribučnú sadzbu. Vlastníkov bytov o danej skutočnosti
oboznámil na schôdzi v roku 2012, kde im odovzdal aj tlačivá. 8 ľudí vtedy nepodpísalo. Neskôr zvolal
ďalšiu schôdzu, na ktorej bolo vysvetlené, že ešte raz sa o to pokúsia. Ročná úspora predstavuje 200,-

Eur pre spoločenstvo, ktorá pri vyúčtovaní na každý byt vychádza cca 3,- Eur. 55 vlastníkov bytov aj
majiteľov garáži mu dané tlačivo podpísalo, jedine žalovaná nepodpísala.

7. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila, avšak nechcela sa k danej veci vyjadrovať. uviedla len, že keď
potrebovala riešiť pokazený merač, spoločenstvo jej uviedlo, že si to má riešiť sama.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 15.1.2019 sa ustanovil žalobca, ako aj žalovaná. Žalobca uviedol,
že trvá na podanej žalobe, a že v konaní bolo preukázané aj samotným výsluchom žalovanej, že
žalovaná bezdôvodne odmieta podpísať Čestné vyhlásenie, ktoré je nevyhnutným predpokladom na
podanie žiadosti o zmene distribučnej sadzby za dodávku elektrickej energie pre spoločné priestory

spoločenstva. Žalovaná týmto zasahuje aj do práva ostatných vlastníkov, pričom im spôsobuje týmto
svojím skonaním škodu, keďže v prípade ak by takéto čestné vyhlásenie podpísala, mohla by byť
sadzba pre spoločné priestory stanovená ako sadzba pre domácnosť, čo je finančne výhodnejšie. Všetci
vlastníci bytu v predmetnom bytovom dome by mali nižšie preplatky za dodávku energie pre spoločné
priestory dokonca aj vrátane samotnej žalovanej, preto im vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaná

takýmto spôsobom postupuje. Z vykonaných dôkazov, a to jednak z vlastného výsluchu žalovanej
vyplynulo, že skutočne jej odberné miesto je odberné miesto domácnosť, čo vyplynulo z predloženej
zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie a vyplynulo to aj zo samotného výsluchu žalovanej,
ktorý bol vykonaný na predchádzajúcom pojednávaní. Podaným návrhom žiada, aby súd nahradil súhlas
žalovanej so zmenou distribučnej sadzby a s pridelením tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov

elektriny v domácnosti pre odberné miesta nebytových priestorov, spoločných častiach a spoločných
zariadení bytového domu so súpisným číslom XXX, bytový dom F. XX,XX, F., pričom má za to, že
takýto obsah žalobného návrhu korešponduje aj s Civilným sporovým poriadkom aj v zmysle ust. § 137,ktorý len exemplikatívne uvádza, akými spôsobmi môže súd rozhodnúť a čo môže byť obsahom žaloby.
Konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a zasahuje do práv ostatných spoluvlastníkov.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Čestným vyhlásením vlastníka bytu alebo odberateľa
elektriny v domácnosti, výzvou zo dňa 24.6.2015, oznámením zo dňa 14.7.2015, zápisnicou napísanou
zo zasadnutia 49. Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov K -3335 Košice zo
dňa 19.5.2015, prezenčnou listinou, uznesením zo zasadnutia 49 Zhromaždenia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov K -3335 Košice zo dňa 19.5.2015, Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a

nebytových priestorov K3335- Košice, registráciou spoločenstva vlastníkov bytov, zmluvou o dodávke
elektriny pre domácnosti a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca vykonáva správu obytného domu č. súpisné XXX na F. ulici č. XX a XX v F. na základe
registrácie spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 28.6.1996. Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov K3335 - Košice bola uzatvorená s vlastníkmi bytov na F. ulici č. XX.,XX v F.

dňa 29.3.1996. Zo zápisnice napísanej na 49. zasadnutí Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov K - 3335 dňa 19.5.2015, bod 4 súd zistil, že predsedníčka v roku 2011 navrhla, aby podali
žiadosť o zmenu distribučnej sadzby elektrickej energie. Nejde o zmenu dodávateľa, ale len o zmenu
distribučnej sadzby. Uviedla, že žiadosť nepodpísali všetci vlastníci.

11. Listom zo dňa 24.6.2015 žalobca vyzval žalovanú na podpis tlačiva potrebného k podpisu zmluvy
o zmenu distribučnej sadzby s Východoslovenskou distribučnou a.s. Žalovaná listom zo dňa 14.7.2015
oznámila, že čestné prehlásenie odmieta podpísať z dôvodu, že nebytové priestory, spoločné časti a
spoločné zariadenia nie sú užívané výlučne domácnosťami a sú prenechané aj na podnikateľské účely
iným osobám.

12. Z prílohy k žiadosti o zmenu distribučnej sadzby a pridelenie tarify za distribúciu elektriny pre
odberateľov elektriny v domácnosti pre odberné miesta nebytových priestorov, spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu, označenej ako Čestné prehlásenie vlastníka bytu alebo
odberateľa elektriny v domácnosti vyplýva, že vlastník bytu má čestne vyhlásiť, že je odberateľom

elektriny v domácnosti a byt slúži výlučne na bývanie a spotrebu elektriny pre vlastnú spotrebu v
domácnosti v súlade so zákonom č. 251/2012 Z.z..

13. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a

spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby
a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja
(ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

14. Podľa ust. § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v
rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a
nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o

rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné
zohľadniťmieruvyužívaniaspoločnýchčastíaspoločnýchzariadenídomuvlastníkmibytovanebytových
priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

15. Podľa Čl. 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

16. Podľa Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.17. Podľa Čl. 15 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán
sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

21. Podľa ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

22. Podľa ust. § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

23. Podľa ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

24. Podľa ust. § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

25. Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného

skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

26. Podľa ust. § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu
vôle nahradzujú tento prejav.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako právnická osoba podľa
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v
súlade so Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonáva správu obytného
domu na Krosnianskej ulici č. 33 a 35 v Košiciach. Spoločenstvo podľa ust. § 7b zákona č. 182/1993 Z.z.
spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke
plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme. Žalobca
predložil súdu zápisnicu zo zasadnutia 49. zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
K-3335 Košice zo dňa 19.5.2015, z ktorej vyplýva, že predsedníčka spoločenstva navrhla, aby bola
podaná žiadosť o zmenu distribučnej sadzby elektrickej energie. K danej zmene je potrebné Čestné

prehlásenie všetkých vlastníkov bytov, ktoré žalobca taktiež predložil do spisu. Žalovaná skutkové
tvrdenia žalobcu nenamietala. Uviedla že zmluvu nepodpíše, dôvod však neuviedla. Skôr ako súd v
sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a
ktoré sú nesporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť
na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie

nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový
stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné
alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté
skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkovýchtvrdení protistrany, ktoré musí byť výslovné. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať
podobu:

a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného
skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach

b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach

c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenia protistrany nie sú pravdivé.

28. Keďže žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela žiadnym spôsobom, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

29. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).