Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816211559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816211559.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Bc. U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom U.
XXX, zastúpenej JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou, so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 5
proti žalovaným 1/ MUDr. Z. Perkáczovi, bytom P., T. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Dašou Taschovou,
advokátkou, so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1 a 2/ PERGYN s.r.o., so sídlom Prievidza, Nábrežná 5,

IČO 47 250 135 o náhradu škody náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/142/2016-166 zo dňa 08. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie /výrok I./ a rozhodol, že žalovaný 1/
má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /
výrok II./. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd vo vzťahu k žalovanému 1/ späťvzatím
žaloby žalobkyne podľa § 144, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej

len CSP/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ stratou procesnej subjektivity tohto subjektu dôsledkom jeho
výmazu z obchodného registra podľa § 61, § 62, § 64, § 161 CSP v spojení s § 18 ods. 1 a § 20a
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že v prejednávanej
veci žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanému 1/ späťvzatím žaloby z dôvodu,
že v priebehu súdneho konania nepreukázala jeho pasívnu legitimáciu. V tejto súvislosti dal súd do

pozornosti písomné vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 16.12.2016, v ktorom poukázal na to, že v čase
udalosti, s ktorou žalobkyňa spájala nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanými, bol
žalovaný 1/ jediným spoločníkom a konateľom žalovaného 2/. Písomné vyjadrenie žalovaného 2/
bolo žalobkyni doručené dňa 23.1.2018 spolu s predvolaním na pojednávanie. Na základe uvedenej
informácie žalobkyni nebránili žiadne skutočnosti, aby si preverila pasívnu legitimáciu žalovaného 1/,
naviac ak od 2.2.2018 bola v konaní zastúpená advokátkou, čo urobila až späťvzatím žaloby voči

nemu dňa 17.4.2018, po pojednávaní vo veci konanom dňa 15.3.2018. Bolo povinnosťou žalobkyne
už na začiatku konania preukázať, na základe čoho žalovaného 1/ označila za pasívne legitimovanú
stranu sporu. Pokiaľ uvedenú skutočnosť nebola schopná preukázať, nesie zodpovednosť za zavinenie
zastavenia konania, ktorým je nárok protistrany na náhradu trov konania. S poukazom na dôvod
späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/ súd tomuto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100%. Na strane žalobkyni nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na

náhradutrovkonaniažalovanému1/podľa§257CSP,keďaplikáciatohtoustanoveniamusízodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.2. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku II. o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že k späťvzatiu svojej žaloby voči žalovanému 1/ pristúpila nakoľko tento na pojednávaní

dňa 15.03.2018 vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a svoje tvrdenie preukázal
dôkazom doloženým súdu dňa 16.03.2018 po tom, čo bol k tomu súdom vyzvaný. Názor súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a preto má žalovaný 1/ nárok na náhradu jeho trov
nezodpovedá skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Súd nezobral do úvahy, že z dôkazov, ktoré
mala žalobkyňa k dispozícii, pasívna legitimácia žalovaného 1/ od podania žaloby zo dňa 02.09.2016 až

do pojednávania dňa 15.03.2018 nebola vôbec sporná. Ošetrujúcim lekárom žalobkyne, ktorý zároveň
realizoval všetky gynekologické vyšetrenia týkajúce sa jej tehotenstva z roku 2014 bol iba žalovaný
1/. Jednotlivé lekárske úkony žalovaného 1/ vyplývajú priamo zo zdravotnej dokumentácie, ktorej
rozhodná časť bola doložená aj do súdneho spisu. Zmenu poskytovania zdravotnej starostlivosti z
fyzickej osoby (zo žalovaného 1/) na právnickú osobu (na žalovaného 2/) žalovaný 1/ žalobkyni ako
pacientke počas jej návštev v gynekologickej ambulancii tiež neosvedčil, keďže medzi ňou a žalovaným

