Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Csp/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517208826
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517208826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35
831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48,
proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom D. K., S. XXX, o
zaplatenie 505,57 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 8,04 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 153,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 159,50 od 20.01.2015 do 14.05.2018 a zo sumy 153,50 Eur od 15.05.2018
do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

IV. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2017 domáhal proti žalovanému uloženia
povinnosti zaplatiť žalobcovi 505,57 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy

505,57 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uznesením č. k. 12Csp/198/2017-38
zo dňa 16.02.2018 súd rozhodol o pokračovaní na strane žalobcu s právnym nástupcom Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a to z dôvodu straty
procesnej spôsobilosti pôvodného žalobcu a následne z dôvodu, že so žalobcom ako postupníkom
dňa 21.02.2018 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávky voči žalovanému, bolo uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.
12Csp/198/2017-48 zo dňa 26.04.2018 rozhodnuté o pripustení zmeny na strane žalobcu. Žalovaný

s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril dňa 29.10.2012 zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcovi pôžičku v celkovej sume
600,- Eur. Žalovaný v súlade so zmluvou o pôžičke sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60
mesačných splátkach v sume 19,25 Eur. Žalovaný doteraz zaplatil sumu 440,50 Eur. Vzhľadom na to,
že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a riadne a včas neplatil jednotlivé splátky žalobca listom
zo dňa 25.01.2015 vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný do dnešného
dňa dlžné splátky nezaplatil. Nezaplatením dlžných splátok v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný

v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatnil
i nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia. Celkový dlh ku dňu podania návrhu
predstavuje sumu 505,57 Eur. Žalobca si v predmetnom konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške
70,12 Eur. Žalobca špecifikoval uplatnený nárok vo výške 505,57 Eur tak, že žalovaný mal povinnosťzaplatiť do zosplatnenia 26 splátok x 19,25 Eur + suma po zosplatnení vo výške 443,53 Eur + náklady
na vymáhanie vo výške 2,04 Eur - prijaté náhrady vo výške 440,50 Eur.

2. Pred otvorením pojednávania žalobca upravil svoj návrh tak, že zobral žalobný návrh v
časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie vo výške 2,04 Eur a v časti istiny vo výške 6,- Eur z dôvodu
zaplatenia žalovaným dňa 14.05.2018 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať

žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný a ani

nevyslovil nesúhlas so zastavením konania, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti
špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.

6. Žalovaný sa k žalobnému návrhu napriek doručeniu do vlastných rúk nevyjadril.

7. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu, pričom žalobca a právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s vykonaním
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nebol zistený dôvod na odročenie
pojednávania podľa § 183 C.s.p..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením
žalobcu, zmluvy o pôžičke, všeobecných obchodných podmienok, predžalobnej upomienky, oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, prehľadu splátok a úhrad a kontrolného výpočtu RPMN
a zistil tento skutkový stav:

9. Zo zmluvy o pôžičke, spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2012
súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., ako veriteľom a medzi žalovaným ako nepodnikateľom a bola mu poskytnutá
peňažná suma 600,- Eur. Celková suma pôžičky mala byť zaplatená 60 splátkami mesačne vo výške
19,25 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 31,99 % a RPMN vo výške 31,99 %. Z

prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.02.2018 vyplynulo, že zostatok pôžičky bol vo výške
505,57 Eur spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2014
bol žalovaný vyzvaný na splnenie platobnej povinnosti, najneskôr v lehote do 05.01.2015. Z Prehľadu
splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil do dňa 26.10.2015 sumu 440,50 Eur a dňa 14.05.2018
sumu6,-Eur.Podľakontrolnéhovýpočtubolicelkovénákladyspotrebiteľavovýške555,-Eur(60splátok

x hodnota splátky vo výške 16,25 Eur - poskytnutá hodnota úveru vo výške 600,- Eur) a RPMN vo výške
33,91%,pričomvzmluvebolauvedenáhodnotaRPMNvovýške31,99%acelkovénákladyspotrebiteľa
vo výške 522,60 Eur (výpočet vychádzal z údajov uvedených v zmluve v časti III.).

10. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

13. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.14. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

15. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,

C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky
z úradnej povinnosti.

16. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

17. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

18. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
inýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,veriteľomfyzickáosobaaleboprávnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

21. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskomúvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah založený podľa zákona č.
129/2010 Z.z..

24. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú
náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho
zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

25. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca

pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/

ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi bola dňa 29.10.2012 uzatvorená zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
nadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmenypredichuzavretím.Súčasťouzmluvysútiežvšeobecné
podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, pretože podľa spôsobu spracovania boli pripravené už

vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom
žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovaným ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný

vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna
miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov

uvedená 21,50 %. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej v § 2
písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho
prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných
prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na

ročnom základe. Podľa kontrolného výpočtu, ktorý bol vykonaný na základe údajov uvedených v zmluve
v časti III., boli celkové náklady spotrebiteľa vo výške 555,- Eur a RPMN vo výške 33,91 %, pričom v
zmluve bola uvedená hodnota RPMN vo výške 31,99 % a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 522,60
Eur.

30. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby zmluva o

spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí, čo bolo judikované v súdnych rozhodnutiach.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho
vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

31. Keďže vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu
poskytnutého úveru, a preto žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 153,50 Eur -
nesplatenú časť úveru (600,- Eur poskytnuté finančné prostriedky - 446,50 Eur zaplatená časť úveru).
Vo zvyšnej časti uplatnený nárok na zaplatenie istiny zamietol.

32. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

33. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom (§ 768f Obchodného zákonníka ) ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky

ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

34.Podľapredpisovobčianskehopráva(§517ods.2Občianskehozákonníka)akide oomeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nesplácal jednotlivé splátky, a nezaplatil ich ani v dodatočne
žalobcom poskytnutej lehote, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to dňom 20.01.2015
a následne dňa 14.05.2018 vykonal úhradu. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti
bola vo výške 0,05 %. Žalobcovi vznikol teda nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 %ročne zo sumy zo sumy 159,50 od 20.01.2015 do 14.05.2018 a zo sumy 153,50 Eur od 15.05.2018 do
zaplatenia a v tejto výške súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Vo zvyšnej časti
uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

39. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže
neboli zistené podmienky pre určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti.

40.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvsúlades§255ods.2,§256ods.1vspojenís§262

ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
a v prípade, ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná nárok na náhradu trov konania
protistrane (žalobca zobral žalobný nárok na zaplatenie istiny vo výške 2,04 Eur späť bez uvedenia
dôvodu, čo súd považoval za procesné zavinenie na strane žalobcu a vo výške 6,- Eur z dôvodu úhrady
žalovaným po začatí konania, čo súd považoval za procesné zavinenie na strane žalovaného). V danom
prípade mal teda žalovaný úspech vo veci v rozsahu 36,90 %, (úspech žalovaného bol vo výške 68,45

% - úspech žalobcu vo výške 31,55 % vypočítaný 159,50 Eur / 505,57 Eur x 100) a preto by žalovanému
patril nárok na náhradu trov konania, avšak žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, počas
celého konania bol nečinný a ani zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania v súvislosti s
bránením práva, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačoho saodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.