2/ nebola uzavretá dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti.Vzhľadomktomu
bol žalovaný 1/ označený ako nositeľ hmotnoprávnych povinností, z ktorých žalobkyňa odvodila svoj
právny nárok. Pre neexistenciu dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným 2/ nebol dôvod
si overovať pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ cez zdravotnú poisťovňu. Sám žalovaný 1/ ,,zlegitímnil“

svoje postavenie ako strany svojim prvým procesným úkonom adresovaným súdu ako reakciu na
podanú žalobu, t.j. vyjadrením zo dňa 08.12.2016 a dôkazom, ktorý doložil žalovaný 2/ spolu so svojim
vyjadrením zo dňa 16.12.2016, keď na výzvu súdu na včasné uplatnenie prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany tvrdil, že ,,....výzva sa týka len mňa ako súkromnej osoby........Vy ani aktuálna
s.r.o. Pergyn s tým nemáte nič spoločné....“. Keďže žalovaný 1/ nepoprel zánik svojej povinnosti pre

nedostatok pasívnej legitimácie, platila domnienka nespornosti tejto otázky, ktorej sa žalobkyňa držala.
V snahe vyhnúť sa zbytočným trovám konania voči jednému či druhému žalovanému žalobkyňa už v
podaní žaloby zo dňa 02.09.2016 avizovala doloženie dôkazu preukazujúceho zmluvný vzťah oboch
subjektov v rozhodnom čase, keďže nebolo v jej moci sa k predmetným relevantným dôkazom dostať.
Napriek tomu žalovaný 1/ tak neučinil ani v rámci svojho písomného vyjadrenia a ani na pojednávaní

dňa 15.03.2018, aj keď na ňom už zmenil svoju obranu a prostredníctvom svojho zvoleného právneho
zástupcu začal namietať nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Nakoniec žalovaný 1/ doklady,
ktoré boli dôvodom späťvzatia žaloby voči nemu, doložil až na základe výzvy súdu, zrejme preto, že aj
súd chcel mať jednoznačne vyriešenú nejasnú otázku postavenia žalovaného 1/ v konaní. Žalobkyňa
je toho názoru, že so žalovaným 1/ sa muselo konať dovtedy, dokým nedošlo k odstráneniu vytknutých

vád, t.j. doloženiu dôkazu preukazujúceho jeho námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Keby
zobrala žalobu späť voči žalovanému 1/ ešte predtým, ako by bolo jednoznačne preukázané, že nie
je zodpovedným subjektom, mohla by som sa dostať do pozície, ktorá by sa mohla neskôr ukázať
ako nenapraviteľná. Nie je jej chybou, že žalovaný 1/ nevie, ako má postupovať v písomnom styku po
podaní žaloby, aj keď bol súdom riadne poučený na včasné uplatnenie prostriedkov procesnej obrany

a procesného útoku. Veď na to, aby sa ,,zbavil“ svojej zodpovednosti, lebo zdravotnú starostlivosť
poskytoval ako zamestnanec u žalovaného 2/ z dôvodu zrušenia povolenia na prevádzkovanie vlastnej
ambulancievyššímúzemnýmcelkompredsanepotrebujebyťprávnik.Natietoskutočnostisúdabsolútne
neprihliadol, a namiesto toho uložil žalobkyni nahradiť žalovanému 1/ trovy konania. Pritom v tomto
konaní to bola práve ona, ktorá bola poškodená, keďže preukázateľne neadekvátnou zdravotnou

starostlivosťou žalovaného 1/ prišla o dieťa a oba subjekty, žalovaný 1/ a 2/, sa procesne vyhli znášania
zodpovednosti za ujmu jej vzniknutú.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/. Poukázal na to, že v zmysle § 256 ods. 1
CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu kritérium procesného zavinenie treba posudzovať podľa

objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp.
akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného , ktorý sa celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle
podanej žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné

zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k petitu. V takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení
konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav
vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. V tejto veci žalovaný 1/ svojim správaním nezavinil zastavenie
konania. Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Zastavenie konania jednoznačnezavinila svojim správaním žalobkyňa. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či
žalobca len cíti alebo sa domnieva kto je nositeľom hmotnoprávnych povinností v právnom vzťahu z
ktorého odvodzuje svoj právny nárok, ale vždy ide o to či ním povinný subjekt je alebo nie je. Pokiaľ

sa žalovaná bráni tvrdením, že zmenu poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaný 1/ neosvedčil,
keďže medzi ňou a žalovaným 2/ nebola uzavretá Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ide
jednoznačneozvádzajúcetvrdenie.Neznamená,žekeďžalovanásinepamätáuzavretejtakejtodohody,
alebo ňou nedisponuje, táto neexistuje. Ak by takáto dohoda neexistovala, zdravotná poisťovňa by
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neposkytovala odplatu za vykonané úkony. Sama žalobkyňa

predložila v konaní vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.3.2015
a zo dňa 11.8.2015, v zmysle ktorého úrad konštatuje že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v
sledovanom období /21.4.2014 -3.9.2014/ bola spoločnosť PERGYN s.r.o., teda žalovaný 2/ a nie
žalovaný 1/. Už z tejto listiny muselo byť žalobkyni zrejmé, kto jej v rozhodnom období poskytoval
zdravotnú starostlivosť, teda s kým mala uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Žalobkyňa tak mala resp. mohla označiť pasívne legitimovaný subjekt správne. Zastavenie konania voči

žalovanému 1/ v dôsledku absencie jeho pasívnej legitimácie jednoznačne zavinila svojim správaním
žalobkyňa.Neexistujútupotomžiadneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktorébymalsúdprihliadať
pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Takéto žalobkyňa nepreukázala. Rozhodnutie prvostupňového
súdu tak považuje žalovaný 1/ za vecne a právne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
4. K vyjadreniu žalovaného 1/ na svoje odvolanie sa vyjadrila žalobkyňa. Opätovne poukázala na

vyjadrenia žalovaného 2/ i žalovaného 1/ v konaní, z ktorých vyplývalo, že práve žalovaný 1/ je pasívne
vecne legitimovaný. Aj keď zdravotná poisťovňa vie, že žalovaný 1/ prešiel k poskytovaniu zdravotníckej
starostlivosti na právnickú osobu, ani ona ani Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemôžu
vedieť ako a akým spôsobom má žalovaný 1/ vysporiadaný právny vzťah a záväzky ako fyzická osoba so
žalovaným 2/. Samotnou pracovnou zmluvou lekár tieto inštitúcie nedisponujú. Žalobkyňa nedisponuje

dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenou so žalovaným 1/, nemala sa k nej ako
dostať a dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným 2/ nebola realizovaná. Preto
podala žalobu spôsobom ako ju podala. Až následne žalovaní podali súdu vyjadrenia, z ktorých sa dalo
zistiť, v koho zdravotnej starostlivosti žalobkyňa bola v čase udalosti, ktorá bola predmetom žaloby.
Treba tiež prihliadať na vyjadrenia žalovaného 1/ a 2/ k žalobe žalobkyne, z ktorých vyplynulo, že

žalobkyňa bola v čase predmetnej udalosti v zdravotnej starostlivosti žalovaného 1/. Žalobkyňa nemal
ako preukázať, či sú tieto vyjadrenia pravdivé alebo nie. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti by
bolo nesprávne a nespravodlivé, aby žalobkyňa niesla zodpovednosť za túto situáciu, ktorú nezapríčinila
a znášala trovy konania. Naopak, mal by to byť žalovaný 1/, ktorý by mala zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania, pretože nesprávne a neadekvátne jej poskytol zdravotnú starostlivosť a sám seba ako

fyzickú osobu lekára označil vo vyjadrení k žalobe ako subjekt, ktorého sa žaloba týka.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP vo výroku II. o náhrade trov konania z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním strán sporu
napadnuté a preto je v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367
CSP/.
7. Pokiaľ ide o odvolaním žalobkyne napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov

konania strán sporu, odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú
dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne správne.
8. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania o žalobe žalobkyne o zaplatenie 5.000,- eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyne proti žalovanému 1/ a z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovaného 2/ pri jeho zániku bez

právneho nástupcu. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ potom konajúci súd prvej inštancie
v uznesení o zastavení konania rozhodol, že žalovaný 1/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania, čo odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP procesným zavinením žalobkyne na zastavení konania.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia strana, ktorá procesne zavinila, že konanie muselo byť
zastavené, je povinná hradiť jeho trovy. Procesné zavinenie zastavenia konania sa po zmene právnej
úpravy /kedy od 01.07.2016 je platný a účinný Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil predchádzajúci
Občiansky súdny poriadok/ musí posudzovať už nie len výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľaprocesného výsledku /v tomto zmysle zavinenie zastavenia konania môže spočívať napríklad v tom, že
bola podaná žaloba vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie,
alebo že bol a podaná žaloba proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo došlo

zo strany žalobcu späťvzatiu nedôvodne podanej žaloby/ ale aj tak, že procesné zavinenie zastavenia
konania predstavuje konanie žalovaného, ktoré viedlo k tomu, že žalobca vzal svoju dôvodne podanú
žalobu späť. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade,
kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu

nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu
žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu
(petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)
žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a
žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný
nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že pri

zodpovedaní otázky, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je treba
vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby.
11. V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou od žalovaného 1/ domáhala náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy, ktoré vyjadrila spoločne sumou 5.000,- eur. K späťvzatiu žaloby proti žalovanému 1/

pristúpila po tom, čo sa na základe listín, ktoré žalovaný 1/ v spore predložil, presvedčila o nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie. Z uvedeného je zrejmé, že porovnaním toho, čoho sa žalobkyňa
podanou žalobou domáhala od žalovaného 1/ a dôvodu, pre ktorý vzala svoju žalobu proti žalovanému 1/
späť, nie je možné usúdiť, že by sa žalovaný 1/ po podaní žaloby zachoval v intenciách žalobného petitu
a tým priviedol žalobkyňu k späťvzatiu jej žaloby proti nemu. Preto nemožno hovoriť o dôvodne podanej

žalobe, ktorá bola vzatá späť len pre správanie sa žalovaného 1/ a žalovanému 1/ tak nemožno pričítať
žiadne procesné zavinenie na zastavení konania. To zostalo celkom na žalobkyni, ktorá zastavenie
konania procesne zavinila späťvzatím svojej žaloby proti žalovanému 1/. V zmysle § 256 ods. 1 CSP
preto patrí náhrada trov konania protistrane, žalovanému 1/.
12. Skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní a ktoré sa týkajú jej nemožnosti

vedieť o tom, kto je v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, či žalovaný 1/ alebo
žalovaný2/,prípadne,žežalovanívosvojichvyjadreniachkžalobesamiprijalipasívnuvecnúlegitimáciu
žalovaného 1/ v spore, nie sú žiadnym dôvodom, pre ktorý by bolo možné uvažovať o procesnom
zavinení žalovaného 1/ na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Je len a len vecou žalobcu,
protikomusabudedomáhaťsvojichpráv,tedakohopovažujezapasívnevecnelegitimovanéhoaoznačí

ho za žalovaného.
13. Na druhej strane uvedené skutočnosti uvádzané žalobkyňou by mohli za určitých okolností
predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by sa podľa § 257 CSP žalovanému 1/
výnimočne náhrada trov konania nemusela priznať.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
15. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje možnosť, kedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
sporu, resp. stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania na náhradu trov konania protistrany a
protistrane tak náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Zo znenia uvedeného ustanovenia
§ 257 CSP je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia

vždy spojenie dvoch podmienok a to: a) dôvody hodné osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výnimočnosť
prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania.
Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody

osobné, majetkové asociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany
v konaní. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná,
alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.
16. Po preskúmaní danej veci dospel odvolací súd k záveru, že tu neexistujú také dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali žalovanému 1/ náhradu trov konania celkom alebo
aspoň sčasti nepriznať. Z listov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobkyni zo dňa
12.03.2015 a 11.08.2015 /pred podaním žaloby/ je zrejmé, že na základe podnetu žalobkyne bol
vykonávaný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú žalobkyni poskytlo zdravotnícke zariadeniePERGYN s.r.o.. Z týchto listov podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa v čase podania žaloby
mala dostatok informácií na to, aby usúdila, ktorá osoba je poskytla v rozhodnom čase zdravotnú
starostlivosť a je tak zodpovedná za prípadné pochybenie pri jej poskytovaní. Ostatne sama žalobkyňa

hneď v úvode svojej žaloby, pri opise skutkového stavu uvádza, že dňom 21.04.2014 jej bolo jej
zmluvným gynekológom MUDr. Ľudovítom Perkáczom, žalovaným 1/, pôsobiacim u poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti PERGYN s.r.o., žalovaného 2/, určený začiatok ťarchavosti. Aj v ďalšom texte
žaloby žalobkyňa označuje za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spoločnosť PERGYN s.r.o., ktorej
jediným spoločníkom a konateľom bol gynekológ MUDr. Ľudovít Perkácz /bod III. žaloby/. Žalobkyňa

teda pri podaní žaloby mala dostatočnú vedomosť o tom, kto bol jej poskytovateľom zdravotnej
starostlivostiaprotikomumásvojužalobutitulomzanedbaniazdravotnejstarostlivostismerovať.Nebolo
preukázané, že by žalobkyňu v tomto jej rozhodnutí zaviedlo konanie žalovaného 1/ alebo žalovaného
2/ pred podaním žaloby. Správanie žalovaných 1/ a 2/ po podaní žaloby, na ktoré žalobkyňa vo svojom
odvolaní poukazuje, je potom už bezpredmetné, nemá vplyv na to, koho žalobkyňa označila v žalobe
ako žalovaného a posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie sa v priebehu konania presúva na súd

rozhodujúci vo veci samej.
17. Na základe týchto záverov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ odvolací súd priznal

náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Suma náhrady trov odvolacieho konania bude určená
súdom prvej inštancie.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).